Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12C-228-2013.pdf
PDF · 116.89 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/228/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou v právnej veci navrhovateľa S.. R. Q., V.. XX.XX.XXXX, B. P. O. XXX/XX, L., N. T., zast. S.. J.. R. Q., I.. Q., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Š. XXXX/X, K., proti odporcovi RAPID life životná poisťovňa, a.s., so sídlom Garbiarska 2, Košice, IČO: 31 690 904, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., Užhorodská 21, Košice, IČO: 47 231 785, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto
rozhodol:
Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok, vydaný Arbitrážnym súdom Košice pod sp. zn. XC/XXXX/ XXXX zo dňa 19.01.2012.
Navrhovateľovi náhradu trov konania voči odporcovi súd n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom podaným dňa 28.12.2012 prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal súd o zrušenie rozhodcovského rozsudku sp.zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012, ktorý bol vydaný Arbitrážnym súdom Q.. Návrh odôvodnil tým, že medzi účastníkmi konania bola dňa 29.9.2009 uzavretá poistná zmluva č. XXXXXXXXXX podľa návrhu na uzavretie poistnej zmluvy H.. Táto zmluva bola na základe žiadosti žalobcu zrušená, o čom svedčí Oznámenie o zániku poistenia vydané žalovaným dňa 06.09.2011. V tomto oznámení bolo uvedené, že konečný stav finančného plnenia poistnej zmluvy ku dňu zániku poistenia je preplatok 10,44 Eur, ktorá suma bola žalobcovi zo strany žalovaného aj vyplatená. Dňa 28.11.2012 bol žalobcovi doručený rozhodcovský rozsudok sp.zn. XC/ XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012 vydaný Arbitrážnym súdom Q. konajúcim prostredníctvom rozhodcu J.. P. O.. Žalobca uviedol, že si osobne nevyjednal rozhodcu. Rozhodcovská doložka bola už vopred naformulovaná v štandardnej zmluve. Miesto rozhodcovského konania si jednako jednostranne stanovil dodávateľ a pre žalobcu je to neprijateľné. Rozhodcovská doložka je neprijateľná aj z toho dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu už musí žalobca nezvratne podrobiť a tak riešiť svoj spor pred rozhodcom, ktorý je pre žalobcu nepredvídateľný a má vážne pochybnosti o objektívnosti a nestrannosti rozhodcovského procesu. Dodávateľ si vybral jediného rozhodcu, s ktorým je pravdepodobne v zmluvnom vzťahu a tento šablónovito rozhoduje o jeho návrhoch. Už len takáto voľba je markantným porušením práva na spravodlivý proces a spravodlivý súd. Ďalším príkladom porušovania práva na spravodlivý proces a neprijateľnosti rozhodcovskej doložky je aj geografická vzdialenosť rozhodcu oproti miestne príslušnému súdu spotrebiteľa (§ 87 písm. f) O.s.p.). Taktiež pravidlá rozhodcovského konania sú nedostatočne transparentné pre priemerný subjekt práva a vôbec sa s nimi žalobca neoboznámil. Rozhodcovská doložka je vo svojich dôsledkoch hrubo nemorálna a spôsobí, že o právach a právom chránených záujmoch rozhodne súkromná osoba, ktorej moc nie je delegovaná žiadnou verejnoprávnou inštitúciou, ale viac-menej je založená na takých aspektoch, akými je zisk a podnikanie rozhodcu. Arbitráž vznikla ako legitímny prostriedok vymožiteľnosti práva, ale vo svojej podstate je predovšetkým inštitútom určeným pre podnikateľské prostredie typické vyššou mierou
vyváženosti vzájomných pozícií. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej bol vydaný rozhodcovský rozsudok - exekučný titul je nemorálnou, neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka. S prihliadnutím na neprijateľnú rozhodcovskú doložku žalobca žiadal, aby súd vychádzal z rozsudku Súdneho dvora (ES) C 40/08 - Asturcom, podľa ktorého „Smernica Rady 93/13/EHS zo dňa 5. apríla 1993 o neprimeraných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách musí byť vykladaná v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave, i bez návrhu posúdiť neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej predávajúcim alebo poskytovateľom so spotrebiteľom, či je podľa vnútroštátnych procesných pravidiel možné previesť také posúdenie v rámci obdobných podobných riadení na základe vnútroštátneho práva. Navrhol naplniť ciele smernice, podľa ktorej sa majú štáty postarať o to, aby spotrebiteľa nekalé podmienky nezaväzovali (čl. 6 ods.1 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21. marca 2012 č.k. XCdo/X/XXXX, ktorým Najvyšší súd SR odmietol dovolanie súkromnej životnej poisťovne Rapid life životná poisťovňa, a.s. proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorý zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade právoplatného rozhodcovského rozsudku z dôvodu neprijateľnosti rozhodcovskej doložky. Najvyšší súd SR ustálil, že skúmaním platnosti rozhodcovskej doložky (dohodnutej v spotrebiteľskej veci, t.j. vo veci vyplývajúcej zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ktorým je právny vzťah založený právnou skutočnosťou - spotrebiteľskou zmluvou) súdny v exekučnom konaní nepreskúmavali vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ale len realizovali svoje oprávnenie vyplývajúce zo zákona a to z ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku, t.j. oprávnenie posúdiť, či tento exekučný titul nie je v rozpore so zákonom. Najvyšší súd SR ďalej judikoval, že rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom, ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky), na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Rozhodca ignoroval predpisy určené na ochranu spotrebiteľa, a to je dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Uznesením č.k. 12C/228/2013-113 zo dňa 17.06.2014 súd konanie zastavil z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku z podaného návrhu. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.09.2014 zrušil uznesenie Okresného súdu Zvolen č.k. 12C/228/2013-113 zo dňa 17.06.2014 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie Okresného súdu Zvolen, ktorým okresný súd konanie podľa § 10 ods.1 zákona o súdnych poplatkoch zastavil nie je vecne správne, pretože obsah položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov nie je možné vykladať vytrhnutý z kontextu znenia § 4 ods.2 písm. za) Zákona o súdnych poplatkoch, čo znamená, že navrhovateľovi ako spotrebiteľovi nevznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdny poplatok z návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku vo výške 331,50 Eur. Právny zástupca žalovaného písomným podaním zo dňa 09.04.2013 žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť. Nesúhlasil so žalobcom namietanou neplatnosťou rozhodcovskej doložky ako neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 53 ods.1 posledná veta Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého platí, že dovolené sú zmluvné dojednania, ktoré by inak predstavovali neprijateľné podmienky, ak sú individuálne dojednané. Žalobca svojim podpisom na konci Všeobecných poistných podmienok dňa 29.09.2009 potvrdil, že si Všeobecné poistné podmienky prečítal, vyslovil s nimi súhlas a následne obdržal jedno vyhotovenie. Podstatná skutočnosť, na ktorú si dovoľuje upriamiť pozornosť súdu je tá, že zo strany žalobcu bola podpísaná nielen poistná zmluva č. XXXXXXXXXX, ale osobitne aj Všeobecné poistné podmienky a rovnako aj osobitné zmluvné dojednania č. XX/XXXX k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. Osobitné zmluvné dojednania č. XX/ XXXX pritom žalobca podpísať nemusel a to bez toho, aby to malo vplyv na jeho práva a povinnosti vyplývajúce z poistnej zmluvy, resp. zo Všeobecných poistných podmienok. V prípade nepodpísania týchto osobitných zmluvných dojednaní žalobcom by rozhodcovská doložka nebola vôbec vznikla. Rozhodujúce je, že žalobca mal možnosť vylúčiť aplikáciu danej zmluvnej podmienky, a tým sa dosiahla podstata individuálnosti tohto dojednania smerujúca k ochrane spotrebiteľa. Tým, že zmluvné strany podpísali osobitné zmluvné dojednania, došlo k individuálnemu dojednaniu tejto zmluvnej podmienky. Z poučenia uvedeného v stanovisku k zvýšeniu poistného jasne vyplýva, že poistník je oprávnený najneskôr v lehote 30 dní od doručenia tejto ponuky poisťovni, jednostranne odstúpiť od časti XV. Všeobecných poistných podmienok z 01.01.2009 bez toho, aby bol odstúpením dotknutý zvyšok poistného vzťahu. V takom prípade sa prípadné spory poisťovne a poistníka prejednajú pred príslušným všeobecným súdom. Z uvedeného jasne vyplýva, že poistníkovi bola daná možnosť vylúčiť rozhodovanie
výlučne v rozhodcovskom konaní tým, že by do 30 dní od doručenia stanoviska bol túto skutočnosť oznámil žalovanému. Keďže tak neurobil, súhlasil s riešením sporu pred rozhodcovským súdom. V tejto veci dohoda účastníkov o rozhodcovskej doložke tvorí samostatnú časť listiny označenej ako Všeobecné poistné podmienky. Žalovaný uviedol, že v zmysle § 41 ods.1 zákona o rozhodcovskom konaní, lehota na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku. Pokiaľ žalobca v tejto lehote neuviedol rozhodujúce skutočnosti svedčiace o dôvodoch na zrušenie rozhodcovského rozsudku, nie je možné v budúcnosti prihliadať na prípadné nové skutočnosti uvedené žalobcom po tejto lehote. Právny zástupca žalobcu k žalobe pripojil poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX uzavretú na základe návrhu na uzatvorenie poistnej zmluvy H. zo dňa 29.09.2009, predložil aj časť Všeobecných poistných podmienok a to 17. časť a osobitné zmluvné dojednania č. XX/XXXX k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX. V bode 2. Osobitného zmluvného dojednania č. XX/XXXX, ktoré je súčasťou formulára Všeobecných poistných podmienok je uvedené, že poistník (poistený) a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Toto osobitné zmluvné dojednanie bolo podpísané zmluvnými stranami 29.09.2009. Žalobca písomným podaním zo dňa 02.09.2011 zrušil poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Žalovaný, presnejšie Prvá česko-slovenská poisťovňa Rapid, a.s. oznámil žalobcovi zánik poistenia písomným podaním zo dňa 06.09.2011 s tým, že na základe žiadosti žalobcu došlo/dôjde k zániku poistenia dňa 30.10.2011 o 0.00 hod. a zostatok vo výške 10,44 Eur bude žalobcovi vyplatené do 14 dní po ukončení poistenia. K žalobe bol pripojený aj Rozhodcovský rozsudok sp.zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012, ktorým bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému 51,45 Eur a trovy rozhodcovského konania vo výške 276 Eur. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaniach uviedla, že žalobca sa v plnom rozsahu pridržiava žaloby podanej na tunajšom súde 28.12.2012, ktorou sa domáha zrušenia Rozhodcovského rozsudku Arbitrážneho súdu Q. sp.zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012. V II. Časti vyjadrenia žalovaného zo dňa 06.03.2015 žalovaný namieta, že pri uzatváraní poistnej zmluvy žalobca nemal postavenie spotrebiteľa a preto daný spor nie je možné považovať za spotrebiteľský spor. V podaní zo dňa 04.05.2015 žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne uvádza, že skutočnosť, že niekto vykonáva podnikateľskú činnosť v určitom odbore ho nezbavuje automaticky postavenia spotrebiteľa v akomkoľvek právnom vzťahu týkajúcom sa tohto odboru. Žalovaným uvádzané súdne rozhodnutia , ktoré podľa neho potvrdzujú jeho tvrdenia sú v danom prípade irelevantné nakoľko predmetom týchto sporov boli totiž poistné zmluvy, v ktorých ako poistník aj sprostredkovateľ vystupovali totožné osoby, t.j. sprostredkovateľ uzatvoril zmluvu sám zo sebou . V prípade žalobcu však bola zmluva uzatvorená s iným sprostredkovateľom , ktorý voči žalobcovi mal vystupovať ako voči ktorémukoľvek inému poistníkovi, bez ohľadu na podnikateľskú činnosť žalobcu. K tvrdeniu pripája žalobca aj rozhodnutie Krajského súdu Prešov č.k. XX A. zo dňa 23.09.2014 v ktorom Krajský súd priznal status spotrebiteľa aj sprostredkovateľovi v prípade ak uzatváral poistnú zmluvu ako poistník. Na vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného zo dňa 10.2.2015 reagoval právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 27.3.2015. Uviedol, že žalobca trvá na podanej žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodov uvedených priamo v návrhu. Čo sa týka charakteristiky sporu, tvrdí, že sa jednoznačne jedná o spotrebiteľský spor a teda žalobca je spotrebiteľom a má byť v konaní oslobodený od súdnych poplatkov. Žalovaný napriek tomuto túto skutočnosť napáda. Práve v tomto prípade sa s touto otázkou zaoberal Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX O. dňa 25.4.2014. Ďalej poukázal na ustanovenie § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka a trval na tom, že zmluva, na základe ktorej následne došlo k rozhodcovskému konaniu, je spotrebiteľskou zmluvou a teda je na mieste aj tento spor riešiť v súlade s ustanoveniami § 52 až 60 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovskú doložku považuje za neplatnú. Poukázal na Všeobecné obchodné podmienky poistenia pre životné poistenie Prvej československej poisťovne Rapid, a.s., ktoré sú označené ako súčasť poistnej zmluvy. Boli podpisované v ten istý deň ako bol podpisovaný návrh poistnej zmluvy. Tieto všeobecné obchodné podmienky jednoznačne vo viacerých svojich ustanoveniach hovoria o tom, že prípadné spory medzi účastníkmi poistnej zmluvy sa budú riešiť v rozhodcovskom konaní a teda uprednostňujú toto konanie pred konaním na všeobecnom súde. Čo sa týka neprijateľnej podmienky, problém vidí v geografickej vzdialenosti rozhodcovského súdu, ktorý bol zvolený žalovaným, nakoľko Arbitrážny súd v Košiciach je neprimerane vzdialený oproti všeobecnému súdu, ktorý je príslušný podľa
trvalého pobytu spotrebiteľa. Poukázal aj na ustanovenie bodu 7a Všeobecných poistných podmienok. Uviedol, že podľa Všeobecných obchodných podmienok mala byť prípadná pohľadávka poisťovne odpočítaná resp. započítaná s preplatkom na poistnom a tak to malo byť vysporiadané. K ničomu takému však nedošlo. Uviedol, že na základe uvedených skutočností trvá na tom, že v tomto prípade ide o spotrebiteľský vzťah. V zmysle ustanovenia § 54 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Vychádzajúc z tohto ustanovenia Občianskeho zákonníka má právny zástupca žalobcu za to, že ustanovenie bodu 7c Všeobecných obchodných podmienok, kde sa zmluvné strany mali dohodnúť na riešení veci alebo podriadení vzťahu v obchodnom zákonníku a taktiež dohodnúť si predĺženie premlčacej lehoty na 10 rokov je s poukazom na ustanovenie § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka neplatné, a teda ak nárok by aj bol vznikol poisťovni na vrátenie alebo vyplatenie províznej odmeny, tento mal byť uplatnený v lehote všeobecnej premlčacej lehoty podľa Občianskeho zákonníka a to do 3 rokov. Nárok bol uplatnený na rozhodcovskom súde 2.1.2012, čo znamená, že bol uplatnený po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty. Na skutočnosť, že nárok je premlčaný mal rozhodca, ktorý vydával napadnutý rozhodcovský rozsudok, prihliadnuť. Takisto je právny zástupca žalobcu toho názoru, že rozhodcovská doložka resp. ustanovenie o oprávnenosti vymáhať vzájomné pohľadávky v rozhodcovskom konaní nie je platné z dôvodu, že všeobecné obchodné podmienky neurčujú presne, ktorý rozhodcovský súd má vo veci konať, a teda nie je objektívne možné uviesť, či boli splnené zákonné požiadavky na stanovenie rozhodcovského súdu, aby tieto boli jasné a určité všetkým zmluvným stranám. Poukázal aj na skutočnosť, že predložený záznam o požiadavkách a potrebách klienta k poistnej zmluve nikde neobsahuje skutočnosť, či bol žalobca sprostredkovateľom poistenia pani F. V. informovaný a oboznámený riadne o tom, čo rozhodcovské konanie predstavuje, aké následky to pre neho bude mať v budúcnosti v prípade, že nastanú nejaké komplikácie, ktoré budú musieť riešiť v súdnom alebo arbitrážnom konaní. Navrhol vypočuť žalobcu. Žalovaný predložil dňa 18.5.2015 súdu vyjadrenie, v ktorom poukázal na novelizáciu zákona č. 233/1995 Z.z., ktorá bola urobená zákonom č. 335/2014 Z.z. Poukázal, že pod bodom 49 sa za § 243c vložil nový § 243d. Rozhodcovský rozsudok sp.zn. XC/XXXX/XXXX spĺňa kumulatívne predpoklady obsiahnuté v uvedenej právnej norme. Ide o rozhodcovské rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor splňujúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred 1. januárom 2015 a exekučné konanie na jeho základe (ako exekučného titulu v zmysle § 44 ods.2 Exekučného poriadku) ani do 3 mesiacov platnosti a účinnosti hore uvedenej novely Exekučného poriadku nebolo zo strany žalovaného iniciované. Z toho vplýva, že v dôsledku aplikácie dispozície tejto právnej normy danej v § 243d Exekučného poriadku sa právne postavenie účastníkov tohto súdneho konania obnovilo do stavu pred vydaním rozhodcovského rozsudku - žalobca nie je viazaný povinnosťou založenou mu rozhodcovským rozsudkom a žalovaný nemôže uplatňovať nárok rozhodcovským rozsudkom mu priznaný. Právoplatnosť rozhodnutia znamená, že rozhodnutie konečným a záväzným spôsobom upravuje právne pomery účastníkov konania. Skutočnosť, že v dôsledku aplikácie § 243d Exekučného poriadku na uvedený rozhodcovský rozsudok prestáva tento rozsudok účastníkov zaväzovať, znamená, že uvedená novela Exekučného poriadku anuluje právoplatnosť tohto rozhodcovského rozsudku. V dôsledku uvedeného je, že obe strany konania bez vlastného zavinenia resp. pričinenia sú objektívne bez právneho záujmu na výsledku konania (na meritórnom rozhodnutí). V nadväznosti na uvedené žiadala žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní 19.5.2015 uviedol, že sa oboznámil s vyjadrením žalovaného k návrhu na začatie konania, ktoré bolo súdu doručené 18.5.2015, v ktorom žalovaný poukazuje na novelizáciu Exekučného poriadku. Uviedol, že uznáva, že Exekučný poriadok resp. táto novela, rieši nútený výkon rozhodcovského rozsudku, to znamená výkon rozhodcovského rozsudku prostredníctvom súdneho exekútora nie je možný ak návrh nebol podaný do 90 dní od 1.1.2015. Uviedol však, že nemôže vedieť v tomto období, či návrh na výkon rozhodnutia - exekúciu, nebol podaný, nakoľko súdnych exekútorov je na Slovensku značné množstvo a centrálny register exekúcií zatiaľ neexistuje. Uviedol, že takto nemáme možnosť si to overiť, nakoľko tých súdov je takisto množstvo a pokiaľ podanie sa podá na nepríslušný súd, ten ho zašle na príslušný súd, čiže sú tu okolnosti, ktoré bránia objektívne zistiť, či 100% nebol podaný návrh na výkon exekúcie. Ďalej uviedol, že toto ustanovenie síce rieši nútený výkon rozhodnutia, avšak nič sa tu nehovorí o tom, že to rozhodnutie v podstate ako právoplatné rozhodnutie zakladá nárok na pohľadávku, ktorú si síce žalovaný nemôže uplatňovať v nútenom výkone rozhodnutia, avšak môže ju evidovať voči žalobcovi. V prípade, že by žalobcovi vznikla nejaká pohľadávka voči žalovanému, žalovaný by kľudne mohol započítavať s touto pohľadávkou svoju pohľadávku určenú na základe tohto rozhodcovského rozsudku. Preto je tu stav právnej neistoty, ktorý podľa jeho názoru je
potrebné odstrániť rozhodnutím vo veci samej. Nie je tu ani vylúčená zmena zákona v budúcnosti. Jedine meritórnym rozhodnutím vo veci, kde by sa rozhodlo o tom, či ten rozhodcovský rozsudok bude zrušený alebo nebude zrušený, je možné nastoliť stav právnej istoty, ktorý si vyžaduje ten vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žiadal vo veci rozhodnúť v zmysle podaného návrhu a zrušiť rozhodcovský rozsudok. Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že sa pridržiava písomného vyjadrenia, doručeného súdu s tým, že žiada, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol aj z týchto dôvodov ( na č. l. 266 uvádza aby sa konajúci súd vyjadril na pojednávaní k tejto významnej skutočnosti ktorú uvádzajú vo vyjadrení zo dňa 04.09.2015 )nakoľko tak ako povedal právny zástupca žalobcu, je síce pravda, že žalovaný má právoplatný rozhodcovský rozsudok, avšak v zmysle tejto novely Exekučného poriadku je tento už nevykonateľný a predstavuje teda len akýsi formálny akt, na základe ktorého si žalovaný už nemôže nič voči žalobcovi uplatňovať v rámci výkonu rozhodnutia a teda aj vzhľadom na hospodárnosť konania, žiada, aby súd žalobu z týchto dôvodov zamietol. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku je len prvým krokom, následne v prípade, že by došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku, súd by musel pokračovať v konaní a posudzovať, či žalovaným ako žalobcom v rozhodcovskom konaní uplatnený nárok bol dôvodný alebo nebol dôvodný.
Zákonom č. 335/2014 Z.z. nedošlo len k novelizácii Exekučného poriadku, na ktorý sa odvolával žalovaný, ale došlo aj k doplneniu Občianskeho súdneho poriadku. Za § 372v sa vkladá § 372w, podľa ktorého spory o neplatnosť spotrebiteľskej a rozhodcovskej zmluvy a o zrušenie rozhodcovského rozsudku v spore spĺňajúcom podmienky podľa osobitného predpisu, o ktorých sa začalo konať na súde a ktoré sa do 1.1.2015 právoplatne neskončili, prerokujú a dokončia súdy príslušné na konanie podľa doterajších predpisov.
Z vyššie uvedeného dôvodu jednoznačne vyplýva, že ani novelizácia Exekučného poriadku, konkrétne nové ustanovenie § 243d Exekučného poriadku nie je dôvodom na zamietnutie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorá bola podaná 1.3.2013.
Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:
Na Arbitrážnom súde v Košiciach, pod sp. zn. XC/XXXX/XXXX-XX dňa 19.01.2012 bol vydaný rozhodcovský rozsudok (na č.l. 252).
Podľa § 40 ods. 1 písm. c) Zákona č. 244/2002 Z.z., účastník rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského rozsudku, len ak jeden z účastníkov rozhodcovského konania popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy.
Podľa § 41 ods. 1 uvedeného zákona, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Súd zrušil rozhodcovský rozsudok aj z dôvodu, aby nemohol byť predmetom výkonu rozhodnutia. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 29.09.2009 uzavretá poistná zmluva. Vo všeobecných poistných podmienkach v časti XV. je obsiahnuté dojednanie, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. V závere Všeobecných poistných podmienok je ako osobitné zmluvné dojednanie pod č. 02/2008 k poistnej zmluve č. XXXXXXXXXX znovu dojednaná rozhodcovská doložka, kde v bode 2. sa uvádza, že poistník a poisťovňa týmto vyjadrujú obaja spoločne a každý zároveň svojim podpisom samostatne svoju vôľu v prípade vzniku akéhokoľvek sporu medzi zmluvnými stranami, že sa namiesto súdneho konania z dôvodu účelnosti, praktickosti a rýchlosti podrobia rozhodcovskému konaniu v zmysle XV. časti týchto VPP. Toto ustanovenie chápu zmluvné strany ako rozhodcovskú doložku. Na základe tejto rozhodcovskej doložky vec prejedná rozhodcovský súd. S prihliadnutím na obsah poistnej zmluvy je nesporné, že poistná zmluva uzavretá účastníkmi konania je zmluvou spotrebiteľskou, lebo nebolo preukázané, že by žalobca pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Zásadnou právnou otázkou v prejednávanej veci je otázka, či rozhodcovská doložka, na základe ktorej rozhodcovský súd rozhodol, je podmienkou individuálne dojednanou a či zakladá hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný tvrdil, že rozhodcovská doložka v danom prípade bola individuálne dojednaná, lebo žalobca podpísal aj osobitné zmluvné dojednanie č. XX/XXXX. Podľa názoru súdu nemožno za individuálne dojednanú zmluvnú podmienku považovať rozhodcovskú doložku, ktorá je pokračovaním predtlačeného formulára poistných podmienok a odkazuje na ustanovenia o rozhodcovskom konaní, ktoré sú súčasťou VPP, konkrétne v časti XV. Už z bodu 1 časti XV vyplýva, že poisťovňa a poistník sa dohodli, že všetky vzájomné spory a sporné nároky z poistenia sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským súdom. Táto rozhodcovská doložka bola zmluvnými stranami dohodnutá už podpisom VPP, ktoré sú súčasťou poistnej zmluvy. Skutočnosť, že takto dohodnutá rozhodcovská doložka nie je individuálne dojednanou zmluvnou podmienkou konštatovali už súdy vo viacerých rozhodnutiach (napríklad Najvyšší súd Slovenskej republiky sp.zn. XCdO/X/XXXX, Krajský súd v Prešove sp.zn. XXCo/XXX/XXXX). Z obsahu bodu 1 časti XV. VPP je zrejmé, že zmluvné strany si dohodli tzv. výhradnú rozhodcovskú doložku, v zmysle ktorej všetky spory majú byť prejednávané rozhodcovským súdom, teda žalobca nemá možnosť výberu, či v prípade sporu so žalovaným uprednostní súdne konania alebo rozhodcovské konanie. Ako vyplýva z výpovede žalobcu, zo strany žalovaného nebol žiadnym spôsobom poučený o priebehu rozhodcovského konania, o postupe rozhodcovského súdu, nákladov spojených s rozhodcovským konaním a tieto skutočnosti ani nevyplývajú z časti XV. VPP, kde sa uvádzajú iba skutočnosti poukazujúce na štatút rozhodcovského súdu, ktorý vo VPP ani nebol konkrétne určený. Za týchto okolností nemožno konštatovať, že by žalobca mal dostatok informácií pre to, aby sa dobrovoľne rozhodol pre riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Z obsahu predloženej zmluvy a VPP je zrejmé, že rozhodcovská doložka, na ktorú poukazuje žalovaný, je dodávateľom vopred naformulovanou zmluvnou klauzulou a rovnako je zrejmé, že spotrebiteľ nemôže meniť formulárovú zmluvu, ani obsah rozhodcovskej doložky. Keďže na základe rozhodcovskej doložky spotrebiteľ nemá na výber a je nútený podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu, podľa názoru súdu ide o neprijateľnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 písm. r) Občianskeho zákonníka. Dokazovaním bolo zistené, že žaloba bola podaná v rámci 30-dňovej lehoty od doručenia rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 41 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. v znení neskorších predpisov. Súd na základe takto zisteného skutkového stavu podanej žalobe vyhovel a zrušil rozsudok Arbitrážneho súdu Košice sp.zn. XC/XXXX/XXXX zo dňa 19.1.2012.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Navrhovateľ bol úspešný, odporca neúspešný, odporca neúspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov konania. Trovy konania si neuplatnil, preto súd rozhodol, že mu trovy nepriznáva.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, píso- mne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, 10. bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).