Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Co/791/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanému: W. M., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom A. G. Z., M. Č.. XXX/XX, zastúpený opatrovníčkou N. M., bytom A.Š. G. Z., M. Č.. XXX/XX, o zaplatenie 3.949,34 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 23.4.2014, č.k. -58 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Okresný súd Spišská Nová Ves ( ďalej len súd prvého stupňa alebo len súd) konanie zastavil a vyhlásil, že na prejednanie veci nemá právomoc. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a prostredníctvom Daňového úradu Bratislava po právoplatnosti tohto uznesenia žalobcovi vrátil súdny poplatok z návrhu vo výške 236,50 € v lehote 30 dní odo dňa doručenia odpisu tohto právoplatného rozhodnutia.

Vec právne posúdil podľa ustanovenia , a čl. 3 bod 1, čl. 15 bod 2, čl. 16 bod 2, čl. 26 ods. 1, čl. 59 Nariadenia Rady ES č. 44/2001 - Brusel I. Z oznámenia Obvodného oddelenia Policajného zboru v Spišskej Novej Vsi zo dňa 12.2.2014 z č. l. 24 spisu mal súd za preukázané, že žalovaný sa nezdržiava v mieste bydliska a v súčasnej dobe sa má zdržiavať niekde vo Veľkej Británii na bližšie nezistenej adrese, kde pracuje. Mal za to, že súd na prejednanie veci nemá právomoc, keďže Nariadenia Brusel I neumožňuje viesť konanie proti osobe neznámeho pobytu. Vedenie konania proti osobe neznámeho pôvodu preto nie je medzerou v zákonnej úprave, ale stojí úplne mimo nej. V zmysle uvedeného rozhodol tak, že nie je daná právomoc súdu na konanie vo veci a preto konanie zastavil.

O trovách konania rozhodol v zmysle ust. a ich náhradu účastníkom nepriznal.

O vrátení súdneho poplatku rozhodol v zmysle ust. , , a .

Proti tomuto uzneseniu sa včas odvolal žalobca. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že výklad ust. čl. 59 Nariadenia nie je správny, keďže predmetné ustanovenie ponecháva súdu príslušného členského štátu posúdiť podľa noriem jeho vnútroštátneho práva otázku pobytu žalovaného a tým de facto určiť právomoc a miestnu príslušnosť súdu. Toto ustanovenie v nijakom prípade nezakladá nedostatok právomoci akéhokoľvek súdu v členskej krajine EÚ vec rozhodnúť v prípade, že pobyt žalovaného nie je známy. Uviedol, že mal postupovať podľa Uzavrel, že právo na súdnu ochranu súvisí so zásadou zákazu denegatio iustititae

spočívajúcej v tom, že súd je povinný vykonávať súdnictvo a nemôže odmietnuť výkon súdnictva s odôvodnením, že vedenie konania proti osobe neznámeho pôvodu stojí úplne mimo zákonnej úpravy.

Opatrovníčka žalovaného sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

Krajský súd na základe podaného odvolania vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) podľa ust. preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa a dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav a správne vo veci aj rozhodol.

Odvolací súd je v prejednávanej veci toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, ktorý následne aj správne právne posúdil a dospel k záveru, že nemá právomoc vo veci konať. Na doplnenie dôvodov súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza nasledujúce:

Podľa čl. 2 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, o príslušnosti a uznávaní a výkone súdnych rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.

Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Rady č. 44/2001, ak žalovaný nemá bydlisko na území členského štátu, právomoc súdov každého členského štátu sa podľa právneho poriadku tohto členského štátu, ak nestanovia niečo iné články 22 a 23.

Podľa čl. 15 písm. b/ Nariadenia rady č. 44/2001 vo veciach týkajúcich sa zmluvy uzavretej spotrebiteľom na účely, ktoré nie je možné považovať za súčasť jeho podnikania alebo povolania, sa právomoc určí podľa tohto oddielu, pričom nie sú dotknuté ustanovenia článku 4 alebo 5 bod 5, ak ide o zmluvu o úvere splatnom v splátkach alebo zmluvu o akejkoľvek inej forme úveru, ktorým sa má financovať predaj tovaru.

Podľa čl. 16 bod 2 Nariadenia rady č. 44/2001 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Súd prvého stupňa vo veci vydal platobný rozkaz č.k. -19 zo dňa 22.11.2013, ktorý doručoval žalovanému na adresu M. XXX/XX, A. G. Z.. Pre nemožnosť doručenia platobného rozkazu do vlastných rúk požiadal súd o jeho doručenia Obvodné oddelenie Policajného zboru Spišská Nová Ves. Zo správy Obvodného oddelenia PZ v Spišskej Novej Vsi vyplynulo, že vykonaným šetrením policajtov bolo od matky žalovaného zistené, že žalovaný sa na uvedenej adrese nezdržiava, od mája 2013 sa nachádza v Anglicku, kde pracuje, pričom nevedela uviesť adresu bydliska žalovaného a ani kedy sa žalovaný vráti späť na Slovensko. Súd lustroval pobyt žalovaného v registri obyvateľov. Z výpisu z registra obyvateľov však vyplynulo, že zadaným podmienkam nevyhovuje žiaden záznam. Následne súd uznesením č.k. -29 zo dňa 5.3.2014 zrušil platobný rozkaz pre jeho nedoručenie do vlastných rúk a žalovanému uznesením č.k. -33 ustanovil opatrovníčku na zastupovanie v konaní, keďže jeho pobyt nie je známy.

Vecná pôsobnosť nariadenia č. 44/2001 v prejednávanej veci je daná, lebo ide o vec občiansku v zmysle čl. 1 ods. 1 nariadenia.

V režime nariadenia č. 44/2001 platí, že súd nemôže (s výnimkou vecí uvedených v čl. 22 Nariadenia) preskúmavať svoju medzinárodnú príslušnosť (právomoc) a miestnu príslušnosť skôr, než doručí žalobu žalovanému a umožní mu, aby sa k nej vyjadril. Príslušnosť procesného súdu totiž môže byť založená postupom podľa čl. 24 nariadenia, t.j. tým, že sa žalovaný vyjadrí k žalobe, bez toho, aby najneskoršie súčasne s týmto vyjadrením vzniesol námietku nedostatku príslušnosti procesného súdu.

Predmetom sporu je zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy z dôvodu porušenia zmluvnej povinnosti žalovaným. Pre určenie príslušnosti tak pripadá do úvahy aplikácia čl. 2 nariadenia (podľa bydliska žalovaného) alebo čl. 16 ods. 2 (druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko). Kľúčovou otázkou pre dané konanie je, či môže byť aplikované i za situácie, kedy nie je známe bydlisko žalovaného.

Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie vyplýva, že za situácie, kedy je bydlisko žalovaného, ktorý je štátnym príslušníkom členského štátu neznáme, je použitie jednotných pravidiel pre príslušnosť

upravených nariadením č. 44/2001 namiesto pravidiel, ktoré sú platné v jednotlivých členských štátoch, v súlade s cieľom sledovaným týmto nariadením, ktorým je posilniť právnu ochranu osôb usadených v únii tým, že umožňuje žalobcovi ľahko určiť súd, na ktorom môže podať žalobu, a zároveň žalovanému primerane predvídať, na ktorom súde môže byť žalovaný. Súčasne je potrebné výraz „nemá bydlisko na území niektorého členského štátu“ použitý v čl. 4 ods. 1 nariadenia vykladať v tom zmysle, že použitie vnútroštátnych pravidiel namiesto jednotných pravidiel pre príslušnosť určených nariadením je možné iba vtedy, keď súd, ktorému bola žaloba predložená nedisponuje takými indíciami, ktoré by mu umožnili dôjsť k záveru, že žalovaný, ktorý je občanom únie a ktorý nemá sídlo v členskom štáte uvedeného súdu, má skutočné bydlisko mimo územia únie.

Pri neexistencii takých preukázaných indícií je medzinárodná príslušnosť členského štátu určená podľa nariadenia č. 44/2001. Žalobca v podanom odvolaní tvrdil, že ak bydlisko žalovanej nie je známe, nejde o neodstrániteľnú podmienku konania a súd mal postupovať v zmysle . Avšak dôkazné bremeno o tom, kde má žalovaný bydlisko, znáša žalobca.

K tomu je potrebné uviesť, že stojí v porovnaní so slovenskými procesnými predpismi na zásade, že účastníci si musia sledovať svoje procesné práva a povinnosti. Otázku bydliska posudzuje procesný súd podľa svojho národného práva, v predmetnom prípade práva slovenského. Obsah pojmu bydliska, tak ako ho používa nie je totožný s obsahom pojmu „trvalý pobyt“, ktorý používajú predpisy správneho práva, upravujúce evidenciu obyvateľstva. Spravidla sa síce tieto pojmy budú prekrývať, nie vždy však zápis v identifikačnom doklade (v občianskom preukaze alebo inom doklade totožnosti), či v evidencii obyvateľstva bude totožný so skutočným bydliskom tejto osoby.

Bydliskom fyzickej osoby sa rozumie obec, resp. mestský obvod, v ktorom táto osoba býva s úmyslom sa tu zdržovať trvale. Bydliskom je najmä miesto, kde má fyzická osoba svoj byt, rodinu, poprípade, kde pracuje, ak tam i býva. Okolnosti dočasného charakteru, ako napr. pobyt v nemocnici, výkon trestu odňatia slobody, štúdium, vojenská služba, nič nemenia na bydlisku fyzickej osoby, ak nie sú súčasne doprevádzané takými okolnosťami, z ktorých je možné s istotou usudzovať, že fyzická osoba sa v mieste pôvodne dočasného pobytu zdržuje s úmyslom tu trvale bývať. Z uvedeného je zrejmé, že slovenské právo chápe pojem bydlisko ako miesto faktického pobytu fyzickej osoby, v spojení s jej úmyslom sa tu trvale zdržovať.

Zo správy policajného orgánu je zrejme, že pobyt žalovaného nie je známy, nachádzajúci sa mimo územia Slovenskej republiky, na území iného členského štátu Európskej únie, preto nemožno ani predpokladať, že žalovaný žije v mieste trvalého pobytu.

Žalobca v konaní teda nepreukázal, aby žalovaný mal bydlisko (faktické) na území Slovenskej republiky a neboli získané ani žiadne indície, že žalovaný má bydlisko mimo územia únie, preto je potrebné pri určení medzinárodnej príslušnosti (právomoci) i miestnej príslušnosti postupovať podľa nariadenia č. 44/2001. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nemá bydlisko na území Slovenskej republiky a zdržiava sa na území iného členského štátu Európskej únie na bližšie nešpecifikovanom mieste, správne uzavrel súd prvého stupňa, ak konštatoval, že nie je daná právomoc na prejednanie veci a z tohto dôvodu konanie zastavil.

Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že nie sú dané žalobcom uvádzané odvolacie dôvody, preto odvolací súd postupom podľa napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. za použitia ust. tak, že žalobcovi ich náhradu nepriznal, keďže v spore nebol úspešný a žalovanému trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.