Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31P/117/2015

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v právnej veci starostlivosti o maloletého C. D., nar. XX. XX. XXXX, toho času bytom Ž. - T., E. XX, E. A., zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Žiline, dieťa matky D. L. E., nar. XX. XX. XXXX, slovenskej štátnej občianky, trvale bytom Ž.

- T., E. XX, E. A. a otca D. D., nar. XX. XX. XXXX, Č. Š.Á. O., trvale bytom T. G., C. XXX, D. XX, Č. A., toho času bytom R. XXXX/XX, D. XX - E., Č. A., o nariadenie návratu maloletého dieťaťa do miesta obvyklého pobytu, takto

rozhodol:

Súd návrh otca z a m i e t a .

odôvodnenie:

Otec maloletého dieťaťa sa podaným návrhom domáhal toho, aby súd nariadil návrat maloletého C. D. na územie Č. republiky. Svoj návrh odôvodnil tým, že maloletý Jakub sa narodil mimo jeho manželstva s matkou dieťaťa a po dobu 5 rokov žil na území Č.. Matka opustila spoločnú domácnosť v septembri alebo v októbri roku 2012 a presťahovala sa do iného bydliska, avšak na území ČR. S maloletým dieťaťom sa však stretával každých 14 dní, pričom v júni alebo v júli 2014 mu matka oznámila,že pôjde na nejaký čas na územie SR, s čím súhlasil, keďže to bolo dočasné. Matka sa asi po mesiaci vrátila naspäť. V januári 2015 mu oznámila,že ide naspäť na Slovensko, s čím nesúhlasil s tým, že dieťa bolo X rokov zvyknuté na Č., je zvyknuté na jeho rodinu, nevlastných súrodencov, babičku z jeho strany a podobne. Vo februári 2015 bol maloletý C. v jeho domácnosti asi po dobu jedného týždňa, chcel sa kontaktovať s dieťaťom ešte v apríli 2015, čo sa však neuskutočnilo, najmä pre značnú vzdialenosť, ale aj preto, že v tom čase mal na starostlivosti svoje ďalšie deti. V máji 2015 matke písal list, aby mu umožnila styk s dieťaťom v čase od 06. 07. 2015 do 12. 07. 2015 a od 17. 08. 2015 do 23. 08. 2015, aby mohol s dieťaťom tráviť prázdniny a aby sa dieťa stretlo aj so súrodencami, na čo matka reagovala tým, že súhlasila, aby mal dieťa prvý júlový týždeň. V auguste 2015 tak dieťa nemal, čo matka odôvodnila tým, že má pre dieťa už zaplatený týždenný tábor. Dieťa pýtal aj v septembri na dovolenku k moru, čo matka odôvodnila tým, že dieťa nastupuje na povinnú školskú dochádzku. Poukázal na tú skutočnosť, že v D. užíva X- izbový služobný byt, ktorý sa bude v blízkej budúcnosti privatizovať a predpokladá, že ho bude môcť v lete budúceho roka odkúpiť. Jemu ide o to, aby dieťa s ním bývalo, keďže dieťa je zvyknuté na jeho domácnosť a stáva sa, že aj plače a nechce od neho odísť. Popieral tvrdenia matky, najmä popieral, že by jej nariaďoval alebo prikazoval nejaké veci. Potvrdil, že žije v spoločnej domácnosti s partnerkou a pripustil, že pokiaľ deti hnevajú, tak nejaký zvýšený hlas môže byť, ale určite popieral tvrdenia matky o používaní hrubých slov. Pokiaľ sa C. pýtal, odkiaľ také slová pozná, dieťa mu uviedlo, že z domu. Dospel preto k záveru, že manželstvo matky bolo neusporiadané a keď sa hádali tak tam niečo také mohlo aj padnúť. Potvrdil, že matka odišla od svojho manžela v januári 2015, bývala na hoteli, kedy bol s ňou v telefonickom kontakte, dokonca jej navrhol, aby po dobu 1 týždňa, kým si veci neusporiada, žila v jeho domácnosti, čo matka odmietla. Poukázal tiež na tú skutočnosť, že výživné, ktoré mu bolo stanovené v sume 3000,--Kč platí pravidelne. Matka chcela ešte ďalšie peniaze, čo odmietol, pretože maloletému C. šporí. Dieťa má našporenú sumu 5000,--Kč a tiež všetky tri jeho deti majú zriadený spoločný účet, na ktorom sú tiež našporené finančné prostriedky, ktoré mieni deťom dať, keď C. dovŕši XX rok svojho veku.

V súčasnej dobe sa s dieťaťom stýka prostredníctvom elektronickej formy SKYPE a keď sa na niečo opýta, dieťa mu nedokáže odpovedať a má pocit, že matka je niekde vedľa neho, tak, aby ju nebolo vidieť a hovorí dieťaťu, čo má alebo čo nemá povedať. Matka dieťaťa vo svojej výpovedi uviedla, že s návrhom otca dieťaťa nesúhlasí. Potvrdila, že od otca dieťaťa odišla v októbri 2012 a potvrdila, že v tom čase už mala známosť s iným mužom. Presťahovala sa asi 30 km od D., teda na území Č. republiky. Otec dieťaťa však vedel, že má problémy vo svojom manželstva, snažil sa navrhnúť aj riešenia, ale jej manžel sa rozhodol presťahovať ju na územie Slovenskej republiky, najmä pre dlhy, ktoré mali. Matka ďalej uviedla, že otec dieťaťa vedel o tom, že dieťa ide do E. republiky, spolu o tomto telefonovali, boli to opakované a dlhodobé telefonáty. Poukázala na tú skutočnosť, že otec sa chcel s dieťaťom rozlúčiť a mal ho na dva dni pred odchodom. Dieťa sám priviedol na nádraží, kde ho prevzala jej matka, t.j. stará matka maloletého a ešte sa na nádraží spolu aj rozlúčili. Na nádraží maloletého prevzala stará matka z toho dôvodu, že ona má ďalšie dieťa útleho veku, s ktorým cestovala autom a babička prišla a cestovala s maloletým vlakom. Otec dostal aj krabičku hračiek maloletého tak, aby maloletý mal hračky, keď k nemu príde. Otec teda dieťa odprevadil na vlak. Matka ďalej tvrdila, že otec je s dieťaťom v pravidelnom kontakte, najmä cez SKYPE. Potvrdila, že v tom čase sedí vedľa C., lebo asi po 5 minútach, keď dieťa odpovie otcovi na bežné otázky, ako je v škole, aké mal známky, ako sa má, si v podstate C. s otcom nemajú čo povedať. Otec tiež s dieťaťom telefonuje najmä v čase, keď sú tam aj iné deti. V tom prípade ona dieťaťu povie, aby ukázalo otcovi žiacku knižku alebo, že má novú hokejku a niečo podobné. Uviedla, že nie je pravdou, že by neustále bola pri rozhovore s dieťaťom, poukázala na to, že má na starosti dieťa vo veku 2 rokov, ktoré neustále pobehuje a musí sa postarať aj o neho. Okrem toho maloletý C. má k dispozícii telefón s českými číslami na ktoré môže otec dieťaťa kedykoľvek zavolať. Vo februári 2015 mal otec dieťa jeden týždeň u seba, kedy ho ona priviedla do D. a aj odviedla na Slovensko. Tiež poukazovala na tú skutočnosť, že je pre ňu zložité vybaviť si opateru mladšieho dieťaťa na dlhší čas. V apríli 2015, keď chcel mať otec dieťa a chcel, aby ho priviedla, jej mladšie dieťa ochorelo a nedokázala si zabezpečiť opateru na dva dni, takže maloletý u otca nebol. V lete 2015 jej otec dal dva termíny, ktorým sa mala prispôsobiť bez toho, že by sa pýtal, či jej alebo dieťaťu takýto termín vôbec vyhovuje. Jeden termín šiel zariadiť, takže dieťa u otca bolo, ďalší termín už nešiel zariadiť. Otec si prišiel pre dieťa do Ž. na nástupište a ona bola po dieťa v D.. Maloletý, keď bol u otca, dostal aj telefón aj kartu a vyvolával jej aj 10x denne, aby si poňho prišla. Pokiaľ sa týka dovolenky pri mori, otec mal vedomosť o tom, že dieťa nastupuje do X. ročníka ZŠ, keďže zájazd kupoval dlhší čas predtým. V ZŠ neodporúčali, aby dieťa vymeškalo prvé dva týždne zvlášť, keď išlo o dieťa, ktoré sa presťahovalo z Č. na územie SR. V škole jej uviedli, že v tom čase sa utvrdzujú a uzatvárajú nové kamarátstva a priateľstvá v ZŠ a prebieha aj adaptácia maloletého na povinnú školskú dochádzku. Z týchto dôvodov potom s dovolenkou nesúhlasila. Potvrdila, že otec poslal faktúru o dovolenke, ale za C. tam bolo nula korún. Ďalej vo svojej výpovedi potvrdila, že pokiaľ žila na území ČR maloletý C. navštevoval otca každé dva týždne, nikdy nebránila v styku otca s dieťaťom, avšak dlhý čas dieťa nemalo u otca ani vlastnú posteľ a spávalo so svojou nevlastnou sestrou. Ďalej poukazovala na to, že pokiaľ mal otec dieťa u seba nerobil pre dieťa žiadny program, s dieťaťom nikam nešiel, dieťa behalo po záhrade. Maloletý tam ani nechcel ísť a ani nechce chodiť, pretože má strach z priateľky otca. Ďalej poukázala na tú skutočnosť, že ako náhle v škole obdržala rozpis prázdnin počas tohto školského roka, navrhla otcovi, že dieťa môže u neho tráviť jesenné prázdniny, ale otec jej oznámil, že v tom čase nemá pracovné voľno. V súčasnej dobe sú dohodnutí predbežne tak, že počas Vianočných sviatkov dieťa strávi u otca dni od 27. 12. 2015 do 05. 01. 2016. Kolízny opatrovník poukázal na svoju písomne podanú správu zo sociálneho zisťovania a konštatoval, že matka žije s dieťaťom vo veľkom priestrannom X-izbovom byte starej matky, kde má k dispozícii jednu izbu spolu s dvoma maloletými deťmi. Uviedol, že sociálne zisťovanie v rodine matky bolo vykonávané bez toho, aby matka mala o tom vopred vedomosť. Úrad vykonal aj pohovor s dieťaťom, ktoré sa v čase šetrenia nachádzalo v domácnosti a to bez prítomnosti matky. Ďalej poukázal na to, že dieťa sa javí, ako šikovné, spontánne, smelé, nemalo problém v komunikácii. Maloletý uviedol, že chodí do školy, v škole sa mu darí, má už veľa nových kamarátov a potvrdil, že naposledy bol v lete počas veľkých prázdnin u otca a teraz sa s otcom stretáva, keď sa rodičia dohodnú, cez SKYPE alebo cez telefón a teraz tam pôjde na Vianoce. Maloletý spontánne uviedol, že najradšej chodí k otcovi v čase, keď je tam H., čo je jeho nevlastná sestra, ale maloletý nemá rád, keď je tam M.. Na otázku, kto je M. maloletý uviedol, že je družka otca, ktorá kričí a nadáva aj na matku až sa s H. museli schovať na záchod. Tiež maloletý uviedol, že matke môže telefonovať len potajomky, keď to M. nevidí, lebo jej sa to nepáči. Úrad mal za to, že odlúčenie dieťaťa od matky nie je v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Vo veci súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rodným listom dieťaťa, s rozsudkom Okresného súdu D. - východ, č.k. -26 zo dňa 11. 03. 2013, uznesením Okresného súdu D. -východ,

č.k. -55 zo dňa 03. 04. 2015 a uznesením Krajského súdu v D., č.k. -62 zo dňa 23. 06. 2015 výsluchom účastníkom konania a zistil tento skutkový stav: Maloletý C. D. sa narodil dňa XX. XX. XXXX v D. X - G. z otca D. D., nar. XX. XX. XXXX H. D., Č. štátneho občana a matky D. E., nar. XX. XX. XXXX, E. štátnej občianky. Dieťa je zapísané v knihe narodení matričného úradu mestskej časti D. X, okres D., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod por. č. 27. Rozsudkom Okresného súdu D.-H., č.k. -26 zo dňa 11.03.2013 bol maloletý C. zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi dieťaťa bola stanovená povinnosť prispievať na jeho výživu mesačne sumou 3000,--Kč (111 €). Už v čase úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu rodičia spolu nežili, spoločne nehospodárili od októbra 2012. Matka dieťaťa v tom čase bola tehotná s druhým dieťaťom. Matka dieťaťa uzavrela manželstvo so svojim manželom a presťahovala sa asi 30 km od D.. Obaja rodičia zhodne potvrdili, že mal. dieťa svojho otca navštevovalo približne jedenkrát za 14 dní, pričom nebol problém v styku otca s maloletým dieťaťom a ani potom, ako sa matka vydala. Matka v lete 2014 navštívila SR na dobu jedného mesiaca, o čom otec vedel a dal jej súhlas, pričom po mesiaci sa vrátila na územie Č.. Spornou tak zostáva otázka, či v januári 2015 otec súhlasil s presťahovaním sa maloletého dieťaťa na územie Slovenskej republiky, alebo matka vyviezla dieťa mimo územia Č. neoprávnene. Podľa článku 1 Dohovoru o medzinárodných aspektoch únosov detí, ktorý bol prijatý v Haagu dňa 25. 10. 1990 (publikovaný v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. , ďalej len " Dohovor "), cieľom tohto dohovoru je: a) zabezpečiť okamžitý návrat detí, ktoré boli neoprávnene premiestnené do niektorého zmluvného štátu alebo sú v ňom zadržiavané a b) zabezpečiť, aby opatrovnícke práva a práva styku podľa právneho poriadku jedného zmluvného štátu sa účinne dodržiavali v ostatných zmluvných štátoch. Podľa článku 3 Dohovoru, premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak : a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia, alebo iná právnická osoba, buď spoločne alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne alebo samostatne alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu, či zadržaniu. Opatrovnícke právo uvedené v písmene a) možno nadobudnúť najmä priamo zo zákona alebo na základe rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu alebo na základe dohody platnej podľa právneho poriadku tohto štátu. Podľa článku 4 Dohovor, sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahne vek 16 rokov. Podľa článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3. a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa. Justičný alebo správny orgán nariadi návrat dieťaťa aj keď sa konanie začalo aj po uplynutí lehoty 1 roka uvedenej v predchádzajúcom odseku, okrem prípadu, že sa preukáže, že dieťa sa už zžilo s novým prostredím.

Ak justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu má dôvod domnievať sa, že dieťa bolo premiestnené na územie iného štátu, môže zastaviť konanie alebo zamietnuť žiadosť o návrat dieťaťa. Podľa článku 13 Dohovoru, bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku, justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že: a) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala, alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo b) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do znesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadenie návratu dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku, justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán, alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

V danej veci súd konštatuje, že problematickou zostáva otázka, či otec dieťaťa v januári 2015, kedy mal. dieťa opustilo územie Č. a presťahovalo sa na územie SR, matka konala s vedomím alebo proti vedomiu a vôli otca.Obaja účastníci konania uvádzali, že presťahovanie sa stalo v januári 2015, ktorý čas matka konkretizovala na deň 24. 01. 2015. Matka tvrdila, že maloleté dieťa mal otec bezprostredne pred odchodom dieťaťa na územie SR vo svojej starostlivosti po dobu dvoch dní, sám priviedol dieťa na nádražie, rozlúčil sa s ním a dieťa odovzdal starej matke dieťaťa, ktorá ho s jej súhlasom prevážala na územie SR vlakom. Obaja rodičia potvrdili, že od začiatku roka 2015 intenzívne spolu komunikovali, najmä prostredníctvom telefónov, kedy matka sa po dobu asi jedného týždňa zdržiavala na hoteli. Z uvedených vyjadrení vyplýva, že otec dieťaťa bol uzrozumený s tým, že matka sa hodlá presťahovať na územie SR. Nasvedčuje tomu aj tá skutočnosť, že bezprostredne pred odchodom dieťaťa mal dieťa vo svojej moci na základe dohody rodičov o jeho styku s ním a dieťa bez problémov odovzdal do starostlivosti starej matke, ktorá maloletého vyzdvihla na nádraží a cestovala s maloletým na územie SR, čiže v čase, keď dieťa opúšťalo územie Č., mal otec dieťaťa vedomosť o jeho presťahovaní. Napriek tomu otec dieťa bez problémov odovzdal starej matke tak, ako sa rodičia predtým dohodli. Túto skutočnosť podporuje aj tvrdenie oboch rodičov dieťaťa, že vo februári 2015 bolo dieťa po dobu niekoľkých dní v osobnej starostlivosti otca v D., kedy ho matka priviezla a následne si po dieťa prišla. V tom čase už otec vedel, že sa matka nehodlá vrátiť na územie SR a zjavne sa zmieril so situáciou, že dieťa bude žiť na území SR. Toto nepriamo podporuje aj konanie samotného otca, kedy na Okresný súd D. - H., podal návrh na zmenu výchovy mal. dieťaťa s tým, že sa domáhal zverenia dieťaťa do svojej starostlivosti. Aj potom mal otec dieťa vo svojej starostlivosti ešte počas letných prázdnin po dobu jedného týždňa, ako to vyplýva zo súhlasného vyjadrenia oboch rodičov a dieťa následne odovzdal opätovne do starostlivosti matky, pričom vedel, že dieťa bude žiť s matkou na území SR. Na základe hore uvedeného tak súd konštatuje, že nedošlo k neoprávnenému premiestneniu maloletého dieťaťa z územia Č. na územie SR, keďže otec o tomto premiestnení vedel, s týmto sa aj zmieril, čomu nasvedčuje jeho následné konanie vo vzťahu k maloletému dieťaťu. Nie je preto možné ani tvrdiť, že by matka neoprávnene dieťa zadržiavala na území SR, keďže otec jej dieťa po svojom styku s ním bez problémov vrátil do jej starostlivosti a už v tom čase vedel, že matka hodlá žiť na území SR spolu s maloletým dieťaťom. V danej veci nie je ani tak problém v tom, či dieťa bolo neoprávnene premiestnené z územia Č. na územie SR, prípadne, či je na území SR neoprávnené zadržiavané. Problém vo vzťahu medzi rodičmi dieťaťa ohľadom výkonu ich rodičovských práv a povinností súd vidí v tom, že presťahovaním sa dieťa došlo k zväčšeniu vzdialenosti medzi bydliskom otca a bydliskom maloletého dieťaťa a rodičia sa nedokážu, resp. majú problém v niektorých situáciách dohodnúť sa ohľadom styku otca s mal. dieťaťom a výkonu jeho práva na styk s maloletým dieťaťom. V danej veci súd zistil, že matka vytvorila na území SR pre maloleté dieťa dobré materiálne podmienky pre jeho výchovu a opateru a túto výchovu a opateru zvláda. Ďalej súd prihliadal na tú skutočnosť, že maloletý nastúpil od septembra 2015 na povinnú školskú dochádzku v Ž. do ZŠ, kde sa mu podľa vlastného vyjadrenia páči, má už nových kamarátov a podobne. Aj otec má vytvorené podmienky pre výchovu a opateru dieťaťa a súd uveril tvrdeniu otca, že maloleté dieťa jeho domácnosť dostatočne dobre pozná. Otec má aj ďalšie deti, pričom jeho dcéra ". je v blízkom citovom vzťahu s maloletým a maloletý sa s ňou rád stretáva. U matky má však dieťa ďalšieho svojho súrodenca, s ktorým tiež denno- denne žije v spoločnej domácnosti. Tomu, že otec sa zmieril s presťahovaním sa dieťa na územie SR, nasvedčuje aj tá skutočnosť, že sám navrhol matke dieťaťa úpravu jeho styku s maloletým 1x za 3 mesiace na dobu niekoľko dní. Súd neuveril tvrdeniu otca o tom, že takýto návrh podal v lete roku 2014. V tom čase by takýto návrh bol nezmyselný, keďže matka vycestovala v lete 2014 na územie SR len na dobu jedného mesiaca a následne sa vrátila naspäť do Č. aj spolu s maloletým dieťaťom. Za daných okolností súd dospel k záveru, že návrh otca na nariadenie návratu dieťaťa do miesta jeho obvyklého pobytu nie je dôvodný a preto ho zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, proti ktorému uzneseniu smeruje, kto ho robí

- odvolateľ, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu odvolateľ napáda uznesenie, v čom je uznesenie

alebo postup okresného súdu nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).Odvolanie musí mať náležitosti podľa í byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.