Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_35C-460-2013.pdf
PDF · 142.19 KB
No categories available
35C/460/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Údernícka 5, 851 01 Bratislava, v zastúpení: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Údernícka 5, 851 01 Bratislava, proti žalovanému: L. F., M..: X.X.XXXX, naposledy bytom: W. XX, B., v zastúpení opatrovníkom T.. U. R., S. Okresného P. B.-G., za účasti vedľajšieho účastnícka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom: Nám. Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 42176778, v zastúpení: JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov, o zaplatenie 1.672,92 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.
Žalobca j e p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 214,63 € a to k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, Námestie SNP 7, 091 01 Stropkov, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14. 8. 2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 1.672,92 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 106,65 € a ročným úrokom z omeškania 9 % zo sumy 1.672,92 € od 13.2.2012 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia.
Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00151653 a žalobcom postúpil postupca na žalobcu pohľadávku vočia žalovanému. Postupca a žalovaný uzatvorili dňa 29.3.2007 Zmluvu č. XXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej len „VOP“). Na základe uvedenej zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanému peňažné prostriedky, pričom podmienky čerpania peňažných prostriedkov, ich splácania, podmienky pri neplnení zmluvných povinnosti a ďalších náležitosti sú upravené v Zmluve a vo VOP. Žalobca uviedol, že podľa jeho názoru je Zmluva o úvere tzv. absolútnym obchodom a preto sa právne vzťahy zo Zmluvy uzavretej pred 1.1.2008 spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahu. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpeniu predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 5.513,84 €, ktorá pozostávala z istiny 4.888,73 €, riadneho úroku 110,69 €, úroku z omeškania 505,45 € a ostatného príslušenstva 8,97 €, pričom posledné dve sumy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Podľa Zmluvy postupca poskytol žalovanému úver vo výške 3.983,27 €, ktorý mal byť splácaný v mesačných splátkach vo výške 92,94 € vždy k 20.dňu v mesiaci. Žalobca si uplatňuje splátky úveru splatné od 20.9.2010 do 20.2.2012 v počte 18 a v celkovej výške 1.672,92 €.
Splátky pôvodne splatné od 20.2.2012 do 20.2.2012 sa stali splatnými 12.2.2012 kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, t.j. dlžná suma pozostáva z 18 neuhradených splátok úveru v celkovej výške 1.672,92 € (t.j. rozdiel medzi neuhradenými splátkami úveru a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na tieto splátky). Žalobca si vyčíslil aj úrok z omeškania nasledovne:
- 9 % zo sumy 92,94 EUR od 21.09.2010 do 12.02.2012 vo výške 11,96 EUR
- 9 % zo sumy 92,94 EUR od 21.10.2010 do 12.02.2012 vo výške 11,25 EUR
- 9 % zo sumy 92,94 EUR od 21.11.2010 do 12.02.2012 vo výške 10,53 EUR
- 9 % zo sumy 92,94 EUR od 21.12.2010 do 12.02.2012 vo výške 9,82 EUR
- 9 % zo sumy 92,94 EUR od 21.01.2011 do 12.02.2012 vo výške 9,09 EUR
- 9 % zo sumy 92,94 EUR od 21.02.2011 do 12.02.2012 vo výške 8,36 EUR
- 9 % zo sumy 92,94 EUR od 21.03.2011 do 12.02.2012 vo výške 7,71 EUR
- 9 % zo sumy 92,94 EUR od 21.04.2011 do 12.02.2012 vo výške 6,98 EUR
- 9 % zo sumy 92,94 EUR od 21.05.2011 do 12.02.2012 vo výške 6,27 EUR
- 9 % zo sumy 92,94 EUR od 21.06.2011 do 12.02.2012 vo výške 5,55 EUR
- 9 % zo sumy 92,94 EUR od 21.07.2011 do 12.02.2012 vo výške 4,84 EUR
- 9 % zo sumy 92,94 EUR od 21.08.2011 do 12.02.2012 vo výške 4,11 EUR
- 9 % zo sumy 92,94 EUR od 21.09.2011 do 12.02.2012 vo výške 3,38 EUR
- 9 % zo sumy 92,94 EUR od 21.10.2011 do 12.02.2012 vo výške 2,68 EUR
- 9 % zo sumy 92,94 EUR od 21.11.2011 do 12.02.2012 vo výške 1,95 EUR
- 9 % zo sumy 92,94 EUR od 21.12.2011 do 12.02.2012 vo výške 1,25 EUR
- 9 % zo sumy 92,94 EUR od 21.01.2012 do 12.02.2012 vo výške 0,52 EUR
- 9 % zo sumy 1.672,92 EUR od 13.02.2012 do zaplatenia
Podaním zo dňa 25.9.2013 doručeným súdu 27.9.2013 oznámil vstup do konania vedľajší účastník Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS a to na podporu žalovaného, kedy namietol neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, nekalé obchodné praktiky a z opatrnosti vzniesol aj námietku premlčania žalovanej pohľadávky. Následne podaním zo dňa 30.10.2013 sa vedľajší účastník vyjadril k návrhu na začatie konania nasledovne: Žalobca nadobudol pohľadávku vo výške 5.513,84 € na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2011 od právneho predchodcu (SLSP, a.s.), ktorý uzavrel so žalovaným dňa 29.3.2007 Zmluvu o splátkovom úvere, na základe ktorej poskytol právny predchodca žalobcu žalovanému finančné prostriedky. Splatnosť poslednej zmluvne dojednanej splátky bola dohodnutá na deň 20.2.2012. K postúpeniu pohľadávky došlo ešte počas trvania úverového vzťahu, preto vedľajší účastník vzniesol námietku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže Zmluvu o postúpení pohľadávky považuje za neplatnú. SLSP, a.s. ako banka je držiteľom „bankového povolenia“ podľa § 7 ods. 1 zákona o bankách, kedy nemohla postúpiť žalobcovi ako „nebanke“ tzv. živý úver, pretože bankové úvery môže poskytovať a spravovať iba banka. Predmetom postúpenia teda mohla byť len pohľadávka z ukončeného úverového vzťahu, resp. splatnej splátky úveru. Žalobca nepreukázal, aby k ukončeniu úverového vzťahu skutočne došlo, respektíve, že postúpené len splatné splátky úveru. Je zrejmé, že suma 5.513,84 € predstavuje skapitalizovanú dlžnú sumu z celého úverového vzťahu. Žalobca teda nemohol platne nadobudnúť pohľadávku z neukončeného úverového vzťahu od SLSP, a.s. a naďalej poskytovať a spravovať úverový rámec poskytnutý žalovanému, pretože takýmto konaním dochádza k obchádzaniu zákona č. 483/2011 Z.z. o bankách. Vzhľadom na uvedené vedľajší účastník žiadal žalobu zamietnuť a priznať žalovanému, ako aj jemu náhradu trov konania.
Podaním zo dňa 24.11.2013 sa žalobca vyjadril k oznámeniu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania a k jeho odporu, kedy mal za to, že vedľajší účastník nemôže vzniesť námietku premlčania, pretože nejde o úkon procesný, ale o úkon podľa hmotného práva. Uvedené vyplýva aj z ustanovenia § 100 ods. 1 OZ, z ktorého vyplýva, že námietku premlčania môže podať len dlžník, to znamená na námietku premlčania vznesenú vedľajším účastníkom treba nazerať ako na neúčinne uplatnenú, resp. uplatnenú neoprávnenou osobou. V závere žalobca namietal neprípustnosť vedľajšieho účastníctva v skrátenom konaní a navrhol, aby súd odpor vedľajšieho účastníka odmietol.
Vo vyjadrení zo dňa 18.9.2014 žalobca ďalej poukázal na článok 19 bod 19.16 Všeobecných obchodných podmienok, kedy klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny vzťah, z ktorého vyplývajú a bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou akúkoľvek požiadavku alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť akékoľvek
svoje záväzky na tretiu osobu. Poukázal ďalej na § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 8 zákona č.: 483/2001 Z.z.. Vzhľadom na citáciu týchto právnych predpisov mal za to, že je možné postúpiť nezosplatnenú pohľadávku banky osobe, ktorá nie je bankou a to bez súhlasu žalovaného. Mal za to, že vedľajší účastník účelovo vstupuje do súdnych konaní na strane žalovaného spotrebiteľa, za účelom dosiahnuť za každú cenu úspech v spore, aby mu mohli byť priznané trovy právneho zastúpenia.
Uznesením Okresného súdu Košice I č.k. 35C/460/2013-87 zo dňa 23.1.2015 súd pripustil vstup vedľajšieho účastníka do konania, ktoré rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2015.
Podaním zo dňa 30.3.2015 vedľajší účastník sa vyjadril k žalobe, kedy uviedol, že s poukazom na § 92 ods. 8 Zákona o bankách vyplýva, že banka bez zosplatnenia nemôže na nebanku postúpiť pohľadávku z celého úveru, alebo pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku, teda aktuálnemu dlhu dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávky. Zámer zákonodarcu možno postúpiť len pohľadávku po splatnosti obsiahnutý v dôvodovej správe k zákonu o bankách, kde sa v osobitnej časti § 92 uvádza: V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Predmetom postúpenia z banky na nebanku môže teda byť len splátka úveru (splátka splátky úveru, ktoré sú nepretržite viac ako 90 dní po lehote splatnosti), zároveň musí byť splnená aj podmienka, že banka písomne vyzve svojho klienta na úhradu peňažného záväzku, s ktorým je v omeškaní nepretržite 90 dní. Žalobca nepreukázal, že jeho právny predchodca SLSP, a.s. vyzval žalovaného na úhradu dlhu po tom, čo bol 90 kalendárnych dní v omeškaní so splácaním v zmysle prvej vety § 92 ods. 8 zákona o bankách a nepreukázal ani to, že na neho, resp. jeho právneho predchodcu boli postúpené len splatné splátky úveru. Ku dňu postúpenia pohľadávky (15.12.2011) dlh vo výške 5.513,84 € nemohol existovať. Takáto pohľadávka predstavuje skapitalizovanú sumu celého úveru, ktorý mal trvať do februára 2012. SLSP, a.s. jednoducho celý úver skapitalizovala bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom úverový vzťah ukončila a následne túto skapitalizovanú sumu postúpila na žalobcu. SLSP, a.s. je oprávnená na nebanku postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale to by musela úverový vzťah lege artis ukončiť (vyhlásiť mimoriadnu splatnosť) a takýmto spôsobom sa dopracovať k pohľadávke vo výške 5.513,84 €, ktorú následne v súlade so zákonom môže postúpiť aj osobe, ktorá nie je bankou. Z predložených dôkazov však nevyplýva, aby SLSP, a.s. mimoriadnu splatnosť predmetného úveru vyhlásila. Žalobca teda nemohol platne nadobudnúť pohľadávku v takejto výške, keďže úverový vzťah medzi SLSP, a.s. a žalovaným nebol ukončený. Týmto konaním sa dochádza k obchádzaniu zákona o bankách. Z toho dôvodu vznáša vedľajší účastník námietku nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu.
Podaním zo dňa 7.5.2015 sa žalobca vyjadril k uvedenému vyjadreniu vedľajšieho účastníka zo dňa 30.3.2015, kedy uviedol, že z gramatického výkladu nielen prvej ale aj druhej vety § 92 ods. 8 zákona č.: 483/2001 Z.z. o bankách je zrejmé, že zákonodarca rozlišuje dva pojmy, pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Ak sa v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca jednoznačne identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku, je potom zrejmé, že ak v druhej vete súvetia použije pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom istom význame. Správnosť záveru o tom, že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety citovaného ustanovenia. Jeho zmyslom je vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený zostatok zaniká. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 92 ods. 7 (teraz odsek 8) zákona o bankách sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou. Pod slovným spojením nesplácaný dlh je treba rozumieť dlh dlžníka v podobe vrátenia celého poskytnutého úveru veriteľovi, nakoľko tento dlh vzniká už poskytnutím úveru dlžníkovi, ktorý ho mal len možnosť vrátiť v splátkach postupným splácaním za zmluvne dohodnutých podmienok. Vzhľadom k tomu je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva a preto doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi v zmysle § 92 ods. 8 zákona o bankách nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. To znamená, že ak banka pred postúpením pohľadávky písomne nevyzvala dlžníka na plnenie, nemá to vplyv na platnosť postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka. S jej nedoručením môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 29.3.2007 bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. (ďalej len „banka“) a žalovaným (ďalej len „dlžník“) Zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť splátkový úver žalovanému v sume, v mene a za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere a žalovaný sa zaviazal za podmienok dohodnutých v Úverovej zmluvy poskytnutý úver splatiť, platiť úroky a plniť ďalšie podmienky dohodnuté v Úverovej zmluve. Základnými podmienkami boli: výška úveru: 120.000,- Sk, druh úveru: spotrebný úver - bezúčelový, typ a výška úrokovej sadzby: premenlivá, 12,60 % ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, spôsob poskytnutia úveru: jednorázovo, bezhotovostne, poplatok za poskytnutie úveru: 2.400,- Sk z prostriedkov úveru, poplatok za správu úveru: 60,- Sk mesačne, výška splátky: 2.800,- Sk, splatnosť prvej splátky istiny: 20.4.2007, počet splátok: 59, periodicita a splatnosť splátok istiny: mesačne k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, konečná splatnosť úveru: 20.2.2012, splatnosť úrokov: mesačne, posledný deň kalendárneho mesiaca, spôsob splácania: inkasným spôsobom z inkasného účtu, bol označený účet dlžníka inkasný účet a to: XXXXXXXXXX/XXXX, ročná percentuálna miera nákladov: 15,75 % ročne.
V uvedený deň uzavrela banka ako aj žalovaný aj Zmluvu o zmenkovom vyplňovacom práve.
Z dodatku č. 6 ku Všeobecným obchodným podmienkam z bodu 19.16 súd zistil takéto znenie daného ustanovenia: „Klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky voči klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky voči nej na tretiu osobu len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Banka nebude neodôvodnene odopierať súhlas s postúpením“.
Podaním zo dňa 27.12.2011 Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka, a to spotrebného úveru č.: XXXXXXXXX na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej dňa 15.12.2011, kedy mala byť postúpená pohľadávka vo výške 5.513,84 € s príslušenstvom, a to žalobcovi. Uvedená zásielka bola podaná na poštovú prepravu 25.1.2012.
Podaním zo dňa 24.1.2012 žalobca doručoval list s názvom: Výzva k úhrade a Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, kedy touto cestou žiadal o okamžité uhradenie dlžnej čiastky vo výške 5.712,06 €, najneskôr do 3.2.2012.
Dňa 15.12.2011 bola uzavretá medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, na základe ktorej bola dohoda zmluvných strán o odplatnom postúpení pohľadávok v celkovej výške (neuvedené) a to so všetkými právami, ktoré sú spojené s postupovanými pohľadávkami a za podmienok uvedených v zmluve. V bode 5.2. zmluvy bolo uvedené, že na základe podmienok tejto zmluvy postupca postupuje postupníkovi dňom účinnosti tejto zmluvy pohľadávky vrátane ich príslušenstva a všetkých súvisiacich práv a nárokov, ktoré sú s pohľadávkami spojené, ako aj práv plynúcich zo zabezpečenia pohľadávok. V bode 5.3. bolo uvedené, že postupník súhlasí s nadobudnutím pohľadávok vo svoj prospech ku dňu účinnosti tejto zmluvy. V bode 5.4. bolo uvedené, že postupník sa zaväzuje uhradiť postupcovi odplatu v súlade s ustanoveniami článku VI. tejto zmluvy. V bode 6.1. bolo uvedené, že postupca postupuje postupníkovi pohľadávky za odplatu vo výške (neuvedené - vybielené), čo predstavuje 13,1 % z celkovej výšky pohľadávok uvedenej v bode 5.1. zmluvy. V bode 13.2. zmluvy bolo uvedené, že táto zmluva nadobudne účinnosť ku dňu pripísania odplaty v celkovej výške a v lehote podľa článku V. zmluvy na bankový účet postupcu špecifikovaný v zmluve, s výnimkou ustanovení bodu 13.1., 13.2. a 13.3. článku, ustanovení článku VI. zmluvy, ustanovení bodu 12.1. článku XII. a ustanovení článku XIV. tejto zmluvy, ktoré nadobudnú účinnosť dňom podpísania zmluvy.
Podaním zo dňa 16.7.2013 právny zástupca žalobcu vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 6.131,03 € pokusom o zmier.
Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
Podľa § 528 ods. 2 OZ, postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.
Podľa § 7 ods. 1 zák.č. 483/2001 Z.z. o bankách, o udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. O udelení bankového povolenia pre banky podľa osobitného predpisu a o udelení bankového povolenia na vykonávanie hypotekárnych obchodov rozhoduje Národná banka Slovenska po prerokovaní s Ministerstvom financií Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo"). Žiadosť o udelenie bankového povolenia sa predkladá Národnej banke Slovenska.
Podľa § 92 ods. 8 Zákona o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 53 ods. 4 OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve,
j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.
Podľa § 132 O. s. p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa ustanovenia § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 502 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.
Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.
Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34).
Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, Oceáno Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam.
Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu poddmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.
Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.
Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 (2).
Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Podľa ust. čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5.apríla 1993, členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislemu uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalovaným ako dlžníkom a Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom (bankou) dňa 29.3.2007 bola uzavretá Úverová zmluva číslo: XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla žalovanému úveru vo výške 120.000,- Sk, ktorý sa zaviazal žalovaný splatiť v
59 mesačných splátkach vždy po 2.008,- Sk/66,65 €, splatnými vždy k 20.dňu v kalendárnom mesiaci, pričom splatnosť prvej splátky bola 20.4.2007 a konečná splatnosť úveru 20.2.2012. Bola dohodnutá aj premenlivá úroková sadzba, ktorá v deň uzatvorenia úverovej zmluvy predstavovala 12,60 % ročne a bola tam uvedená aj ročná percentuálna miera nákladov 15,75 %.
Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia zmluvy, keď predchodca žalobcu ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54 Občianskeho zákonníka zavedené zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorý zmenil a doplnil Občiansky zákonník s účinnosťou od 1.4.2004 a zaviedol do nášho právneho poriadku inštitút tzv. spotrebiteľských zmlúv, a to v súlade s čl. 69 až 71 Asociačnej dohody, ktorá vstúpila do platnosti 1. februára 1995, a ktorou sa Slovenská republika zaviazala, že vyvinie úsilie na zabezpečenie postupnej zlučiteľnosti jej právnych predpisov s predpismi Európskej únie. Dovtedy obdobný typ zmluvy čiastočne upravoval zákon č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ako tzv. typovú zmluvu (spotrebiteľskú). Táto úprava nášho právneho poriadku bola nevyhnutná v súvislosti so vstupom Slovenska do EÚ v máji 2004 a zosúlaďovala náš právny poriadok s niektorými právnymi aktmi Európskych spoločenstiev a EÚ. Momentálne uvedené upravuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3 (každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho zákonníka).
Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka (ustanovenia § 497 a nasledujúce upravujúce úverovú zmluvu) na vznik zmluvy, avšak pre celkové posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až 54 OZ. Tým pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovanou, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania nároku. Pričom ako vyplýva z cit. ust. OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona (myslí sa Občianskeho zákonníka) v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Zmluvy nesmú obsahovať dohody, ktoré by stavali spotrebiteľa do nevýhodnejšieho postavenia ako mu zákon priznáva a to s poukazom na ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Takýto výklad je podľa názoru súdu plne eurokonformný (t.j. výklad v súlade s komunitárnym právom). Aj preto je súd názoru, že je potrebné považovať záväzkovo právny vzťah vzniknutý medzi účastníkmi za občianskoprávny vzťah, nie vzťah obchodnoprávny. Taktiež ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa (OZ, zák.č. 258/2001 Z.z.), ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Taktiež vzhľadom k tomu, že žalovanému bol poskytnutý úver vo výške 120.000,- Sk (poskytnuté finančné prostriedky), vzťahuje sa na predmetnú zmluvu o úvere aj osobitná právna úprava, a to zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter úverovej zmluvy je potrebné posudzovať túto zmluvu aj z pohľadu kritérií obsiahnutých v § 52 a nasl. OZ v spojení so zákonom na ochranu spotrebiteľa.
Je nepochybné, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní úverovej zmluvy vystupoval ako dodávateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti /§ 52 ods. 3,4 Občianskeho zákonník/. Vzťahy medzi účastníkmi na základe zmlúv vznikli v dobe, kedy Slovenská republika už transformovala do právneho poriadku Smernice EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosti stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza spravidla od dodávateľov, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený. Spoločným znakom tejto novej úpravy je teda snaha cestou
práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Z hľadiska posúdenia nekalých podmienok v spotrebiteľských zmluvách Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách si stanovila práve za cieľ vyvážiť faktickú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom pozitívnym zásahom štátu.
Problematika ochrany spotrebiteľa je inštitút, ktorý treba vnímať komplexne a ktorý sa dotýka viacerých typov zmlúv. Európska únia venuje ochrane spotrebiteľa mimoriadnu pozornosť. Vychádzajúc z európskej legislatívy aj zmluvy uzatvorené podľa iných zákonov ako Občiansky zákonník možno tiež považovať za spotrebiteľské napriek tomu, že ich zákon priamo ako spotrebiteľské neoznačuje. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v Občianskom zákonníku pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä Občiansky zákonník, ale aj iné právne predpisy ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť (neprijateľné podmienky) na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany.
Z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora je ochrana zavedená smernicou založená na myšlienke, že spotrebiteľ je v slabšej pozícii, a to vedie k tomu, že súhlasí s podmienkami pripravenými vopred druhou zmluvnou stranou bez toho, aby mohol ovplyvniť obsah týchto podmienok. Občiansky zákonník v § 52 v znení od 1.4.2014 vymedzuje zmluvné typy spotrebiteľských zmlúv len deklaratórne (išlo o užší výpočet ako je úprava v práve EÚ). Aktuálna úprava v Občianskom zákonníku je už súladná s právom EÚ - spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (§ 52 ods. 1 OZ). Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, členské štáty EÚ zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.
Súd pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby skúma, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa domáha, t.j. či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania (aktívna vecná legitimácia) a či žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá zodpovedá právu, ktorého sa žalobca domáha (pasívna vecná legitimácia). Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu či žalovaného znamená, že žalobe nemožno vyhovieť. Predpokladom úspešnosti žaloby je, že žalobca preukáže, že je nositeľom tvrdeného hmotného práva a že žalovaný je nositeľom zodpovedajúcej hmotnoprávnej povinnosti.
Vzhľadom k tomu, že zo strany vedľajšieho účastníka bola vznesená námietka nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že nedošlo k riadnemu postúpeniu pohľadávky z pôvodného veriteľa Slovenská sporiteľňa, a.s. na žalobcu z dôvodu nedodržania ustanovení zákona o bankách, bolo potrebné sa najprv vysporiadať s tým, komu právo na zaplatenie patrí, teda komu svedčí aktívna hmotnoprávna legitimácia.
Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho záväzku namiesto doterajšieho veriteľa (postupcu, cedenta) vstúpi nový veriteľ (postupník, cesionár) na základe zmluvy uzavretej medzi nimi. Postúpením pohľadávky teda dochádza k zmene v osobe veriteľa tak, že novým veriteľom sa stane postupník a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Pri postúpení pohľadávky nie je účelom zmena obsahu postúpenej pohľadávky, ale zmena v osobe veriteľa. Postúpením pohľadávky sa dlžníkovo postavenie nemení, najmä sa nemôže zhoršiť jeho právne postavenie.
V predmetnom spore žalobca odvodzoval svoju aktívnu legitimáciu od Zmluvy o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 15.12.2011. V konaní však nebolo preukázané a žalobca to nakoniec ani netvrdil, že by Slovenská sporiteľňa, a.s. (postupca) vyzvala pred uzavretím zmluvy o postúpení pohľadávok žalovaného na splnenie omeškaných splátok poskytnutého úveru resp. že Slovenská sporiteľna, a.s. pre postúpením pohľadávky vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru. Túto vyhlásil až samotný žalobca listom zo dňa 24.1.2012, čo však nezodpovedá platnej právnej úprave, že by tak mal učiniť postupca. NA základe uvedeného je zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že ku dňu postúpenia bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru a teda, že dlh pri postúpení pohľadávky
predstavoval sumu, ktorú si uplatnil v konaní. Súd mal za to, že takýto dlh nemohol existovať ku dňu postúpenia pohľadávky a prisvedčil argumentácii vedľajšieho účastníka, že takáto pohľadávka je len skapitalizovanou sumou z celkového úveru. Právny predchodca žalobcu mohol na žalobcu postúpiť pohľadávku aj z celého úverového vzťahu, avšak len za podmienky riadneho ukončenia úverového vzťahu lege artis, t.j. po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru. Až následne môže banka v súlade so zákonom postúpiť inej osobe - nebanke takúto pohľadávku.
Súd posudzujúc ustanovenie § 92 ods. 8 Zákona o bankách má za to, že nemohlo dôjsť k účinnému postúpeniu pohľadávky na žalobcu, vo vzťahu k žalovanému nemôže byť postúpenie pohľadávky platným právnym úkonom pre rozpor so zákonom v zmysle § 39 OZ, pričom došlo k porušeniu daného ustanovenia, v dôsledku čoho žalobca nemôže byť nositeľom tvrdeného hmotného práva vyplývajúceho z predložených listinných dôkazov, t.j. nemá aktívnu vecnú legitimáciu a to dokonca ani k časti pohľadávky, s ktorou by žalovaný bol prípadne v omeškaní z dôvodu absencie akejkoľvek výzvy na úhradu zo strany právneho predchodcu žalobcu.
Vzhľadom na zistené skutočnosti súd žalobu zamietol pre nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Pre uvedené dôvody sa súd nestotožnil s argumentáciou a námietkami žalobcu vznesenými v konaní. Rovnako sa súd ďalej nezaoberal dôvodnosťou nároku ako takého (vo vzťahu k náležitostiam zmluvy o úvere, resp. neprijateľnosti podmienok v nej zakotvených a pod.).
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 5 Občianskeho súdneho poriadku, trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
V konaní bol v celom rozsahu neúspešný žalobca, ktorý si uplatnil právo na náhradu trov konania, ale vzhľadom na jeho neúspešnosť, súd o jeho trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
V konaní bol žalovaný v celom rozsahu úspešný, avšak žiadne trovy mu nevznikli a tieto si ani neuplatnil, a preto súd o jeho trovách s poukazom na § 151 ods. 1 veta prvá O.s.p. nerozhodoval.
Nakoľko na strane úspešného žalovaného vystupoval vedľajší účastník, ktorý si uplatnil nárok na náhradu trov konania, súd tomuto v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznal náhradu trov konania vo výške 214,63 € predstavujúcu trovy právneho zastúpenia za 2 úkony poskytnutej právnej služby v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z.: prevzatie a príprava zastúpenia, podanie vo veci samej - vyjadrenie sa k návrhu, každý úkon po 81,33 € plus 1x režijný paušál po 7,81 € a 1x režijný paušál po 8,39 €. Uvedenú sumu je žalobca povinný uhradiť k rukám právneho zástupcu vedľajšieho účastníka JUDr. Ambróza Motyku, advokáta, Nám. SNP 7, 091 01 Stropkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.