Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_8Cb-44-2014.pdf
PDF · 119.7 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-8Cb/44/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Topoľčany, sudkyňou JUDr. Martinou Líškovou, v právnej veci navrhovateľa: R. X., nar. XX.XX.XXXX, P. XXX XX I. XXX, proti odporcovi: ELEKTROKARBON a. s., so sídlom Tovarnícka 412, 955 22 Topoľčany, IČO: 31 412 432, zastúpenému BEDNÁR & Partners, s. r. o., Rajská 7, 811 08 Bratislava, IČO: 46 817 701, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Martina Bednára, o určenie neplatnosti uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 318,62 eur, na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania došlým tunajšiemu súdu dňa 01.12.2014, domáhal určenia neplatnosti uznesenia č. 5 prijatého mimoriadnym valným zhromaždením odporcu konaným dňa 12.09.2014 a náhrady trov konania.
Opodstatnenosť určovacej žaloby ozrejmil v návrhu tým, že dňa 12.09.2014 sa konalo mimoriadne valné zhromaždenie odporcu, ktorého priebeh osvedčuje Notárska zápisnica N XXX/XXXX, V. XXXXX/ XXXX, V. XXXXX/XXXX, spísaná na Notárskom úrade notárky J.. D. Q.. Na mimoriadnom valnom zhromaždení bolo, okrem iných, schválené aj uznesenie č. 5, ktorým valné zhromaždenie schvaľuje zmenu stanov. V článku V sa dopĺňajú nové odseky 22 až 40, ktoré znejú: 22) Akcionár má právo previesť akcie za podmienok uvedených v stanovách spoločnosti; 23) Prevoditeľnosť akcií na meno je obmedzená: a) predkupným právom spoločnosti na prevádzané akcie a b) udelením súhlasu spoločnosti s prevodom akcií; 24) - 40) Predkupné právo spoločnosti a stým súvisiace úkony. Ďalej dôvodil, že on, ako akcionár odporcu, podal protest proti prijatému uzneseniu č. 5 z dôvodu nesúhlasu so schváleným predkupným právom v prospech spoločnosti na prevádzané akcie. Predkupné právo a obmedzenie prevoditeľnosti akcií na meno je nerovnomerné zaobchádzanie s akcionármi, má znaky diskriminácie minoritných akcionárov, zvýhodňuje majoritného akcionára pred minoritnými akcionármi a v konečnom dôsledku obmedzuje voľné nakladanie s majetkom jednotlivých akcionárov. Následne požiadal o zápis protestu do zápisnice z valného zhromaždenia. Za dôvody, pre ktoré sa domáha určenia neplatnosti tohto uznesenia mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu (ďalej len „MVZ“), označil to, že schválením uvedeného uznesenia a nadobudnutím platnosti schválených stanov budú poškodené práva akcionárov a obmedzenie voľného nakladania so svojím majetkom a následne aj jeho znehodnotenie a zníženie jeho hodnoty tým, že bude obmedzená konkurencia na kúpu predmetných akcií. Navrhovateľ zastal názor, že napadnuté uznesenie odporuje voľnému obchodu, možnosti konkurencie a voľnému nakladaniu so svojím majetkom a zvýhodňuje majoritného akcionára, ktorý môže využiť databázu akcionárov a posielať ponuky na odkúpenie a manipulovať s cenou. Označil prijaté uznesenie č. 5 MVZ zo dňa 12.09.2014 za diskriminačné voči minoritným akcionárom - podielnikom a spoločníkom odporcu, čo zákon neumožňuje, práve naopak, diskriminačné konanie priamo zakazuje.
K návrhu na začatie konania sa písomne vyjadril odporca podaním zo dňa 30.01.2015, doručeným súdu dňa 02.02.2015. Navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania majúc za to, že uznesenie č. 5 prijaté MVZ odporcu dňa 12.09.2014 je plne v súlade s právnou úpravou akciovej spoločnosti, tak ako je zakotvená Obchodným zákonníkom, nijakým spôsobom nezvýhodňuje majoritného akcionára vo vzťahu k minoritným, bolo prijaté potrebnou väčšinou akcionárov. Na margo obmedzenia prevoditeľnosti akcií upravenej v ustanovení § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka uviedol, že stanovy akciovej spoločnosti môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií. Objasnil, že jedným z pomerne často používaných spôsobov obmedzenia prevoditeľnosti akcií je práve zriadenie predkupného práva, a to v prospech spoločnosti ako takej. V súvislosti s obmedzením prevoditeľnosti akcií súhlasom spoločnosti, poukázal na to, že je to spôsob, ktorý Obchodný zákonník v ustanovení § 156 ods. 9 taktiež pripúšťa.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, právneho zástupcu odporcu, oboznámením sa s návrhom na začatie konania a jeho prílohou: Notárskou zápisnicou V. XXX/XXXX, V. XXXXX/ XXXX, V. XXXXX/XXXX; výpisom z obchodného registra odporcu; Vyjadrením odporca k návrhu podaním zo dňa 30.01.2015, doručeným súdu dňa 02.02.2015; Stanovami odporcu zo dňa 21.05.2012 (platnými ku dňu 12.09.2014); Stanovami odporcu zo dňa 17.01.2015; Zápisnicou z 24. riadneho valného zhromaždenia spoločnosti ELEKTROKARBON a.s. konaného dňa 24.06.2014 o 14:00 hod. predloženou navrhovateľom na pojednávaní; z ktorých zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Dňa 12.09.2014 sa konalo MVZ odporcu, ktorého priebeh osvedčuje Notárska zápisnica V. XXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX, V. XXXXX/XXXX, T. L. T. N. J.. D. Q., V. T. T. L. B.. Na tomto MVZ odporcu bolo, okrem iných, schválené aj uznesenie č. 5, ktorým MVZ odporcu schvaľuje zmenu stanov. V článku V sa dopĺňajú nové odseky 22 až 40, ktoré znejú: 22) Akcionár má právo previesť akcie za podmienok uvedených v stanovách spoločnosti; 23) Prevoditeľnosť akcií na meno je obmedzená: a) predkupným právom spoločnosti na prevádzané akcie a b) udelením súhlasu spoločnosti s prevodom akcií; 24) - 40) Predkupné právo spoločnosti a stým súvisiace úkony. Navrhovateľ ako akcionár odporcu podal protest proti prijatému uzneseniu č. 5 z dôvodu nesúhlasu so schváleným predkupným právom v prospech spoločnosti na prevádzané akcie.
Podľa § 183 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase, t. j. v znení účinnom ku dňu konania mimoriadneho valného zhromaždenia odporcu 12.09.2014 (ďalej len „Obchodný zákonník v znení účinnom v rozhodnom čase“), o vyhlásení rozhodnutia valného zhromaždenia za neplatné platia obdobne ustanovenia § 131. Akcionár, ktorý sa zúčastnil valného zhromaždenia, sa môže domáhať práva podľa § 131 ods. 1 iba ak podal protest do zápisnice z valného zhromaždenia.
Podľa § 131 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má ja bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
Podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
Podľa § 156 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase , akcia môže znieť na meno alebo na doručiteľa.
Podľa § 156 ods. 6 veta prvá a druhá Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, pri akciách na meno zabezpečuje spoločnosť vedenie zoznamu akcionárov podľa tohto zákona a osobitných predpisov. Do zoznamu akcionárov sa zapisuje číselné označenie akcie, jej druh a menovitá hodnota, obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je akcionárom.
Podľa § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, stanovy môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií na meno. Ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti, musia ustanoviť aj dôvody, pre ktoré môže spoločnosť odmietnuť udelenie súhlasu a lehotu, v ktorej je spoločnosť povinná rozhodnúť o žiadosti akcionára na udelenie súhlasu a oznámiť toto rozhodnutie akcionárovi. O udelení súhlasu na prevod akcií na meno rozhoduje predstavenstvo, ak stanovy neurčujú inak. Rozhodnutie spoločnosti o udelení alebo neudelení súhlasu akcionárovi na prevod akcií oznámi spoločnosť akcionárovi v písomnej forme. Ak príslušný orgán spoločnosti nerozhodne o žiadosti akcionára o udelenie súhlasu v lehote ustanovenej stanovami, platí, že bol súhlas udelený. Spoločnosť zodpovedá za škodu, ktorá vznikne akcionárovi porušením týchto povinností a v prípade neudelenia súhlasu je zároveň povinná na žiadosť akcionára tieto akcie odkúpiť za cenu primeranú ich hodnote; pri určení primeranej ceny sa primerane použije ustanovenie § 218j ods. 4. Právo na odkúpenie akcie môže akcionár uplatniť do jedného mesiaca odo dňa doručenia odmietnutia súhlasu na prevod akcií, inak toto právo zaniká. Prevoditeľnosť akcií, ktoré boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, nemožno obmedziť.
Podľa § 161a ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom mene a na účet spoločnosti môže nadobúdať vlastné akcie spoločnosti iba za podmienok ustanovených zákonom.
Podľa § 161a ods. 2 písm. a) Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, spoločnosť alebo osoba konajúca vo vlastnom mene a na účet spoločnosti môže nadobúdať vlastné akcie podľa odseku 1, ak a) nadobudnutie akcií schváli valné zhromaždenie, ktoré súčasne určí podmienky, za ktorých môže spoločnosť vlastné akcie nadobudnúť, najmä navýši počet akcií, ktoré môže spoločnosť nadobudnúť, lehotu, počas ktorej môže spoločnosť akcie nadobudnúť, ktorá nesmie presiahnuť 18 mesiacov, a pri odplatnom nadobudnutí akcií najnižšiu a najvyššiu cenu, za ktorú môže spoločnosť akcie nadobudnúť.
Podľa § 175b ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov.
Podľa § 175b ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, spoločnosť musí zaobchádzať za rovnakých podmienok so všetkými akcionármi rovnako.
Podľa § 180 ods. 1 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, akcionár je oprávnený zúčastniť sa na valnom zhromaždení, hlasovať na ňom, požadovať na ňom informácie a vysvetlenia týkajúce sa zálôežitostí spoločnosti alebo záležitostí osôb ovládaných spoločnosťou, ktoré súvisia s predmetom rokovania valného zhromaždenia, a uplatňovať na ňom návrhy.
Podľa § 180 ods. 3 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, predstavenstvo je povinné každému akcionárovi poskytnúť na požiadanie na valnom zhromaždení úplné a pravdivé informácie a vysvetlenia, ktoré súvisia s predmetnom rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo nie je schopné poskytnúť akcionárovi na valnom zhromaždení úplnú informáciu alebo ak o to akcionár na valnom zhromaždení požiada, je predstavenstvo povinné poskytnúť ich akcionárovi písomne najneskôr do 15 dní od konania valného zhromaždenia. Písomnú informáciu zasiela predstavenstvo akcionárovi na adresu ním uvedenú, inak ju poskytne v mieste sídla spoločnosti. Predstavenstvo môže akcionára vo svojej písomnej informácii alebo v odpovedi priamo na rokovaní valného zhromaždenia odkázať na webové sídlo spoločnosti, ak ho má zriadené, a to za podmienky, že toto obsahuje odpoveď na jeho žiadosť vo formáte otázka - odpoveď. Ak webové sídlo spoločnosti neobsahuje požadovanú informáciu alebo obsahuje neúplnú informáciu, rozhodne súd na základe návrhu akcionára o povinnosti spoločnosti požadovanú informáciu poskytnúť.
Podľa § 180 ods. 4 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, poskytnutie informácie sa môže odmietnuť, iba ak by sa jej poskytnutím porušil zákon alebo ak zo starostlivého posúdenia obsahu informácie vyplýva, že jej poskytnutie by mohlo spôsobiť spoločnosti alebo ňou ovládanej spoločnosti ujmu; nemožno odmietnuť poskytnúť informácie týkajúce sa hospodárenia a majetkových pomerov spoločnosti. O odmietnutí poskytnutia informácie rozhoduje predstavenstvo počas rokovania valného zhromaždenia. Ak predstavenstvo odmietne poskytnúť informáciu, rozhodne na žiadosť
akcionára o povinnosti predstavenstva poskytnúť požadovanú informáciu počas rokovania valného zhromaždenia dozorná rada; na čas nevyhnutne potrebný na prijatie rozhodnutia dozornej rady môže predseda valného zhromaždenia na žiadosť dozornej rady prerušiť rokovanie valného zhromaždenia. Ak dozorná rada rozhodne, že nesúhlasí s poskytnutím informácie, rozhodne súd na základe návrhu akcionára o tom, či je spoločnosť povinná požadovanú informáciu poskytnúť.
Podľa § 180 ods. 5 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, ak akcionár nepožiadal dozornú radu o rozhodnutie o poskytnutí informácie alebo dozorná rada rozhodne o tom, že nesúhlasí s poskytnutím informácie, nemožno z dôvodu neposkytnutia tejto informácie vyhlásiť uznesenie valného zhromaždenia za neplatné v súvislosti s predmetom , ktorého sa požadovaná informácia týka.
Podľa § 180 ods. 6 Obchodného zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, právo akcionára podľa odseku 3 poslednej vety a podľa odseku 4 poslednej vety zanikne, ak ho akcionár neuplatní do jedného mesiaca od konania valného zhromaždenia, na ktorom požiadal predstavenstvo alebo dozornú radu spoločnosti o poskytnutie informácie.
Súd posudzoval aktívnu legitimáciu navrhovateľa na podanie predmetnej žaloby. Navrhovateľ je akcionárom odporcu, ktorého neplatnosti rozhodnutia orgánu odporu sa domáha. Predmetné rozhodnutie (uznesenie č. 5) odporcu bolo rozhodnutím mimoriadneho valného zhromaždenia a týkalo sa zmeny stanov, v ktorých sa v článku V dopĺňali nové odseky 22 až 40, ktoré znejú: 22) Akcionár má právo previesť akcie za podmienok uvedených v stanovách spoločnosti; 23) Prevoditeľnosť akcií na meno je obmedzená: a) predkupným právom spoločnosti na prevádzané akcie a b) udelením súhlasu spoločnosti s prevodom akcií; 24) - 40) Predkupné právo spoločnosti a stým súvisiace úkony. To znamená týkalo sa práv, ktoré zákon umožňuje vykonávať na MVZ. Prijatím predmetného uznesenia v rozpore so zákonom, mohlo dôjsť k obmedzeniu práv navrhovateľa ako akcionára spoločnosti odporcu, preto navrhovateľ je aktívne legitimovaný na podanie tejto žaloby. Pasívne legitimovaným je spoločnosť, vo vzťahu ku ktorej sa neplatnosti uznesení jej orgánu navrhovateľ aj žalobou domáha. Vzhľadom k uvedenému, súd zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa a pasívna legitimácia odporcu sú v tomto konaní dané.
Navrhovateľ ako akcionár spoločnosti odporcu podal protest proti prijatému uzneseniu č. 5 z dôvodu nesúhlasu so schváleným predkupným právom v prospech spoločnosti na prevádzané akcie. Týmto návrhom sa na súde domáha určenia neplatnosti uznesenia č. 5 prijatého MVZ odporcu konaným dňa 12.09.2014 z dôvodu, že predkupné právo a obmedzenie prevoditeľnosti akcií na meno je nerovnomerné zaobchádzanie s akcionármi, má znaky diskriminácie minoritných akcionárov, zvýhodňuje majoritného akcionára pred minoritnými akcionármi a v konečnom dôsledku obmedzuje voľné nakladanie s majetkom jednotlivých akcionárov. Domnieva sa, že schválením uvedeného uznesenia a nadobudnutím platnosti schválených stanov budú poškodené práva akcionárov a obmedzenie voľného nakladania s jeho majetkom a následne aj jeho znehodnotenie a zníženie jeho hodnoty tým, že bude obmedzená konkurencia na kúpu predmetných akcií. Dôvodí, že napadnuté uznesenie odporuje voľnému obchodu, možnosti konkurencie a voľnému nakladaniu so svojím majetkom a zvýhodňuje majoritného akcionára, ktorý môže využiť databázu akcionárov a posielať ponuky na odkúpenie a manipulovať s cenou. Pri výsluchu na pojednávaní navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Ozrejmil priebeh valných zhromaždení odporcu, ktoré prebiehajú tak, že majoritný akcionár pošle svojho zákonného zástupcu na valné zhromaždenie, ktorý má napísané body a ako má hlasovať, v diskusii nevie odpovedať na položené otázky, pretože nie je kompetentný na odpovede. Uviedol, že z toho titulu vznikol aj tento spor, pretože sa domáhal odpovedí na valnom zhromaždení týkajúcich sa článku V uznesenia č. 5 MVZ, kde sa pýtal, z akého dôvodu spoločnosť chce predkupné právo podotýkajúc, že ostatní akcionári by mali mať tiež rovnaké predkupné právo z dôvodu rovnakého zaobchádzania. Nedostal však kvalifikované odpovede, iba také, že zákon to povoľuje. Preto podľa § 131 ods. 2 Obchodného zákonníka podal tento návrh s tým, že tento článok podľa neho obmedzuje jeho práva domáhajúc sa jeho neplatnosti. Po určitom čase bol tento článok zapísaný do stanov a nadobudol právoplatnosť. Namietal aj udelenie súhlasu spoločnosti s prevodom akcií. Pýtal sa právneho zástupcu odporcu, z akého titulu bude spoločnosť rozhodovať o jeho majetku, resp. majetku drobných akcionárov, a komu môžu predať akcie a za akú hodnotu. Poukázal na poškodenie akcionárskych práv a voľné nakladanie s majetkom, a jeho následné znehodnotenie, a zníženie jeho hodnoty, ako aj na to, že nie je konkurencia na kúpu predmetných akcií. Upriamil pozornosť na odporovanie § 156b Obchodného zákonníka, pretože je podľa neho zvýhodňovaná spoločnosť. Ako dôkaz svedčiaci o poškodzovaní práv akcionárov odporcom predložil Zápisnicu z valného zhromaždenia
odporcu konaného 24.06.2015, na ktorom si spoločnosť schválila nadobudnutie vlastných akcií 26000 kusov na lehotu 18 mesiacov za odplatný prevod nadobudnutia akcií, kde si stanovila najnižšiu cenu, za ktorú môže spoločnosť nakupovať akcie, 0,1 eur za 1 ks, a najvyššiu cena 7,- eur za l ks akcie. Na margo tejto predloženej zápisnice uviedol, že aj v tomto prípade podal protest do zápisnice proti tomuto uzneseniu z dôvodu, že cena je neprimerane nízka a nezohľadňuje cenu základného imania spoločnosti. Ďalej uviedol, že sa cíti byť poškodený, pretože jeho akcionárske práva sú poškodené a nemôže voľne predávať svoje akcie a nemôže ani kupovať od iných akcionárov. Nesúhlasil s tým, aby musel žiadať súhlas odporcu s nakladaním s akciami. Dal do pozornosti skúseností z iných spoločností, v ktorých sa schválilo predkupné právo na prevod akcií a udelenie súhlasu s prevodom akcií. Tie sú také, že si nájde predávajúceho, ktorý mu chce predať akcie, požiada spoločnosť o súhlas a následne mu spoločnosť navrhne, ponúkne vyššiu cenu a odkúpi akcie hneď a nemusí čakať tri mesiace na peniaze. Poznamenal, že on viacej nič nekúpi, lebo ho predbehne spoločnosť a schválenie uznesenia č. 5 MVZ odporcu zo dňa 12.09.2014 smeruje presne k tomuto. Podľa jeho názoru nakoniec spoločnosť predá akcie majoritnému akcionárovi, čím budú poškodené práva minoritných akcionárov.
Odporca v písomnom vyjadrení sa k návrhu navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania majúc za to, že uznesenie č. 5 prijaté MVZ odporcu dňa 12.09.2014 je plne v súlade s právnou úpravou akciovej spoločnosti, tak ako je zakotvená Obchodným zákonníkom, nijakým spôsobom nezvýhodňuje majoritného akcionára vo vzťahu k minoritným, bolo prijaté potrebnou väčšinou akcionárov. Vo vyjadrení sa k návrhu uviedol, že MVZ odporcu konané dňa 12.09.2014 schválilo v rámci svojho programu uznesenie č. 5, ktorým rozhodlo o zmene stanov odporcu s tým, že účinnosť tohto uznesenia bola odložená na ukončenie obchodovania s akciami odporcu na Burze cenných papierov v Bratislave, a to vzhľadom na skutočnosť, že ukončením obchodovania s akciami emitovanými odporcom nadobudlo účinnosť uznesenie o zmene podoby a formy akcií tak, že doterajšie zaknihované akcie spoločnosti na doručiteľa sa zmenili na listinné akcie na meno. Na margo obmedzenia prevoditeľnosti akcií upravenej v ustanovení § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka uviedol, že stanovy akciovej spoločnosti môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií. Zákon ďalej neobsahuje taxatívny výpočet možných obmedzení, ale príkladmo uvádza ako jedno z obmedzení podmienenie prevoditeľnosti akcií súhlasom spoločnosti. Tomu nasvedčuje dikcia zákona „ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti“. Z daného ustanovenia vyvodil, že obmedzenie prevoditeľnosti súhlasom je len jedným zo spôsobov, ktorý nevylučuje, aby akcionári v stanovách neschválili aj inú možnosť obmedzenia prevoditeľnosti. Objasnil, že jedným z pomerne často používaných spôsobov obmedzenia prevoditeľnosti akcií je práve zriadenie predkupného práva, a to v prospech spoločnosti ako takej. Tento spôsob vyhodnotil ako logický, nakoľko zriadenie predkupného práva medzi akcionármi navzájom, je možnosť ponechaná v rámci relatívnych záväzkových vzťahov na ich prípadnej individuálnej právnej úprave. Zriadenie predkupného práva pritom akcionára neobmedzuje, pokiaľ ide o jeho disponovanie s akciami, pretože ak má záujem akcie predať, oznámi túto skutočnosť spoločnosti a súčasne jej oznámi aj podmienky predaja. Ak spoločnosť považuje ponuku na predaj za akceptovateľnú, predkupné právo si uplatní a akcionár, ktorý má záujem predať akcie tieto prevedie spoločnosti a zinkasuje kúpnu cenu, akú by dostal od iného záujemcu v prípade, ak by si spoločnosť predkupné právo neuplatnila. Preto z pohľadu prevádzajúceho akcionára nepredstavuje predkupné právo žiadny významný zásah do jeho akcionárskych práv, ktorý by ho obmedzoval nad mieru povolenú zákonom. V súvislosti s obmedzením prevoditeľnosti akcií súhlasom spoločnosti, poukázal na to, že je to spôsob, ktorý Obchodný zákonník v ustanovení § 156 ods. 9 taktiež pripúšťa. Ak sa jedná o úpravu prípustnú zákonom, a teda predvídateľnú zákonom, nie je možné hovoriť o diskriminácii a zneužívaní postavenia majoritného akcionára. Proti návrhu namietal, že navrhovateľ v ňom nijakým spôsobom bližšie nešpecifikuje, v čom presne vidí rozpor so zákonom napadnutého uznesenia. Obmedzuje sa len na všeobecnú formuláciu, že dané obmedzenie zvýhodňuje majoritného akcionára a že v konečnom dôsledku obmedzuje voľné nakladanie s majetkom jednotlivých akcionárov. V tejto súvislosti zdôraznil, že veď to je práve účel obmedzenia prevoditeľnosti ako právny inštitút, ktorý právny poriadok pozná, a to či už v rámci spoločnosti s ručením obmedzeným (kde je prevod obchodného podielu podmienený súhlasom valného zhromaždenia), ako aj v rámci akciovej spoločnosti, kde sa síce na rozdiel od spoločnosti s ručením obmedzeným, nedá prevoditeľnosť akcií vylúčiť, ale je možné ju obmedziť. Takéto obmedzenie ale neznamená, že akcionár zostane uväznený v spoločnosti. Obchodný zákonník totiž stanovuje, že v prípade, ak spoločnosť akcionárovi súhlas nedá, môže ten požadovať, aby spoločnosť od neho jeho akcie odkúpila za primeranú hodnotu.
Z výsluchu právneho zástupcu odporcu na pojednávaní vyplynulo, že sa pridŕža písomného vyjadrenia k návrh na začatie konania. Zastal názor, že táto úprava je v súlade s Obchodným zákonníkom, ktorý pripúšťa obmedzenie prevodu akcií, a predkupné právo je takýmto obmedzením. Na tvrdenie navrhovateľa, že mu majoritný akcionár na MVZ nevysvetlil dôvody prijatého uznesenia č. 5, uviedol, že informačnú povinnosť voči akcionárovi má podľa § 180 Obchodného zákonníka len predstavenstvo a dozorná rada spoločnosti, nie ostatní akcionári. Ďalej dôvodil, že s predkupným právom práve súvisí aj uznesenie o udelení súhlasu s nadobúdaním vlastných akcií, ktoré navrhovateľ spomenul, keďže spoločnosť môže nadobúdať vlastné akcie len, ak to schváli valné zhromaždenie podľa § 161a ods. 2 Obchodného zákonníka. Rozsah najvyššej a najnižšej ceny vyplýva z požiadavky zákona a proste akcionári schválili takýto mandát predstavenstvu. To znamená, že ak by akcionár chcel predať napríklad akcie za 10,- eur, vie, že spoločnosť si predkupné právo nemôže uplatniť, lebo takúto cenu ani nemá odsúhlasenú. Vo vzťahu k obmedzeniu prevoditeľnosti súhlasom spoločnosti poukázal na § 156 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý to pripúšťa. Vyslovil preto názor, že ak teda pozitívne právo platné a účinné na území Slovenskej republiky dovoľuje takýto postup, nie je možné povedať, že spoločnosť, prípadne iní akcionári, ktorí to schvália, konajú protiprávne. Ak je navrhovateľ presvedčený, že zákon poškodzuje jeho práva, odkázal ho na podanie prípadného podnetu na ústavný súd, či zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Opätovne zdôraznil, že nie je vylúčená prevoditeľnosť akcií, je len obmedzená. Na margo výpovede navrhovateľa, že má skúseností z iných spoločností, kde prevoditeľnosť je obmedzená predkupným právom a udelení m súhlasu, povedal, že aj z toho možno vidieť, že ide o obvyklú právnu prax realizovanú v súlade s platným právom.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázanú nedôvodnosť návrhu na určenie neplatnosti uznesenia č. 5 prijatého na MVZ odporcu dňa 12.09.2014.
Predovšetkým súd poznamenáva, že sám navrhovateľ pri výsluchu označil za dôvod podania návrhu to, že zástupca majoritného akcionára prítomný na MVZ nevedel v diskusii odpovedať na položené otázky, hoc navrhovateľ sa domáhal odpovedí na MVZ týkajúcich sa článku V uznesenia č. 5 MVZ. Ako sám uviedol, pýtal sa, z akého dôvodu spoločnosť chce predkupné právo podotýkajúc, že ostatní akcionári by mali mať tiež rovnaké predkupné právo z dôvodu rovnakého zaobchádzania. Keďže nedostal kvalifikované odpovede, podal podľa 131 ods. 2 Obchodného zákonníka tento návrh s tým, že tento článok obmedzuje jeho práva. Namietal aj udelenie súhlasu spoločnosti s prevodom akcií. Na pojednávaní sa pýtal právneho zástupcu odporcu, z akého titulu bude spoločnosť rozhodovať o jeho majetku, resp. majetku drobných akcionárov, a komu môžu predať akcie a za akú hodnotu. Súd konštatuje, že navrhovateľovi uplynutím jedného mesiaca od konania MVZ, t. j. 12.10.2014, zaniklo právo domáhať sa súdnou cestou rozhodnutia, či je odporca povinný požadované informácie poskytnúť v zmysle citovaného § 180 ods. 6 Obchodného zákonníka. V konaní ani nebolo preukázané, či navrhovateľ využil právo požadovať tieto informácie od predstavenstva, resp. dozornej rady, v súlade s citovaným § 180 ods. 1 až 5 Obchodného zákonníka, na ktorých vyššie uvedené znenie v podrobnostiach súd odkazuje.
Ako dôkaz svedčiaci o poškodzovaní práv akcionárov odporcom predložil Zápisnicu z valného zhromaždenia odporcu konaného 24.06.2015, na ktorom si spoločnosť schválila nadobudnutie vlastných akcií 26000 kusov na lehotu 18 mesiacov za odplatný prevod nadobudnutia akcií, kde si stanovila najnižšiu cenu, za ktorú môže spoločnosť nakupovať akcie, 0,1 eur za 1 ks, a najvyššiu cena 7,- eur za l ks akcie. Na margo tejto predloženej zápisnice uviedol, že aj v tomto prípade podal protest do zápisnice proti tomuto uzneseniu z dôvodu, že cena je neprimerane nízka a nezohľadňuje cenu základného imania spoločnosti. Súd k tomuto navrhovateľom predloženého dôkazu ozrejmuje, že tento sa týka inej zápisnice z valného zhromaždenia odporcu, iného protestu, iného uznesenia valného zhromaždenia odporcu, a toto jeho tvrdenie bolo náležitým spôsobom vyvrátené zákonom podloženým argumentom odporcu tým, že s predkupným právom priamo súvisí aj uznesenie o udelení súhlasu s nadobúdaním vlastných akcií, keďže spoločnosť môže nadobúdať vlastné akcie len, ak to schváli valné zhromaždenie podľa § 161a ods. 2 Obchodného zákonníka. Rozsah najvyššej a najnižšej ceny vyplýva z požiadavky zákona a akcionári schválili takýto mandát predstavenstvu. To znamená, že ak by akcionár chcel predať napríklad akcie za 10,- euro, vie, že spoločnosť si predkupné právo nemôže uplatniť, lebo takúto cenu nemá odsúhlasenú (má odsúhlasenú maximálnu cenu 7,- eur).
Na margo navrhovateľom daných do pozornosti skúseností z iných spoločností, v ktorých sa schválilo predkupné právo na prevod akcií a udelenie súhlasu s prevodom akcií, súd uvádza, že práve
týmto poukázaním na skúsenosti iných spoločností sa potvrdzuje, že predkúpne právo na prevod akcií a udelenie súhlasov s prevodmi akcií spoločnosťou je v praxi bežne zaužívaným a zákonom dovoleným spôsobom obmedzenia prevoditeľnosti akcií.
Súd uzavrel, že uznesenie č. 5 prijaté MVZ odporcu dňa 12.09.2014 je v súlade s právnou úpravou akciovej spoločnosti zakotvenou v Obchodným zákonníkom, nijakým spôsobom nezvýhodňuje majoritného akcionára vo vzťahu k minoritným a bolo prijaté potrebnou väčšinou akcionárov. K objasneniu obmedzenia prevoditeľnosti akcií upravenej v ustanovení § 156 ods. 9 Obchodného zákonníka súd uvádza, že stanovy akciovej spoločnosti môžu obmedziť, nie však vylúčiť prevoditeľnosť akcií. Zákon ďalej neobsahuje taxatívny výpočet možných obmedzení, ale len demonštratívne uvádza ako jedno z obmedzení podmienenie prevoditeľnosti akcií súhlasom spoločnosti. Tomu nasvedčuje dikcia zákona „ak stanovy podmienia prevoditeľnosť akcií na meno súhlasom spoločnosti“. Preto je obmedzenie prevoditeľnosti súhlasom len jedným zo spôsobov, ktorý nevylučuje, aby akcionári v stanovách neschválili aj inú možnosť obmedzenia prevoditeľnosti. Aj sám navrhovateľ v poukázaní na skúsenosti iných spoločností uviedol, že jedným z pomerne často používaných spôsobov obmedzenia prevoditeľnosti akcií, je práve zriadenie predkupného práva, a to v prospech spoločnosti ako takej. Zriadenie predkupného práva pritom akcionára neobmedzuje, pokiaľ ide o jeho disponovanie s akciami, pretože ak má záujem akcie predať, oznámi túto skutočnosť spoločnosti a súčasne jej oznámi aj podmienky predaja. Ak spoločnosť považuje ponuku na predaj za akceptovateľnú, predkupné právo si uplatní a akcionár, ktorý má záujem predať akcie, tieto prevedie spoločnosti a získa za ne kúpnu cenu, akú by dostal od iného záujemcu v prípade, ak by si spoločnosť predkupné právo neuplatnila. Preto z pohľadu prevádzajúceho akcionára nepredstavuje predkupné právo žiadny významný zásah do jeho akcionárskych práv, ktorý by ho obmedzoval nad mieru dovolenú zákonom. V súvislosti s obmedzením prevoditeľnosti akcií súhlasom spoločnosti, upriamuje súd pozornosť na to, že je to spôsob, ktorý Obchodný zákonník v ustanovení § 156 ods. 9 pripúšťa. Prevoditeľnosť akcií nie je takýmto spôsobom vylúčená, ale jedná sa len o jej obmedzenie, čo zákon výslovne dovoľuje. Zhodne s odporcom i súd zastáva názor, že ak sa jedná o úpravu prípustnú zákonom, a teda predvídateľnú zákonom, nie je možné hovoriť o diskriminácii a zneužívaní postavenia majoritného akcionára. S predkupným právom práve súvisí aj uznesenie o udelení súhlasu s nadobúdaním vlastných akcií, na ktoré navrhovateľ poukázal pri výsluchu, nakoľko spoločnosť môže nadobúdať vlastné akcie len v prípade, ak to schváli valné zhromaždenie podľa § 161a ods. 2 Obchodného zákonníka. Rozsah najvyššej a najnižšej ceny vyplýva priamo z požiadavky zákona a v danom prípade akcionári schválili takýto mandát predstavenstvu.
Zo všetkých vyššie uvedených zistení súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd v druhom výroku enunciátu rozsudku podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1, § 151 ods. 1 veta prvá a § 151 ods. 8 OSP.
Podľa § 142 ods. 1 OSP, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 OSP, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 OSP, vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 OSP tak, že odporcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva proti navrhovateľovi, ktorý vo veci úspech nemal, v celkovej sume 318,62 eur. Túto celkovú náhradu trov konania (318,62 eur) pozostáva z náhrady trov právneho zastúpenia, nakoľko odporcovi v konaní iné trovy nevznikli. Preto súd, v súlade s požiadavkou stanovenou v citovanom ustanovení § 151 ods. 8 OSP, uviedol vo výroku rozsudku o náhrade trov konania, že sa jedná o náhradu trov právneho zastúpenia., na ktorých náhradu na účet právneho zástupcu odporcu zaviazal neúspešného navrhovateľa v zmysle citovaného ustanovenia § 149 ods. 1 OSP do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Lehotu na plnenie
(do troch dní od právoplatnosti rozsudku) súd určil v súlade s ustanovením § 160 ods. 1 veta prvá pred bodkočiarkou OSP, podľa ktorého, ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca podal návrh na náhradu trov konania v súlade s citovaným ustanovením § 151 ods. 1 veta prvá OSP už vo Vyjadrení k návrhu na začatie konania zo dňa 30.01.2015, doručenom súdu dňa 02.02.2015, a neskôr ich špecifikoval podaním zo dňa 21.10.2015, doručenom súdu dňa 30.10.2015. Vyčíslené trovy právneho zastúpenia v celkovej sume 318,62 eur pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby v sume 175,- eur (1. Písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - Vyjadrenie k návrhu na začatie konania zo dňa 30.01.2015 v sume 87,50 eur /odmena 64,53 eur + režijný paušál 8,39 eur + DPH 14,58 eur/ a 2. účasť na pojednávaní dňa 20.10.2015 v sume 87,50 eur /odmena 64,53 eur + režijný paušál 8,39 eur + DPH 14,58) + náhrada cestovných výdavkov v sume 54,74 eur za cestu na pojednávanie dňa 20.10.2015 zo sídla advokátskej kancelárie právneho zástupcu odporcu, t. j. z Bratislavy E. B. D. T. + náhradu za stratu času v sume 83,88 eur.
Súd dôsledným preskúmaním odporcom vyčíslenej náhrady trov právneho zastúpenia zistil, že odporca si ju vyúčtoval zákonne a správne. Vyúčtovaná náhrada trov právneho zastúpenia zodpovedá ustanoveniam Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb účinnej v rozhodnom čase, t. j. v čase realizácie jednotlivých úkonov právnej služby.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom Okresného súdu Topoľčany, na Krajský súd v Nitre.
Podľa § 205 ods. 1 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 OSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 OSP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).