Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-68-2015.pdf
PDF · 77.5 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/68/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte v zložení JUDr. Mária Podhorová, predsedníčka senátu, JUDr. Peter Priehoda, JUDr. Anna Snopčoková, členovia senátu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti W. Z., nar. XX.XX.XXXX a V. Z., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom u matky, zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny R. V., deti matky - W. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., S. R. XXX, t. č. W. S. R. X a otca - X. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A., S. R. XXX, t. č. C. S. V., V. W. XXX, D. R., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota zo dňa 04.08.2015, č. k. 2P/80/2015-55, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil výživné na maloleté deti Z. z doterajších 30% zo sumy životného minima na sumu 40,- Eur pre maloletého W. a rovnako 40,- Eur pre maloletú V. počnúc dňom 11.03.2015 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 11.03.2015 do 31.07.2015 v sume 128,70 Eur uložil otcovi vyplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Prvostupňový súd po vykonanom dokazovaní považoval za relevantnú skutočnosť, že na strane maloletých detí došlo k podstatnej zmene pomerov, na strane matky došlo k zmene pomerov v tom, že jej pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Pokiaľ ide o povinnú osobu pri určovaní vyživovacej povinnosti, ktorou je v tomto prípade otec maloletých detí, súd považoval za preukázané, že tento bol zamestnaný a pracovný pomer skončil sám na základe dohody o skončení pracovného pomeru. V súčasnej dobe je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Súd posúdil túto skutočnosť tak, že sa otec sám pripravil o možnosť plnenia si svojej vyživovacej povinnosti, pripravil sa o zdroj pravidelného príjmu, a preto vyhovel návrhu a zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletým na sumu po 40,- Eur mesačne (oproti požadovanej sume zo strany matky po 60,- Eur mesačne).
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec maloletých detí. Poukázal na to, že sa v súčasnosti zdržuje na území D. R. a od 05.05.2015 je v evidencii úradu práce, kde poberá podporu. Má tu prenajatý byt, náklady spojené s ubytovaním predstavujú mesačne čiastku 2135,- Kč. Iný príjem nemá a z tohto dôvodu nesúhlasí so zvýšením vyživovacej povinnosti. V predchádzajúcom zamestnaní bol jeho mesačný príjem 8500,- Kč. K ukončeniu predchádzajúceho zamestnania uviedol, že tomuto predchádzala dlhodobá práceneschopnosť a po jej ukončení zamestnávateľ skončil s ním pracovný pomer dohodou ku dňu 30.04.2015. Túto skutočnosť môže potvrdiť jeho obvodný lekár X.. F. S. v C. S. V., ktorý mu potvrdenie o práceneschopnosti vystavil dňa 20.05.2014 a ukončil dňa 30.04.2015. V
súčasnosti poberá len podporu, z ktorej musí hradiť náklady na bývanie a živobytie. Odo dňa 13.07.2015 je opäť práceneschopný, a preto požaduje o opätovné prejednanie vo veci zvýšenia výživného.
Matka maloletých detí v písomnom vyjadrení nesúhlasila s dôvodmi odvolania a trvá na potvrdení rozhodnutia prvostupňového rozsudku.
Kolízny opatrovník maloletých detí navrhol potvrdiť rozsudok prvostupňového súdu, keď má za to, že prvostupňový súd rozhodol po dôkladnom dokazovaní. Súd rešpektoval ako práva rodičov, tak aj záujem maloletých detí.
Krajský súd preskúmal vec v medziach daných ust. § 212 ods. 2, písm. a) O.s.p., bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p. Rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Zároveň odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov prvostupňového rozsudku, na ktoré poukazuje a s ktorými sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že matka maloletých detí podala návrh na zvýšenie výživného pre obe maloleté deti po štyroch rokoch od poslednej úpravy výživného (rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 7C/55/2010 zo dňa 22.02.2011, ktorým bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí a zároveň bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej bol otec povinný prispievať na jej výživu sumou 30% zo sumy životného minima na každé dieťa) tak, ako to konštatuje v napadnutom rozsudku aj prvostupňový súd. Už sama táto okolnosť, tzn. vyšší vek dieťaťa, na strane oprávnených, v tomto prípade maloletých detí, znamená takú zmenu pomerov, na ktorú je súd povinný prihliadnuť. V čase poslednej úpravy mal maloletý W. X roky, navštevoval materskú školu, maloletá V. mala X roky a nenavštevovala výchovné zariadenie. V súčasnosti je maloletý W.iakom X. triedy, maloletá V. má X rokov a navštevuje predškolské zariadenie. Uvedená skutočnosť, tzn. vyšší vek dieťaťa znamená nárast potrieb maloletých detí a je teda relevantnou okolnosťou, pre ktorú súd môže zmeniť predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom (§ 78 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine).
Okrem odôvodnených potrieb maloletých detí v zmysle § 62, § 75 Zákona o rodine súd prihliada aj na možnosti a schopnosti povinného rodiča, v tomto prípade otca. Ako vyplýva z protokolu napísaného na Okresnom súde v Kutnej Hore dňa 11.06.2015, otec so zvýšením výživného na čiastku 60,- Eur mesačne na každé dieťa nesúhlasil z dôvodu, že to nemá z čoho platiť. Uviedol, že pracoval vo firme D. Z. A. prostredníctvom pracovnej agentúry O. Q., a.s., pracoval tu asi 2 roky s príjmom 8500,- Kč. Pracovný pomer rozviazal dohodou ku dňu 30.04.2015, v dobe výsluchu bol evidovaný na úrade práce. Uviedol, že býva v prenajatom byte 1+1, na ktorý celková výška mesačnej platby (nájomné spolu s fixnými poplatkami) predstavuje sumu 4301,- Kč. Uviedol, že nevlastní žiadne osobné motorové vozidlo, žiadnu nehnuteľnosť, ani finančné prostriedky. Svoj zdravotný stav označil za dobrý s tým, že občas má problémy s chrbtom a z tohto dôvodu aj ukončil pracovný pomer u predchádzajúceho zamestnávateľa. Podľa jeho názoru je to v dohode aj napísané. Súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
Z dokladu, na ktorý sa otec odvoláva - rozviazanie pracovného pomeru dohodou - § 49 Zákonníka práce je zistené, že pracovný pomer končí dohodou zmluvných strán v zmysle § 49 Zákonníka práce dňom 30.04.2015. Zamestnancovi nepatrí odstupné. Žiadne dôvody pre takýto postup v uvedenom doklade zverejnené nie sú.
Z ďalšieho písomného dôkazu - zmluvy o nájme bytu je preukázané, že otec mal prenajatý byt v C. S. V. tak, ako uviedol, za ktorý mesačne platí 4301,- Kč.
Z rozhodnutia Úradu práce D. R. - krajská pobočka v Q. zo dňa 25.05.2015 je zistené, že otcovi maloletých detí bola priznaná podpora v nezamestnanosti ako uchádzačovi o zamestnanie, a to od 01.05.2015 vo výške 5537,- Kč po dobu prvých dvoch mesiacov, 4259,- Kč mesačne po dobu ďalších dvoch mesiacov a vo výške 3833,- Kč mesačne po zostávajúcu podpornú dobu. Podpora v nezamestnanosti sa priznáva na podpornú dobu 5 mesiacov.
Z uvedeného odvolací súd konštatuje, že otec maloletých detí ani v rámci prvostupňového, ani v rámci odvolacieho konania nepreukázal svoje tvrdenie o skončení zamestnania dohodou zo zdravotných
dôvodov tak, ako to vysvetľoval pri svojom výsluchu. Rovnako nepreukázal žiadne dôkazy o tvrdenej dlhodobej práceneschopnosti pred ukončením pracovného pomeru a ani následne tak, ako to uvádza v písomnom odvolaní. Za takejto situácie odvolací súd považuje za správne rozhodnutie prvostupňového súdu, ktorý s poukazom na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine neprihliadol na skutočnosť, že otec maloletých detí je evidovaný na úrade práce ako nezamestnaný a poberá len podporu v nezamestnanosti, nakoľko bola splnená podmienka, že sa otec vzdal bez dôležitého dôvodu zamestnania, a teda svojho stabilného mesačného príjmu napriek tomu, že vie o svojej vyživovacej povinnosti k dvom maloletým deťom. Odvolací súd poukazuje aj na nepomer vo výške podpory v nezamestnanosti a nákladov, na ktoré sa zaviazal v dohode o prenájme bytu. Sám otec pri výsluchu zhodnotil svoj zdravotný stav ako „celkom dobrý“ až na občasné problémy s chrbtom. Nepreukázal, že by jeho zdravotný stav bol dôvodom, pre ktorý sa nemôže zamestnať a dosahovať taký príjem, aby sa podieľal primeranou čiastkou na výživnom pre svoje dve maloleté deti.
Aj podľa názoru odvolacieho súdu správne uzavrel prvostupňový súd, že na strane maloletých detí došlo k výraznej zmene pomerov, ktoré vyžadujú úpravu výživného a zároveň neprihliadol na nepriaznivú zmenu pomerov na strane otca detí, keď túto vyhodnotil tak, ako je uvedené vyššie. Keď vzhľadom na všetky tieto relevantné skutočnosti a okolnosti ustálil prvostupňový súd výšku výživného na každé maloleté dieťa 40,- Eur, je toto rozhodnutie primerané ako nevyhnutným potrebám maloletých detí, tak aj možnostiam a schopnostiam povinného rodiča - otca.
Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 1, písm. a) O.s.p. tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.