Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-53-2014.pdf
PDF · 86.1 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12C/53/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľa: Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154 právne zastúpený advokátom JUDr. Jánom Šoltésom, so sídlom Karadžičova 8, P. O. Box 205, Bratislava proti odporcovi: H. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XXXX/XX, o zaplatenie 1 029,80 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.09.2013, sa navrhovateľ domáhal od odporcu zaplatenia sumy 1 029,80 eur s prísl. titulom nesplateného úveru, ktorý poskytol odporcovi pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s., (ďalej len SLSP, a.s.) na základe zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.10.2005 vo výške 1 095,40 eur (33 000 Sk). Navrhovateľ nadobudol predmetnú pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.03.2013 uzavretej so SLSP, a.s. ako postupcom.
Odporca sa k návrhu, ktorý mu bol doručený do vlastných rúk, pred pojednávaním nevyjadril.
Riadne predvolaný navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil písomne a žiadal, aby súd konal v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi ako aj výsluchom odporcu a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 12.10.2005 uzavrel pôvodný veriteľ t.j. SLSP, a.s. s odporcom ako dlžníkom zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol odporcovi úver (pod označením MINIúver do 10 minút) vo výške 1 095,40 eur (30 000 Sk), ktorý bol úročený pevnou úrokovou sadzbou do konečnej splatnosti úveru vo výške 17,30 % ročne.
Podľa čl. I. zmluvy bol dojednaný poplatok za správu úveru vo výške 1,66 eur (50 Sk) mesačne. Odporca sa poskytnutý úver zaviazal splácať v mesačných splátkach po 29,11 eur (877 Sk) mesačne, ktoré boli splatné vždy k 20. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dojednaná na 20.10.2005 a konečná splatnosť úveru bola dojednaná na 20.09.2010.
Podľa článku IV., bod 1 predmetnej úverovej zmluvy, veriteľ úročí úver úrokovou sadzbou dohodnutou v základných podmienkach zmluvy.
Podľa článku IV., bod 2 úverovej zmluvy, veriteľ a dlžník sa dohodli, že ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je 9,78 %, pričom je vypočítaná z hodnoty celkových nákladov dlžníka spojená s úverom a výšky poskytnutého úveru. RPMN sa počas trvania úverového vzťahu mení v prípade, ak dôjde k zmene poplatkov a/alebo sa dlžník omešká so splátkou a/alebo uhradí splátku v iný ako dohodnutý deň podľa zmluvy.
Pôvodný veriteľ (SLSP, a.s.) postúpil predmetnú pohľadávku voči odporcovi vzniknutú z vyššie špecifikovanej zmluvy o splátkovom úvere na navrhovateľa, a to zmluvou o postúpení pohľadávok č. 0329/2013/CE zo dňa 28.03.2013.
Z písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 09.11.2015, vrátane pripojeného prehľadu splátok vyplýva, že odporca z poskytnutého úveru vo výške 1 095,40 eur doposiaľ celkovo splatil sumu 1 464,36 eur a to jednotlivými splátkami v období od 12.10.2005 do 31.07.2011.Neuhradená časť úveru vo výške 1 029,80 eur podľa navrhovateľa pozostáva z nesplatenej istiny úveru, z riadnych úrokov vyčíslených za obdobie od uzavretia úverovej zmluvy t.j. od 12.10.2005 do dátumu konečnej splatnosti úveru 20.09.2010, ktoré neboli k 20.09.2010 uhradené a za poplatkov vyčíslených za obdobie od uzavretia zmluvy t.j. od 12.10.2005 do 20.09.2010, ktoré neboli k 20.09.2010 uhradené.
Podľa § 2 písm. a), písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom do 30.06.2006 (ďalej len zákon č. 258/2001 Z. z.), na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2. zák. č. 258/2001 Z. z. v rozhodnom znení, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z. z. v rozhodnom znení, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 4 ods. 2 písm. zák. č. 258/2001 Z. z. v rozhodnom znení, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa článku 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zo dňa 05.04.1993 (ďalej len Smernica), členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v
zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
V zmysle čl. 2 písm. b/ a c/ Smernice, spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu. Predajca alebo dodávateľ znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s cieľom vzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.
S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom založený predmetnou zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 12.10.2005, posudzoval podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže túto zmluvu uzavrel veriteľ resp. dodávateľ (SLSP, a.s.), ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporca ako fyzická osoba
- spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní predmetnej zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej, či obchodnej činnosti. Právny vzťah medzi účastníkmi založený predmetnou úverovou zmluvou je tak nevyhnutné posudzovať podľa zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, keďže túto zmluvu uzavrel navrhovateľ ako veriteľ resp. dodávateľ, ktorý konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a odporcom - fyzickou osobou ako spotrebiteľom bez ohľadu na to, že zmluva o úvere je tzv. absolútny obchod (§ 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka). S poukazom na vyššie uvedené, vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat lex generalis, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade je zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ako i § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou, ktorou je Obchodný zákonník, je nevyhnutné predmetný právny vzťah medzi účastníkmi posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení Zákona o spotrebiteľských úveroch.
Súd preto predmetnú úverovú zmluvu skúmal z hľadiska, či obsahuje všetky náležitosti, ktoré vyžadujú vyššie uvedené ustanovenia zákona 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Súd zistil, že v predmetnej zmluve je uvedená pevná úroková sadzba, ktorou je úver úročený, a to vo výške 17,30 % ročne platná do konečnej splatnosti úveru, a ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) je v zmluve uvedená vo výške 9,78 % ročne.
Ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady spotrebiteľa vrátane úrokov a iných poplatkov priamo spojených s úverom. Inak povedané, ročná percentuálna miera nákladov predstavuje celkové náklady úveru pre klienta, ktoré obsahujú prvok úrokovej sadzby a prvok ostatných súvisiacich nákladov. Pod ostatnými súvisiacimi nákladmi sa rozumejú náklady na zisťovanie informácií, administratívu, prípravu dokumentov, záruky, poistenie úverov a pod.. Z uvedeného je zrejmé, že výška RPMN nikdy nemôže byť nižšia ako výška úrokovej sadzby. V ideálnom prípade by sa hodnota RPMN mala rovnať hodnote úrokovej miery. Ročná percentuálna miera nákladov je dôležitým kritériom pre spotrebiteľa pri porovnaní úverov z hľadiska ich výhodnosti. Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje ako povinnú osobitnú náležitosť písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmyslom uvedenej zákonnej úpravy je jednoznačne ochrana záujmov spotrebiteľa, ktorý na základe uvedeného údaju vie zistiť cenu úveru a porovnávať medzi viacerými úvermi. Nie je naplnený zmysle uvedeného zákon, ak je výška RPMN v zmluve síce uvedená, ale v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa, ako tomu bolo aj v prejednávanom prípade.
Z uvedených skutočností je zrejmé, že formulácia výšky ročnej percentuálnej miery nákladov uvedená v zmluve vo výške 9,78 % ročne, pri súčasnej ročnej úrokovej sadzbe úveru 17,30 % ročne nie je v súlade so zákonom, nakoľko výpočet ročnej percentuálnej miery nákladov pri spotrebiteľských úveroch nebol vykonaný v súlade s prílohou k citovanému zákonu. Pri zisťovaní výšky ročnej percentuálnej miery nákladov je zrejmé, že ročná percentuálna miera nákladov pri spotrebiteľskom úvere nemôže byť nižšia ako je úroková sadzba úveru, naviac keď zo zmluvy zároveň vyplývajú ďalšie poplatky, a to za správu úveru vo výške 50 Sk (1,66 eur) mesačne. Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že predmetná zmluva, na základe ktorej poskytol pôvodný veriteľ spotrebný úver odporcovi nie je v súlade s ustanovením § 4 ods. 1 písm. g/ citovaného zákona, aj keď formálne je RPMN v zmluve uvedená, avšak v nesprávnej výške v neprospech spotrebiteľa. Na základe uvedeného nedostatku sa
predmetný spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 4 ods. 2, písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch). V danom prípade by tak navrhovateľ mohol od odporcu požadovať len nesplatenú časť istiny t.j. reálne vyčerpaných peňažných prostriedkov. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že odporca čerpal finančné prostriedky vo výške 1 095,40 eur a celkovo doposiaľ na predmetný úver splatil sumu 1464,36 eur. Nakoľko súd neprihliadal na započítanie splátok odporcu na úroky a poplatky, realizované navrhovateľom resp. jeho právnym predchodcom, z dôvodu, že tieto boli odporcovi účtované neoprávnene (úver je bezúročný a bez poplatkov), podaný návrh zamietol, nakoľko odporca už splatil viac, ako z poskytnutého bezúročného a bezpoplatkového úveru vyčerpal.
V konaní úspešný odporca si náhradu trov konania neuplatnil, preto mu súd ich náhradu ani nepriznal, nakoľko o náhrade trov konania súd rozhoduje len na návrh (§ 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( § 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods. 2 písm. a)-f) O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( § 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.