Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35P/26/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Evou Širilovou v právnej veci navrhovateľky A. B., C. C., nar. XX.XX.XXXX, štátnej občianky SR, trvale bytom D. XXXX/XX, E., právne zastúpenej Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46/276, 911 01 Trenčín, IČO 36837857 a manžela navrhovateľky F. B., nar. XX.XX.XXXX, štátneho občana SR, trvale bytom D. XXXX/XX, E., t. č. na neznámom mieste, o rozvod manželstva a o úpravu pomerov manželov na čas po rozvode k maloletým deťom: F. B., nar. XX.XX.XXXX a G. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto

rozhodol:

Manželstvo účastníkov F. B. a A. B., C. C., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v E., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu E., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX, s a r o z v á d z a.

Maloletý F. B. a maloletý G. B. s a na čas po rozvode manželstva z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matky.

Právo zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia.

Otec j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. F. sumou 150,- eur mesačne a na výživu mal. G. sumou 120,- eur mesačne k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.

Styk otca s maloletými deťmi sa neupravuje.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľka návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.02.2024 žiadala o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode. V návrhu uviedla, že pre uzatvorením manželstva vo roku 2021 udržiavali účastníci partnerský vzťah približne 10 rokov. Od roku 2012 žili v spoločnej domácnosti až do októbra 2023. Navrhovateľka ďalej uviedla, že spočiatku bol ich partnerský život uspokojivý, prvé problémy sa začali objavovať v roku 2021, krátko po uzavretí manželstva a narodení mladšieho syna, kedy manžel začal nadmerne požívať alkoholické nápoje. Manželove problémy začali dopĺňať problémy s finančným zabezpečením rodiny a dlhy manžela v roku 2022 boli hlavným predmetom vzájomných konfliktov medzi manželmi. Veľmi časté nezhody vychádzali z rozdielnych pohľadov účastníkov na vedenie spoločného života, trávenie spoločného času, manželský život, vedenie domácnosti a zabezpečovanie potrieb rodiny. Každý mal odlišné predstavy o správaní sa manželov v rámci manželského života a tieto nebolo možné zosúladiť, spôsobilo to postupné

upadnutie vzťahu účastníkov a rozvrat manželstva. Každý začal žiť svojim životom, účastníci prestali spolu komunikovať, tráviť spoločný čas, dlhodobo spolu intímne nežijú a od októbra 2023 netvoria spoločnú domácnosť. Navrhovateľka zdôraznila, že manželský vzťah považuje za dlhodobo nefunkčný, podľa jej názoru je manželstvo hrubo a trvalo rozvrátené, že nie je možné očakávať zlepšenie vzťahov ani pokračovanie v manželskom spolužití, nakoľko manželstvo si už neplní svoje základné funkcie. Účastníci o rozvode opakovane komunikovali, pričom za rozvrátené ho považujú obaja a nechcú ďalej zotrvať v manželskom zväzku. Navrhovateľka žiadala mal. deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti, výživné určiť v sume 220,- eur na mal. F. a v sume 150,- eur na mal. G.. Styk otca s mal. deťmi navrhla neupravovať.

2. Manžel navrhovateľky sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu a zistil, že títo uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX. Pred uzatvorením tohto manželstva sa manželom narodili mal. F., nar. XX.XX.XXXX a mal. G., nar. XX.XX.XXXX.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 17.04.2024. Navrhovateľka uviedla, že jej manžel by sa mal nachádzať v zahraničí a na Slovensko sa má vrátiť 04.05.2024. Súd predmetné pojednávanie z dôvodu hospodárnosti odročil.

5. Ďalšie pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 26.06.2024, súd uskutočnil v neprítomnosti manžela navrhovateľky. Manžel navrhovateľky sa na vytýčené pojednávanie nedostavil, hoci mal riadne vykázané doručenie predvolania, pričom svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil. Na základe oznámenia manželky sa súd viackrát pokúšal kontaktovať manžela na telefónnom čísle, ktoré uviedla navrhovateľka. Súdu sa s manželom navrhovateľky nepodarilo skontaktovať aj napriek viacnásobným pokusom (telefónne číslo podľa č.l. 37). Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že s manželom nie je v žiadnom kontakte. Ďalej poukázala na svoj písomný návrh a za hlavný dôvod rozpadu manželstva považuje alkohol manžela. Potvrdila, že od 10/2023 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, ani spoločne nehospodária. Manžel žiadnym spôsobom neprispieva na mal. deti. Nevie, či si uplatňoval daňový bonus, sľúbil, že ho pošle, avšak uvedené sa nestalo. Nemá vedomosť kde sa zdržiava, ani kde pracuje.

6. Zo záznamu kolízneho opatrovníka (č. l. 33) súdu vyplynulo, že kolízny opatrovník sa dňa 26.03.2024 telefonicky s manželom skontaktoval. Ten uviedol, že prebýval rôzne a odchádza do zahraničia. Ohľadom podaného návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k mal. deťom na čas po rozvode sa manžel aj napriek viacerým pokusom nevyjadril.

7. Na podklade vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že manželstvo medzi účastníkmi bolo uzatvorené v roku 2021. Za príčinu rozvratu manželstva súd na základe vyjadrenia navrhovateľky, ku ktorému sa jej manžel žiadnym spôsobom nevyjadril, považoval súd manželove problémy s alkoholom

8. V danej veci mal súd na základe vykonaného dokazovania za to, že trvalé a pevné spoločenstvo založené dobrovoľným rozhodnutím muža a ženy – navzájom poznajúcich svoje charakterové vlastnosti, vzájomné návyky a predstavy o spolužití, bolo účastníkmi narušené. Manželia už od októbra 2023 nežijú v spoločnej domácnosti, intímne sa nestýkajú, ani spoločne nehospodária. Navrhovateľka nie je s manželom v žiadnom kontakte, nevie ani kde sa zdržiava.

9. Podľa , a o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa a 19 .

10. Podľa , manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

11. Podľa , o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

12. Spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch ( ).

13. Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci, predovšetkým z výsluchu navrhovateľky, mal súd za preukázané, že boli splnené hmotnoprávne podmienky stanovené pre rozvod manželstva citovanými zákonnými ustanoveniami. Na kvalitu manželstva pôsobia predovšetkým sami jedinci, ktorí ho uzatvárali. V manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi nimi sú vážne narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií, na ktoré bolo určené. Účastníci majú zjavne rozdielne názory na manželský život. Manželia spoločne nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú, nevychovávajú spoločné mal. deti, nie sú v žiadnom kontakte. Manželstvo účastníkov konania je teda iba formálne pretrvávajúcim zväzkom muža a ženy. Vzhľadom na postoj navrhovateľky nie je ani predpoklad obnovenia manželského spolužitia, keďže nikoho nie je možné nútiť, aby zotrval v disfunkčnom manželstve. Preto súd aj vzhľadom na postoj manžela navrhovateľky, ktorý sa k návrhu nevyjadril a ani na jedno z nariadených pojednávaní sa nedostavil, manželstvo účastníkov rozviedol.

14. Medzi správaním účastníkov v manželskom spolužití a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť, a preto návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov, neplniace si svoje spoločenské poslanie, rozviedol. Predovšetkým manželia majú povinnosť vytvárať zdravé rodinné prostredie, tak dôležité pre celkový vývoj a výchovu detí. Ak to nedokážu, je pre deti pochádzajúce z takéhoto zväzku vhodnejšie vyrastať v prostredí bez negatívnych javov a konfliktov, aj keď iba s jedným z rodičov.

15. predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode. Ak však k nej nedôjde, tento zákon zároveň ukladá (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností ako aj ochranu záujmov maloletých detí.

16. Podľa (ďalej len „“), s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

17. Podľa , a , v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.

18. Podľa , , a , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľka býva spoločne s mal. deťmi v byte, ktorý má v osobnom vlastníctve. Jej mesačné výdavky sú na byt 250,- eur, plyn 10,- eur, elektrina 35,- eur, telefón 70,- eur, strava 300 - 350,- eur, drogéria 30,- eur, ošatenie, obuv cca 20 - 30,- eur, PHM 60,- eur, úver v H. 278,- eur. Medzi ročné výdavky patrí PZP 135,- eur, parkovacia karta 200,- eur. Ďalej je navrhovateľka vlastníčkou bytu na základe darovacej zmluvy, v ktorom žijú jej rodičia. S predmetným bytom nemá žiadne výdavky. Okrem toho vlastní dve osobné motorové vozidlá D. I., r. v. 2015, D. I., r. v. 2014. Žiadny iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti J., za obdobie od 04/2023 do 03/2024 dosiahla čistý mesačný príjem 600 - 650,- eur. V januári jej bola vyplatená prémia od zamestnávateľa. Poberá prídavok na dve mal. deti vo výške 120,- eur a okrem toho pracuje ako pedikérka. Uvedené však má v pláne ukončiť budúci mesiac. V súvislosti s podnikaním má výdavky na prenájom 250,- eur mesačne, náklady za materiál 50 - 100,- eur mesačne. Z daňového priznania navrhovateľky za rok 2023 vyplýva úhrn príjmov 3.427,20 eur, výdavky 6.400,- eur a výsledok hospodárenia za rok 2023 bola strata - 2.973,60 eur.

21. Manžel navrhovateľky sa zdržiava na neznámom mieste, s deťmi sa skontaktoval naposledy 11.06.2024, videl ich pred Veľkou nocou 2024. Zo správy spoločnosti K. D. H. G. H.. J. má súd za preukázané, že otec za obdobie od 02/2023 do 12/2023 dosiahol priemerný mesačný príjem vo výške 933,92 eur netto; zamestnanec vážne porušil pracovnú disciplínu tým, že sa nedostavil na pracovisko a neoznámil dôvod neprítomnosti zamestnávateľovi a preto bol s ním ukončený pracovný pomer. Z oznámenia Sociálnej poisťovne Trenčín mal súd za preukázané, že otec za obdobie od 03/2023 do 10/2023 poberal nemocenské dávky v celkovej výške 1.945,80 eur. Otec bol tiež zamestnaný v spoločnosti I. L. H.. B. v období od 05.02.2024 do 15.02.2024, pričom tento pracovný pomer otec skončil sám z dôvodu nespokojnosti. Za uvedené obdobie dosiahol príjem 415,05 eur netto.

22. Mal. F. má X rokov a navštevuje MŠ v E.. Je v predškolskej triede, takže MŠ má bez poplatku. Poplatok za stravu v MŠ je 20,- eur mesačne. Žiadne platené krúžky nenavštevuje. Od 09/2024 nastupuje do ZŠ v E.. Chodí na logopédiu s poplatkom 10,- eur mesačne. V 11/2024 má naplánovanú návštevu alergologickej ambulancie. Mal. F. nie je dispenzarizovaný v žiadnej odbornej ambulancii, jeho zdravotný stav je dobrý.

23. Mal. G. má X,X roka a navštevuje MŠ v E.. Poplatok za MŠ je 30,- eur mesačne. Poplatok za stravu v MŠ 38,- eur mesačne. Žiadne platené krúžky nenavštevuje. Mal. G. nie je dispenzarizovaný v žiadnej odbornej ambulancii, jeho zdravotný stav je dobrý.

24. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že vykonal prešetrenie pomerov v domácnosti matky. Mal. deti sú v pohode, bola tam dobrá atmosféra, oni sami povedali, že chcú bývať s maminkou, tato sa už dávno odsťahoval. S otcom detí sa im nepodarilo skontaktovať. Považuje návrh matky čo sa týka mal. detí za opodstatnený. Navrhuje zveriť obe mal. deti do osobnej starostlivosti matky a styk neupravovať. Vzhľadom na to, že sa mu nepodarilo zistiť príjmy otca, rozhodnutie ohľadom výšky výživného necháva na uvážení súdu.

25. Ohľadne úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k mal. deťom, súd rozhodol tak, že mal. F. a mal. G. za súhlasu kolízneho opatrovníka zveril do osobnej starostlivosti navrhovateľke, t. j. matke, s tým, že právo zastupovať a spravovať ich majetok budú vykonávať obaja rodičia. Mal. deti sa pri prešetrení pomerov kolíznym opatrovníkom vyjadrili, že chcú stále bývať s maminkou, dobre sa im spolu býva, hrajú sa spolu.

26. Pokiaľ ide o určenie výšky vyživovacej povinnosti manžela k mal. deťom rodiča k dohode nedospeli, a preto o jej výške rozhodoval súd výrokom tohto rozsudku. Kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách maloletého dieťaťa aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti prípadne. ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa. Vychádzajúc z vyššie uvedených úvah je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu, je vyhodnotenie nákladov na pokrytie odôvodnených potrieb dieťa. Medzi tie základné patrí bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky za záujmovú činnosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť rodičov len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé, alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je tak smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že právom dieťaťa je podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča. Miera životnej úrovne rodiča je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napríklad výška mesačných nákladov rodiča a to v súhrne, ale aj v jednotlivých položkách. Smerodajnou môže byť výška tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné, napr. úvery, životné poistky, náklady na mobilný telefón a pod.. Jedným z rozhodujúcich faktorov pri určení jej výšky, je zistenie mesačných nákladov povinného rodiča. Častokrát totiž ochota rodiča plniť určitú výšku výživného na svoje dieťa nedosahuje ani jeho mesačné náklady na platenie úverov, či poistiek. Cieľom je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď si rodič zodpovedajúcim spôsobom splní svoju vyživovaciu povinnosť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb, pričom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo potreby iné. 27. Súd mal na základe vykonaného dokazovania za preukázané, že otec po odchode zo spoločnej domácnosti na výživu detí vôbec neprispieva. Súdom bolo zistené, že otec detí bol zamestnaný, pričom dosahoval stabilný príjem viac ako 900,- eur. Pracovný pomer s ním však bol skončený zamestnávateľom z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. Následne sa otec opäť zamestnal, avšak pracovný pomer sám ukončil z dôvodu nespokojnosti už po 10 dňoch, pričom v tomto zamestnaní dosiahol príjem cca 400,- eur. Súd takého konanie otca vyhodnotil ako vzdanie sa zárobku bez dôležitého dôvodu. V súčasnosti podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni otec detí nie je na území Slovenskej republiky zamestnaný.

28. Navrhovateľka v návrhu navrhla určiť výživné v sume 220,- eur na mal. F. a 150,- eur na mal. G.. Manžel navrhovateľky sa k uvedenému návrhu, ako už bolo vyššie uvedené, žiadnym spôsobom nevyjadril. Súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti prihliadal na vek oboch mal. detí, ich odôvodnené potreby, so zohľadnením možností, schopností a majetkových pomerov manžela, a určil výživné tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Súd preto pri určovaní vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom vychádzal z potencionality jeho príjmov, t. j. z príjmu, ktorý dosahoval u zamestnávateľa K. D. H. G. H.. Súd prihliadol aj na to, že otec sa s mal. deťmi nestretáva. Súd pri určovaní výšky výživného prihliadal aj na Metodiku výpočtu výživného v Slovenskej republike, ktorá vychádza z premisy, že výška výživného rodičov k deťom by mala byť v skutkovo obdobných prípadoch obdobná, bez ohľadu na skutočnosť, ktorý súd a v ktorom regióne o výške výživného rozhoduje. Výživné je otec povinný uhrádzať k rukám navrhovateľky až po právoplatnosti tohto rozsudku.

29. Pokiaľ ide o úpravu styku manžela, t. j. otca s mal. deťmi, súd v celom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky a styk manžela s mal. deťmi neupravil. Manžel sa k uvedenému návrhu nevyjadril, s deťmi

sa stretáva len sporadicky, a preto súd považuje takto upravený styk otca s mal. deťmi za súladný s ich záujmom.

30. Podľa , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. Podľa , o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. V danej veci súd v zmysle v spojení s rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (v troch vyhotoveniach).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nemožno odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.

Podľa štvrtej časti sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ). Na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom ( ).

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko a zároveň si ponechal v poradí uvedené ako druhé priezvisko svoje predošlé priezvisko, môže do troch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že upúšťa od používania spoločného priezviska. ( ).