Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_14Sp-26-2015.pdf
PDF · 89.65 KB
Case nature
Area
Subarea
14Sp/26/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Evou Vékonyovou v právnej veci navrhovateľky N. C., štátnej občianky Slovenskej republiky, bytom Y. pod D., T. C. XXX/XX, právne zastúpenej JUDr. Gabrielom Privitzerom, so sídlom Prievidza, Hviezdoslavova 3 proti odporcovi Okresný úrad Prievidza, odbor pozemkový a lesný, so sídlom Prievidza, Mariánska 6, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo OU-PD-PLO-2015-000511/0042378-340-D zo dňa 16. júla 2015, takto
rozhodol:
Rozhodnutie odporcu č. OU-PD-PLO-2015-000511/0042378-340-D zo dňa 16. júla 2015 sa p o t v r d z u j e .
Navrhovateľke sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
Navrhovateľka j e p o v i n n á zaplatiť štátu prostredníctvom tunajšieho súdu súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu vo výške 35,- Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Rozhodnutím uvedeným vo výroku tohto rozhodnutia odporca rozhodol podľa § 5 ods. 2 zák.č. 503/2003 Z.z.(ďalej len zákon), že navrhovateľka nespĺňa podmienku ustanovenú § 3 ods.1 písm. m) zákona na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu k parcele č. XXXa C. o výmere 8616 m2 v k.ú. S. Y., pretože spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXX na tejto nehnuteľnosti pôvodný vlastník D. M. odpredal Stredoslovenským kameňolom a štrkopieskom, PR Žilina na základe kúpnej zmluvy č. 317/ MP/II.-1/c zo dňa 15.5.1980 za kúpnu cenu v sume 1176,90 Kčs. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka nespĺňa podmienky na navrátenie vlastníctva, v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. m) zákona, ktorý zákonný dôvod si v konaní pred odporcom uplatnila.
Odporca v rozhodnutí uviedol, že navrhovateľka si uplatnila nárok na vydanie pozemkových nehnuteľností v k.ú. S. Y., ktoré mali byť odňaté ich pôvodnému vlastníkovi D. M., otcovi žiadateľky, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX. Navrhovateľka bola opakovane vyzývaná na doplnenie podkladov potrebných pre rozhodnutie o jej žiadosti a z tohto dôvodu bolo konanie aj prerušené.
Odporca pri svojom rozhodovaní vychádzal zo skutočnosti, že z dokladov predložených samotnou navrhovateľkou ako aj dokladov, ktoré si zaobstaral sám bolo zistené, že právny predchodca navrhovateľky D. M., súhlasil s predajom svojho spoluvlastníckeho podielu vo veľkosti XXXX/XXXXX na pozemnoknižnej parcele č. XXXa vedenej vo vl.č. XXX pre k.ú. S. Y. štátu a z tohto dôvodu nedošlo k jeho vyvlastneniu. Dňa 15.5.1980 uzatvoril otec navrhovateľky kúpnu zmluvu č. 317/MP/II.-1/c, na základe ktorej došlo k prevodu predmetného spoluvlastníckeho podielu na štát za dohodnutú kúpnu cenu 1176,90 Kčs. U tých pozemnoknižných vlastníkov, u ktorých nedošlo k takejto dobrovoľnej dohode a uzavretiu
kúpnej zmluvy, boli ich spoluvlastnícke podiely na pozemnoknižnej parcele č. XXXa vyvlastnené rozhodnutím Okresného národného výboru, odboru územného plánovania v Prievidzi č. ÚP 651/81- Sv zo dňa 4.5.1981 na žiadosť Slovenských kameňolomov a štrkopieskov Žilina pre príjazdovú cestu do výrobne. Vzhľadom na tieto skutkové zistenia, odporca dospel k záveru, že žiadateľka (navrhovateľka) nespĺňa dôvod stanovený v ust. § 3 ods. 1 písm. m) zákona, keďže jej právnemu predchodcovi nebol pozemok vyvlastnený bez náhrady.
Včas podaním odvolaním navrhovateľka žiadala napadnuté rozhodnutie zrušiť. Namietala, že jej otec nikdy neuzavrel kúpnu zmluvu, ktorou by odpredal svoj spoluvlastnícky podiel na pozemnoknižnej parcele č. XXXa a nebola mu vyplatená žiadna kúpna cena.
Jej zástupca na pojednávaní uviedol, že nebohý D. M. za svojho života žiadne svoje nehnuteľnosti nepredával, naopak ich skupoval. Správny orgán sa mal podľa jeho názoru vyporiadavať aj s pravosťou podpisu D. M. na predmetnej zmluve zo dňa 15.5.1980 a s tým či bola zmluva skutočne uzavretá. Na otázku súdu výslovne uviedol, že v danom prípade tu nie je žiaden dôvod stanovený v ust. § 3 zákona na navrátenie vlastníctva. Navrhovateľka sa navrátenia vlastníctva domáha z dôvodu, že jej právny predchodca svoje vlastníctvo nikdy nestratil a podala si žiadosť podľa § 5 zákona.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 244 ods. 1 O.s.p. v nadväznosti na § 31 ods. 7 zákona č. 162/1995 Z.z., v rozsahu a z dôvodov uvedených v návrhu (§ 249 ods. 2 O.s.p.), pričom rozsahom a dôvodmi návrhu je súd v správnom súdnictve viazaný (§ 250j ods. 3 O.s.p. argumentum a contrario) a ustálil, že odvolanie navrhovateľky nebolo podané dôvodne.
Predmetom konania v danej veci je preskúmanie rozhodnutia odporcu číslo OU-PD- PLO-2015-000511/0042378-340-D zo dňa 16.júla 2015, ktorým rozhodol podľa § 5 ods. 2 zák.č. 503/2003 Z.z., že navrhovateľka nespĺňa podmienku ustanovenú § 3 ods.1 písm. m) zákona na navrátenie vlastníctva alebo priznanie práva na náhradu k pozemku parcele č. XXXa pasienok o výmere 8616 m2 v k.ú. S. Y., pretože spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/XXXXX, pôvodný vlastník D. M. odpredal Stredoslovenským kameňolom a štrkopieskom, PR Žilina na základe kúpnej zmluvy č. 317/ MP/II.-1/c zo dňa 15.5.1980 za kúpnu cenu v sume 1176,90 Kčs. Na základe uvedeného navrhovateľka nespĺňa podmienky na navrátenie vlastníctva, v zmysle ust. § 3 ods. 1 písm. m) zákona, ktorý zákonný dôvod si uplatnila.
Z administratívneho spisu predloženého odporcom a vyjadrenia právneho zástupcu navrhovateľky bolo zistené nasledovné :
Navrhovateľka podaním nazvaným „Žiadosť o vydanie pozemkových nehnuteľností“, požiadala o navrátenie vlastníctva k pozemkom tzv. roháčeje breh v k.ú. Y. pod D.. Uviedla, že práva k týmto pozemkom si uplatnila aj u obce Y. pod D. a preto je potrebné, aby sa úrady medzi sebou dohodli o ich vydaní, nakoľko boli neprávom zabrané. Na základe opakovaných výziev odporcu na doplnenie podania, navrhovateľka postupne predložila správnemu orgánu dedičské rozhodnutie vydané Štátnym notárstvom v Prievidzi sp. zn. D 11/87-12 zo dňa 17.2.1987, identifikáciu parcely XXXa vedenej v pkn. vložke XXX k.ú. S. Y. a ako listinu preukazujúcu prechod vlastníctva na štát Rozhodnutie Okresného národného výboru, odboru výstavby v Prievidzi o vyvlastnení parc.č. XXXa pkn. vložka XXX k.ú. S. Y..
Z rozhodnutia štátneho notárstva v Prievidzi zo dňa 17.2.1987 bolo zistené, že otec navrhovateľky D. M. zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom jedným z dedičov po tomto poručiteľovi bola aj navrhovateľka. Otec navrhovateľky bol v pozemnoknižnej vl.č. XXX vedený ako podielový spoluvlastník parcely č. XXXa v k.ú. S. Y..
Z predloženej kúpnej zmluvy č. 317/MP/II.-1 zo dňa 15.5.1980 vyplynulo, že D. M. ako spoluvlastník parc.č. XXXa pkn. vl. XXX k.ú. S. Y. predal svoj spoluvlastnícky podiel vo veľkosti XXXX/ XXXXX, Stredoslovenským kameňolom a štrkopieskom, Žilina za kúpnu cenu v sume 1176,90 Kčs. Bolo preukázané, že u tých pozemnoknižných vlastníkov, ktorí nepristúpili k dobrovoľnej dohode a k uzavretiu kúpnej zmluvy, boli ich spoluvlastnícke podiely na pozemnoknižnej parcele č. XXXa vyvlastnené, a to rozhodnutím Okresného národného výboru, odboru územného plánovania v Prievidzi č. ÚP 651/81-
Sv zo dňa 4.5.1981. Vyvlastnenie sa uskutočnilo na žiadosť Slovenských kameňolomov a štrkopieskov Žilina pre príjazdovú cestu do ich výrobne.
Navrhovateľka si uplatnila svoj reštitučný nárok žiadosťou, v ktorej presne neoznačila spoluvlastnícky podiel, ktorý žiada navrátiť, svojho právneho predchodcu a ani reštitučný titul na základe, ktoré si uplatňovala svoje právo. Po opakovaných výzvach správneho orgánu, zástupca navrhovateľky do zápisnice uviedol, že si svoj nárok uplatňuje podľa § 3 ods. 1 písm. m) zákona. Navrhovateľka teda tvrdila, že došlo k vyvlastneniu bez náhrady. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní pred súdom uviedol, že tu nie je daný žiaden dôvod stanovený v ust. § 3 zákona, a nárok navrhovateľky je postavený na tom, že D. M. svoje vlastníctvo nikdy nestratil a navrhovateľka podala žiadosť podľa § 5 zákona.
Podľa § 1 zák.č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b) lesný pôdny fond.
Podľa § 3 ods. 1 zák.č. 503/2003 Z.z. oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku
a) výroku o prepadnutí majetku, prepadnutí veci alebo zhabaní veci v trestnom konaní, prípadne v trestnom konaní správnom podľa skorších predpisov, ak bol výrok zrušený podľa osobitných predpisov,
b) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona č. 142/1947 Zb. o revízii prvej pozemkovej reformy alebo podľa zákona č. 46/1948 Zb. o novej pozemkovej reforme,
c) postupu podľa § 453a Občianskeho zákonníka alebo podľa § 287a zákona č. 87/1950 Zb. o trestnom konaní súdnom (Trestný poriadok) v znení zákona č. 67/1952 Zb.,
d) odňatia bez náhrady postupom podľa zákona Slovenskej národnej rady č. 81/1949 Zb. SNR o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov,
e) vyhlásenia zmluvy o postúpení pohľadávok pre prípad vysťahovania (tzv. renunciačné vyhlásenie),
f) toho, že občan zdržiavajúci sa v cudzine nehnuteľnosť zanechal na území Slovenskej republiky alebo ktorého majetok prešiel na štát podľa zákona č. 183/1950 Zb. o majetku zanechanom na území Československej republiky osobami, ktoré optovali pre Zväz sovietskych socialistických republík a presídlili na jeho územie,
g) zmluvy o darovaní nehnuteľnosti uzavretej darcom v tiesni,
h) dražobného konania uskutočneného na úhradu pohľadávky štátu,
i) súdneho rozhodnutia, ktorým sa vyhlásila za neplatnú zmluva o prevode majetku, ktorou občan pred odchodom do cudziny previedol vec na iného, ak dôvodom neplatnosti bolo opustenie republiky, prípadne uznanie takejto zmluvy účastníkmi za neplatnú; v takom prípade je oprávnenou osobou nadobúdateľ podľa uvedenej zmluvy, a to aj ak táto zmluva nenadobudla účinnosť,
j) kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok,
k) odmietnutia dedičstva v dedičskom konaní urobeného v tiesni,
l) vyvlastnenia za náhradu, ak nehnuteľnosť existuje a nikdy neslúžila na účel, na ktorý bola vyvlastnená,
m) vyvlastnenia bez vyplatenia náhrady,
n) znárodnenia vykonaného v rozpore s vtedy platnými predpismi alebo bez vyplatenia náhrady,
o) prevzatia nehnuteľnosti bez právneho dôvodu,
p) politickej perzekúcie alebo postupu porušujúceho všeobecne uznávané ľudské práva a slobody,
r) odovzdania do vlastníctva družstva podľa osobitných predpisov,
s) prikázania do užívania právnickej osoby na základe zákona č. 55/1947 Zb. o pomoci roľníkom pri uskutočňovaní poľnohospodárskeho výrobného plánu alebo vládneho nariadenia č. 50/1955 Zb. o niektorých opatreniach na zabezpečenie poľnohospodárskej výroby,
t) prevodu na štát spoločne užívaných singulárnych lesov a lesných družstiev, ak členmi družstva boli aj fyzické osoby; na prevzatie tohto majetku sa použijú osobitné predpisy.
Podľa § 250q ods. 2 O.s.p., o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Krajský súd v Trenčíne sa podrobne oboznámil so skutkovým a právnym stavom súdenej veci a konštatuje, že rozhodnutie odporcu vychádza z riadne zisteného skutkového stavu a súčasne odporca vec správne právne posúdil.
Bolo zistené, že navrhovateľka sa podanou žiadosťou domáhala vrátenia spoluvlastníckeho podielu na pozemku, ktorý mal patriť jej právnemu predchodcovi D. M.. Až v roku 2013 do zápisnice však konkretizovala ako reštitučný dôvod vyvlastnenie bez náhrady. Existencia tohto dôvodu však nebola preukázaná. Právny zástupca navrhovateľky na pojednávaní sám uviedol, že tento zákonom stanovený dôvod na vrátenie vlastníctva tu neexistuje.
Z predložených dôkazov vyplynulo, že predmetný spoluvlastnícky podiel nebol právnemu predchodcovi navrhovateľky vyvlastnený, keď D. M. uzavrel so Stredoslovenským kameňolom a štrkopieskom, Žilina za kúpnu zmluvu na základe ktorej ho predal za cenu v sume 1176,90 Kčs. Uvedený listinný dôkaz nebol zo strany navrhovateľky kvalifikovaným spôsobom spochybnený a vzhľadom na uvedené tu nebol žiaden dôvod na tento listinný dôkaz neprihliadať. Súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že ak by uvedená kúpna zmluva nebola uzavretá tak, by následne došlo k vyvlastneniu za náhradu tak ako tomu bolo u iných spoluvlastníkov tejto pozemnoknižnej parcely. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka nemala o tejto zmluve vedomosť a pôvodne mala za to, že k strate vlastníctva jej právneho predchodcu došlo vyvlastnením, nie je dôvodom, ktorý spochybňuje tento listinný dôkaz.
Súd taktiež poukazuje na to, že nebolo vecou správneho orgánu dokázať, že došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi právnym predchodcom navrhovateľky a štátom, ako uviedol na pojednávaní právny zástupca navrhovateľky, ale je vecou navrhovateľky ako oprávnenej osoby, aby preukázala, že tu existuje dôvod na navrátenie vlastníctva stanovený v ust. § 3 zákona. Samotné, včasné podanie žiadosti oprávnenou osobou totiž samo o sebe nezakladá právo na navrátenie vlastníctva podľa a je potrebné, aby bola zistená existencia niektorého zo zákonom stanovených dôvodov stanoveného už v zmienenom ust. § 3 zákona. Samotný právny zástupca navrhovateľky sa však vyjadril tak, že tu takýto dôvod daný nie je.
Súd je toho názoru, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti neprešlo na štát v dôsledku vyvlastnenia ako správne konštatoval odporca, ale na základe kúpnej zmluvy. S poukazom na uvedené súd konštatuje, že odporca dospel na základe vykonaného dokazovania k správnemu záveru, že nebol dôvod stanovený v ust. § 3 ods. 1 písm. m) zákona pre navrátenie vlastníckeho práva k pozemku. Existenciu iného dôvodu podľa § 3 zákona navrhovateľka ani netvrdila.
Odporca teda vec správne právne posúdil a správne vo veci rozhodol.
Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. keď navrhovateľka nebola v konaní úspešná a z tohto dôvodu jej náhrada trov nepatrí.
O povinnosti navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok za odvolanie proti rozhodnutiu odporcu súd rozhodol za použitia ust. § 2 ods. 4 veta posledná zákona č. 71/1992 Zb., podľa ktorého poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správneho orgánu a v konaní nebol úspešný. Navrhovateľka ako osoba podávajúca opravný prostriedok voči Okresnému úradu Trenčín, ktorá nebola v konaní úspešná sa stala poplatníkom okamihom potvrdenia rozhodnutia správneho orgánu, voči ktorému navrhovateľka neúspešne podala opravný prostriedok. Preto jej súd týmto rozhodnutím uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 35 eur podľa položky 10 písm. e) prílohy k zákonu č. 71/1992 Zb..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.