Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12C/54/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred samosudcom Mgr. Milošom Gregušom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: AB 1 B.V., registračné číslo: 560 07 043, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, PSČ 1077XX, Holandské kráľovstvo, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679 proti odporcovi: Q. D., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom S. Č. Ľ. XX, E. v konaní o zaplatenie 1.250 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Odporca je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť navrhovateľovi 167,44 EUR s 8,25%- ným ročným úrokom z omeškania od 13.2.2014 až do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

Nepriznáva účastníkom konania náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom zo dňa 8.12.2014 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal odporcu k zaplateniu celkovej sumy 1.250 EUR, vyčíslenému ročnému úroku z omeškania vo výške 81,74 EUR a úroku z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 1.250 EUR od 29.11.2014 až do zaplatenia. Taktiež žiadal priznať náhradu trov konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že pohľadávku voči odporcovi získal na základe Zmluvy o postúpení zo dňa 23.1.2014 od spoločnosti D. L. K., B..K... Právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzatvoril dňa 19.1.2012 Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli Úverové zmluvné podmienky navrhovateľa. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru odporcovi vo výške 1.400 EUR, ktorý sa zaviazal vrátiť v 48-tich mesačných splátkach po 60,71 EUR s tým, že lehota splatnosti bola dohodnutá na 48 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Navrhovateľ ďalej uviedol, že odporca z poskytnutého úveru uhradil len sumu 1.232,56 EUR. Inú úhradu nevykonal. Listom zo dňa 23.1.2014 bol vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru v lehote 15 dní od odoslania výzvy. Zmluvné pokuty a upomienky boli odporcovi vyúčtované v zmysle Hlavy 18 Úverových zmluvných podmienok, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy.

Navrhovateľ celkovú dlžnú sumu vo výške 1.250 EUR vypočítal ako súčet jednotlivých položiek, a to istiny vo výške 97,60 EUR, úroku vo výške 120,78 EUR, zosplatnenej istiny vo výške 969,34 EUR, Upomienky II. vo výške 36 EUR, poistenia Bill protection vo výške 17,12 EUR, poplatku za možnosť zmeny splátky 1,20 EUR, poplatku za možnosť odloženia splátok 7,96 EUR. Navrhovateľ si uplatnil aj sumu 81,74 EUR ako vyčíslený ročný úrok z omeškania zo sumy 1.250 EUR.

Navrhovateľ ako listinný dôkaz do spisu predložil Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX uzatvorenú medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 19.1.2012. Na základe tejto zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi spotrebiteľský úver 1.400 EUR s tým, že ten sa ho zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach vo výške 60,71 EUR. Splátky boli splatné vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Dátum poslednej splátky nebol presne určený, lehota konečnej splatnosti bola dohodnutá na 48 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. V zmluve si účastníci dohodli ročnú úrokovú sadzbu vo výške 34,42%. Zároveň bola v zmluve uvedená RPMN od 42,9 do 45,7%, ako aj priemerná hodnota RPMN vo výške 45,66%. Celkovo mal odporca splatiť navrhovateľovi sumu 2.914,08 EUR.

V spodnej časti zmluvy je oveľa drobnejším písmom uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tejto Úverovej zmluvy sú Úverové podmienky právneho predchodcu navrhovateľa. Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že dostal úverové podmienky, je s nimi oboznámený, sú mu všetky ich ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. Klient ďalej potvrdzuje pravdivosť prehlásení uvedených pred textom úverových podmienok. K zmluve navrhovateľ pripojil Úverové zmluvné podmienky právneho predchodcu navrhovateľa. V týchto Úverových zmluvných podmienkach je v Hlave 18 v § 1 uvedené, že v prípade omeškania klienta s úhradou splátky, či splátky revolvingového úveru, je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5 EUR v prípade prvej upomienky a 12 EUR v prípade druhej a ďalšej upomienky. V § 2 Hlavy 18 je uvedené, že v prípade omeškania klienta je spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 EUR. Táto pokuta bude spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.

Za úverovými zmluvnými podmienkami boli pripojené informácie o poistení a bola pripojená aj listina s nadpisom „Čo by ste mali vedieť o svojom úvere?“. V tejto listine v bode 14 je uvedená suma za prvú upomienku vo výške 5 EUR, za opakovanú upomienku 12 EUR, sankcia za dlhšie omeškanie 17 EUR, ako aj úrok z omeškania v zákonnej výške.

Navrhovateľ do spisu doložil aj Výzvu k splateniu celého úveru zaslanú odporcovi dňa 23.1.2014, k tomu pripojil aj podací hárok pošty preukazujúci zaslanie uvedenej výzvy. Výzvou bol odporca vyzvaný na úhradu celkovej dlžnej sumy 1.327,78 EUR najneskôr do 15 dní od odoslania výzvy. Ďalej navrhovateľ do spisu doložil aj výpis čerpania, splátok a úhrad z úverového vzťahu s odporcom. A predložil aj Oznámenie zo dňa 15.11.2014 o postúpení pohľadávky na navrhovateľa s výzvou na zaplatenie dlhu. K tomu pripojil hromadný podací hárok pošty, ktorým preukázal odoslanie oznámenia dňa 19.11.2014.

Iné listinné dôkazy navrhovateľom ani odporcom do spisu doložené neboli.

Podľa zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (), zmluvy o úvere (), zmluvy o kontrolnej činnosti (), zasielateľskej zmluvy (), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (), zmluvy o tichom spoločenstve (), zmluvy o otvorení akreditívu (), zmluvy o inkase (), zmluvy o bankovom uložení veci (), zmluvy o bežnom účte () a zmluvy o vkladovom účte ().

Podľa o ochrane spotrebiteľa (ktorý nadobudol účinnosť 1.5.2014), orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Podľa (v znení účinnom od 1.5.2014) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Citované ustanovenie , ako aj ustanovenie nadobudli účinnosť dňom 1.5.2014, pričom právne predpisy, ktorých sú súčasťou, nemajú prechodné ustanovenia, to znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 21.4.2015).

Je nesporné, že Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom dňa 19.1.2012 je spotrebiteľskou zmluvou. Keďže súd musel rozhodovať na základe právnej úpravy platnej v čase vyhlásenia rozsudku, musel aplikovať ustanovenie účinného od 1.5.2014 a prednostne použiť na právny vzťah medzi účastníkmi konania . Zároveň musel aplikovať aj ustanovenie o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014.

Keďže ide o spotrebiteľský úver, súd musel aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.12.2012.

Podľa § 1 ods. 2 citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 písm. d) citovaného zákona na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

Podľa citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

Podľa § 11 ods. 1 citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1,

b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Ako bolo uvedené vyššie v účinného do 31.12.2012 zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. V tomto prípade však v úverovej zmluve takáto konečná splatnosť dohodnutá nebola. Vyslovene bolo uvedené, že lehota splatnosti je 48 mesiacov po poskytnutí úveru. Takéto určenie konečnej splatnosti úveru nie je dostatočne určité a priamo zo zmluvy nie je jasné, kedy je konečná splatnosť poskytnutého úveru. Zo zmluvy sa priamo nedá určiť, kedy bol resp. má byť odporcovi úver poskytnutý a tým sa ani nedá presne určiť dátum konečnej splatnosti úveru.

V zmluve je taktiež uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom vo výške 2.708,64 EUR. V skutočnosti však odporca zaplatí 2.914,08 EUR (48 splátok x 60,71 EUR), čo je taktiež údaj v zmluve v neprospech spotrebiteľa. Takéto zavádzajúce údaje v zmluve v neprospech odporcu ako spotrebiteľa súd považoval za údaje, ako keby ani neboli uvedené.

Keďže zmluva neobsahuje konečnú splatnosť úveru a je v nej uvedený nesprávny údaj o celkovej splatnej čiastke v neprospech odporcu v zmysle ust. účinného do 31.12.2012, sa stáva bezúročnou a bez poplatkov.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že právny predchodca navrhovateľa a odporca uzatvorili dňa 19.1.2012 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi spotrebiteľský úver vo výške 1.400 EUR. Odporca sa ho zaviazal splácať 48 mesačnými splátkami vo výške 60,71 EUR, splatnými vždy do 15. dňa v kalendárnom mesiaci. Odporca však uhradil len splátky vo výške 1.232,56 EUR. Pretože súd považoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 167,44 EUR (1.400 EUR - 1.232,56 EUR). V prevyšujúcej časti žalobu zamietol.

Naviac súd uvádza, že navrhovateľ si uplatnil aj nárok na úhradu poplatkov za upomienku II. vo výške 36 EUR, a to v zmysle § 1 Hlavy 18 Úverových zmluvných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa. Podľa vyššie citovaného § 1 Hlavy 18 Úverových zmluvných podmienok právneho predchodcu navrhovateľa, tento mohol odporcovi vyúčtovať poplatky za upomienku. Navrhovateľ však žiadnym spôsobom nepreukázal, že by právny predchodca navrhovateľa odporcovi poplatky za upomienku vyúčtoval a vôbec nepreukázal, že by odporcovi nejakú upomienku vôbec doručil. V spise sa takýto dôkaz nenachádza. Preto by súd nemohol navrhovateľovi poplatky za upomienky II. priznať.

Podľa veta prvá dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa Nariadenia vlády č. účinného do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Súd priznal navrhovateľovi sumu 167,44 EUR. Právny predchodca navrhovateľa výzvou zo dňa 23.1.2014 vyzval odporcu k úhrade dlžnej sumy do 15 dní od odoslania výzvy. Ak výzva bola odoslaná 24.1.2014, pätnásty deň pripadol na deň 10.2.2014. Nasledujúcim dňom sa dostal do omeškania. Navrhovateľ však žiadal úrok z omeškania až od 13.2.2014, preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi spolu s istinou aj zákonný 8,25%-ný ročný úrok z omeškania od 13.2.2014 až do zaplatenia.

Pretože si navrhovateľ uplatnil zákonný ročný úrok z omeškania zo sumy 1.250 EUR, súd v prevyšujúcej časti nad priznaný úrok z omeškania žalobu zamietol.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pri uplatnenom nároku 1.250 EUR a priznanej sume 167,44 EUR mal navrhovateľ v konaní len čiastočný úspech, a to vo výške 13,40%. Jeho neúspech je vo výške 86,60%. Navrhovateľ mal teda percentuálne väčší neúspech ako úspech, preto mu náhrada trov konania nepatrí. Odporcovi nevznikli žiadne trovy konania. Z uvedeného dôvodu súd nepriznal účastníkom náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresný súd Košice I, v 2 písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( ).