Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_10Er-325-2010.pdf
PDF · 73.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-10Er/325/2010
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v právnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, ul. 29.augusta 8-10, IČO: 308 074 84, pobočka Dolný Kubín, proti povinnému: G.. Q. M., nar. XX.XX.XXXX, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom T. O., S. Q. 2045/7, v exekučnom konaní pre vymoženie pohľadávky 3,32 eur a trov exekúcie, o zastavení exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného z a m i e t a.
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Súd u k l a d á oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi vo výške 66,35 eur, a to do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 08.07.2015 súdny exekútor JUDr. Ján Franek postúpil tunajšiemu súdu oznámenie oprávneného a spoločnosti Slovenská konsolidačná, a.s. o postúpení pohľadávky v predmetnom konaní a ich návrh na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného. Z návrhu na pripustenie zmeny účastníka konania na strane oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi dňa 02.07.2015 vyplýva, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. BA-63538/2014 zo dňa 10.02.2015 v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 28.04.2015 uzatvorenej medzi oprávneným ako postupcom a spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776 005 ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky oprávneného vymáhanej v tomto konaní. Spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. zároveň udelila súhlas so vstupom do predmetného konania.
Súdny exekútor v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.09.2015 žiadal predmetnú exekúciu v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „EP“) zastaviť, keďže povinný dňa 17.12.2014 zomrel a dedičské konanie bolo po povinnom pre jeho nemajetnosť zastavené. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 74,90 eur, na ktorých náhradu žiadal zaviazať oprávneného.
Súd má zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 6D/1/2015 preukázané, že povinný dňa 17.12.2014 zomrel a dedičské konanie po povinnom bolo uznesením tunajšieho súdu č. k. 6D/1/2015-11 zo dňa 29.01.2015 zastavené pre nemajetnosť povinného (§ 175h ods. 1 O.s.p.). Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.03.2015.
V zmysle § 37 ods. 1 prvá veta EP, účastníkmi konania sú oprávnený a povinný.
V zmysle § 37 ods. 3 EP, proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú
skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Súd má z obsahu spisového materiálu preukázané, že oprávnený postúpil pohľadávku vymáhanú v tomto konaní na spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. a podal návrh na zmenu účastníka konania až po tom, ako povinný zomrel (a súčasne po tom, ako bolo dedičské konanie po povinnom zastavené pre jeho nemajetnosť). Keďže k prevodu pohľadávky oprávneného došlo v čase, kedy povinný už nemal právnu subjektivitu, pričom do jeho majetkových práv a povinností nevstúpil žiadny právny nástupca z dôvodu nemajetnosti povinného, súd návrh na zmenu účastníka konania na strane oprávneného zamietol.
Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Keďže dedičské konanie bolo uznesením tunajšieho súdu č. k. 6D/1/2015-11 zo dňa 29.01.2015 z dôvodu, že povinný nezanechal žiaden majetok zastavené, súd postupujúc podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP predmetnú exekúciu zastavil.
Podľa § 203 ods. 2 EP, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Súd s poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 2 EP uložil povinnosť nahradiť trovy exekúcie vzniknuté súdnemu exekútorovi JUDr. Jánovi Franekovi oprávnenému.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách súdnych exekútorov, platnej do 30.04.2008 (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 až 3 vyhlášky, ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu a paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti. Základná hodinová sadzba je 6,64 € (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. b/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 € (100 Sk).
Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.
Podľa § 25 vyhlášky, v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Trovy, ktorých špecifikáciu predložil súdny exekútor, a ktoré mu súd priznal, pozostávajú z odmeny súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eur a z náhrady hotových výdavkov vo výške 22,10 eur (poštovné za 17 písomností doručených do vlastných rúk - 17x 1,30 eur). Súd nakoniec súdnemu exekútorovi zvýšil trovy exekúcie o 20 % DPH, čo predstavuje 11,06 eur.
Súdny exekútor si (na rozdiel od priznanej náhrady) uplatnil náhradu poštovného vo výške 24,67 eur, no podrobnú špecifikáciu, z ktorej by bolo zrejmé, z čoho pozostáva táto uplatnená náhrada, súdu nepredložil. Súd sčítal jednotlivé výdavky na poštovné vyplývajúce z predloženého exekútorského spisu EX 927/10, ktoré mu v priebehu konania vznikli, a len takto určenú náhradu poštovného teda vo výške 22,10 eur, mu priznal.
Súd súdnemu exekútorovi nakoniec nepriznal náhradu hotových výdavkov uplatnenú za „materiálové náklady“ vo výške 4,56 eur, keďže súdu riadnym spôsobom nepreukázal, v akej výške mu tieto hotové výdavky v priebehu predmetnej exekúcie skutočne vznikli.
Celkové trovy exekúcie tak predstavujú sumu 66,35 eur, ktoré je oprávnený povinný uhradiť súdnemu exekútorovi do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka a justičného čakateľa j e odvolanie vždy p r í p u s t n é (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
Odvolanie m o ž n o podať na tunajší súd do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia.
Podľa § 205 ods. 1, 2 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.