Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_19Cb-282-2014.pdf
PDF · 203.85 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/282/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: HERIX, s.r.o., so sídlom Dunajská 8, Bratislava 811 08, IČO: 35 691 379, právne zastúpeného: Mgr. Peter Voloch, advokát, so sídlom Čáčovská 305, 905 01 Senica, proti žalovaným: 1/ Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, Bratislava 832 31, IČO: 00 151 653, právne zastúpeného: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Garbiarska 5, Košice 040 01, IČO: 36 863 017, 2/ GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava 821 08, IČO: 35 838 825, zastúpený splnomocneným zástupcom: Q.. V. P., nar. XX.X.XXXX, bytom V. Č.. XXXX, Š. XXX XX, 3/ V. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. K. XXXX/XX, C. N. M. XXX XX, občan SR, 4/ S. W., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Q. K. XXXX/XX, C. N. M. XXX XX, občan SR, žalovaný v 3. a v 4. rade právne zastúpení: JUDr. Ivanom Mikloškom, advokátom, so sídlom Hodžova 13, 010 01 Žilina 010 01, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 1. rade na účet právneho zástupcu žalovaného v 1. rade trovy konania v sume 2.234,42 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovanému v 2. rade trovy konania v sume 6.055,15 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť žalovaným v 3. a v 4. rade trovy konania v sume 3.563,08 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 23.3.2009 žalobca navrhol, aby súd určil, že dobrovoľná dražba, ktorá sa uskutočnila dňa 22.12.2008 o 11. hod. v salóniku M. W. P., B.. E. P. V. XXX, XXX XX C. N. M., ktorej priebeh bol osvedčený Notárskou zápisnicou N. XXX/XXXX, N. XXXXX/XXXX, N. XXXXX/ XXXX spísanou dňa XX.XX.XXXX notárkou Q.. K. M., so sídlom v A. J., ktorej predmet dražby nadobudli V. W., nar. XX.XX.XXXX a jeho manželka S. W., nar. XX.X.XXXX do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. C. N. M., obec C., okres Ž., zapísané na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom v Žiline, Správa katastra Žilina, a to pozemok p.č. XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba s.č. XXXX, obchodná jednotka - V. na parcele č. XXXX/ XX v podiele 1/1, je neplatná. Zároveň navrhol uložiť žalovaným v 1. až v 4. rade nahradiť žalobcovi trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného práva poukázal na skutočnosť uzatvorenia Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade zo dňa 4.4.2006. Predmetom tejto Zmluvy bola dohoda zmluvných strán o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam - zálohu vo vlastníctve žalobcu, ktorý bol záložcom a ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v katastrálnom
území C. N. M., obec C., okres C., sú zapísané na LV č. XXXX vedenom Katastrálnym úradom Žilina, Správa katastra Žilina, a to pozemok parc.č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a stavba s.č. XXXX obchodná jednotka - V. na parc.č. XXXX/XX v podiele 1/1. V označenej zmluve si zmluvné strany dojednali poverenie žalobcu udelené žalovanému v 1. rade pre vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom záložného práva. Vklad záložného práva bol Správou katastra Žilina povolený dňa 28.4.2006 pod M. XXXX/XX. Žalobca poukázal na obsah článku IV. časť II. Zmluvy o záložnom práve, ktorý upravuje spôsob výkonu záložného práva a umožňuje toto realizovať aj predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe podľa osobitného predpisu, pričom o vybratom spôsobe výkonu záložného práva zašle žalovaný v 1. rade žalobcovi písomné oznámenie. Zmluvné strany sa dohodli, že pri predaji zálohu sa bude vychádzať z ceny zálohu stanovenej znalcom z príslušného odboru s použitím metódy podľa právneho predpisu /Zákona č. 492/2004 Z.z./, ktorý upravuje oceňovanie /bod 5 článok IV. časť II. Zmluvy o záložnom práve/. Z ustanovení Zmluvy o záložnom práve jednoznačne vyplýva zámer zmluvných strán pri zvolení ktoréhokoľvek z dojednaných spôsobov výkonu záložného práva vychádzať z minimálnej ceny stanovenej spôsobom, ktorý je uvedený v bode 5 Zmluvy o záložnom práve. Žalovaný v 1. rade žalobcovi listom z 29.7.2008 oznámil výkon záložného práva s poukazom na úpravu § 151 l ods.1 Občianskeho zákonníka, to znamená, že pristúpil k výkonu záložného práva predajom nehnuteľností založených v prospech Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. formou dobrovoľnej dražby. V oznámení o dobrovoľnej dražbe z 20.11.2008 žalovaný v 2. rade oznámil žalobcovi, že dňa 22.12.2008 o 11.00 v salóniku M. W. P., B.. E. P. V. XXX, M. C. N. M. sa bude konať prvá dražba a predmetom dražby budú vyššie vymedzené nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu v podiele 1/1. V oznámení o dražbe z 22.11.2008 všeobecná hodnota predmetu dražby bola podľa Vyhlášky č. 492/2004 Z.z. stanovená znaleckým posudkom č. XXX/XXXX z 20.11.2008, ktorý vypracoval súdny znalec J.. B. Š. na sumu 2.100.000,- Sk. Túto sumu znalec určil pri použití metódy polohovej diferenciácie. Z Notárskej zápisnice spísanej o priebehu predmetnej dobrovoľnej dražby vyplýva, že Q.. V. Š. ako zástupca žalobcu vzniesol námietku k znaleckému posudku č. XXX/XXXX z 20.11.2008, ktorý bol vypracovaný znalcom J.. B. Š. a zadávateľom ktorého znaleckého posudku bol žalovaný v 2. rade. Na základe zrealizovanej dražby, ktorá bola uskutočnená ako prvá dražba, bol predmet dražby vydražený žalovaným v 3. rade a ako účastníkom dobrovoľnej dražby s poradovým č. 1 a tento ho nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným vo 4. rade, ktorý je jeho manželom. Žalobca prostredníctvom označeného zástupcu na verejnej dražbe prezentoval znalecký posudok č. XX/XXXX zo dňa 20.12.2008, ktorý vypracoval znalec J.. D. V. a na základe ktorého ohodnotil cenu nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, sumou 3.100.000,- Sk, pričom na určenie tejto ceny použil rovnakú metódu polohovej diferenciácie /č.l. 4/. Rozdiel ceny draženej nehnuteľnosti podľa tohto znaleckého posudku oproti znaleckému posudku, ktorý bol pri dražbe použitý, je 1.000.000,- Sk v neprospech žalobcu. Žalobca poukázal na úpravu § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého mal žalovaný v 2. rade ako dražobník zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. V nadväznosti na túto úpravu žalobca namietal správnosť určenia ceny predmetu dražby znaleckým posudkom č. XXX/XXXX z 20.11.2008 vypracovaným súdnym znalcom J.. B. Š.. Zadávateľom tohto znaleckého posudku bol žalovaný v 2. rade na základe poverenia žalovaného v 1. rade. Cena určená týmto znaleckým posudkom vo výške 2.100.000,- Sk nie je podľa tvrdení žalobcu určená v súlade s cenou obvyklou v mieste konania dražby, čo je v rozpore s úpravou § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách. Cena určená týmto znaleckým posudkom je neprimerane nízka a dokazuje to i predložený znalecký posudok č. XX/XXXX z 20.12.2008 vypracovaný znalcom J.. D. V., podľa ktorého tento znalec podľa rovnakej metódy na oceňovanie nehnuteľností ocenil predmet dražby sumou o 1.000.000,- Sk vyššou. Podľa názoru žalobcu je cena predmetu dražby podľa znaleckého posudku J.. Š. neprimerane nízka, okrem toho, že je v rozpore s úpravou § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách, je aj v rozpore s dobrými mravmi. Na základe určenia takto neprimerane nízkej ceny predmetu dražby žalovaní v 3. a 4. rade vydražili do svojho bezpodielového spoluvlastníctva v rozpore so Zákonom o dobrovoľných dražbách predmet dražby a v dôsledku toho vznikla porušením Zákona o dobrovoľných dražbách žalobcovi škoda. Účelom úpravy Zákona o dobrovoľných dražbách je realizácia predaja predmetu dražby za čo najvyššiu cenu, nie za každú cenu, ako to bolo v tomto prípade, keď predmet dražby kontra posudok oceňoval vyššou cenou. Ďalej žalobca odôvodňoval uplatnenie práva na určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby tvrdením o závažnom porušení viacerých ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách. Poukázal na úpravu § 11 Zákona o dobrovoľných dražbách a tvrdil, že bola obmedzená možnosť účasti na dražbe, bola nedostatočná informovanosť o dražbe a oznámenie o dražbe nebolo riadne zverejnené na úradnej tabuli obce. Podľa žalobcu zverejnenie oznámenia o dražbe nebolo postačujúce, čo sa prejavilo aj na okruhu záujemcov o dražbu, keď sa dražby zúčastnil len jeden záujemca, následkom čoho absentovala možnosť vydražiť predmet dražby za vyššiu cenu, cenu trhovú. Taktiež žalobcovi nie je známe, že by žalovaný v
2. rade zabezpečil zverejnenie dražby v periodickej tlači, resp. v ostatných hromadných informačných prostriedkoch. Ďalej odôvodňoval žalobca uplatnenie určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby poukazom na úpravu § 17 ods. 3 veta druhá Zákona o dobrovoľných dražbách, podľa ktorého oznámenie o dražbe mal dražobník, teda žalovaný v 2. rade bez zbytočného odkladu zaslať aj Ministerstvu na jeho uverejnenie v Obchodnom vestníku, čo podľa tvrdení žalobcu žalovaný v 2. rade neučinil a nezabezpečil zverejnenie oznámenia o dražbe v Obchodnom vestníku. Ďalším dôvodom, pre ktorý žalobca uplatnil neplatnosť dobrovoľnej dražby, bolo tvrdenie o krátkej lehote, kedy mu dražobník, teda žalovaný v 2.rade oznámil listom doručeným 3.11.2008, že vykoná ohodnotenie predmetu dražby znalcom. V zmysle tohto listu žalovaný v 2. rade vyzval žalobcu na sprístupnenie nehnuteľností znalcovi 12.11.2008 o 11.30 hod.. Podľa názoru žalobcu v súvislosti s ocenením nehnuteľností ako predmetu dražby mal byť žalobca spravidla tri týždne vopred informovaný o obhliadke znalcom a zo strany žalovaného v 2. rade preto žalobcovi nebola na zabezpečenie sprístupnenia predmetu dražby poskytnutá primeraná lehota. Naviac v uvedenom relevantnom čase bol žalobca odcestovaný v zahraničí a svoju povinnosť si z tohto dôvodu splniť nemohol, pričom o tejto skutočnosti bol žalovaný v 2. rade ako dražobník informovaný. Ako posledný dôvod, na základe ktorého sa žalobca domáhal určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, bolo jeho tvrdenie, podľa ktorého oznámenie o dražbe nebolo urobené osobami, ktoré v čase realizácie takéhoto úkonu boli oprávnené na konanie za žalovaného v 1. rade. Poukázal na výpis z obchodného registra žalovaného v 1. rade, podľa ktorého J.. V. D. už nebol v čase, keď podpisoval oznámenie o dražbe, členom predstavenstva žalovaného v 1. rade. Pokiaľ to tak bolo aj v prípade Zmluvy o vykonaní dražby, potom je táto Zmluva absolútne neplatným právnym úkonom. Žalobca poukázal na to, že konanie štatutárneho orgánu je konaním samotnej právnickej osoby, takže sa tu nepredpokladá možnosť excesu. Vo vzťahu k naliehavému právnemu záujmu na navrhovanom určení neplatnosti dobrovoľnej dražby žaloba tvrdil, že tento odvodzuje od neplatného odňatia jeho vlastníckeho práva touto dobrovoľnou dražbou.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním z 8.6.2009 /č.l. 197 až 198/. Uviedol, že J.. V. D. vznikla funkcia člena predstavenstva žalovaného v 1. rade dňa 13.8.2007 a k 31.12.2008 stále pôsobil ako člen predstavenstva žalovaného v 1. rade, čo vyplýva z výpisu z obchodného registra žalovaného v 1. rade. V čase uzatvorenia Zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby so žalovaným v 2. rade a rovnako aj v čase podpisovania Oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. F. XXX/XX z 20.11.2008 bol teda J.. V. D. členom predstavenstva žalovaného v 1. rade, a preto úkony, ktoré činil ako člen štatutárneho orgánu žalovaného v 1. rade, sú platné, pretože boli podpísané osobou oprávnenou na konanie za žalovaného v 1. rade. Dobrovoľná dražba bola vykonaná v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi. V priebehu ďalšieho konania žalovaný v 1. rade uviedol, že pri realizácii predmetnej dražby boli dodržané všetky povinnosti, ktoré podľa Zákona o dobrovoľných dražbách mal ako žalovaný v 1., tak žalovaný v 2. rade. Pokiaľ bolo namietané, že predaj nehnuteľností mohol byť realizovaný aj priamym predajom, poukázal žalovaný v 1. rade na fakt, podľa ktorého sa predaj nehnuteľností na základe dobrovoľnej dražby považuje za najtransparentnejší proces predaja prinášajúci najväčší výťažok. Zdôraznil postoj žalobcu pred realizáciou dražby, ako aj počas realizácie dražby, kedy žalobcovi nič nebránilo vyplatiť cenu predaja, resp. zaplatiť pohľadávku zabezpečenú záložným právom. Poukázal na rozpory v argumentácii žalobcu, podľa ktorej žalobcovi nebolo umožnené namietať pri ohliadke nehnuteľností ním tvrdené nejasnosti ohľadne znaleckých posudkov, pričom žalovaný v 1. rade zdôraznil, že v čase realizácie ohliadky predmetných nehnuteľností ešte nebol vypracovaný ani jeden zo znaleckých posudkov.
K žalobe sa písomným podaním z 10.6.2009 /č.l. 141 až 143/ vyjadril žalovaný v 2. rade. Opísal okolnosti vzniku pohľadávky, ktorá bola predmetom záložného práva realizovaného prostredníctvom predaja nehnuteľností na dobrovoľnej dražbe, spôsob stanovenia ceny dražených nehnuteľností a priebeh predmetnej dobrovoľnej dražby uskutočnenej 22.12.2008. Uviedol, že založené nehnuteľnosti boli na dražbe vydražené vo výške najnižšieho podania, ktoré zodpovedalo sume 2.100.000,- Sk a vydražiteľmi boli V. W. a manželka S. W., ktorí tieto nehnuteľnosti nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva. Podľa úpravy § 12 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách je úlohou dražobníka zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a v čase konania dražby. Žalovaný v 2. rade ako dražobník podľa tejto úpravy postupoval a listom z 30.10.2008 objednal vyhotovenie znaleckého posudku u súdneho znalca J.. B. Š., pričom predmetný znalecký posudok bol žalobcovi podľa § 12 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách zaslaný a žalobca ho prevzal 24.11.2008. Ďalej žalovaný v 2. rade ako dražobník postupoval podľa § 17 ods. 5 Zákona o dobrovoľných dražbách a v lehotách podľa § 17 ods. 2 až 4 Zákona o dobrovoľných dražbách zaslal žalobcovi oznámenie o dražbe z 20.11.2008, pričom toto oznámenie obsahovalo aj údaje týkajúce sa ocenenia nehnuteľností. Oznámenie o dražbe bolo
žalobcom prevzaté 24.11.2008. Žalovaný v 2. rade zabezpečil podľa § 11 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách zverejnenie oznámenia o dobrovoľnej dražbe na úradnej tabuli obce, na území ktorej sa nehnuteľnosť nachádza, pričom žiadosť o zverejnenie oznámenia o dobrovoľnej dražbe bolo Obecnému úradu C. N. M. zaslané doporučene 21.11.2008 a Obecný úrad C. N. M. toto prevzal 24.11.2008. Rovnako žalovaný v 2. rade ako dražobník podľa § 11 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách zverejnil oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači, a to konkrétne na základe inzercie zabezpečenej spoločnosťou PEREX, a.s., so sídlom Bratislava v periodiku W. dňa X.XX.XXXX a prostredníctvom spoločnosti Slomedia, spol. s r.o. /č.l. 142/ v časopise T.-J..SK č. XX z 15.12.2008/. Oznámenie o predmetnej dražbe bolo dňa 21.11.2008 o 15.04 v súlade s úpravou § 17 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách uverejnené aj v Notárskom centrálnom registri dražieb a bolo tam uverejnené viac ako jeden mesiac pred konaním dražby. Oznámenie o dražbe bolo zaslané aj Ministerstvu spravodlivosti, a to konkrétne redakcii Obchodného vestníka listom z 21.11.2008, ktorý Ministerstvo spravodlivosti prevzalo 24.11.2008 a na základe čoho v Obchodnom vestníku bolo oznámenie o dražbe zverejnené pod č. OV 228B/2008. Listom z 30.10.2008, ktorý žalobca prevzal 3.11.2008, mu žalovaný v 2. rade zaslal výzvu na sprístupnenie nehnuteľností za účelom vykonania ohodnotenia nehnuteľností. V tejto súvislosti poukázal žalovaný v 2. rade na úpravu § 12 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách a uviedol, že doba ohliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. V predmetnej výzve bolo ohodnotenie nehnuteľností stanovené na 12.11.2008 o 11.30, čo je dostatočný časový predstih, v ktorom bola výzva na sprístupnenie nehnuteľností žalobcovi zaslaná. Zdôraznil úpravu vyplývajúcu z § 12 ods.2 Zákona o dobrovoľných dražbách, ktoré neupravuje uvedenú lehotu striktne, ale slovným vymedzením, že sa má jednať pri nehnuteľnosti o lehotu spravidla tri týždne po odoslaní výzvy. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú žiadosť o dodatočné predĺženie lehoty, ktorá bola žalobcom žalovanému v 2. rade zaslaná faxom 11.11.2008, reagoval na túto žiadosť s tým, že žalobca mal dostatočný priestor požiadať o predĺženie lehoty, nakoľko výzvu na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom jej ohodnotenia prevzal už 3.11.2008, kedy sa preukázateľne na území Slovenskej republiky nachádzal. Žalovaný v 2. rade uviedol, že nijakým spôsobom nebola obmedzená informovanosť žalobcu o dobrovoľnej dražbe a ani jeho možnosť sa tejto dražby zúčastniť. Rovnako poukázal na skutočnosť, podľa ktorej J.. V. D. v čase podpisu Zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, ako aj v čase oznámenia o dobrovoľnej dražbe z 20.11.2008 bol členom predstavenstva žalovaného v 1. rade a teda bol oprávnený na konanie za tento subjekt, čo je zistiteľné z obchodného registra. V priebehu konania doplnil žalovaný v 2. rade svoju argumentáciu poukazom na skutočnosť, že žalobca splnomocnil advokáta Q.. T., aby ho zastupoval pri ohliadke nehnuteľností. Na samotnej ohliadke nehnuteľností sa zúčastnili traja záujemcovia a teda informovanosť o ohliadke bola dostatočná, čo vyplýva zo samotnej tejto skutočnosti. Žalobca mal dostatok časového priestoru, aby bol aktívny v smere vyplatenia pohľadávky, čím by odvrátil realizáciu dobrovoľnej dražby. Samotná účasť žalobcu - osoby žalobcu na predmetnej ohliadke nebola potrebná. Ak by existoval akýkoľvek ďalší záujemca o predmetnú nehnuteľnosť, zúčastnil by sa dražby a pokúsil by sa nehnuteľnosť vydražiť za najvyššie podanie. Žiaden takýto ďalší záujemca okrem žalovaného v 3. rade sa však dražby nezúčastnil.
Žalovaní v 3. a v 4. rade sa k žalobe vyjadrili písomným podaním zo dňa 27.5.2009 /č.l. 137 až 138/. Uviedli, že sa predmetnej dražby zúčastnili na základe oznámenia o vykonaní dražby, ktoré bolo zverejnené dražobníkom na verejne prístupnej časti objektu, ktorý bol predmetom dražby, ako aj na iných verejných miestach v obci C. N. M.Á.. Verejnosť bola o realizácii dražby dostatočne informovaná a dražby sa mohol zúčastniť ktorýkoľvek záujemca. Nehnuteľnosti dražbou nadobudli do svojho bezpodielového spoluvlastníctva dobromyseľne a v dobrej viere. Nehnuteľnosť, ktorú vydražili, bola v dezolátnom stave a po jej nadobudnutí pristúpili k rozsiahlej úprave a oprave tak, aby objekt spĺňal všetky požiadavky, ktoré súvisia s ich zámerom vybudovať v tejto nehnuteľnosti komfortné ubytovacie a stravovacie zariadenie. V tejto súvislosti zrealizovali stavebné úpravy v hodnote cca 200.000,- EUR, ktoré už vynaložili a zámer podľa rozpočtu, ktorý mali orientačne spracovaný, predstavoval vynaloženie sumy 330.000,- EUR. Na takomto vyjadrení zotrvali aj v priebehu ďalšieho konania a navrhli žalobu zamietnuť tvrdiac, že pri vykonaní dražby boli zo strany dražobníka splnené všetky zákonom stanovené podmienky.
Po vykonanom dokazovaní v tejto veci súd prvého stupňa rozsudkom č.k. 11Cb 55/2009-233 zo dňa 9.10.2009 rozhodol o zamietnutí žaloby v celom rozsahu a o náhrade trov konania. Pri svojom rozhodnutí súd prvého stupňa skonštatoval, že vykonaným dokazovaním nebolo preukázané a zistené, že by existoval dôvod pre určenie neplatnosti dražby, tak ako je tvrdený žalobcom. Dražobník a ostatné osoby zúčastnené na dražobnom konaní riadnym spôsobom splnili všetky svoje povinnosti podľa Zákona o dobrovoľných dražbách a dražba uskutočnená 22.12.2008 je dražbou platnou. Na základe včas
podaného odvolania žalobcu funkčne príslušný Krajský súd Žilina rozsudkom č.k. 13Cob/53/2010-342 zo dňa 6.5.2010 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil s poukazom na úpravu § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správne rozhodnutie.
Na základe včas podaného dovolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením č.k. 3Obdo 11/2011-392 zo dňa 31.3.2011 rozhodol o zrušení rozsudku odvolacieho súdu a o vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie. Dôvodom, pre ktorý Najvyšší súd SR zrušil prvé rozhodnutie súdu prvého stupňa bol záver dovolacieho súdu, podľa ktorého neboli splnené podmienky pre to, aby odvolací súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného / čl. 393/. Tým, že tak urobil, bola postupom súdu žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. So zreteľom na uvedené v predmetnom konaní došlo k procesnej vade zakladajúcej podľa ustanovenia § 237 písm. f/ OSP prípustnosť dovolania a táto vada je zároveň dôvodom, pre ktorý musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom vadou, tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne / č.l. 393/.
Rozsudkom č.k. 13Cob/270/2011-496 zo dňa 2.5.2012 Krajský súd Žilina opätovne potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v tejto veci /rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 55/2009-233 z 9.10.2009/.
Na základe včas podaného dovolania žalobcu Najvyšší súd SR uznesením č.k. 3Obdo 34/2012-549 zrušil rozsudok Krajského súdu Žilina sp.zn. 13Cob/270/2011 z 2.5.2012 a vec vrátil Krajskému súdu Žilina na ďalšie konanie. Svoje rozhodnutie odôvodnil dovolací súd názorom, podľa ktorého odvolací súd tým, že konštatoval, že dňa 2.5.2012 boli splnené podmienky, aby vec bola prejednaná, nerešpektoval výber žalobcu z navrhnutých termínov, čím mu odňal možnosť konať pred súdom. Najvyšší súd uviedol, že je pravdou, že odvolací súd chcel odstrániť nedostatok v prvostupňovom konaní a mal záujem vypočuť osobne žalobcu, ktorú možnosť prvostupňový súd žalobcovi nedal. Za účelom zabezpečenia tohto dôkazu odvolací súd následne po niekoľkých odročeniach zvolaného pojednávania dal možnosť účastníkom konania vybrať si jeden z termínov súdom navrhnutých. Pokiaľ by konajúci súd túto možnosť účastníkom konania nedal a bol by dňa 2.5.2012 vo veci konal, podmienky pre konanie vo veci by v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 OSP boli splnené. Keďže však konajúci súd dal možnosť účastníkom konania si jeden z navrhnutých termínov vybrať a následne ako si žalobca jeden z navrhnutých termínov vybral, konajúci súd pojednávanie vytýčil skôr, a to na termín 2.5.2012. Takýmto postupom krajský súd neakceptoval výber termínu žalobcom, a preto porušil jeho možnosť konať pred súdom.
Uznesením č.k. 13Cob/45/2014-574 zo dňa 26.11.2014 Krajský súd Žilina zrušil rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 11Cb 55/2009-233 z 9.10.2009 a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na závery Najvyššieho súdu SR obsiahnuté v uznesení č.k. 3Obdo 11/2011-392 z 31.3.2011, sp.zn. 3Obdo 43/2012 zo dňa 17.12.2013 v spojení s opravným uznesením sp.zn. 3Obdo 43/2012 zo 7.10.2014, z ktorých rozhodnutí vo vzťahu k žalobcovi ako účastníkovi konania vyplývalo, že jeho právo zúčastniť sa pojednávania je osobným právom účastníka a nemožnosť zúčastniť sa pojednávania pre chorobu je dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania i keď je účastník v konaní zastúpený advokátom, čo v prejednávanej veci platí podľa názoru Najvyššieho súdu SR /č.l. 393/ o to viac, ak konateľ žalobcu nemal možnosť zúčastniť sa ani pojednávania na súde prvého stupňa, ktorého sa nemohol zúčastniť pre účasť na pojednávaní v trestnej veci v postavení svedka. Nedostatok vytvorenia možnosti žalobcovi zúčastniť sa pojednávania bol vytknutý Najvyšším súdom, pričom k tomuto nedostatku došlo primárne podľa názoru Najvyššieho súdu v konaní pred súdom prvého stupňa. Z uvedených záverov Najvyššieho súdu SR má okresný súd vychádzať v novom konaní, vec prejednať a opätovne rozhodnúť, keďže Krajský súd v Žiline ako odvolací súd nemal umožnené odstrániť nedostatok v prvostupňovom konaní. Primárne je to okresný súd, ktorý má odstraňovať tento nedostatok v rámci svojho konania, preto okresný súd za zachovania práv žalobcu vec opätovne prejedná a rozhodne. V súvislosti so zrušením rozhodnutia okresného súdu krajský súd poukázal na svoju viazanosť názormi Najvyššieho súdu, ktorá sa v rámci ďalšieho konania vzťahuje aj na okresný súd so zachovaním práv žalobcu ako účastníka konania v možnosti zúčastniť sa pojednávania.
Z výpisu z obchodného registra ako z verejne dostupného registra vyplýva skutočnosť právneho nástupníctva na strane žalovaného v 1. rade, keď žalovaný v 1. rade: Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. bol dňa 1.11.2014 z obchodného registra vymazaný na základe dobrovoľného výmazu s tým, že jeho právnym nástupcom - univerzálnym právnym nástupcom sa stal subjekt Slovenská sporiteľňa, a.s.,
so sídlom Tomášikova 48, Bratislava, IČO: 00 151 653, na základe ktorej skutočnosti súd podľa § 107 ods. 4 OSP ďalej ako so žalovaným v 1. rade konal s označeným právnym nástupcom.
Na pojednávaní súdu dňa 30.6.2015 bol daný priestor na vyjadrenie sa k veci právnemu zástupcovi žalobcu a štatutárnemu zástupcovi žalobcu. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca predovšetkým namieta, že cena určená znaleckým posudkom, na základe ktorého bola vykonaná dražba, bola určená neadekvátne. Žalovaný v 2. rade ako dražobník nesplnil svoje povinnosti podľa Zákona o dobrovoľných dražbách, pričom právny zástupca žalobcu spochybnil, že by včas zaslal žalobcovi oznámenie o dražbe 30 dní pred konaním dražby, že by včas zaslal žalobcovi 30 dní pred konaním dražby znalecký posudok, ako to ukladá úprava § 11 ods. 4 Zákona o dobrovoľných dražbách. Žalovaný v 2. rade nedodržal lehotu podľa § 11 ods. 2, § 12 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách /č.l. 660/. Oznámenie o ohliadke nehnuteľností je datované dňom 30.10.2008 a ohliadka sa uskutočnila 12.11.2008. Bez dodržania primeranej lehoty boli preto vytvorené podmienky na to, aby znalecký posudok, na základe ktorého bola dražba uskutočnená, bol neadekvátny. Oba posudky produkované v konaní boli vypracované tou istou metódou polohovej diferenciácie. Nebolo dostatočne publikované konanie dražby. Žalobca bol zbavený svojho majetku za cenu podstatne nižšiu, približne o 1.000.000,- Sk. Žalobca navrhol vzhľadom na rozpory v znaleckých posudkoch predvolať znalca J.. V., aby vysvetlil uvedené rozdiely. Na rovnakú okolnosť navrhol vypočuť znalca J.. B. Š., vo vzťahu ku ktorému žiadal, aby bol tento vypočutý a vysvetlil, ako dospel pri metóde polohovej diferenciácie k odlišnému záveru, aký vyplýva zo znaleckého posudku J.. D. V..
Štatutárny zástupca žalobcu p.S. V. na pojednávaní dňa 30.6.2015 uviedol, že v roku 2006 bolo subjektu Factoring Slovenskej sporiteľne známe, akú hodnotu má predmetná nehnuteľnosť, na ktorú je záložné právo zriadené, pričom v tejto dobe bola nehnuteľnosť ohodnotená J.. T. F., súdnym znalcom na necelých 5 miliónov korún slovenských. Následne žalobca uvedenú nehnuteľnosť odkúpil od vtedajšieho vlastníka, od subjektu B., C. N. M. v sume 3.570.000,- Sk a následne začal nehnuteľnosť rekonštruovať, nakoľko mal s nehnuteľnosťou konkrétny podnikateľský zámer, ktorý sa však následne neuskutočnil, pričom zrealizované stavebné úpravy zodpovedajú pri ich vyčíslení hodnote cca 1.200.000,- Sk. Následne na začiatku roku 2008 začal žalobca vykonávať kroky smerujúce k predaju nehnuteľnosti prostredníctvom inzercie a realitnej kancelárie Max profi. V tej dobe bola trhová hodnota uvedenej nehnuteľnosti inzerovaná v sume 7.140.000,- Sk s DPH. Tieto kroky oznámil aj Factoringu Slovenskej sporiteľne. Štatutárny zástupca žalobu uviedol, že p. W. bol v podstate dohodnutý klient na kúpu predmetnej nehnuteľnosti od žalobcu prostredníctvom realitnej kancelárie V. W., kde sa zúčastnil na obhliadkach, pričom táto komunikácia začala v auguste a v septembri a možno ešte v júli roku 2008. Nehnuteľnosť si bol obhliadnuť, mal o ňu záujem, nasledovali spoločné rokovania a bola vyhodnotená Zmluva o budúcej kúpnej zmluve, ktorá sa p. W. poslala na pripomienkovanie, pričom predajná cena nehnuteľnosti po dohode bola 5.500.000,- Sk. Aj o uvedenom žalobca informoval Factoring. Factoring teda bol informovaný a mal nesporne vedomosť o tom, že nehnuteľnosť má vyššiu hodnotu. Keď sa žalobca dozvedel, že Factoring pristúpil k tomu, že sa nehnuteľnosť nebude predávať prostredníctvom žalobcu vybranému záujemcovi p. W., s ktorým žalobca prostredníctvom právneho zástupcu komunikoval, nasledoval rýchly sled udalostí. Žalobca sa dozvedel, že je potrebné nehnuteľnosť sprístupniť, avšak bol odcestovaný v zahraničí, tak požiadal písomne o lehotu 14 dní, v ktorej nehnuteľnosť sprístupní, keďže v tom čase nemal žiadnych zamestnancov a nehnuteľnosť po ukončení stavebných úprav nemal ako sprístupniť. Štatutárny zástupca uviedol, že sa mu nezdajú niektoré lehoty podľa Zákona o dobrovoľných dražbách v tom smere, či boli všetky v súlade so Zákonom, pretože má pocit, že dražba bola účelová. Navrhol, aby Factoring doručil podacie lístky, kde boli jednotlivé oznámenia, prípadne znalecký posudok vyhotovený J.. Š. a preukázal odoslanie v zákonnej lehote /č.l. 662/.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oznámením o dražbe, Zmluvou o záložnom práve, Notárskou zápisnicou o realizovaní dražby, dokladmi, ktoré predkladal žalovaný v 2. rade o zasielaní listín v súvislosti s predmetnou dražbou, komunikáciou medzi účastníkmi a celým spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Žaloba uzatvoril so žalovaným v 1. rade dňa 4.4.2006 Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam a Mandátnu zmluvu, pričom predmetom zálohu podľa Zmluvy o zriadení záložného práva boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu: pozemok parc.č. XXXX/XX o výmere XXX m2, stavba súpisné č. XXXX, obchodná jednotka - V. zapísané na LV č. XXXX pre katastrálne územie C. N.
M.. Zmluvou o zriadení záložného práva si zmluvné strany dohodli v prospech žalovaného v 1. rade zriadenie záložného práva k týmto nehnuteľnostiam na zabezpečenie vymedzenej pohľadávky. Záložný veriteľ je podľa tejto Záložnej zmluvy oprávnený uspokojiť svoju pohľadávku priamym predajom zálohu tretej osobe, ktorá zaplatí za záloh minimálne cenu stanovenú znalcom z príslušného odboru metódou podľa príslušného právneho predpisu upravujúceho oceňovanie nehnuteľností. Rovnako si zmluvné strany dohodli oprávnenie záložného veriteľa uspokojiť svoju pohľadávku vyhlásením verejnej obchodnej súťaže, predmetom zálohu na dobrovoľnej dražbe alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov. Záložca sa zaväzuje poskytnúť záložnému veriteľovi alebo znalcovi pri akomkoľvek spôsobe dojednaného výkonu záložného práva maximálnu súčinnosť. Vo vzťahu k Mandátnej zmluve si v jej obsahu zmluvné strany dojednali udelenie poverení pre vykonanie úkonov v súvislosti s výkonom predmetného záložného práva na základe Zmluvy o zriadení záložného práva zo 4.4.2006.
Žalovaný v 2. rade ako dražobník uzatvoril so žalovaným v 1. rade ako so subjektom, ktorý dražbu navrhol, Zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby na nehnuteľné veci na návrh záložného veriteľa, ktorá Zmluva je zo dňa 30.10.2008.
Dňa 29.7.2008 vystavil žalovaný v 1. rade oznámenie, ktorým žalobcovi oznámil výkon záložného práva na uspokojenie pohľadávky 6.249.535,- Sk formou výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.
Výzvou z 30.10.2008 žalovaný v 2. rade, ktorá výzva bola žalobcovi doručená 3.11.2008, vyzval žalovaný v 2. rade žalobcu na sprístupnenie predmetných nehnuteľností v deň 12.11.2008 o 11.30 za účelom vykonania ohodnotenia týchto nehnuteľností znalcom J.. Š.. V uvedenej výzve je obsiahnutá zároveň žiadosť o poskytnutie dokumentácie k uvedeným nehnuteľnostiam.
Dňa 11.11.2008 o 17.16 hod. žiadal Q.. F. T. ako právny zástupca žalobcu konajúci za žalobcu na základe plnomocenstva z 10.11.2008 o dodatočné predĺženie lehoty na sprístupnenie nehnuteľností do 30.11.2008 s odôvodnením, že štatutárny zástupca žalobcu sa nachádza mimo územia SR a trvá na svojej osobnej prítomnosti pri sprístupnení predmetných nehnuteľností znalcovi. Žalovaný v 2. rade listom z 12.11.2008 na túto žiadosť reagoval a oznámil Q.. F. T., že výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti bola žalobcovi doručená s dostatočným časovým predstihom, čo neodôvodňuje vyhovenie žiadosti o predĺženie lehoty na sprístupnenie nehnuteľnosti. V tejto reakcii žalovaný v 2. rade zároveň žalobcu upozornil na to, že oneskoreným zaslaním žiadosti, resp. neumožnením vykonania ohliadky za účelom ohodnotenia porušuje svoju zákonnú povinnosť, a preto je žalovaný v 2. rade nútený postupovať podľa § 12 ods. 3 Zákona o dobrovoľných dražbách.
Žalobca v konaní ako listinný dôkaz predložil znalecký posudok J.. B. Š. č. XXX/XXXX, ktorým bola všeobecná hodnota predmetných nehnuteľností určená sumou 2.100.000,- Sk, pričom znalec v znaleckom posudku podrobne opisuje svoj postup pri vypracovaní znaleckého posudku a spôsob získania informácií, ktoré boli podkladom pre vypracovanie znaleckého posudku. Uvádza, že napriek písomnej výzve mu vlastník nehnuteľnosť nesprístupnil v stanovený termín ohliadky, v nadväznosti na čo okrem vlastných šetrení použil pri vypracovaní posudku i starší znalecký posudok č. XX/XXXX.
Oznámením o dobrovoľnej dražbe č. F. XXX/XX zo dňa 20.11.2008 /č.l. 150/ žalovaný v 2. rade ako dražobník a žalovaný v 1. rade ako subjekt, ktorý dražbu navrhol, oznámil vykonanie dobrovoľnej dražby na deň 22.12.2008 o 11.00 hod. vo M. salóniku, W. P., B.. E. P. V. XXX, M. C. N. M.. Predmetom dražby majú byť podľa tohto oznámenia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu, ktoré sú v tomto oznámení identifikované podľa údajov o ich zápise v katastri nehnuteľností, pričom odhadnutá cena predmetu dražby je 2.100.000,- Sk a v rovnakej výške je stanovené aj najnižšie podanie. Vo vzťahu k uvedenému oznámeniu o dobrovoľnej dražbe žalovaný v 2. rade predložil listinné dôkazy o odoslaní tohto oznámenia Správe katastra Žilina, Daňovému úradu Žilina I, žalobcovi, Ministerstvu spravodlivosti, a to redakcii Obchodného vestníka, Obecnému úradu C. N. M., Daňovému úradu Bratislava I, Notárskemu úradu K. M. a Factoringu Slovenskej sporiteľne, a.s., ako to vyplýva z fotokópie týchto doručeniek, ktoré sú v spise na č.l. 162.
Na č.l. 163 spisu sa nachádza list žalovaného v 2. rade adresovaný žalobcovi z 21.11.2008, ktorý ako sprievodný bol pripojený k zaslaniu oznámenia o dobrovoľnej dražbe a znaleckého posudku č. XXX/XXXX z 20.11.2008 žalobcovi, k čomu žalovaný v 2. rade ako prílohu podania zo dňa 9.7.2015 pripojil fotokópiu poštového podacieho hárku s dennou pečiatkou pošty 21.11.2008, ktorého originál je
v prílohovej obálke spisu na č.l. 704. Rovnaký originál poštového podacieho hárku predložil žalovaný v 2. rade ako prílohu označeného podania aj vo vzťahu k odoslaniu výzvy žalobcovi na sprístupnenie predmetu dražby, ktorý poštový podací hárok je opatrený dennou pečiatkou pošty 31.11.2008 a je v prílohovej obálke spisu na č.l. 704.
Z potvrdenia o registrácii údajov v Notárskom centrálnom registri dražieb vyplýva, že bol dňa 21.11.2008 o 15.04 hod. vykonaný zápis oznámenia o dražbe /č.l. 181/.
Z verejne dostupného registra - Obchodného vestníka vyplýva informácia podľa Obchodného vestníka č. OV 228B/2008 o uverejnení oznámenia o dobrovoľnej dražbe, neplatnosti ktorej sa žalobca domáha v tomto konaní, v Obchodnom vestníku.
Žalovaný v 2. rade ako prílohu svojho vyjadrenia k žalobe predložil listinné dôkazy, a to výňatky z periodickej tlače, tak ako sú v spise na č.l. 177 a 180 uverejňujúce oznam o predmetnej dražbe, a to v denníku W. zo 6.12.2008 a v inzertnom časopise T.-J..SK č. XX z 15.12.2008.
Žalobca v konaní predložil vo vzťahu ku svojim tvrdeniam písomné vyhotovenie znaleckého posudku znalca J.. D. V. č. XX/XXXX na určenie hodnoty predmetných nehnuteľností, zo záveru ktorého vyplýva, že znalec pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzal okrem iného i z ohliadky objektu a určil cenu predmetných nehnuteľností sumou 3.100.000,- Sk.
Z Notárskej zápisnice č. N. XXX/XXXX z 22.12.2008 vyplýva skutočnosť realizácie dobrovoľnej dražby, ktorej navrhovateľom bol žalovaný v 1. rade a dražobníkom žalovaný v 2. rade, pričom predmetom dražby boli predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu. Žalobca bol na predmetnej dražbe zastúpený prostredníctvom Q.. V. Š., ktorý vzniesol námietku vo vzťahu k znaleckému posudku, ktorý bol na dražbe použitý pri určení ceny predmetných nehnuteľností a predložil znalecký posudok J.. D. V. vypracovaný rovnakou metódou na základe zadania samotného žalobcu, ktorý zohľadňuje aj hodnotu interiéru a oproti znaleckému posudku J.. B. Š. určuje cenu predmetných nehnuteľností o 1.000.000,- Sk vyššiu. Dražba prebehla tak, ako vyplýva z obsahu zápisnice, pričom udelenie príklepu nastalo dňa 22.12.2008 a príklep bol udelený pod poradovým č. 1 účastníkovi dražby, ktorým bol žalovaný v 3. rade, ktorý nadobudol dražené nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva spolu so žalovaným v 4. rade - svojím manželom.
Žalobca v priebehu konania predložil písomné vyhodnotenie znaleckého posudku č. X/XXXX na stanovenie hodnoty obchodnej jednotky - V. súp.č. XXXX na parc.č. XXXX/XX kat. územie C. N. M. vypracovaný v F. 11.1.2007, znalcom J.. T. F., podľa záveru ktorého je cena oceňovaných nehnuteľností určená zaokrúhlene sumou 7.179.130,- Sk /č.l. 254/.
Ako prílohy podania z 5.11.2015 žalobca predložil súbor listinných dôkazov k tvrdeniu, že predmetná nehnuteľnosť mala v čase dražby vyššiu hodnotu ako 2.100.000,-Sk, ktoré sú súčasťou obsahu prílohovej obálky spisu na č.l. 703 / znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom J.. T. F. zo dňa 11.7.2005, kúpna zmluva z 22.3.2006 a ku nej pripojené listinné dôkazy, zmluva o zriadení záložného práva zo 4.4.2006 a k nej pripojené listinné dôkazy, zmluva o dielo zo dňa 6.4.2006 č. XXXXXXX so stavebnou firmou W. S. a k nej pripojené listinné dôkazy, zmluva o výhradnom sprostredkovaní realitných služieb z 1.11.2008/.
Podľa § 11 ods. 1,4,5 Zákona č. 527/2002 Zb. o dobrovoľných dražbách /v znení platnom a účinnom v čase realizácie dobrovoľnej držby, teda k 22.12.2008, ďalej už len Zákon/ - miesto, dátum a čas začatia dražby musia byť určené dražobníkom po dohode s navrhovateľom dražby tak, aby nebola obmedzená možnosť účasti na dražbe. Podľa odseku 4, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho časť, dražobník je povinný najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. V rovnakej lehote zverejní oznámenie o dražbe aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza. Obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie zverejniť. Podľa odseku 5, dražobník umiestni na predmet dražby najmenej 15 dní pred konaním dražby označenie podľa prílohy.
Podľa § 12 ods. 1,2,3,4 Zákona dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako 6 mesiacov. Podľa odseku 2 vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve stanovené s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla 3 týždne po odoslaní výzvy. Podľa odseku 3, ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Podľa odseku 4, ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dátumom konania dražby.
Podľa § 17 ods. 1,2,3,5,7 Zákona - dražobník vyhlási konanie dražby oznámením o dražbe, v ktorom uvedie a) označenie dražobníka a navrhovateľa dražby, b) miesto a čas otvorenia dražby, c) či ide o opakovanú dražbu, d) označenie a opis predmetu dražby a jeho príslušenstva a jeho odhadnutú alebo zistenú cenu, e) najnižšie podanie a minimálne prihodenie, f) ak požaduje zloženie dražobnej zábezpeky, spôsob a lehotu na jej zloženie, g) uvedenie spôsobu úhrady ceny dosiahnutej vydražením, h) dátum a čas vykonania ohliadky predmetu dražby, i) pri spoločnej dražbe poradie, v akom budú jednotlivé predmety dražby dražené, j) podmienky odovzdania predmetu dražby vydražiteľovi, k) meno, priezvisko a sídlo notára, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať, l) poučenie podľa § 21 ods. 2 až 6. Podľa odseku 2 oznámenie o dražbe uverejní dražobník v registri dražieb najmenej 15 dní pred otvorením dražby. Podľa odseku 3, ak je predmetom dražby byt, dom, iná nehnuteľnosť, podnik alebo jeho organizačná zložka alebo ak najnižšie podanie presiahne 16.550,- Eur, uverejní dražobník oznámenie o dražbe v registri dražieb najmenej 30 dní pred začatím dražby. Oznámenie o dražbe dražobník bez zbytočného odkladu zašle aj ministerstvu na zverejnenie v obchodnom vestníku. Podľa odseku 5 je potrebné oznámenie o dražbe zaslať okrem iného navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, osobám, ktoré majú k predmetu dražby záložné alebo iné právo, osobám, ktoré majú k predmetu dražby predkupné právo zapísané v katastri nehnuteľností, správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu vlastníka nehnuteľnosti a notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať. Podľa odseku 7 je oznámenie o dražbe spolu s dodatkami dražobník povinný pred začatím dražby vyvesiť vo verejne prístupnej časti objektu, v ktorom sa dražba koná.
Podľa § 21 ods. 2 Zákona, v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do 3 mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt.
Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 120 ods. 1, 3, 4 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v § 205a.
S poukazom na úpravu vyplývajúcu z § 21 ods. 2 Zákona o dobrovoľných dražbách vo vyššie citovanom relevantnom znení k momentu realizácie dobrovoľnej dražby z 22.12.2008 /ďalej už len Zákon/, ktorá úprava stanovuje trojmesačnú prekluzívnu lehotu pre včasné podanie žaloby o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby v rozsahu troch mesiacov s počiatkom plynutia odo dňa príklepu, ktorý bol v danom prípade udelený žalovanému v 3. rade dňa 22.12.2008, skúmal súd primárne, či žaloba v tejto veci bola podaná včas. Pri konštatovanom udelení príklepu dňa 22.12.2008 a podaní žaloby v tejto veci o určenie neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby dňa 23.3.2009, ako vyplýva z prezentačnej pečiatky súdu, ktorou je opatrené č.l. 1 spisu, je nevyhnutné skonštatovať, že žaloba v tejto veci je podaná včas.
Vzhľadom na skutočnosť, že sa žalobca v tejto veci domáhal určovacieho výroku, poukazuje súd na úpravu § 21 ods. 2 Zákona, podľa ktorej osoba, ktorá tvrdí, že boli porušené ustanovenia Zákona o dobrovoľných dražbách a bola tým dotknutá vo svojich právach, môže žiadať, aby súd určil neplatnosť dražby. Na základe tejto hmotno-právnej úpravy a pri zohľadnení tvrdenia žalobcu, ktorý odôvodňoval uplatnené určenie neplatnosti dražby tým, že v dôsledku porušenia konkrétne označených ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách pri realizovaní predmetnej dražby došlo k neplatnému odňatiu jeho vlastníckeho práva vo vzťahu k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom dražby a boli žalovaným v 3. rade a vo 4. rade vydražené /bod 7 článku 2 písomného vyhotovenia žaloby/, konštatuje súd existenciu naliehavého právneho záujmu na navrhovanom určení neplatnosti dražby, nakoľko tento naliehavý právny záujem je na strane žalobcu, daný priamo označenou hmotno-právnou úpravou.
Pri posudzovaní dôvodnosti, resp. nedôvodnosti uplatneného určenia práve vzhľadom na úpravu vyplývajúcu z § 21 ods. 2 Zákona, ktorý upravuje trojmesačnú prekluzívnu hmotno-právnu lehotu na včasné podanie žaloby, vychádza súd v otázke zákonom stanovenej hmotnoprávnej prekluzívnej lehoty na podanie žaloby, zo záverov vyplývajúcich z analogicky aplikovateľného rozhodnutia NS SR - Rozsudku sp. zn. 4 Obo 21/2000 /publikované i v Zo súdnej praxe ako 7/2001/. Vzhľadom na závery vyplývajúce z tohto rozhodnutia mohol súd vecne preskúmavať dôvodnosť, resp. nedôvodnosť tvrdení žalobcu, ktorými odôvodňoval navrhované určenie neplatnosti predmetnej dražby len vo vzťahu k tým tvrdeniam, ktoré uviedol vo včas podanej žalobe a ktoré spadali do vymedzenej lehoty troch mesiacov od udelenia príklepu. Akékoľvek ďalšie skutkovo nové a odlišné argumenty uvádzané žalobcom v priebehu konania neboli spôsobilým predmetom vecného preskúmania a súd na ne z dôvodu ich prezentácie po uplynutí uvedenej prekluzívnej lehoty neprihliadal. Uvedené konštatovanie sa vzťahuje napríklad ku tvrdeniu žalobcu, ktoré uviedol až na pojednávaní dňa 30.6.2015, podľa ktorého tvrdenia predmet dražby nebol viditeľne označený podľa § 11 ods. 5 Zákona, ktoré tvrdenie v skutkovej rovine nebolo obsiahnuté v dôvodoch včas podanej žaloby /č.l. 666/ a vo vzťahu ku ktorému tvrdeniu, ktoré vo včas podanej žalobe absentovalo, nestačí len samotný poukaz na úpravu § 11 Zákona. Naviac konkrétne k označeniu nehnuteľnosti ako predmetu dražby súd uvádza, že postupom žalovaného v 2. rade táto jeho zákonná povinnosť porušená nebola, nakoľko samotní žalovaní v 3. a vo 4. rade v konaní potvrdili, že informácia o konaní dražby bola i na samotnej predmetnej nehnuteľnosti.
Primárnou námietkou žalobcu, na základe ktorej sa domáhal určenia neplatnosti predmetnej dražby, bola skutočnosť určenia ceny dražených nehnuteľností na základe znaleckého posudku J.. B. Š. č. XXX/XXXX vo výške 2.100.000,- Sk, v ktorej časti poukazoval žalobca na úpravu podľa § 12 ods. 1 Zákona a tvrdil, že tento znalecký posudok neurčuje cenu obvyklú v mieste konania dražby. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že znalecký posudok J.. B. Š. bol vypracovaný na základe požiadavky dražobníka, ktorý má zákonnú povinnosť zabezpečiť ocenenie nehnuteľností podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Za týmto účelom sa dražobník - žalovaný v 2. rade obrátil na znalca J.. B. Š., ktorý v relevantnej dobe bol zapísaným znalcom pre príslušný odbor oceňovania nehnuteľností v zozname znalcov a ktorý vypracoval písomný znalecký posudok, ktorý súd v konaní oboznámil. Týmto postupom si žalovaný v 2. rade ako dražobník splnil svoju zákonnú povinnosť. Na základe oboznámenia sa s obsahom samotného znaleckého posudku č. XXX/XXXX z 20.11.2008 súd konštatuje, že označený znalec v jeho obsahu podrobne popísal, akým spôsobom dospel k záverom, do ktorých vyústilo vypracovanie tohto znaleckého posudku a z akých informácií a východísk vychádzal
pri vypracovaní znaleckého posudku. Označený znalec nepoprel, že sa dovnútra samotného objektu nedostal, ale vykonal ohliadku predmetného objektu jednak zvonku a zároveň aj nazretím cez okno, vďaka čomu získal podľa názoru súdu dostatočne objektívnu informáciu o stave oceňovaného objektu. Zároveň keďže postupoval pri vypracovaní znaleckého posudku na ohodnotenie predmetu dražby s odbornou starostlivosťou, okrem informácií zistených vlastnou ohliadkou predmetu ocenenia použil aj informácie z poskytnutého pôvodného znaleckého posudku, ktorý čiastočne akceptoval a zároveň využil aj prevažne vlastné poznanie lokality, v ktorej sa predmet ocenenia nachádza a vedomosť o miestnych cenách. Na základe oboznámenia so znaleckým posudkom vypracovaným J.. B. Š. súd konštatuje, že v konaní nebolo preukázané, že by označený znalec pri vypracovaní tohto znaleckého posudku porušil právne predpisy upravujúce oceňovanie nehnuteľností. Na uvedenom závere nič nemení a opak nepreukazuje ani skutočnosť, že existuje iný znalecký posudok produkovaný žalobcom vypracovaný J.. D. V. č. XX/XXXX, ktorý oceňuje dražené nehnuteľnosti sumou 3.100.000,- Sk. Súd preto vo vzťahu k tejto námietke opätovne poukazuje na úpravu vyplývajúcu z § 12 ods. 1 Zákona, podľa ktorej je zákonnou povinnosťou dražobníka zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Len vo vzťahu ku znaleckému posudku, ktorý sa týka nehnuteľnosti, podniku, jeho časti alebo kultúrnej pamiatky alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, kladie uvedená úprava požiadavku, aby cena predmetu dražby bola určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Pokiaľ ide o požiadavku vyplývajúcu z § 12 ods. 1 veta druhá Zákona, táto bola pri zohľadnení dátumu vypracovania predmetného znaleckého posudku J.. B. Š. dňom 20.11.2008, ako vyplýva z jeho písomného vyhotovenia /č.l. 54/ a pri zohľadnení dňa konania dražby 22.12.2008 naplnená. Rovnako súd konštatuje splnenie zákonných podmienok vo vzťahu ku postupu dražobníka podľa § 12 ods. 1 veta prvá Zákona, ktorú zákonnú povinnosť zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby si dražobník - žalovaný v 2. rade splnil tým, že zabezpečil označený znalecký posudok J.. B. Š.. Skutočnosť, že žalobca disponuje znaleckým posudkom J.. D. V., ktorý určuje cenu predmetu dražby o 1.000.000,- Sk vyššiu, nie je a nemôže byť dôvodom pre určenie neplatnosti označenej dobrovoľnej dražby. Z uvedených dôvodov nevidel súd priestor pre doplnenie dokazovania v súlade s návrhom žalobcu na nariadenie či už ďalšieho znaleckého dokazovania ocenením predmetu dražby alebo výsluchom znalcov J.. B. Š. a J.. D. V. vo vzťahu k otázke rozdielneho určenia ceny predmetných nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, v nadväznosti na čo súd uvedené dôkazné návrhy zamietol. Pokiaľ v rámci tejto primárnej námietky, ktorou odôvodňoval žalobca určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, zároveň žalobca tvrdil, že určenie ceny dražených nehnuteľností na základe znaleckého posudku J.. B. Š. je zároveň aj v rozpore s dobrými mravmi a dôsledkom takéhoto určenia ceny predmetných nehnuteľností, ktorá je neprimerane nízka, vznikla žalobcovi škoda súd konštatuje, že predmetom tohto konania, kde sa žalobca domáha určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby, je posúdenie skutočností, či predmetná dobrovoľná dražba prebehla v súlade s úpravou vyplývajúcou zo Zákona č. 524/2002 Z.z. O dobrovoľných dražbách v relevantnom znení v čase konania predmetne dobrovoľnej dražby. Keďže zabezpečením znaleckého posudku J.. B. Š. si dražobník, tak ako je konštatované vyššie, splnil svoju zákonnú povinnosť podľa § 12 ods. 1 veta prvá Zákona, nie je možné len vzhľadom na výšku ceny oceňovaných nehnuteľností podľa tohto znaleckého posudku, a to ani pri preukázanej existencii iného znaleckého posudku na ocenenie tých istých nehnuteľností /znaleckého posudku J.. V. alebo znaleckého posudku J.. T. F./ konštatovať zistenie rozporu takéhoto postupu žalovaného v 2. rade s ustanovením § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, teda rozpor s dobrými mravmi. V tejto súvislosti poukazuje súd na skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania v tejto veci, v rámci ktorých bolo preukázané, že sám žalobca napriek tomu, že mu taká povinnosť vyplývala z hmotno- právnej úpravy /§ 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka podľa ktorého: Záložca je povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva/, ako aj z úpravy § 12 ods. 2 Zákona, nekonal v súvislosti s predmetnou dobrovoľnou dražbou takým spôsobom, ktorý by vyústil do predaja dražených nehnuteľností za vyššiu cenu, než za akú boli v rámci dobrovoľnej dražby vydražené. Konkrétne nesprístupnil objekt, ktorý bol predmetom dražby napriek tomu, že bol vyzvaný výzvou dražobníka so všetkými náležitosťami podľa Zákona, v dôsledku čoho dražobník postupoval v súlade s právnou úpravou a podľa § 12 ods. 3 Zákona a zabezpečil ohodnotenie predmetu dražby z dostupných údajov, čo potvrdzuje aj obsah vypracovaného znaleckého posudku J.. B. Š.. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že žalobca práve za účelom účasti na obhliadke pre potreby vykonania ocenenia predmetu dražby splnomocnil právneho zástupcu Q.. T., ako to vyplýva z predloženého listinného dôkazu, ktorý je v spise na č.l. 221. Napriek tejto skutočnosti však sprístupnenie objektu nezabezpečil. Tvrdenia žalobcu o existencii prípadných ďalších záujemcov o vydražené nehnuteľnosti preukázané neboli. Naopak, z ďalších záverov odôvodnenia tohto rozhodnutia
vyplýva riadne splnenie informačných povinností žalovaného v 2. rade ako dražobníka v súvislosti s realizovanou dražbou, napriek čomu sa predmetnej dražby zúčastnil len jeden záujemca, a to žalovaný v 3. rade, na základe čoho súd konštatuje, že žiadny ďalší záujemcovia o dražené nehnuteľnosti ani neexistovali. Uvedené závery súd zdôrazňuje i vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o realizácii separatných rokovaní s ďalšími záujemcami o kúpu nehnuteľností, nakoľko pokiaľ by i tieto tvrdenia zodpovedali skutočnosti, čo v konaní jednoznačne a spoľahlivo preukázané nebolo, nemali by žiaden vplyv na priebeh procesu dobrovoľnej dražby, ktorý bol uskutočnený za splnenia informačných povinností podľa príslušnej právnej úpravy a teda nikoho neobmedzoval v možnosti účasti na predmetnej dobrovoľnej dražbe. Na tieto závery nadväzuje i hodnotenie súdu vo vzťahu k ďalšiemu okruhu argumentov žalobcu, o ktoré tento opieral svoje tvrdenie o neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby, keď uvádzal, že došlo k porušeniu ustanovení § 11 Zákona o dobrovoľných dražbách tým, že bola obmedzená možnosť účasti na dražbe, že bola nedostatočná informovanosť o dražbe a oznámenie o dražbe nebolo riadne zverejnené na úradnej tabuli obce, čo sa prejavilo v okruhu záujemcov o dražbu, keď sa dostavil len jeden záujemca a v následku čoho absentovala možnosť vydražiť predmet dražby za vyššiu cenu, za cenu trhovú. Pri tejto námietke zároveň žalobca tvrdil, že mu nie je známe, že by žalovaný v 2. rade zabezpečil zverejnenie dražby v periodickej tlači, resp. v ostatných hromadných informačných prostriedkoch. Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná dôvodnosť ani tejto argumentácie žalobcu. Z predloženého dokladu označeného ako zaslanie listiny z 21.11.2008 /č.l. 80/ jednoznačne vyplýva, že žalovaný v 2. rade zaslal žalobcovi uvedenú listinu spolu s prílohami, ktoré tvorilo oznámenie o dobrovoľnej dražbe a znalecký posudok č. XXX/XXXX z 20.11.2008. Z predložených dokladov je zrejmé, že dražobník znalecký posudok spolu s oznámením o konaní dražby zaslal listom z 21.11.2008 žalobcovi a konal tak v rámci zákonnej lehoty, teda najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby, ktorá sa uskutočnila 22.12.2008, čím je naplnená požiadavka vyplývajúca z úpravy § 12 ods. 4 Zákona.
Predloženým potvrdením o registrácii údajov a uverejnení listiny v Notárskom centrálnom registri dražieb, ktoré je v spise na č.l. 181 vyplýva údaj o uverejnení oznámenia o predmetnej dobrovoľnej dražbe v označenom registri dňa 21.11.2008 o 15.04, teda najmenej 30 dní pred konaním predmetnej dobrovoľnej dražby, čím je preukázané splnenie zákonnej požiadavky realizácie dobrovoľnej dražby podľa § 17 ods. 3 Zákona .
Zákonné lehoty vyplývajúce z úpravy § 17 ods. 5 Zákona, podľa ktorej úpravy je potrebné oznámenie o dražbe zaslať okrem iného navrhovateľovi dražby, dlžníkovi záložného veriteľa, vlastníkovi predmetu dražby, osobám, ktoré majú k predmetu dražby záložné alebo iné právo, osobám, ktoré majú k predmetu dražby predkupné právo zapísané v katastri nehnuteľností, správcovi dane príslušnému podľa miesta trvalého pobytu vlastníka nehnuteľností a notárovi, ktorý bude priebeh dražby osvedčovať, preukázal žalovaný v 2. rade predložením súboru listinných dôkazov, ktoré boli prílohou jeho vyjadrenia sa k žalobe, v nadväznosti na čo súd skonštatoval preukázanie splnenia i vo vzťahu k požiadavke vyplývajúcej z § 17 ods. 5 Zákona. Žalovaný si splnil svoje zákonné povinnosti odoslaním predmetných oznámení o dobrovoľnej dražbe, ktoré sú z 21.11.2008 a v tomto konaní nebolo obsahom jeho dôkaznej povinnosti preukázať, že adresátom boli tieto oznámenia aj skutočne doručené, nakoľko takáto požiadavka z označenej právnej úpravy nevyplýva. Všetky tieto oznámenia boli zaslané v zákonnej lehote, teda aspoň 30 dní pred konaním predmetnej dražby, čo žalovaný v 2. rade spoľahlivo preukázal. Pokiaľ žalobca tieto skutočnosti spochybňoval, bolo naopak obsahom dôkaznej povinnosti samotného žalobcu v tomto konaní tvrdenia, ktorými spochybňoval splnenie týchto zákonných povinností dražobníka preukázať, čo neučinil.
Vo vzťahu k povinnosti dražobníka podľa § 17 ods. 3 Zákona, teda oznámenie o dražbe zaslať dražobníkom bez zbytočného odkladu aj ministerstvu na zverejnenie v obchodnom vestníku, poukazuje súd na listinný dôkaz predložený opäť ako príloha vyjadrenia sa žalovaného v 2. rade k žalobe, a to oznámenie o dobrovoľnej dražbe, ktoré bolo publikované v Obchodnom vestníku OV 228B/2008, ako vyplýva z č.l. 166 spisu dňa 26.11.2008, čo je informácia zistiteľná z verejne dostupného registra - obchodného vestníka a teda nebola predmetom osobitného dokazovania s poukazom na úpravu § 121 OSP. Vo vzťahu k lehote na uverejnenie oznámenia o dražbe v obchodnom vestníku súd zdôrazňuje, že z úpravy § 17 ods. 3 Zákona nevyplýva žiadna konkrétna lehota na realizáciu tohto uverejnenia, ale požiadavka uskutočniť toto publikovanie bez zbytočného odkladu, čo v nadväznosti na vyššie uvedené bolo podľa názoru súdu naplnené.
Povinnosť dražobníka vyplývajúca z úpravy § 11 ods. 4 Zákona najmenej 15 dní pred konaním dražby zverejniť oznámenie o dražbe alebo oznámenie o opakovanej dražbe na úradnej tabuli obce, na území ktorej sa predmet dražby nachádza a v rovnakej lehote aj v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na ktorej území sa predmet dražby nachádza, pričom obec je povinná bezodkladne a bezodplatne takéto oznámenie uverejniť, poukazuje súd opätovne na listinné dôkazy, ktoré boli prílohou vyjadrenia sa žalovaného v 2. rade k žalobe a na základe oboznámenia sa s ktorými súd konštatuje splnenie aj týchto zákonných povinností dražobníka. Dražobník, teda žalovaný v 2. rade zaslal žiadosť o zverejnenie oznámenia obci C. N. M. dňa 21.11.2008 a následne už bolo mimo jeho dispozície, ako bude obec ďalej postupovať a v akých časových reláciach si splní svoju zákonnú povinnosť podľa § 11 ods. 4 veta tretia Zákona bezodkladne a bezodplatne uvedené oznámenie o konaní dobrovoľnej dražby zverejniť. Vo vzťahu k tejto povinnosti dražobníka a konštatovaniu o jej splnení poukazuje súd na prednes právneho zástupcu žalovaného v 3. a v 4. rade, ktorí uviedli, že práve z úradnej tabule obce C. N. M. sa o tom, že sa bude konať dražba, dozvedeli. Rovnako potvrdili, že informácia o konaní dražby bola i na samotnom objekte, ktorý bol predmetom dražby. Ostatná časť zákonných povinností vyplývajúcich z posledne citovanej zákonnej úpravy a teda povinnosť zverejniť aspoň 15 dní pred konaním dražby jej termín v periodickej tlači, žalovaný v 2. rade preukázal predložením listinných dôkazov, ktoré boli prílohou podania vyjadrenia k žalobe, a to konkrétne výňatkom z periodickej tlače s celoštátnou pôsobnosťou - z denníka W. zo dňa 6.12.2008 a ďalšieho periodika s názvom J.-T..SK zo dňa 15.12.2008, vo vzťahu ku ktorému druhému zverejneniu súd konštatuje nedodržanie zákonnej aspoň 15-dňovej lehoty zverejnenia pred termínom konania dražby. Napriek tomu však súd poukazuje na znenie úpravy podľa § 11 ods. 4 veta druhá Zákona, ktoré nestanovuje požiadavku uverejnenia oznámenia o dražbe vo viacerých periodikách, ale v periodickej tlači s pôsobnosťou minimálne pre obec, na území ktorej sa predmet dražby nachádza, ktorá požiadavka Zákona uverejnením v denníku W., tak ako je uvedené vyššie, naplnená bola, a to s poukazom na § 2 ods. 1 Z.č. 167/2008 o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve, podľa ktorého: Periodická tlač sú noviny, časopisy alebo iná tlač, vydávaná pod rovnakým názvom, s rovnakým obsahovým zameraním a v jednotnej grafickej úprave, najmenej dvakrát v kalendárnom roku.
Pokiaľ žalobca ďalej odôvodňoval návrh na určenie neplatnosti predmetnej dobrovoľnej dražby tvrdením krátkej lehoty, kedy mu dražobník, teda žalovaný v 2. rade oznámil listom doručeným 3.11.2008, že vykoná ohodnotenie predmetu dražby znalcom a vyzval ho na sprístupnenie nehnuteľnosti znalcovi dňa 12.11.2008 o 11.30 hod. a tým nebola dodržaná lehota vyplývajúca zo Zákona, v ktorej má byť vlastník informovaný o ohliadke znalcom zo strany dražobníka a ktorá lehota je vymedzená zákonnou úpravou ako lehota „spravidla tri týždne vopred“, nevyhodnotil súd túto námietku žalobcu ako dôvodnú a zakladajúcu záver o dôvodnosti žaloby o určenie neplatnosti predmetnej dražby. Žalobca v obsahu tejto námietky tvrdil, že mu nebola na zabezpečenie sprístupnenia predmetu dražby poskytnutá primeraná lehota. Dokonca v tej dobe mal byť odcestovaný v zahraničí, čím si svoju povinnosť splniť nemohol a o tom aj dražobníka informoval. Úprava podľa § 12 ods. 2 veta druhá Zákona vymedzuje čas medzi odoslaním výzvy dražobníka adresovanej vlastníkovi predmetu dražby - nehnuteľnosti a vo výzve určenou dobou ohliadky tak, že má ísť spravidla o tri týždne. V danom prípade sa nejedná o striktne zákonom stanovenú lehotu, nedodržaním ktorej by sa naplnil zákonom predpokladaný dôvod neplatnosti dobrovoľnej dražby. Ide o poriadkovú lehotu, čo je jednoznačne vyjadrené formuláciou „spravidla tri týždne“. Vykonaným dokazovaním v tejto veci bolo preukázané, že oznámenie o vykonaní ohliadky bolo žalobcovi doručené dňa 3.11.2008, ktorý dátum doručenia oznámenia žalobca priamo v bode 5 článku II. písomného vyhotovenia žaloby nespochybnil. Medzi týmto dátumom a termínom vykonania ohliadky, ako je uvedený v oznámení o vykonaní ohliadky, teda dňom 12.11.2008 je deväť dní. Dobu deviatich dní hodnotí súd za spĺňajúcu požiadavku úpravy podľa § 12 ods. 2 Zákona a zároveň primeranú vo vzťahu k žalobcovi na to, aby si svoje osobné alebo pracovné záležitosti zariadil tak, aby mohol naplniť svoju zákonnú povinnosť vyplývajúcu mu z § 12 ods. 2 Zákona zabezpečiť riadnu ohliadku nehnuteľností za účelom vypracovania znaleckého posudku a teda umožniť vykonanie ohodnotenia predmetu dražby na základe ohliadky predmetu dražby. Úprava § 12 ods. 2 Zákona zároveň nestanovuje žiadnu sankciu za porušenie tejto povinnosti vlastníka nehnuteľnosti /povinnosti umožniť vykonanie ohodnotenia predmetu dražby/, ale zároveň v § 12 ods. 3 Zákona upravuje mechanizmus určenia hodnoty predmetu dražby na základe údajov, ktoré má dražobník k dispozícii, ako tomu bolo i v tejto veci. Úprava § 12 ods. 2 Zákona, ktorá ukladá vlastníkovi nehnuteľností povinnosť umožniť ohliadku predmetu dražby v čase, ktorý je určený dražobníkom vo výzve na umožnenie ohliadky, je v rámci špeciálnej úpravy vyplývajúcej zo Zákona o dobrovoľných dražbách konkretizáciou zákonnej povinnosti záložcu podľa úpravy § 151m ods. 4 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého je záložca povinný strpieť výkon záložného práva a je povinný poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon
záložného práva. Najmä je povinný vydať záložnému veriteľovi záloh a doklady potrebné na prevzatie, prevod a užívanie zálohu a poskytnúť akúkoľvek inú súčinnosť určenú v Zmluve o zriadení záložného práva. Argumentácia žalobcu v tejto časti nie je preto hodnotená súdom ako dôvodná a zároveň súd zdôrazňuje, že k tomuto záveru prispieva aj obsah listinného dôkazu - plnej moci žalobcu pre Q.. T., tak ako je v spise na č.l. 221, podľa ktorého žalobca označeného právneho zástupcu splnomocnil práve na konanie za žalobcu, a to na účasť na ohliadke za účelom vykonania ocenenia predmetu dražby, čo jednoznačne vyplýva z obsahu tohto písomného plnomocenstva. Úprava Zákona o dobrovoľných dražbách nevyžaduje osobnú účasť vlastníka nehnuteľnosti pri realizácii ohliadky predmetu dražby za účelom jej ocenenia a vytvára len priestor pre účasť vlastníka nehnuteľnosti na jej ohliadke za účelom ocenenia, v rámci čoho vlastník nehnuteľností môže toto právo využiť alebo nie. V danom prípade ani žalobca a ani ním splnomocnený zástupca nevyužili právo zúčastniť sa predmetnej ohliadky. Vzhľadom na obsah udeleného plnomocenstva žalobcu pre Q.. T., ktorá je zo dňa 10.11.2008 a súčasne pri zohľadnení dátumu, kedy bola žalobcovi doručená výzva na sprístupnenie nehnuteľnosti za účelom vykonania jej ohodnotenia /3.11.2008/, hodnotí súd postup dražobníka podľa jeho listu z 12.11.2008 /č.l. 187/ ako postup, v rámci ktorého nevyhovením žiadosti žalobcu o dodatočné predĺženie lehoty určenej vo výzve na sprístupnenie nehnuteľností, ktoré boli predmetom oceňovania, nebol žalobca ukrátený alebo obmedzený na svojich právach.
Poslednou námietkou, ktorou odôvodňoval žalobca svoj návrh na určenie neplatnosti predmetnej dražby, bolo tvrdenie, podľa ktorého oznámenie o dražbe nebolo urobené osobami, ktoré v čase realizácie takého úkonu boli oprávnené za žalovaného v 1. rade v jeho mene konať. Poukázal pri tom na osobu J.. V. D., ktorý podľa tvrdení žalobcu už nebol v čase, keď podpisoval oznámenie o dražbe, členom predstavenstva žalovaného v 1. rade a pokiaľ je to tak aj v prípade Zmluvy o vykonaní dražby, je potom táto Zmluva absolútne neplatná. Ani táto námietka žalobcu nie je dôvodná a nemôže založiť záver o neplatnosti dobrovoľnej dražby, nakoľko z verejne dostupného obchodného registra jednoznačne vo vzťahu k zápisu žalovaného v 1. rade vyplýva, že J.. V. D. bol členom predstavenstva žalovaného v období od 10.11.2007 až do 28.1.2009 a teda bol členom predstavenstva žalovaného v 1. rade i v čase podpisu oznámenia o dražbe, ako aj v čase uzatvorenia Zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby na nehnuteľné veci na návrh záložného veriteľa zo dňa 30.10.2008 /č.l. 188/.
Po realizácii konania v štádiu po rozhodnutí Krajského súdu Žilina jeho uznesením č.k. 13Cob/45/2014-574 zo dňa 26.11.2014, pri dôslednom rešpektovaní záväzného právneho názoru Najvyššieho súdu SR i Krajského súdu Žilina vysloveného v tejto veci v smere odstránenia nedostatku konania, odňatia možnosti konať pred súdom vo vzťahu k žalobcovi a pri zachovaní práv žalobcu ako účastníka konania vo vzťahu k jeho možnosti zúčastniť sa pojednávania, neboli v štádiu konania po uvedenom rozhodnutí Krajského súdu Žilina produkované účastníkmi, a to najmä žalobcom žiadne konkrétne dôkazy, ktorými by boli efektívne spochybnené a vyvrátené závery súdu uvedené vyššie, v zmysle ktorých pri realizácii predmetnej dobrovoľnej dražby zo strany dražobníka boli splnené všetky povinnosti vyplývajúce mu vo vzťahu k informovaniu o termíne a predmete dobrovoľnej dražby v rozsahu, v akom boli namietané žalobcom v rámci dôvodov žaloby v tejto veci. Dražobník zároveň riadne a včas vyzval žalobcu ako vlastníka predmetu dražby na umožnenie ohliadky tohto predmetu a žalobca ako vlastník predmetu dražby, či už sám osobne alebo prostredníctvom splnomocneného zástupcu nevyužil svoje právo osobne sa zúčastniť tejto ohliadky, v nadväznosti na čo dražobník odôvodnene postupoval pri ohodnotení predmetu dražby vychádzajúc z údajov, ktoré mal v tom čase k dispozícii dražobník a znalec, ktorý na základe žiadosti dražobníka ohliadku predmetu dražby vykonal. Nebol teda v konaní zistený žiaden dôvod neplatnosti dražby, tak ako bol žalobcom, pokiaľ ide o včas uplatnené dôvody neplatnosti dražby v žalobe, tvrdený. Rovnako uvedené konštatovania vylučujú záver , že by v postupe dražobníka , navrhovateľa dražby alebo vydražiteľa došlo v priebehu predmetnej dražby ku skutočnostiam, ktoré by odôvodňovali záver o rozpore tohto postupu s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Z vyjadrenia sa žalobcu na pojednávaní dňa 30.6.2015 vrátane vyjadrenia sa právneho zástupcu žalobcu a ani z listinných dôkazov predložených žalobcom tak, ako sú prílohou jeho podania z 5.11.2015 / prílohová obálka čl. 703/ nevyplynuli žiadne skutočnosti a k nim produkované dôkazy, ktoré by mali relevanciu k predmetu konania s výsledkom iného záveru, než je rozhodnutie o zamietnutí žaloby. Pri konštatovanom preukázaní Zákonom vyžadovaného zaslania oznámenia o dobrovoľnej dražbe žalobcovi spolu s prílohou tvorenou znaleckým posudkom znalca J.. Š. ako to vyplýva z čl. 162,163 spisu, v spojení s dokladom - poštovým podacím hárkom s dennou pečiatkou pošty z 21.11.2008 ako je v prílohovej obálke na čl. 704, nevzhliadol súd dôvod na vykonávanie dokazovania v smere dôkazných návrhov žalobcu: oboznamovať originál návratky doručenky od žalobcu z doručovania
oznámenia o dobrovoľnej dražbe, dopytom na Notársky úrad Q.. T. A. na zisťovanie času / dňa a hodiny/ overenia podpisov predsedu predstavenstva a člena predstavenstva Factoring Slovenskej sporiteľne, a.s. na oznámení o dobrovoľnej dražbe a ani výsluchom znalca J.. Š. na otázku odovzdania - presunu ním vypracovaného znaleckého posudku dňa 20.11.2008 v Žiline do Bratislavy, v nadväznosti na čo súd tieto dôkazné návrhy zamietol.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP a žalovaným v 1. až 4. rade ako účastníkom úspešným v konaní v celom rozsahu bola priznaná plná náhrada dôvodne uplatnených trov konania.
Žalovanému v 1. rade súd ako dôvodne uplatnené priznal trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby: 1. prevzatie - príprava obhajoby, 2. účasť na pojednávaní 30.6.2015, 3. účasť na pojednávaní 10.11.2015, pri výške tarifnej odmeny za každý z uvedených úkonov právnej služby 565,97 EUR + 3-krát režijný paušál po 8,39 EUR + 20 % DPH v sume 344,62 EUR + náhrada za stratu času stráveného substitučným právnym zástupcom žalovaného v 1. rade na ceste na pojednávanie dňa 30.6.2015 a 10.11.2015 na trase Martin - Žilina a späť spolu za 8 polhodín v celkovej výške 111,84 EUR + 20 % DPH za priznanú náhradu za stratu času v sume 22,37 EUR + náhrada cestovných nákladov na pojednávanie dňa 30.6.2015 a 10.11.2015 na trase Martin - Žilina a späť, teda 56 km pri preukázanej spotrebe použitého motorového vozidla 8,2 l/100 km a pri vedomosti súdu o cene použitej pohonnej hmoty vo výške cestovných nákladov celkom 32,51 EUR. Pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny súd vychádzal z hodnoty vydraženej nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom vo výške 2.100.000,- Sk, ktorá suma po prepočte konverzným kurzom predstavuje 69.707,23 EUR. Z takto určenej tarifnej hodnoty súd určil základnú sadzbu tarifnej odmeny vo výške 565,97 EUR. Súčtom všetkých vyššie špecifikovaných položiek trov právneho zastúpenia súd dospel k výslednej sume 2.234,42 EUR, ktorú žalovanému v 1. rade aj priznal, napriek skutočnosti, že výsledná suma určená žalovaným v 1. rade v predloženom vyčíslení predstavuje 2.233,18 EUR. Žalovaný v 1. rade sa však dopustil chyby v počítaní pri zvýšení sumy režijného paušálu a sumy náhrady za straty času o DPH 20 %. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru, že neprekročí návrh žalovaného v 1. rade na náhradu trov konania, ak mu prizná sumu trov právneho zastúpenia zodpovedajúcu správnemu matematickému vyčísleniu uplatnených úkonov právnej služby.
Dôvodne uplatnené trovy konania žalovaného 1. rade z titulu právneho zastúpenia boli určené podľa § 10 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení vždy platnom a účinnom v čase realizácie príslušného úkonu právnej služby /ďalej len Vyhláška/. Dôvodne uplatnené trovy právneho zastúpenia v sume 2.234,42 EUR boli žalovanému v 1. rade priznané na účet jeho súčasného právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP.
Žalovanému v 2. rade súd ako dôvodne uplatnené priznal trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby: 1. prevzatie - príprava obhajoby, 2. písomné vyjadrenie k návrhu z 10.6.2009, 3. účasť na pojednávaní 7.10.2009, 4. účasť na pojednávaní 6.5.2010, 5. vyjadrenie k dovolaniu z 17.8.2010, 6. účasť na pojednávaní 18.1.2012 (odročené bez meritórneho prejednania veci), 7. účasť na pojednávaní 2.5.2012, 8. vyjadrenie k dovolaniu z 20.11.2012, pri výške tarifnej odmeny za každý z uvedených úkonov právnej služby 559,32 EUR, ktorá suma bola pri šiestom úkone znížená na jednu štvrtinu v súlade s ustanovením § 14 ods. 5 písm. b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. + 3-krát režijný paušál po 6,95 EUR za úkony právnej služby uskutočnené v roku 2009 +2-krát režijný paušál po 7,21 EUR za úkony právnej služby uskutočnené v roku 2010 + 3-krát režijný paušál po 7,63 EUR za úkony právnej služby uskutočnené v roku 2012 + DPH 19 % v sume 538,05 EUR za prvý až piaty úkon právnej služby a DPH 20 % v sume 256,27 EUR za šiesty až ôsmy úkon právnej služby + náhrada za stratu času stráveného právnym zástupcom žalovaného v 2. rade na ceste z Košíc do Žiliny a späť v trvaní 12 polhodín za účelom účasti na pojednávaní dňa 7.10.2009 vo výške 139,08 EUR (12 x 11,59 EUR), dňa 6.5.2010 vo výške 144,24 EUR (12 x 12,02 EUR), dňa 18.1.2012 vo výške 152,64 EUR (12 x 12,72 EUR) a dňa 2.5.2012 vo výške
152,64 EUR (12 x 12,72 EUR) + náhrada cestovných nákladov na trase Košice - Žilina a späť, teda 516 km pri preukázanej spotrebe použitého motorového vozidla 6,4 l/100 km a pri vedomosti súdu o cene použitej pohonnej hmoty v celkovej výške cestovných nákladov 132,73 EUR v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 7.10.2009, 136,04 EUR (žalovaný v 2. rade pravdepodobne v dôsledku chyby v počítaní uvádza sumu 143,04 EUR) v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 6.5.2010, 142,97 EUR v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 18.1.2012 a 147,26 EUR v súvislosti s účasťou na pojednávaní dňa 2.5.2012. Pre úplnosť súd dodáva, že žalovaný v 2. rade pri výpočte základnej sadzby tarifnej odmeny vychádzal zo základu 2.100.000,- Sk a až z uvedenej sumy určenú základnú sadzbu 16.850,- Sk prepočítal konverzným kurzom na menu EURO, čím dospel k hodnote 559,32 EUR. V uvedenom prípade sa nejedná o chybu v počítaní, preto súd, viazaný návrhom žalovaného v 2. rade, nemohol takto uplatnenú náhradu trov konania prekročiť priznaním základnej sadzby tarifnej odmeny v sume 565,97 EUR, ako pri náhrade trov konania žalovaného v 1. rade. Uvedené posúdenie platí obdobne aj pre priznanie náhrady trov konania žalovaným v 3. a 4. rade.
Dôvodne uplatnené trovy konania žalovaného v 2. rade z titulu právneho zastúpenia boli určené podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 14 ods. 5, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Dôvodne uplatnené trovy právneho zastúpenia v sume 6.055,15 EUR boli priznané priamo žalovanému v 2. rade vzhľadom na ukončenie právneho zastúpenia právnym zástupcom.
Žalovaným v 3. a 4. rade súd ako dôvodne uplatnené priznal trovy právneho zastúpenia za úkony právnej služby: 1. vyjadrenie k odvolaniu z 25.1.2010, 2. účasť na pojednávaní 6.5.2010, 3. účasť na pojednávaní 2.5.2012, 4. účasť na pojednávaní 24.2.2015 (odročené bez meritórneho prejednania veci), 5. účasť na pojednávaní 30.6.2015, 6. účasť na pojednávaní 10.11.2015, pri výške tarifnej odmeny za každý z uvedených úkonov právnej služby 559,32 EUR, ktorá suma bola pri štvrtom úkone znížená na jednu štvrtinu v súlade s ustanovením § 13a ods. 4 veta druhá Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. + 1-krát režijný paušál 7,63 EUR za úkon právnej služby uskutočnený v roku 20012 + 3-krát režijný paušál po 8,39 EUR za úkony právnej služby uskutočnené v roku 2015 + 20 % DPH v sume 593,85 EUR. Vo vzťahu k určeniu základnej sadzby tarifnej odmeny platí posúdenie uvedené pri odôvodnení priznanej náhrady trov konania žalovanému v 2. rade. Vzhľadom na právne zastúpenie žalovaných v 3. a 4. rade spoločným zástupcom bola základná sadzba tarifnej odmeny v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 Vyhlášky správne znížená o 50 %. Taktiež súd znížil uplatnenú náhradu za účasť na pojednávaní dňa 24.2.2015 na jednu štvrtinu, nakoľko pojednávanie bolo odročené bez meritórneho prejednania veci.
Dôvodne uplatnené trovy konania žalovaných v 3. a 4. rade z titulu právneho zastúpenia boli určené podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, § 13a ods. 1, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Dôvodne uplatnené trovy právneho zastúpenia v sume 3.563,08 EUR boli žalovaným v 3. a 4. rade priznané voči žalobcovi spoločne a nerozdielne na účet ich spoločného právneho zástupcu podľa § 149 ods. 1 OSP, nakoľko ide o nedeliteľné a teda solidárne právo žalovaných v 3. a vo 4. rade voči žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.