Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Er/198/2005

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného D. O. - C. E. D. O., J., G. X - zriaďovateľ T. O. G. X. E. T., T., T. X, W.: XX XXX XXX, proti povinnému I. Y., L.. XX.XX.XXXX, J. Ž., Ž. D.. Č.. XXX, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského, Exekútorský úrad so sídlom vo Vranove Nad Topľou, Hronského 1811, pod sp. zn. EX XXXX/05, o vymoženie 16,60 Eur (500,- Sk) s prísl., takto

rozhodol:

Súd z a s t a v u j e exekúciu.

Súd p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Štefanovi Šviderskému, Exekútorský úrad Vranov nad Topľou, Hronského 1811, trovy exekúcie vo výške 61,60 Eur a u k l a d á povinnému, aby tieto trovy uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov exekúcie.

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného bloku na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. S. zo dňa 3.1.2003 vydaného Obvodným oddelením Policajného zboru Spišské Vlachy, vydal dňa 10.8.2005 poverenie na výkon exekúcie pod číslom XXXX XXXXXX* pre súdneho exekútora JUDr. Štefana Šviderského, Exekútorský úrad so sídlom vo Vranove nad Topľou, na vymoženie uloženej povinnosti - istiny 16,60 Eur (500,- Sk), trov právneho zastúpenia v exekúcii 29,71 Eur (895,- Sk) a trov exekúcie.

V priebehu exekučného konania bol tunajšiemu súdu doručený súdnym exekútorom podnet na zastavenie exekúcie. V ňom súdny exekútor navrhol, aby súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Dôvodom neprípustnosti exekúcie je uplynutie trojročnej prekluzívnej lehoty uvedenej v o priestupkoch (ďalej len „“) účinnom do 31.8.2008, podľa ktorého rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie. Súdny exekútor si v podnete na zastavenie exekúcie uplatnil trovy exekúcie vo výške 93,84 Eur vrátane dane z priadnej hodnoty (ďalej len „DPH“), pričom ich vyúčtovanie bolo súčasťou podnetu súdneho exekútora na zastavenie exekúcie.

Podľa § 238 ods. 1 a ods. 2 Exekučného poriadku, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa Exekučného poriadku v znení , t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa Exekučného poriadku v znení , t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.

Podľa o priestupkoch v znení , t. j. v znení účinnom do 31.8.2008, rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.

Tunajší súd podrobne preskúmal podanie súdneho exekútora, ktorým navrhol zastavenie exekúcie. Súd po právnom posúdení dospel k záveru, že v danom prípade došlo k uplynutiu prekluzívnej doby, teda k zániku práva oprávneného, avšak vzhľadom na uvedenú skutočnosť sa nestotožnil s právnou kvalifikáciou zastavenia exekúcie, ktorú vo svojom podnete uviedol súdny exekútor, keďže má za to, že sa v tomto prípade jedná o zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku, a to z dôvodu, že v prípade rozhodnutí správnych orgánov (ktorými bezpochyby sú aj individuálne právne akty aplikácie práva vydané v priestupkovom alebo tzv. blokovom konaní - poznámka súdu) je právnym následkom prekludovania práva neúčinnosť takýchto rozhodnutí. Z exekučného titulu - bloku na pokutu nezaplatenú na mieste evid. č. S. zo dňa 3.1.2003 mal súd preukázané, že povinnému bolo uložené zaplatiť pokutu 16,60 Eur (500,- Sk) do 15 dní odo dňa právoplatnosti bloku na pokutu, t. j. do 15 dní odo dňa 3.1.2003, keďže blok na pokutu je právoplatný dňom podpisu páchateľa priestupku, teda dňom 3.1.2003. Povinný mal uhradiť pokutu najneskôr dňa 18.1.2003. Prvýkrát mohol oprávnený právo na uhradenie dlžnej pokuty s príslušenstvom uplatniť dňa 18.1.2003. Z uvedeného vyplýva, že k uplynutiu prekluzívnej doby došlo dňa 18.1.2006 v zmysle , teda pred nadobudnutím účinnosti dňa 1.9.2008, ktorým bol odsek 1 z vypustení.

Preklúzia prestavuje zánik práva pre jeho neuplatnenie v zákonom určenej dobe. Prípady preklúzie nemožno rozširovať nijakou analógiou. V prípade preklúzie súd prihliadne na zánik práva ex offo, aj keď to dlžník nenamieta. Prekludovaná pohľadávka sa nemení na naturálnu obligáciu a už nijaké dodatočné uznanie nemôže konvalidovať zánik práva a plnenie prekludovanej pohľadávky je plnením bez právneho dôvodu (plnením nedlhu - indebitum), preto je s ním spojené bezdôvodné obohatenie.

Predmetné ustanovenie vypustené z textu priestupkového zákona, a to ku dňu účinnosti novely 1.9.2008. V rámci novely zákonodarca nezakotvil do žiadne intertemporálne ustanovenia, ktoré by určovali aplikáciu pôvodnej právnej úpravy, resp. novej právnej úpravy, pre rozhodnutia vydané do účinnosti novely, resp. po účinnosti tejto novely, keďže tá umožnila časovo neobmedzený výkon rozhodnutí o uložení pokuty za priestupok. Logickým výkladom v tomto konkrétnom prípade dospel súd k záveru, že keďže podľa účinného do 31.8.2008 zaniklo v zmysle dovtedajšieho právo vykonať rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok už dňom 18.1.2006, prijatím novely v roku 2008 nemôže toto právo opätovne vzniknúť. Súd musí na tento zánik prihliadať ex offo.

Pokiaľ by sa mal súd vysporiadať s časovou pôsobnosťou priestupkového zákona, žiadalo by sa súdu dodať, že priestupkový zákon v sebe zahŕňa ustanovenia procesnoprávne i hmotnoprávne. Časová pôsobnosť tohto zákona nie je upravená všeobecne, ale podľa toho, či ide o pôsobnosť ustanovení hmotnoprávnych ( - zodpovednosť za priestupok) alebo procesnoprávnych ( - ukladanie sankcií a ochranných opatrení). Súd zastáva názor, že keďže preklúzia predstavuje hmotnoprávny inštitút, v danom prípade sa nemožno riadiť pravidlom používania procesnoprávnych predpisov v znení platnom v čase rozhodovania o veci.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a exekúciu zastavil.

Podľa Exekučného poriadku v znení , t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa Exekučného poriadku v znení , t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, náklady podľa uhrádza povinný.

Podľa Exekučného poriadku v znení , t. j. v znení účinnom do 31.8.2005, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa Exekučného poriadku v znení , t. j. v znení účinnom od 1.1.2012, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.

Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. v platnom znení pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať procesné zavinenie na zastavení exekúcie. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas (takmer 6 mesiacov pred uplynutím prekluzívnej doby), preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej doby, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania konania, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej doby v priebehu konania nemohol ovplyvniť.

O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s Exekučného poriadku a §y č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 ( ďalej len „ vyhláška“) tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 61,60 Eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil súdnemu exekútorovi v lehote 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Súdom priznané trovy exekúcie pozostávajú z odmeny súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky s použitím § 14 ods. 2 vyhlášky, t. j. podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu v sume 6,64 Eur. Odmena za jednu začatú hodinu účelne vynaloženú na exekúciu (1 hod. a 6,64 Eur), za vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie (30 min.), vypracovanie vrátenia poverenia (10 min.) a vypracovanie vyúčtovania exekučného konania (15 min.). Ďalej odmena súdneho exekútora v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky v sume 16,60 Eur (1 úkon a 3,32 Eur) spočívajúca v odmene za úkony: získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, zisťovanie bydliska povinného (2 x), zisťovanie majetku povinného (kataster). V rámci trov exekúcie súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v sume poštovného 2,36 Eur (poštovné 1 x 0x 1poštové služby. V rámci hotových výdavkov súdneho exekútora súd priznal aj sumu 23,74 Eur ako cestovné náhrady za pracovnú cestu vykonanú dňa 3.10.2005 (Vranov nad Topľou - Žehra - Vranov nad Topľou) vyúčtovanú podľa o cestovných náhradách v znení neskorších predpisov. Súd zároveň priznal aj náhradu za stratu času podľa vyhlášky v sume 1,99 Eur. Priznané cestovné náhrady a náhrada za stratu času predstavujú polovicu skutočných náhrad z dôvodu, že pracovná cesta bola vykonaná v dvoch exekučných veciach, teda súdny exekútor žiadal priznať len polovicu náhrad. Trovy exekúcie účelne vynaložené súdnym exekútorom v priebehu exekúcie spolu 51,33 Eur bez DPH. Keďže súdny exekútor preukázal, že je registrovaným platcom DPH, súd v súlade s veta druhá navýšil

trovy exekúcie o sumu 10,27 Eur spočívajúcu v sume dane z pridanej hodnoty, teda súdom priznané trovy exekúcie v celkovej výške predstavujú sumu 61,60 Eur vrátane DPH.

Súd poznamenáva, že vzhľadom na znenie Exekučného poriadku platného a účinného v čase rozhodovania súdu, teda od 1.1.2012 a vzhľadom na nedostatok inej právnej úpravy (prechodných a záverečných ustanovení v ), patrí súdnemu exekútorovi daň z pridanej hodnoty aj z hotových výdavkov bez ohľadu na to, kedy sa začalo exekučné konanie, a to napriek skutočnosti, že navýšenie náhrad určených podľa Exekučného poriadku o sumu DPH v prípade pokiaľ je súdny exekútor registrovaným platcom DPH bolo do Exekučného poriadku zakotvené novelou vykonanou , t. j. s účinnosťou od 1.1.2012.

Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky za úkon prevzatie návrhu na vykonanie exekúcie a jeho zaevidovanie (50 minút), keďže považuje tento úkon za administratívne veľmi jednoduchý, pričom odmena zaň je už zahrnutá v odmene exekútora v zmysle § 25 cit. vyhlášky. Ďalej súd nezapočítal do času účelne vynaloženého na vykonanie exekúcie čas za úkony: vyhotovenie žiadosti o udelenie poverenia a vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie, keďže súd mal za to, že dané úkony boli vyúčtované duplicitne, pričom súd priznal za uvedené úkony súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky. Súd krátil minutáž úkonov vypracovanie podnetu na zastavenie exekúcie z 50 min. na 30 min. a vypracovanie vyúčtovania exekučného konania z 30 min. na 15 min., keďže mal za to, že tieto úkony, aj vzhľadom na ich rozsah, v žiadnom prípade nemohli trvať 50, resp. 30 minút ako uvádza súdny exekútor. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 0,83 Eur za žiadosť o udelenie poverenia, keďže súd nemal z exekútorského spisu sp. zn. EX XXXX/XX preukázané doručovanie písomnosti prostredníctvom subjektu oprávneného poskytovať poštové a doručovateľské služby, pri ktorom by súdnemu exekútorovi vznikli hotové výdavky na poštovnom za poštové služby. Rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov tvorenú sumou za poštové služby vo výške 1,40 Eur za vrátenie poverenia a 1,40 Eur za vyúčtovanie exekúcie, keďže súdu je z jeho činnosti známe, že súdni exekútori zasielajú poverenia a vyúčtovania v skončených exekučných konaniach hromadne, teda účelnosť týchto hotových výdavkov je sporná. Ďalej súd nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov v sume 3,32 Eur označené ako hotové výdavky, keďže súd nemal preukázané (napr. dokladom o úhrade, príp. faktúrou a pod.), že dané výdavky boli súdnym exekútorom nevyhnutne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti v zmysle § 22 ods. 1 vyhlášky v tomto exekučnom konaní. Súd poznamenáva, že je vecou súdneho exekútora, aby do exekútorského spisu doložil také doklady, ktoré budú nad všetky pochybnosti preukazovať všetky trovy, ktoré mu v priebehu exekúcie vznikli pri jej výkone. V nadväznosti na uvedené súd nepriznal súdnemu exekútorovi ani sumu DPH na uvedenú odmenu a hotové výdavky.

O trovách exekučného konania účastníkov konania súd rozhodol v zmysle v spojení s , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené, keďže ustanovenia - Exekučného poriadku o trovách exekúcie neobsahujú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach, a to v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.