Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-4C/94/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: Ľ. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XX/B, Q., právne zastúpený advokátom JUDr. Petrom Peružkom, so sídlom Cintorínska 1, Hlohovec proti odporcovi: X. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XX, Q., o zaplatenie 704,90 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 538,93 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 03. 03. 2008 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd návrh zamieta.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 363,38 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 768,82 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľa, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.03.2008, sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1 682,93 eur s príslušenstvom, titulom náhrady škody spôsobenej odporcom vypílením dvoch stromov moruše čiernej na dvore navrhovateľa, za ktorý skutok bol odporca uznaný právoplatne vinným zo spáchania trestného činu porušovania domovej slobody rozsudkom Okresného súd Trnava sp. zn. zo dňa 26.10.2006. Navrhovateľ si podaným návrhom uplatnil náhradu škody, vo výške spoločenskej hodnoty vypílených drevín, ako bola ustálená v predmetnom trestnom konaní, vedenom na Okresnom súde Trnava.

Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť z dôvodu premlčania.

Okresný súd Piešťany vo veci rozhodol rozsudkom č. k. -62 zo dňa 23.03.2011, ktorým podaný návrh zamietol z dôvodu jeho premlčania, a odporcovi priznal náhradu trov konania.

Na odvolanie navrhovateľa, bol vyššie uvedený rozsudok tunajšieho súdu zrušený Krajským súdom v Trnave ako odvolacím súdom, a vec bola vrátená tunajšiemu súdu na ďalšie konanie, uznesením odvolacieho súdu č. k. -83 zo dňa 30.03.2012. V predmetnom zrušujúcom uznesení odvolací súd uviedol, že z obsahu pripojeného vyšetrovacieho ČVS: ORP-310/HC-2003-SL a trestného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. zistil, že navrhovateľ dňa 20.03.2003 pri výsluchu ako poškodený okrem iného uviedol, že sa k trestnému konaniu pripája a žiada náhradu škody v plnej výške, pričom škoda vznikla tým, že žalovaný bez jeho povolenia, ako aj povolenia jeho matky vypílil dva stromy a vypílením stromov mu vznikla škoda vo výške 40 000 Sk. Podľa poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu

bola trestným činom spôsobená, je oprávnený tiež navrhnúť, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu. Návrh treba urobiť do skončenia vyšetrovania (§ 166 ods. 1 a 2). Z návrhu musí byť zrejmé, z akých dôvodov a v akej výške sa nárok na náhradu škody uplatňuje. Podľa odvolacieho súdu je potrebné rozlišovať situáciu, kedy nárok poškodeného na náhradu škody spôsobenej trestným činom je síce riadne uplatnený spôsobom stanoveným v a nie je preukázaný vykonanými dôkazmi, od situácie, kedy nárok vôbec nie je podľa uplatnený. V prvom prípade súd za podmienok stanovených v ustanovení odkáže poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na konanie vo veciach občiansko-právnych, prípadne na konanie pred iným príslušným orgánom, zatiaľ čo v druhom prípade o náhrade škody nerozhoduje vôbec. V prejednávanej veci Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. -196 zo dňa 26.10.2006 navrhovateľa ako poškodeného odkázal so svojím nárok na náhradu škody na konanie vo veciach občiansko-právnych. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2006. Z vyššie uvedeného, podľa názoru odvolacieho súdu, potom vyplýva, že navrhovateľ si v trestnom konaní riadne uplatnil nárok na náhradu škody, v začatom konaní riadne pokračoval a pokiaľ bol so svojím nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občiansko-právnych, návrh podal ešte pred uplynutím premlčacej lehoty.

Podľa (ďalej len )., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

S poukazom na vyššie citovaný právny názor odvolacieho súdu a citované zákonné ustanovenia tunajší súd následne vec opätovne prejednal, pričom doplnil dokazovanie výsluchom účastníkov ako aj znaleckým dokazovaním a zistil nasledovný skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. zo dňa 26.10.2006, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2006 bol odporca právoplatne uznaný vinným z trestného činu porušovania domovej slobody podľa účinného do 31.12.2005. V zmysle skutkovej vety uvedeného rozsudku, odporca v presnejšie nezistený deň začiatkom mesiaca jún 2003 v Hlohovci, časť Peter vnikol na dvor rodinného domu na H. G. Č.. XX tak, že preskočil oplotenie a na dvore vypílil prinesenou pílou dva stromy moruše čiernej, čím poškodenému Ľ. N. (navrhovateľovi) spôsobil škodu vo výške 50 700 Sk, ktorá predstavuje spoločenskú hodnotu vypílených drevín. Uvedeným rozsudkom bol zároveň poškodený Ľ. N. (navrhovateľ) podľa , s nárokom na náhradu škody odkázaný na konanie vo veciach občianskoprávnych. V závere odôvodnenia uvedeného rozsudku súd zároveň konštatoval, že poškodený nemá nárok na úhradu ustálenej spoločenskej hodnoty drevín, ale iba skutočnej škody, ktorá však (v trestnom konaní) vyčíslená nebola.

Navrhovateľ uviedol, že odporca na jeho dvore bez dovolenia vypílil dva stromy moruše čiernej, pričom mladší strom mal priemer pňa vo výške ako bol odpílený 20 - 25 cm a starší asi 50 cm. Oba stromy rástli asi 1,50 m resp. 1,80 m od steny domu odporcu. Plody z týchto stromov sa dali zavárať. Podľa navrhovateľa boli tieto stromy v plnom stave života, pričom osoh z mladšieho stromu mal ešte len prísť. Dom, na dvore ktorého tieto stromy rástli, je neobývaný od roku 1990, jeho matka tam však chodievala pravidelne, starala sa o stromy aj jablone, ktoré sú tam. O vypílení stromov sa navrhovateľ dozvedel od svojej matky a odporca sa s ním nikdy nebavil o vypílení stromov, nespomínal, že by mu tieto stromy vadili, tienili a podobne. Keď matka navrhovateľa zistila, že stromy sú vypílené kontaktovala políciu a až potom mu o tom povedala.

Svedkyňa Y. N. (matka navrhovateľa), uviedla, že odporca tieto stromy vypílil bez dovolenia a s navrhovateľom o tom nevedeli. Ona nebola kompetentná dávať odporcovi povolenie, a v čase vypílenia týchto stromov pozemok, kde rástli, patril navrhovateľovi. Stromy boli podľa nej zdravé a mali cez 60 rokov. Odporca sa jej predtým pýtal, či môže vypíliť suchú haluz, ale to bolo v roku 2000 - 2001, čo mu aj dovolila. Podľa svedkyne mladší strom odporcovi vôbec nezavadzal. Stromy mali plody, ktoré k nim chodil každý zbierať, rozdávala ich aj susedom resp. im umožnila aby si prišli nazbierať. Stromy každý rok striekali, aby tam neboli húsenice a pavučiny, strihali suché konáre. Podľa svedkyne rástol starší strom 1,5 m a mladší strom 1,9 - 2 m od steny odporcu. Podľa odporcu vypíleniu týchto stromov predchádzalo to, že chcel realizovať rekonštrukciu strechy a s matkou navrhovateľa sa dohodol na tom, že tieto stromy opíli, pretože v tom čase nevedel, že vlastníkom

pozemku je navrhovateľ, myslel si, že vlastníčkou je jeho matka. Matka navrhovateľa teda súhlasila a vedela o tom. Vypílil vzadu mladší strom a zo staršieho stromu vypílil jeden hrubý konár, ktorý vyrastal z pňa. Odporca uviedol, že väčšina týchto stromov bola položená na jeho streche, preto nevie ako z toho mohli oberať ovocie. Ovocie podľa odporcu počas leta zo stromov opadávalo, hnilo na zemi a nikto sa o to nestaral. Matka navrhovateľa na neho následne podala trestné oznámenie, a až potom odporca z listu vlastníctva zistil, že vlastníkom pozemku je navrhovateľ a nie jeho matka. Podľa odporcu nemohla navrhovateľovi vzniknúť škoda, pretože 2/3 stromu boli nad jeho (odporcovým) domom. Súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou v odbore poľnohospodárstvo, odvetvie záhradníctvo za účelom určenia všeobecnej hodnoty vypílených drevín.

Zo znaleckého posudku č. 7/2015 vypracovaného doc. Ing. Gabrielou Juhásovou, Csc. súd zistil, že znalkyňa stanovila všeobecnú hodnotu dvoch vypílených stromov moruše čiernej na sumu 171,63 eur z ktorej cena dreva predstavuje čiastku 52 eur. Znalkyňa pri vypracovaní znaleckého posudku vychádzala z vyhlášky č. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov. Nakoľko v uvedenej vyhláške pri ovocných druhoch nie je uvedená moruša, znalkyňa použila údaje uvedené pri stanovení všeobecnej hodnoty majetku stromu čerešne, ktorá sa v 14. roku po výsadbe oceňuje sumou 41,492 eur. Zároveň znalkyňa konštatovala, že v spise nie je uvedený vek moruše, avšak podľa údajov o obvode kmeňa vo výške 130 cm nad zemou 92 cm a 141 cm môžu mať do 20 rokov. Do veku 20 rokov sa hodnota stromu zvyšuje o 3,054 eur ročne.

Po vypracovaní a doručení uvedeného znaleckého posudku účastníkom, navrhovateľ písomným podaním doručeným súdu dňa 15.06.2015, vzal podaný návrh v časti istiny vo výške 978,03 eur späť s tým, že v konaní si bude ďalej uplatňovať iba sumu 704,90 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 03.03.2008 do zaplatenia. Čiastočné späťvzatie návrhu odôvodnil tým, že na základe vypracovaného znaleckého posudku predstavuje žalovaná suma iba čiastku 171,62 eur pričom zo závermi znaleckého skúmania súhlasil. V konaní si však ďalej uplatnil škodu spočívajúcu v náhrade trov právneho zastupovania Mgr. Michalom Lysom - advokátom, ktorý ho ako poškodeného zastupoval v trestnom konaní sp. zn. vedenom na Okresnom súde Trnava, kde celková výška odmeny uvedenému advokátovi predstavovala sumu 533,28 eur. Z dôvodu, že išlo o účinné bránenie práva navrhovateľa a odporca bol uznaný vinným, došlo k majetkovej škode na strane navrhovateľa vo výške týchto trov t. j. 533,28 eur.

Odporca v písomnom podaní doručenom súdu dňa 07.08.2015 z vyššie špecifikovaným čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil. Tunajší súd následne uznesením č. k. -233 zo dňa 04.09.2015 konanie v časti o zaplatenie sumy 978,03 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 % ročne od 03.03.2008 do zaplatenia zastavil. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.09.2015.

Odporca zároveň v písomnom podaní doručenom súdu dňa 07.08.2015 s vypracovaným znaleckým posudkom nesúhlasil, polemizoval prečo znalkyňa pri určení všeobecnej hodnoty drevín použila práve čerešňu a nie napr. višňu, ktorej východisková hodnota je pri všetkých hodnotách nižšia ako pri čerešni. Na ďalšie pojednávanie vo veci (po vypracovaní znaleckého posudku) sa už odporca, bez ospravedlnenia nedostavil.

Znalkyňa po oboznámení s námietkami odporcu k znaleckému posudku, v rámci svojho výsluchu na súdnom pojednávaní, sa pridržiavala vypracovaného znaleckého posudku a jeho záverov. Uviedla, že pri vypracovaní posudku vychádzala z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. , kde sú v tabuľke stromy vyhodnotené. Moruša sa však v tejto tabuľke nenachádza, preto ako najbližšiu k tomuto stromu zvolila čerešňu, a to hlavne z toho dôvodu, že čerešňa je v tejto tabuľke vyhodnotená za 14 rokov, pričom višňa iba za 10 rokov a preto sa javilo reálnejšie určovať hodnotu stromu vo veku 14 rokov. Avšak aj pri porovnaní ceny čerešne a višne, nie je v ich cene podstatný rozdiel, pretože v prípade čerešne predstavuje všeobecná hodnota sumu 119,63 eur a cena višne 100,09 eur. Cenu dreva vypočítala znalkyňa z toho dôvodu, že znalec je povinný na základe zákona uviesť v znaleckom posudku aj iné zistenia. Avšak ani v lesníckych tabuľkách, na základe ktorých sa určuje cena dreva, moruša opäť nie je uvedená. Telefonicky preto kontaktovala niekoľko drevárskych podnikov, a na základe získaných informácií za základ pre určenie ceny dreva, zobrala stromy v objeme zodpovedajúcom predmetným stromom moruše s tým, že výšku kmeňa si prepočítala podľa fotografií v súdnom spise. Takisto zmerala aj niekoľko moruší, a z týchto zistení počítala, akú výšku mohli mať tieto konkrétne stromy.

Z pripojeného trestného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. súd zistil, že navrhovateľ (ako poškodený) v uvedenom trestnom konaní splnomocnil na svoje zastupovanie advokáta Mgr. Michala Lysa a to plnomocentstvom zo dňa 21.12.2005. Z uvedeného trestného spisu zároveň vyplýva, že uvedený advokát zastupoval navrhovateľa, ako poškodeného, na hlavných pojednávaniach Okresného súdu Trnava v dňoch 18.07.2006, 17.10.2006, 26.10.2006.

Z predloženej faktúry č. XXXXXXX vystavenej menovaným advokátom navrhovateľovi (ako odberateľovi) dňa 30.11.2006 na sumu 6 065,60 Sk vyplýva, že jej predmetom boli úkony právnej služby vykonanej advokátom v predmetnom trestnom konaní, v ktorom zastupoval navrhovateľa ako poškodeného. Z faktúry č. XXXXXXX/ZA zo dňa 27.10.2006 na sumu 10 000 Sk súd zistil, že jej predmetom boli právne služby na základe mandátnej zmluvy s navrhovateľom zo dňa 20.12.2005.

Z navrhovateľom predložených príjmových pokladničných dokladov súd zistil, že dňa 15.11.2006 zaplatil menovanému advokátovi sumu 165,97 eur (5 000 Sk) ako úhradu časti faktúry č. XXXXXXX/ZA a dňa 19.12.2006 zaplatil navrhovateľ menovanému advokátovi sumu 201.34 eur (6 065,50 Sk) ako úhradu faktúry č. XXXXXXX.

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa , pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Zákonné ustanovenie , upravuje zodpovednosť za škodu, ktorá spočíva na zavinenom spôsobení škody. Predpokladom vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa je protiprávny úkon, t.j. konanie, ktoré je v rozpore s objektívnym právom, existencia škody (majetková ujma) a príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním škodcu a vznikom škody. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti poškodeným preukázané, zavinenie sa predpokladá, avšak za podmienok ustanovenia sa škodca môže zodpovednosti zbaviť. S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, dospel súd k záveru, že podaný návrh je sčasti dôvodný. Na základe vykonaného dokazovania je zrejmé, že protiprávne konanie odporcu a vznik škody sú preukázané trestným rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. -196 zo dňa 26.10.2006 ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2006. V konaní bolo nesporné, že vlastníkom pozemku, na ktorom predmetné (odporcom vypílené) stromy rástli, bol v rozhodnom čase navrhovateľ. Odporca v konaní nepreukázal, že by mu navrhovateľ na vypílenie stromov, ani na vstup na jeho pozemok dal súhlas. Odporca sám uviedol, že s odporcom ohľadom vypílenia stromov nekomunikoval. Hovoril iba s matkou navrhovateľa (ktorej súhlas však tiež nebol v konaní preukázaný). Svedkyňa Y. N. (matka navrhovateľa), uviedla, že súhlasila iba s opílením konárov, čo však bolo ešte v roku 2001, nie však v roku 2003, keď došlo k predmetnému skutku. Súd dodáva, že v tomto smere by nič neobjasnil ani odporcom navrhovaný výpis telefonických hovorov, nakoľko ak by sa aj preukázalo, že v rozhodnom čase telefonoval s matkou navrhovateľa, nebol by tým ešte preukázaný samotný obsah telefonátu.

V konaní bolo preukázané, že odporca zasiahol do vlastníckeho práva navrhovateľa tým, že bez jeho súhlasu vykonal výrub stromov, ktoré sa nachádzali na nehnuteľnosti, ktorá mu vlastnícky patrí. Vznik

škody ako aj príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním odporcu a škodou boli v konaní preukázané obsahom fotodokumentácie, znaleckým posudkom, výpoveďou navrhovateľa i vypočutej svedkyne. Zavinenie sa v danom prípade predpokladá.

Ak však navrhovateľ pôvodne žiadal priznať spoločenskú hodnotu drevín, tak ako sa uvádza vo vyčíslení spoločenskej hodnoty vyrúbaných stromov zo dňa 07.10.2003 vyhotovenom Štátnou ochranou prírody Slovenskej republiky, Správa chránenej krajinnej oblasti Malé Karpaty, v rámci vyššie uvedeného trestného konania na Okresnom súde Trnava, s týmto názorom sa súd nemohol stotožniť. Uvedené vyčíslenie totiž vyjadruje najmä biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu drevín, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií a nepredstavuje tak reálnu škodu (ako majetkovú ujmu) ktorá vznikla konkrétnemu vlastníkovi poškodenej veci. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 22.03.2012, z ktorého vyplýva, že spoločenskú hodnotu drevín nemožno stotožňovať s majetkovou škodou v zmysle . Najvyšší súd SR v tomto rozhodnutí výslovne uviedol, že k náhrade škody na stanovenie majetkovej škody (jej výšky) sa nemôže vyjadriť (podať znalecký posudok) znalec z odboru ochrana životného prostredia, odvetvie ochrana prírody a krajiny, ktorý s ohľadom na vyhlášku č. môže určiť celkovú výšku spoločenskej hodnoty zničených drevín, ktorá predstavuje najmä ich biologickú, ekologickú či kultúrnu hodnotu. Má teda iný význam ako zisťovanie a určenie rozsahu škody podľa .

Pri určení výšky škody súd v tomto konaní preto vychádzal zo záverov znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanovenou znalkyňou, ktorej úlohou bolo vyčísliť všeobecnú hodnotu vypílených stromov. Znalkyňa presvedčivo odôvodnila svoj postup pri vypracovaní uvedeného posudku, pričom pri jeho vypracovaní vychádzala z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. Vypracovaný znalecký posudok súd hodnotí ako celistvý, dostatočný, presvedčivý a jasný. Znalkyňa sa v rámci svojej výpovede na pojednávaní dostatočne vyjadrila k námietkam odporcu. Postup znalkyne, pri ktorom započítala do hodnoty drevín aj hodnotu dreva, považuje súd za správny, pretože aj v prípade tejto suroviny resp. jej znehodnotením bola navrhovateľovi spôsobená ujma resp. škoda. Titulom náhrady škody za vypílené stromy, preto súd priznal navrhovateľovi náhradu škody vo výške určenej znaleckým posudkom t.j. v sume 171,62eur. Zároveň súd priznal navrhovateľovi aj náhradu škody titulom navrhovateľom vynaložených nákladov na jeho zastupovanie advokátom v trestnom konaní Okresného súdu Trnava sp. zn. vo výške 367,31 eur, ktorých vynaloženie bolo preukázané vyššie špecifikovnými príjmovými dokladmi vystavenými Mgr. Michalom Lysom. Súd tento nárok navrhovateľa považoval za skutkovo a právne dôvodný. V danom prípade nie je pochýb, že odporca spáchal prečin porušovania domovej slobody, za ktorý bol právoplatne uznaný vinným rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. , pričom navrhovateľ ako poškodený bol týmto rozsudkom odkázaný s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Škoda, ktorá navrhovateľovi vznikla vynaložením nákladov na jeho zastupovanie advokátom v predmetnom trestnom konaní, vznikla ako následok protiprávneho konania odporcu a jej výšku mal súd preukázanú z dokladov predložených navrhovateľom. Navrhovateľ sa z titulu vynaložených nákladov na jeho zastupovanie advokátom v trestnom konaní domáhal celkovo zaplatenia sumy 533,28eur, preukázal však iba zaplatenie sumy 367,31 eur, vo zvyšku preto súd návrh zamietol. Súd súčasne uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi aj úrok z omeškania vo výške určenej podľa a to v súlade s podaným návrhom t.j. odo dňa začatia tohto súdneho konania t.j. od 03.03.2008, hoci do omeškania sa odporca, aj prihliadnutím na vyššie uvedený právoplatný rozsudok Okresného súdu Trnava dostal skôr, keďže škoda bola spôsobená v roku 2003.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , nakoľko plnenie v danej veci záviselo od znaleckého posudku a navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 363,38 eur ktorá pozostáva z náhrady zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 100,98 eur, súdneho poplatku za odvolanie proti rozsudku tunajšieho súdu č.k. -62 zo dňa 23.03.2011, zaplateného preddavku na znalecké dokazovanie vo výške 150 eur a preukázané náhrady cestovného navrhovateľa na súdne pojednávania tunajšieho súdu v dňoch 02.03.2011, 23.03.2011, 28.05.2011, 16.04.2013 a 23.10.2014 (HC-PN a späť) v sume 11,90 eur. Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu cestovného jeho matky, keďže táto nebola účastníčkou konania, preto nemá ani právo na náhradu vynaložených cestovných výdavkov a súd ju na uvedené súdne pojednávania ani nepredvolával. Pokiaľ bola na jednom pojednávaní

vypočutá ako svedkyňa, mala právo uplatniť si svedočné, svoje náklady na dopravu však nemôže od odporcu žiadať v rámci náhrady trov konania navrhovateľa. Súčasne súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 768,82 eur, ktorá podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. pozostáva z 13 úkonov právnej služby po 36,52 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, písomné vyjadrenie zo dňa 24.01.2011, zo dňa 09.03.2011, zastupovanie na pojednávaní dňa 23.03.2011, odvolanie proti rozsudku zo dňa 05.05.2011, zastupovanie na pojednávaní 16.04.2013, odvolanie proti uzneseniu zo dňa 08.07.2013, zastupovanie na pojednávaní zo dňa 23.10.2014, odvolanie proti uzneseniu zo dňa 15.06.2015, písomné odvolanie proti uzneseniu zo dňa 24.07.2015, zastupovanie na súdnom pojednávaní 10.11.2015, 2 x režijný paušál po 6,31 eur (úkonom z roku 2008, 5 x režijný paušál k úkonom z roku 2011, 2 x režijný paušál po 7,81 eur (k úkonom z roku 2013), 1 x režijný paušál vo výške 8,04 eur k úkonu z roku 2014 a 3 x režijný paušál po 8,39 eur ( k úkonom z roku 2015). Náhrada cestovného právneho zástupcu navrhovateľa na súdne pojednávania Okresného súdu Piešťany v dňoch 02.03.2011, 23.03.2011, 1604.2011, 23.10.2014 a 10.11.2015 v sume 66,10 eur (1 cesta = 13,22 eur t.j. HC-PN a späť =50 km, priem. spotreba PHM 5,5 l/100km, cena PHM 1,479 €/1 l, paušálna náhrada za 0,183 €/1 km), náhrada za stratu času právneho zástupcu cestou uvedené pojednávania Okresného súdu Piešťany a späť v sume 129,46 eur, nasledovne: dňa 02.03.2011 v sume 24,70 eur (2 polhodiny x 12,35€), dňa 23.03.2011v sume 24,70 eur (2 polhodiny x 12,35 €), dňa 16.04.2013 v sume 26,02 eur (2 polhodiny x 13,01 €), dňa 23.10.2014 v sume 26,08 eur (2 polhodiny x 13,04 €), dňa 10.11.2015 v sume 27,96 eur (2 polhodiny x 13,98 €). Súd nepriznal navrhovateľovi v rámci náhrady trov právneho zastúpenia náhradu za úkon jeho právneho zástupcu zo dňa 28.05.2008 označený ako písomné podanie na súd, nakoľko jeho obsahom bolo iba zaslanie plnomocenstva na zastupovanie navrhovateľa v tomto konaní a vyššie špecifikovaného rozsudku OS Trnava; nešlo teda o úkon právnej pomoci, za ktorý by v zmysle citovanej vyhlášky prináležala náhrada trov právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.