Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13T/75/2020

Potvrdené rozhodnutím 8To/53/2022
„Uznesenie Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr. Lucie Bašistovej a JUDr. Moniky Halkociovej, na verejnom zasadnutí konanom dňa 21.03.2023 v trestnej veci obžalovaného A. B. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 13T/75/2020 zo dňa 17.10.2022, takto rozhodol: Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou Mgr. Annou Monokovou v trestnej veci proti obžalovanému A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXXX/XX, prechodne bytom F. XX, okr. C. pre prečin podvodu podľa , na hlavnom pojednávaní konanom dňa 17. októbra 2022 takto

rozhodol:

Obžalovaný A. B., nar. X.X.XXXX v C., trvale bytom D., E. XXXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

presne nezisteného dňa v mesiaci jún roku 2018 pod zámienkou predaja nadstavby na PV3S, ktorej nebol vlastníkom a ktorá bola osadená na kraji dielca č. XXX G., v katastrálnom území obce H., na F. D. v rekreačnej oblasti Domaša časť Dobrá, uviedol do omylu B. I. a J. D., od ktorých vylákal po 250 eur, ktoré mu B. I. osobne odovzdal za oboch presne nezisteného dňa koncom mesiaca júl roku 2018 pod rybárskym prístreškom stojacím vedľa uvedenej nadstavby PV3S na rekreačnej oblasti Domaša časť Dobrá, čím takto svojím konaním spôsobil poškodenému B. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. K. XX/ XX, I. C., okr. Snina škodu v sume 250 eur a poškodenému J. D. nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. M. K. XXX/X, D. škodu v sume 250 eur, teda celkovú škodu v sume 500 eur

t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol iného do omylu alebo využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku malú škodu

t ý m s p á c h a l

prečin podvodu podľa

z a t o m u u k l a d á

podľa za použitia , peňažný trest vo výmere 300 ( tristo ) eur.

Podľa peňažný trest zaplatí v mesačných splátkach po 50 eur splatných do 30. dňa v mesiaci s tým, že prvá splátka sa stane splatnou mesiac nasledujúci po právoplatnosti rozsudku.

Podľa pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 ( dva ) mesiace.

Podľa obžalovanému ukladá povinnosť nahradiť poškodenému B. I., nar. XX.X.XXXX, bytom I. C., C. XX/XX škodu v sume 250 eur a poškodenému J. D., nar. XX.X.XXXX, bytom D., L. M. XXX/X škodu v sume 250 eur.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podala na obžalovaného obžalobu pre skutok uvedený vo výroku tohto rozhodnutia, ktorý po právnej stránke kvalifikovala ako prečin podvodu podľa .

Obžalovaný vyhlásil, že sa cíti nevinný zo spáchania žalovaného skutku.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedka – poškodeného B. I. a J. D., svedkov B. N. I., O. B. P., P. M., B. L. a J. M., oboznámením s rozhodnutiami Obvodného lesného úradu Vranov nad Topľou, e-mailovej komunikácie ohľadom bankovej transakcie na sumu 200 eur, výpisom z účtu J. D., správ na obžalovaného od zamestnávateľa, obce F. a mesta D., výpisu z evidencie priestupkov, odpisu z registra trestov, lustrácie v Sociálnej poisťovni, potvrdenia Ministerstva obrany SR, základňa výcviku Martin spolu s prílohou, správy Okresného riaditeľstva PZ Vranov nad Topľou a správy Krajského riaditeľstva PZ v Prešove a zistil tento skutkový stav.

Obžalovaný vypovedal k osobným, rodinným a majetkovým pomerom, že je zamestnaný v štátnej správe ako elektrikár, pracuje vo Q. Q. J. H. R. S. a jeho mesačný príjem je približne 700 eur v čistom. Je ženatý, maloleté deti nemá a jeho manželka pracuje. Spoločne s manželkou vlastnia trojizbový byt a auto. Nemá žiadne pôžičky, ani záväzky a rovnako nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť. V ďalšom využil svoje právo a odmietol vypovedať. V prípravnom konaní, ktorú zápisnicu súd prečítal postupom podľa vypovedal, že dňa 05.07.2018, kedy podľa uznesenia o vznesení obvinenia mal prijať finančné prostriedky v sume 250 eur, pracoval vo firme M. Q. D., kde bol aj po pracovnej dobe, čo môžu dosvedčiť majiteľ firmy J. M. a spolupracovníčkou bola B. L.. Uviedol, že pánovi I. bola prevedená suma 200 eur z účtu poškodeného D. a teda nie 250 ani 500 eur. Uviedol tiež, že do omylu nikoho neuviedol, lebo predmetnú búdu nevlastnil a tak ju predať nemohol, žiadne kľúče, papiere k búdi a peniaze od I. neprevzal.

V ďalšom priebehu hlavného pojednávania obžalovaný vypovedal, že súdu predložil potvrdenie z práce s tým, že dňa 19.07.2018 bol v práci do 14.30 hod. Do zamestnania na Q. H. R. S. nastúpil dňa 01.06.2018 a dovtedy poškodených I. a D. nepoznal. Niekedy v polovici júna sa vybral na ryby, kde prišiel aj pán I.. Boli tam na jeho búde, pričom poškodený I. sa pýtal, koho je tá druhá búda, tak mu vysvetlil, že je kamaráta, ktorý už zomrel a vlastníkom je jeho syn a búda nie je na predaj. V ďalšom období na Domašu nechodil vzhľadom k tomu, že nemal nárok na dovolenku, lebo nastúpil dňa 1.6.2018 do práce, chodil tam len občasne cez víkendy. Keď tam prišiel v júli 2018 videl vymenené petlice a preto oslovil svedka M., či ich vymenil a tento mu povedal, že tam nebol. Na ryby chodil so svedkyňou L. a keď prišiel pán D., tak ich upovedomil, že to nie je jeho búda, ale patrí svedkovi M.. Týždeň alebo dva nato prišiel a bol tam pán I. so synom, kde ich hlasitým tónom vyháňal z tej búdy, lebo nebola ich. To bolo koncom leta roku 2018. Po tej návšteve so synom poškodený I. odišiel, lebo sa chlapec nastrašil, keď kričal. O týždeň alebo dva na to, tam bol opäť Zaremba s dvoma chlapmi, búda bola opäť otvorená a vtedy ho upozornil ešte raz, že búda nie je jeho a zavolal na 158. Polícia prišla na dané miesto preveriť hlásenie. Preverila si jeho občiansky preukaz. Keď sa pýtal, prečo nelegitimujú tých v búde, povedali mu, že sa o to nemá starať. Tak zavolal pánovi M., že vie kto vylomil búdu a tak sa začal celý ten proces. On si to tak pamätá, že to malo byť v tom roku 2018, keď volal políciu, ale preverili len jeho. Podal aj podnet na inšpekciu na prešetrenie toho celého.

Svedok – poškodený B. I. uviedol, že obžalovaný k ním nastúpil do práce niekedy vo februári až v marci 2018. Bavili sa o rybárčení a tak mu obžalovaný ponúkol prístrešok, búdu, ktorá je vedľa jeho búdy a to v rekreačnej oblasti Domaša – Dobrá. Tá búda bol vlastne nadstavec z PV3S, bola zarastená a dosť v dezolátnom stave zvonku. Obžalovaný ho k nej zaviedol a povedal, že ju má na starosti, nakoľko patrila jednému pánovi z Q. R. T., ale ten zomrel. Pýtal sa ho, či má od nej kľúče, pričom mu obžalovaný povedal, že je to zhrdzavené a že mu ukáže ako sa dá kladka rozrezať. Povedal obžalovanému, že zavolá kamarátovi - poškodenému D. a oboznámi ho s predmetnou ponukou. Po 2 týždňoch išli s obžalovaným k predmetnej bude s tým, že obžalovaný odháňal sršne a on odrezal kladku na búdi. Po odrezaní kladky nebolo možné do búdi vstúpiť, nakoľko tam bolo množstvo sršňov. Spoločne s obžalovaným ich zlikvidovali a potom zavolal poškodenému D., aby sa prišiel na tú búdu pozrieť, či bude mať o ňu záujem a po jej vyprataní, či sa rozhodnú, že ju spoločne kúpia. Nakoniec sa dohodli, že tu búdu od obžalovaného kúpia. Obžalovaný mu povedal, že cena tej búdy je 500 eur, pričom cenu obžalovanému zaplatil on, osobne niekedy v júni alebo v júli v hotovosti. Poškodený D. previedol sumu 200 eur na účet, pričom sumu 50 eur doplatil on, nakoľko D. dlhoval peniaze. V roku 2019, keď začala rybárska sezóna v júni, tak prišli so synom k vode, začali chytať ryby, keď v tom k ním prišiel obžalovaný, ktorý začal kričať, že majú odtiaľ ísť preč, začal im obom vulgárne nadávať. Rovnako obžalovaný nadával aj D., keď bol na rybačke. Potom tam išiel na rybačku s jedným kolegom, rozložili sa, obžalovaný tam už bol a možno po polhodine došli policajti, bavili sa iba s obžalovaným. Neskôr mu volali z Obvodného oddelenia PZ v Slovenskej Kajni, že sa má dostaviť na výsluch, lebo vykradol búdu. Po dostavení sa na výsluch sa dozvedel, že obžalovaný mal nahlásiť, že on vykradol búdu. Svedok policajtom uviedol, že to nie je pravda, nakoľko tú búdu kúpili od obžalovaného za 500 eur spoločne s poškodeným D.. Na polícii sa dozvedel, že búda mala patriť istému M.. O predaji vedel jeho kolega B. P., keďže v práci o tom hovoril aj obžalovaný. Obžalovaný mu povedal, že nikomu netreba o tej búde hovoriť. Obžalovanému povedal, že tam bude chodiť so synom alebo so D., len on a poškodený D. mali kľúče od tej búdy. Rovnako o tom vedela aj jeho manželka ako aj to, že dal obžalovanému peniaze, keď išli na rybačku, ako aj o tom, že D. poslal peniaze, lebo prišli na ich spoločný účet. Kvôli kúpe si v roku 2018 vyhotovil aj fotografie predmetnej búdy, ktoré neskôr odovzdal aj polícii, pričom o kúpe hovorili v júni 2018. V práci mal potom obžalovaný vykrikovať, že svedok skončí v práci. Po oboznámení sa s vecou na polícii si vyžiadal kontakt na pána M., ktorý mu povedal, že spoločne s obžalovaným podal trestné oznámenie ohľadom vykradnutia búdy a tiež mu pán M. povedal, že tú búdu nepredá. Jemu to bolo ľúto, lebo tú búdu so D. vypratali, bolo tam veľa neporiadku, ale napríklad aj nerezový riad, ktorý si zobral obžalovaný. Obžalovaný mu nič z tých peňazí nevrátil, no nepodal v tej veci civilnú žalobu. Obžalovaný rovnako nezaplatil ani jeho synovi za pipáky na udice, ktoré mu syn kúpil. Uplatnil si nárok na náhradu škody v sume 250 eur.

Svedok – poškodený J. D. uviedol, že s poškodeným I. sa stretli na rybách, kde po určitej dobe mu bolo povedané, či nemá záujem o kúpu búdy - nadstavcu z Praga V3S v rekreačnej oblasti Domaša – Dobra. Bola dohodnutá cena v sume 400-500 eur a poškodený I. mu povedal, že búdu môžu kúpiť od jeho kolegu, pričom jeho meno v tom čase nevedel. Po určitej dobe mu poškodený I. povedal, že sa uhradí suma, on mu poslal peniaze na účet v sume 200 eur. Bolo to kupované v dobrej viere. Keďže poškodenému I. kupoval rybárske veci v sume 50 eur, poškodený I. uhradil za neho časť sumy a to 50 eur, teda spolu to predstavovalo sumu 250 eur. Neskôr tu búdu boli vypratať a pripravili ju na ďalšie používanie. Obžalovaného prvýkrát uvidel, keď sa tam bol pozrieť spoločne s manželkou. Niekoľkokrát tam bol na ryby, keď v tom jedného dňa mu bolo zo strany obžalovaného povedané, že tam nie je vítaný. On do sporu medzi poškodeným I. a obžalovaným, ak nejaký mali, nevstupoval. Obžalovanému povedal, že za búdu zaplatil a že ju bude užívať. Potom mu volali z polície, že má prísť na výsluch na Obvodné oddelenie PZ Slovenská Kajňa, že vraj údajne s poškodeným I. vykradli predmetnú búdu, pričom mu bolo povedané, že búda patrí niekomu inému. Mal za to, že je spolumajiteľom búdy, aj keď pri odovzdaní finančných prostriedkov obžalovanému nebol. Stále mal za to, že vlastníkom je obžalovaný, preto sa so skutočným vlastníkom nikdy nekontaktoval. Zo strany obžalovaného mu nebolo nič uhradené, pričom na neho nepodával civilnú žalobu.

Svedok O. B. P. uviedol, že približne v roku 2018 v lete bol v službe s poškodeným I., keď v tom prišiel obžalovaný a začali sa rozprávať o rybačke na Domaši. Poškodený I. povedal, že by mal rád v tejto lokalite nejakú rybársku búdu alebo niečo také, pričom mu obžalovaný ponúkol, že takúto búdu má. Ďalšími podrobnosťami nedisponuje a takisto nemá vedomosť o tom, či sa dohodli. Pán I. hovoril, že vyplácal tú búdu a následne nastali nejaké problémy ohľadom vlastníctva, nakoľko sa preukázalo, že vlastníkom búdy nebol obžalovaný.

Svedok B. N. I., manželka poškodeného I. vypovedala, že niekedy v roku 2018 sa obžalovaný stal novým kolegom jej manžela a manžel jej povedal, že obžalovaný taktiež chodí na ryby na Domašu, pričom má k dispozícii búdu. Pri tejto búde bol jej manžel spoločne s obžalovaným chytať ryby. Búdu bolo potrebné vypratať, pričom ju vypratal jej manžel s poškodeným D. a upratovať tam asi raz bola pani D.. Keď tá búda bola uprataná, tak tam išla aj ona. Chodili tam v roku 2018, pričom sa tam vtedy prvýkrát stretla s obžalovaným. Obžalovaný bol u nich na návšteve v ich rodinnom dome, prítomný bol aj na zabíjačke. Nebol medzi nimi žiaden problém, riadne komunikovali. Nevie, čo sa stalo, lebo keď začala ďalšia rybárska sezóna, asi v júni 2019, tak manžel jej spomínal, že v práci obžalovaný začal na neho kričať pred všetkými, že je zlodej a že on mu ešte ukáže. Potom manžel išiel so synom na ryby, bol tam aj obžalovaný a keď sa vrátili, tak jej už predtým volal syn, že on tam nechce byť, lebo obžalovaný na neho kričí, vulgárne nadáva, že si majú zbaliť všetky veci a vypadnúť odtiaľ. Pritom aj predtým tam bol jej syn s obžalovaným a vychádzali spolu dobre. Jej syn obžalovanému objednával aj pípaky na udice, preto bol syn prekvapený ako na neho obžalovaný takto vystúpil. Od obžalovaného vedela, že búda je jeho. Poškodený D. im poslal na účet 200 eur a neskôr jej manžel zaplatil obžalovanému sumu 500 eur. Pri platení boli prítomní len jej manžel a obžalovaný. Niekedy v roku 2019 obžalovaný podal trestné oznámenie na jej manžela z dôvodu, že sa mal vlámať do predmetnej búdy. Pritom keď obžalovanému tam prišli nejakí známi, tak ich tam videli, dokonca im obžalovaný povedal, že môžu užívať jeho toaletu. Nevie kto, kedy a za akých okolnosti odovzdal kľúče od búdy jej manželovi, ale manžel jej povedal, že obžalovaný mu pomáhal otvoriť búdu a pomáhal mu aj odstrániť sršne. Po odovzdaní búdy kľúčmi od nej disponoval jej manžel.

Svedok P. M. uviedol, že búdu zdedil po svojom otcovi, pričom obžalovaný nemal právo na užívanie predmetnej búdy. Obžalovaného pozná skrz svojho otca. Odkedy otec zomrel, tak on tú nadstavbu neužíval, od jeho smrti v roku 2013 tam bol asi dvakrát. S obžalovaným od smrti otca neudržiaval pravidelný kontakt a volali si možno dvakrát, trikrát keď mu oznamoval, že je chata v poriadku. V roku 2019 bol po autonehode, o barlách a asi niekedy v júni 2019 mu zavolal obžalovaný, že búdu užíva nejaký pán, že on vie, kto to je, že ho pozná a že má prísť sa tam pozrieť na búdu a že zbytok mu vysvetlí potom osobne. Ďalej mu povedal, že má zobrať od búdy všetky papiere a že má ísť podať trestné oznámenie. Objasnil mu to tak, že on si zavolal na svoju búdu nejakého svojho kamaráta a ten kamarát si zavolal svojho kamaráta, takže tam boli ďalší dvaja ľudia a že ten druhý pán, kamarát jeho kamaráta, sa vypytoval na tú búdu, koho je, čo to je a že mal o ňu záujem. Obžalovaný mu mal povedať, že tá osoba, ktorá je v tej chate, že to je nejaká osoba z jeho obvodu alebo z práce, že je to D. alebo I.. Obžalovaný mu povedal, že oni tam boli obaja a že jeden z nich mal záujem o tú chatu, že sa na ňu vypytoval a potom ju obaja začali užívať. Tieto skutočnosti má len od obžalovaného. Potom mu bolo povedané, že obžalovaný mal predať tú chatu dotyčnému. Keď išiel na políciu, tak obžalovaný mu tvrdil, že ten muž, kto to užíval, bude tvrdiť, že obžalovaný mu tú chatu predal a že mu nemá nič veriť, že má podať trestné oznámenie a že nech prídu policajti, aby sa ten dotyčný z chaty vysťahoval, aby pred policajtami chatu otvoril, vyprázdnil a aby si svedok vymenil kľúč. Čo sa týka vylomenia zámkov nevie, či sú to domnienky obžalovaného alebo sú na to dôkazy alebo mu to povedal nejaký svedok. Obžalovaný mu to oznámil telefonicky a on tam prišiel potom asi na druhý deň. Obžalovaný mu pred výsluchom oznámil, že má vedomosť, kto to užíva, preto mu to prišlo divné a niečo sa mu na predmetnej veci nezdalo.

Svedkyňa B. L. uviedla, že obžalovaného pozná, nakoľko sú dlhoroční kamaráti a chodia niekedy spolu na ryby. Koncom júna 2018 boli na rybačke, kedy tam prišiel aj poškodený I. so synom, ktorého predstavil obžalovaný a povedal, že ide o jeho kolegu z práce. Boli pri búde obžalovaného, kde vedľa nej je búda jeho nebohého kamaráta, o ktorú sa zaujímal poškodený I.. Ten sa spýtal obžalovaného koho je tá búda a či je na predaj. Obžalovaný mu povedal, že búda je po nebohom pánovi M. a že teraz ju vlastní mladý pán M., jeho syn a nie je to na predaj. V júli 2018 obžalovaný prišiel maľovať byt a spomínal jej, či mu príde pomôcť upratať pánovi M. a že jej dá ešte bližšie vedieť kedy. Volal jej potom po víkende, že či 21.07.2018 mu príde pomôcť upratať, ona mu povedala, že môže prísť pomôcť aj 19.07.2018 poobede. Vo štvrtok poobede a v sobotu boli u pána M. a dokončili to s tým, že na obed idú na rybačku. Keď prišli k búdam videli, že na tej búde pána M. sú nové zámky a vedľa bolo ohnisko a boli obhoreté stromy. Mysleli si, že tam bol pán M., ktorému následne obžalovaný zavolal s tým, že M. mu povedal, že tam nebol. V auguste 2018 išli s obžalovaným cez jeden víkend na Domašu k búdi. Prišli tam jeden muž so ženou, ktorých nepoznali a ktorí im povedali, že sú spolumajitelia spoločne s poškodeným I.. Potom sa rozprávali, lebo obžalovaný im povedal, že tá búda nie je na predaj, že I. nemôže niečo také hovoriť, lebo tá búda je pána M.. Potom sa rozprávali s pani D., ktorá sa rozčúlila,

lebo že za to dali nemalé peniaze, aj keď sumu nepovedala. Len povedala, že pán I. ich vyzval, aby súrne poslali peniaze na účet, lebo nejaký A. pýta peniaze za búdu. T. A. mal byť obžalovaný. Keď sa s nimi rozprávali, tak obžalovaný ich upozornil, že nech si zoberú veci a nech idú odtiaľ preč, lebo búda nie je ich, na čo oni zostali do druhého dňa, zobrali si nejaké veci a potom odišli preč. Obžalovaný jej povedal, že následne v auguste 2018 tam prišiel I. so synom, pričom im povedal, že sa majú vysťahovať, lebo to nie je ich búda. Všetko to sa stalo v tom lete 2018. V čase, kedy tam bola na rybačke ona, tak nikto v tej búdi nebol. S obžalovaným sa poznajú dobre a pracovali dvakrát v spoločnom zamestnaní a chodia na spoločné rybačky, pričom ona niekedy tam chodí aj s vnukom.

Svedok J. M. uviedol, že pozná obžalovaného a svedkyňu L., lebo boli niekedy zamestnancami vo firme, kde je konateľ a riaditeľ. Nevie o akú búdu ide, fyzicky na Domaši bol, ale to je už možno aj 20 rokov. Obžalovaný bol za ním, že má nejaký problém na Domaši. Ďalej mu obžalovaný povedal, aby povedal, že bol u neho, čo aj bol. Bol rok 2018, mal vtedy narodeniny XX rokov, ktoré oslavuje dňa XX.XX. Bolo to týždeň pred narodeninami, v strede týždňa, v poobedňajších hodinách. Obžalovaný mu pomáhal s prácami okolo domu na prípravu narodeninovej oslavy.

Podľa rozhodnutia Obvodného lesného úradu Vranov nad Topľou zo dňa 11.01.2011 tento na základe žiadosti P. M. v zmysle o lesoch povolil výnimku zo zákazu činnosti uvedených v o lesoch stavať posedy, príbytky alebo táboriť mimo vyznačených miest v dielci č. 222A, k.ú. H., F. D., na parcele H. č. XXXX/X, ktorý je v správe Lesov SR š.p. Vranov – dočasnú stavbu, ktorá bude slúžiť na prevádzkovanie prác v lese ako aj prác spojených s údržbou kostola na Trepci. Predmetná výnimka je platná do doby platnosti súhlasu vlastníka lesného pozemku P. U..

Z e-mailovej komunikácie vyplýva, že užívateľ N. I. poslala policajtovi potvrdenie z účtu o prijatí platby od poškodeného D. v sume 200 eur realizovanej dňa 30.07.2018 a o výbere tejto hotovosti z bankomatu.

Poškodený I. predložil do konania fotografie zachytávajúce predmetnú búdu a jej stav.

Podľa výpisu z účtu J. D. tento realizoval prevod sumy 200 eur s dátumom splatnosti 26.07.2018, informácia pre partnera - príjemcu: B. ryby.

Základňa výcviku a mobilizačného doplňovania v Martine uviedla, že obžalovaný je zamestnanec Q. Q. J. H. R. S. od 01.06.2018 so zaradením na funkcii mechanik – zbrojár (družstvo obslúh). Ďalej uviedli, že si plní svoje pracovne úlohy, avšak medzi zamestnancami a profesionálnymi vojakmi vyvoláva konflikty svojimi pripomienkami, komentármi a podsunutými klamlivými informáciami. Vytvoril si určitý okruh ľudí, s ktorými pracuje a s niektorými zamestnancami odmieta pracovať, ale aj oni s ním.

Obec F. uviedla, že obžalovaný má v období od 28.10.2015 do 27.10.2020 evidovaný prechodný pobyt v obci F. XX, na adrese kde žije jeho matka. V obci sa nezdržiava a preto nemajú o jeho osobe žiadne informácie o jeho osobe, povahových vlastnostiach a rodinnom a pracovnom živote.

Zo správy Mestského úradu D. vyplýva, že obžalovaný má trvalý pobyt v ich meste a do spoločenského a verejného života sa v meste nezapája. Bol riešený mestskou políciou, nakoľko v roku 2017 spáchal priestupok podľa , ktorý bol odstúpený na prejednanie správnemu orgánu a priestupok podľa , ktorý bol riešený napomenutím.

Podľa výpisu z evidencie priestupkov obžalovaný má celkovo 9 záznamov. Dňa 30.09.2015 mal spáchať priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa o priestupkoch, pričom došlo k odloženiu veci. Dňa 03.11.2015 spáchal priestupok podľa , za čo mu bola uložená bloková pokuta v sume 20 eur. Dňa 02.10.2015 sa mal opäť dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , konanie však bolo zastavené. Dňa 16.12.2016 spáchal priestupok proti občianskemu spolunažívaniu podľa a súčasne priestupok proti majetku podľa , za čo bol riešený pokarhaním, dňa 24.02.2017 priestupok proti verejnému poriadku podľa , za čo bol riešený pokarhaním a dňa 23.05.2017 priestupok proti verejnému poriadku podľa , za čo bol riešený pokarhaním. Aj v čase po spáchaní skutku sa obžalovaný dopustil priestupkov to dňa 09.08.2018 priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa , za čo bol riešený pokarhaním,

dňa 28.10.2019 priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch v spojení s za čo mu bola uložená bloková pokuta zaplatená na mieste v sume 40 eur a dalšieho priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa o priestupkoch v spojení s dňa 18.7.2020, za čo mu bola uložená bloková pokuta zaplatená na mieste v sume 10 eur.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ trikrát súdne trestaný a to rozhodnutím Okresného súdu Svidník sp. zn. zo dňa 25.04.2002 pre trestný čin nedovoleného ozbrojovania podľa , pre trestný čin pytliactva podľa v štádiu pokusu podľa vo forme spolupáchateľstva podľa , za ktorý mu bol uložený peňažný trest v sume 30.000 Sk a trest prepadnutia veci, pričom odsúdenie bolo zahladené a na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený. Ďalej bol obžalovaný uznaný vinným rozhodnutím Okresného súdu Humenné sp.zn. zo dňa 16.05.2002 zo spáchania trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa , za čo mu bol uložený peňažný trest v sume 7.000 Sk a rovnako trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá na 16 mesiacov, pričom odsúdenie bolo zahladené a na páchateľa sa hľadí akoby nebol odsúdený. Ostatné odsúdenie bolo rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou sp .zn. zo dňa 13.01.2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 22.07.2010 pre prečin pytliactva podľa , za ktorý mu bol uložený peňažný trest v sume 300 eur a trest prepadnutia veci. Odsúdenie bolo zahladené a aj vo vzťahu k tomuto odsúdeniu sa na páchateľa hľadí akoby nebol odsúdený.

Z odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni vyplýva, že obžalovaný je od 01.06.2018 evidovaný ako zamestnanec B. V. D. – I. Q. G. B. L. Q. B., pričom jeho hrubá mzda predstavovala v roku 2020 sumu viac ako 850 eur.

Podľa potvrdenia B. V. D., I. Q. B. spolu s prílohou o výkaze práce za mesiac júl 2018 vyplýva, že obžalovaný bol dňa 19.07.2018 prítomný na pracovisku počas pracovného času.

Okresné riaditeľstvo PZ Vranov nad Topľou, odbor poriadkovej polície dňa 24.11.2020 vo svojom oznámení adresovanom obžalovanému uviedlo, že prešetrením jeho podania zo dňa 24.08.2020 nebolo potvrdené, aby poverený príslušník PZ v rámci svojej činnosti konal v rozpore so zákonmi a internými predpismi. Z uvedeného dôvodu nebolo potrebné prijať vlastné opatrenia.

Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove, operačný odbor súdu oznámilo, že obžalovaný kontaktoval políciu dňa 12.08.2019 o 11.48 hod., kedy oznamoval, že sa niekto vlámal do chatky pri Domaši, čo preverila hliadka PZ, pričom nezistila protiprávne konanie a udalosť bola odstúpená Obvodnému oddeleniu PZ v Slovenskej Kajni.

Trestného činu podvodu podľa sa dopustí, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl a spôsobí tak na cudzom majetku malú škodu.

Objektívna stránka trestného činu je obligatórnym znakom každej skutkovej podstaty trestného činu, pričom pozostáva z konania ( protiprávneho konania páchateľa ), následku a príčinného vzťahu medzi konaním a následkom. Je v podstate definíciou toho – ktorého trestného činu, popisuje trestný čin a tým ho zároveň aj odlišuje od ostatných trestných činov. Od subjektívnej stránky sa odlišuje tým, že popisuje znaky, ktoré existujú v objektívnej realite, ktoré sú postrehnuteľné aj iným osobám ako páchateľovi a ktoré menia určité vzťahy vo vonkajšom svete; naproti tomu subjektívna stránka popisuje okolnosti, ktoré sú „vo vnútri“ páchateľa a nie sú postrehnuteľné inými osobami, avšak ktoré je možné zistiť práve zo spôsobu spáchania trestného činu, t.j. najmä z konania páchateľa vo vonkajšom svete a ním spôsobeného následku.

Pri trestnom čine podvodu objektívna stránka zahŕňa jednak to, že páchateľ uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl ( konanie ), že táto osoba v dôsledku svojho omylu vykoná majetkovú dispozíciu ( príčinná súvislosť medzi konaním a následkom ), že touto dispozíciou vznikne na cudzom majetku

malá škoda ( následok vo forme škody ) a zároveň sa tým páchateľ alebo niekto iný obohatí ( následok vo forme obohatenia ).

Konaním je vo všeobecnosti prejav vôle človeka vo vonkajšom svete. Na trestnoprávne relevantné konanie sa vyžaduje, aby konanie vôľovo „patrilo“ subjektu a aby ho tento subjekt aj prejavil vo vonkajšom svete. Je nevyhnutné, aby tento prejav vôle napĺňal znaky skutkovej podstaty ( objektívnej stránky ) konkrétneho trestného činu.

Pokiaľ sa týka konania ako znaku objektívnej stránky trestného činu podvodu, základná skutková podstata pozná dve formy protiprávneho konania, teda konaním pri trestnom čine podvodu je uvedenie iného do omylu – aktívne konanie vo vzťahu k mýliacej sa osobe; páchateľ sám uvádza inej osobe nepravdivé skutočnosti alebo zatajuje pravdivé skutočnosti a druhou formou je využitie omylu iného – pasívne konanie vo vzťahu k mýliacej sa osobe.

Spúšťacím mechanizmom pri trestnom čine podvodu je uvádzanie iného do omylu alebo využívanie omylu iného, pretože len v prípade, keď je škoda na cudzom majetku spôsobená v príčinnej súvislosti s omylom inej osoby, môže ísť o spáchanie trestného činu podvodu. Omyl je rozpor predstavy so skutočnosťou. Pre naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného činu podvodu sa vyžaduje, aby páchateľ vedel o tom, že uvádza iného do omylu, teda aby vedel, že skutočnosti, ktoré uvádza nie sú v súlade so skutočnosťou, pričom súčasne musí mať určitú „kvalitu“ ( nestačí akákoľvek nepravda ) a musí byť prostriedkom spôsobilým na oklamanie iného v konkrétnej situácii. Musí byť objektívne zistiteľné, že osoba, ktorá mala uvádzať nepravdivé informácie inej osobe, skutočne neuvádzala pravdivé informácie

Omyl je akákoľvek predstava, ktorá sa nezhoduje so skutočnosťou, pričom uvedenie do omylu nie je podmienené úskočnosťou a osobitnou záludnosťou, stačí len obyčajné nepravdivé tvrdenie, ktorého nepravdivosť nie je možné na prvý pohľad a bez predchádzajúceho pátrania poznať a ktoré je spôsobilé vyvolať nesprávnu predstavu a vzbudiť vieru v pravdivosť u oklamanej osoby.

Do omylu možno uviesť ( ako aj využiť niečí omyl ) len fyzickú osobu. Právnická osoba koná navonok v omyle, keď je do omylu uvedený jej štatutárny orgán, príp. jej zástupca, resp. jej zamestnanec, ak v konkrétnom prípade môže konať v mene právnickej osoby ( svojho zamestnávateľa ). Musí ísť teda o takú fyzickú osobu konajúcu v mene právnickej osoby, ktorej činnosť v dôsledku omylu je v príčinnej súvislosti so vznikom škody a s obohatením sa páchateľa alebo inej osoby

K príčinnému vzťahu medzi konaním a následkom pri trestnom čine podvodu súd uvádza, že za trestný čin podvodu je možné považovať len také protiprávne konanie, ktorým bol tento následok na majetku spôsobený práve v dôsledku uvedenia do omylu alebo využitia omylu iného. Aby mohlo ísť o naplnenie všetkých znakov trestného činu podvodu je nevyhnutné, aby škoda na cudzom majetku a obohatenie iného mali základ ( príčinnú súvislosť ) práve „v podvodnom konaní“ páchateľa.

Následkom trestného činu podvodu sa rozumie porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného , podvodným konaním útočí páchateľ na cudzí majetok. Obohatením sa je potrebné rozumieť neoprávnené rozmnoženie majetku páchateľa alebo niekoho iného, toto je opakom škody, ktorá vzniká na inom majetku. Výška obohatenia sa nemusí rovnať spôsobenej škode. Obohatenie je základným znakom skutkovej podstaty trestného činu podvodu, nevyžaduje sa však jeho minimálna určitá výška, obohatenie však musí byť neoprávnené, musí byť protiprávne.

Subjektívna stránka trestného činu podvodu zahŕňa znaky vnútorné, týkajúce sa psychiky páchateľa. Najvýznamnejším z týchto psychických vzťahov páchateľa je zavinenie, ktoré je podmienkou trestnej zodpovednosti pri všetkých trestných činoch, je obligatórnym znakom subjektívnej stránky trestného činu. Zavinenie vyjadruje vnútorný psychický vzťah páchateľa k určitým skutočnostiam, ktoré zakladajú trestný čin, vyjadruje psychický vzťah páchateľa k zamýšľanému následku, zavinenie je vybudované na vedomostnej zložke a vôľovej zložke a musí sa vzťahovať na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu.

Pre vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu podvodu je kľúčovým preukázanie úmyslu páchateľa. K naplneniu trestnej zodpovednosti za následok nie je totiž dostatočné následok len spôsobiť, ale je nevyhnutné ho aj zaviniť.

Skutková podstata trestného činu podvodu vyžaduje úmyselné zavinenie, ktorým zavinením musia byť pokryté všetky znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu. Ak by úmyselné zavinenie nebolo dané čo i len k jednému znaku základnej skutkovej podstaty, nemožno vyvodiť trestnú zodpovednosť za spáchanie trestného činu podvodu. okolnosti subjektívneho charakteru možno spravidla dokazovať len nepriamo z okolností objektívnej povahy, z ktorých sa dá podľa zásad správneho ( logického) myslenia usúdiť vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu alebo ohrozeniu záujmov chránených , pričom záver o subjektívnej stránke trestného činu možno oprieť aj o skutočnosti, ktoré nastali až po spáchaní trestného činu.

Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti v zmysle ust. a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že skutkové okolnosti uvedené v obžalobe sa stali a bolo preukázané, že sa ich dopustil obžalovaný.

Z predmetného konania je obžalovaný usvedčovaný najmä výpoveďou poškodeného I. a poškodeného D.. Poškodený I. bol kolegom obžalovaného na pracovisku, v rámci diskusii mu bolo navrhnuté zo strany obžalovaného, že mu vie predať búdu PV3S ako rybársky prístrešok. Poškodený I. vo svojej výpovedi uviedol, kedy mu obžalovaný navrhol odpredaj búdy nadstavca z PV3S, ktorá sa mala nachádzať vedľa búdy obžalovaného a na akej sume sa s obžalovaným dohodol, pričom malo ísť o sumu 500 eur. Poškodený svedok D. uviedol, že sa taktiež spolupodieľal na zabezpečení predmetnej búdy a to aj finančne, keďže obaja prispeli sumou 250 eur, s tým že poškodený D. previedol z účtu sumu 200 eur na účet poškodeného I., nakoľko zvyšnú sumu 50 eur mu dlhoval poškodený I. a ktorú aj za neho uhradil. V zhode s týmito výpoveďami vypovedala svedkyňa I., manželka poškodeného I., ktorá takisto popísala, ako sa o predmetnej búde dozvedel jej manžel - poškodený I. a ako sa dohodli s poškodeným D. na spoločnej kúpe s tým, že polovicu uhradí poškodený I. a polovicu poškodený D., ktorý poslal na ich spoločný účet sumu 200 eur, pričom zvyšných 50 eur mu dlhoval poškodený I., jej manžel, ktorý predmetnú sumu za poškodeného D. aj uhradil, pričom o tejto skutočnosti svedčí potvrdenie o úhrade, kde J. D. previedol dňa 26.07.2018 na účet B. I. sumu vo výške 200 eur. Svedkyňa I. potvrdila verziu poškodených, pričom uviedla, že s obžalovaným sa osobne poznala, obžalovaný bol aj u nich doma na návšteve, na zabíjačke. Tiež uviedla, že jej manžel vzal hotovosť a zaniesol ju obžalovanému, pričom pri odovzdaní boli už len oni dvaja. Zo všetkých týchto výpovedi jednoznačne vyplýva, že k predaju búdy obžalovaným poškodeným došlo v roku 2018 a až následne v roku 2019 počas rybárskej sezóny, ktorá začala v júni, obžalovaný začal tvrdiť, že predmetnú búdu užívajú poškodení nezákonne.

Napriek tomu, že obžalovaný konanie popiera a tvrdí, že k tomu nedošlo, súd jeho obhajobe neuveril a to z dôvodu, že pokiaľ by boli pravdivé skutočnosti uvádzané obžalovaným, bolo by zvláštne, že by poškodený, ktorý pozná obžalovaného a bol jeho kolegom, priamo pred ním užíval predmetnú búdu, ktorú mal podľa obžalovaného neoprávnené užívať od roku 2018. Otázne je podľa súdu aj to, že odkiaľ by poškodený mal vedomosť, kde sa takáto búda nachádza, nakoľko táto nebola voľne dostupná, nikde evidovaná, resp. neboli zistiteľné údaje o tom, že existuje a kde sa nachádza. Súd ďalej nezistil také skutočnosti, ktoré by potvrdzovali obhajobu obžalovaného. Z výpovedi je zrejmé, že poškodení tam chodili už v roku 2018, bol tam aj poškodený D.. Súd nespochybňuje procesnú obranu obžalovaného, ktorý tvrdil, že dňa 19.07.2018 bol prítomný na pracovisku počas pracovného času, pričom predložil aj listinu a to potvrdenie B. V. D., I. Q. B. spoločne s prílohou. Podľa predmetného výpisu pracuje obžalovaný 7 a pol hodiny denne, to znamená, že zvyšok času nemôže jeho zamestnávateľ vedieť, čo robí a vôbec nič nepreukazuje tvrdenie o tom, že v uvedený deň bol obžalovaný v práci do konkrétnej hodiny. Naproti tomu výpovediam poškodených, svedkyne I. a svedka P., ktorý potvrdil, že nevedel presne o akú dohodu ide, ale počul, že sa obžalovaný a poškodený I. rozprávali o takejto kúpe búdy PV3S a to v roku 2018, pričom jeho výpoveď vyznieva v zhode s výpoveďami poškodených, súd nemal dôvod neveriť.

Skutočný vlastník nadstavby – búdy PV3S svedok M. bol podľa výpovede kontaktovaný o užívaní búdy zo strany poškodených až v júni 2019 a sám obžalovaný mu navrhol, aby išiel podať trestné oznámenie. Ako uviedol svedok M., od počiatku mu na verzii obžalovaného niečo nesedelo, jeho tvrdenia boli zvláštne a v podstate len potvrdili to, čo uvádzali svedkovia I. a D..

Podľa výpovede svedkyne B. L. malo dôjsť k neoprávnenému užívaniu búdy zo strany poškodených v júli a v auguste 2018. Svedkyňa L. ďalej uviedla, že obžalovaný mal v júli 2018 volať M., pričom svedok

M. mal v telefonickom rozhovore uviesť, že pri búde nebol a zámky tam nevymenil. Nakoľko svedok M. vypovedal, že prvýkrát mu obžalovaný volal až v júni 2019 a dovtedy sa mu obžalovaný ohľadne neoprávneného užívania búdy zo strany poškodených neozval a svedkyňa B. L. vypovedala v zhode s tvrdením obžalovaného, pričom uviedla, že sú priatelia, preto súd vzhľadom na uvedené považoval jej výpoveď za nedôveryhodnú a účelovú v snahe pomôcť obžalovanému.

Obžalovaný uviedol, že všetko sa odohralo v roku 2018, že poškodení mali búdu neoprávnené užívať v tom roku, avšak políciu kontaktoval až dňa 12.08.2019 o 11.48 hod. kedy oznamoval, že sa niekto vlámal do chatky pri Domaši, čo preverila hliadka PZ pričom nezistila protiprávne konanie a udalosť bola odstúpená Obvodnému oddeleniu PZ v Slovenskej Kajni, čo vyplýva aj zo správy Krajského riaditeľstva PZ v Prešove, operačný odbor. Ak mal obžalovaný vedomosť o údajnom neoprávnenom užívaní chaty, vyvstáva otázka, prečo to neoznámil v roku 2018, ale až na rok na to. Preto súd považuje jeho obhajobu za nedôveryhodnú, vykonštruovanú a účelovú v snahe vyviniť sa.

Vina obžalovaného je však podľa súdu jednoznačne preukázaná, keďže výsledky vykonaného dokazovania tvoria ucelenú reťaz tak priamych ako aj nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť záver, že obžalovaný sa skutočne dopustil konania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Nemožno v tejto otázke viny opomenúť ani skutočnosti ohľadom osoby obžalovaného, o jeho povahových črtách svedčí nielen výpis z evidencie priestupkov MV SR, z ktorého vyplýva, že sa opakovane dopustil mimo iného aj priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a rovnako nemožno opomenúť ani skutočnosti uvedené jeho zamestnávateľom.

Obžalovaný uviedol do omylu oboch poškodených v otázke vlastníctva búdy, ktorá nebola vo vlastníctve obžalovaného a nebol ňou oprávnený nakladať. Skutočný vlastník svedok M. bol kontaktovaný po viac ako roku od času, kedy poškodení uviedli, že v domnení, že sú vlastníkmi, predmetnú búdu užívali. Až po roku užívania búdy poškodenými obžalovaný kontaktoval vlastníka svedka M., pričom mu uviedol, že vie kto to užíva a dokonca aj to, čo bude poškodený tvrdiť na polícii, že búdu kúpil od obžalovaného, tak aby tomu neveril. Súd má za to, že obžalovaný sa dopustil predmetného konania, že poškodených uviedol do omylu ohľadom vlastníctva búdy, ktorej vlastníkom v skutočnosti nebol a túto im následne za dohodnutú kúpnu cenu predal, pričom svojím konaním spôsobil škodu prevyšujúcu sumu 266 eur. Do omylu boli uvedení obaja poškodení a pokiaľ sa týka subjektívnej stránky súd mal za to, že obžalovaný konal v priamom úmysle a úmyselne svojím konaním porušil záujem chránený a zároveň svojím konaním na škodu cudzieho majetku obohatil seba.

V ďalšom súd uvádza, že základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie či konanie nesie nielen všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 . To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná, teda materiálny korektív.

Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa je záverom právnym, ktorý záver sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného dokazovania rovnako ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významné pre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve tak ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.

Súd má za to, že vzhľadom na okolnosti, tak ako bol čin obžalovaným spáchaný, tak ako vyplynuli z vykonaného dokazovania ako aj vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho početné priestupkové postihnutia, možno prijať záver, že je tu materiálny korektív.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce okolností, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu . Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie

( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Teda pri rozhodovaní o treste súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v , pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. U obžalovaného súd nezistil poľahčujúce ani priťažujúce okolnosti.

Obžalovaný bol uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa , za ktorý je možné uložiť trest odňatia slobody až na dva roky.

Každé ukladanie trestu musí prísne sledovať a rešpektovať princípy proporcionality a ultima ratio ( subsidiarity prísnejšej trestnej sankcie ) a to platí podľa názoru súdu aj v prípade, žeby v konkrétnom prípade vzhliadol, že niektorý z dôsledkových účelov trestu – napr. odstrašenie potenciálnych páchateľov, vyžaduje citeľnejší trest pre odsúdeného, resp. trest viac obmedzujúci jeho základné práva a slobody.

Keďže súd ukladal trest za trestný čin, ktorým obžalovaný získal majetkový prospech, mal za to, že sú splnené podmienky na uloženie peňažného trestu, pričom nebude zmarená možnosť náhrady škody spôsobenej trestným činom, keďže obžalovaný je zamestnaný a tak uložil obžalovanému peňažný trest vo výmere 300 eur, ktorý mu súd súčasne povolil zaplatiť v splátkach za uvedených podmienok berúc do úvahy zákonom stanovenú lehotu, do ktorej musí byť peňažný trest zaplatený ako aj berúc do úvahy, že bol obžalovaný zaviazaný aj na náhradu spôsobenej škody.

Poškodení B. I. a J. D. si uplatnili nárok na náhradu škody, ktorá im vznikla uhradením ceny sumy za kúpu predmetnej búdy, preto súd pri súčasnom závere o vine obžalovaného, v dôsledku ktorého konania bola škoda spôsobená, tohto zaviazal na náhradu tejto škody a to každému z poškodených v sume po 250 eur.

Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.