Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozhodnutie_6C-39-2013.pdf
PDF · 141.92 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/39/2013
Rozhodnutie
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Juditou Dubjelovou v právnej veci žalobcu CASH COLLECTORS SK s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015, prav. zast. Havel Holásek & Partners s.r.o., advokátsa kancelária so sídlom Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 36 856 584 proti žalovanému Y. C., nar. X.XX.XXXX, bytom I. XX, občanovi SR v konaní o zaplatenie 2 427,42 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
Žalovanému súd n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca podal na súd dňa 28.1.2013 žalobu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného uhradiť mu sumu 2 427,42 eur, úrok vo výške 17,70 % ročne zo sumy 2 097,05 od 11.7.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 9,25 % zo sumy 2 097,05 eur od 11.7.2011 do zaplatenia a priznať mu trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava (ďalej len pôvodný veriteľ) uzatvoril so žalovaným zmluvu o splátkovom úvere číslo XXXXXXXXXX (ďalej len zmluvu), ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne účinné od 1.8.2002 (ďalej len VOP), Osobitné obchodné podmienky Slovenskej sporiteľne pre poskytnutie úverov a povolených prečerpaní účinné od 1.7.2007 (ďalej len ÚP) a Sadzobník poplatkov Slovenskej sporiteľne. Na základe tejto zmluvy pôvodný veriteľ poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 995,82 eur, ktoré sa zaviazal žalovaný splácať mesačnými splátkami vo výške 27,19 eur, vždy 10. dňa toho ktorého mesiaca, dátum prvej splátky bol určený dňom 10.8.2006 a konečná splatnosť úveru bola určená dňom 10.7.2011. Zmluva a VOP upravovali podmienky čerpania úveru, splácanie úveru a podmienky pri neplnení zmluvných povinností. V zmluve je uvedená výška úveru, úroková sadzba, poplatok za poskytnutie úveru, poplatok za správu úveru, výška splátok, periodicita splátok, splatnosť prvej splátky, konečná splatnosť, splatnosť úrokov, úrok z omeškania, spôsob splácania, číslo účtu a iné základne podmienky splácania (ďalej len základne podmienky). Zmluvné strany dohodli poplatok za správu úveru 60 Sk mesačne. Výška pevne úrokovej sadzby bola dohodnutá 17,70 % ročne, RPMN bola 23,19 % ročne. Tiež bolo dohodnuté, že z uhradených splátok veriteľ uhradí najskôr splatné poplatky a náklady súvisiace s úverom, úroky z omeškania, úroky z úveru a istinu. Žalovaný nedodržal podmienky splácania úveru, dostal sa do omeškania so splácaním a pôvodný veriteľ ho na túto skutočnosť upozornil a vyzval ho na úhradu splatných záväzkov. Pôvodnému veriteľovi vznikla pohľadávka voči žalovanému vo výške 2 427,42 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 2 097,05 eur, z úrokov z omeškania, z nezaplatených splátok od 1. dňa omeškania do postúpenia pohľadávky, t.j. do 26.10.2010 vo výške 330,37 eur. Predmetná pohľadávka sa nachádzala vo výpise z bankovej knihy pôvodného veriteľa pod č. 735, ktorý preukazuje výšku postúpenej pohľadávky. Pôvodný veriteľ a spoločnosť Havel, Holásek & Partners uzatvorili dňa 21.10.2010 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len
OZ) zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0919/2010/CE, kde v prílohe č. 1 je uvedená aj predmetná pohľadávka pod č. 735. Na základe tejto zmluvy prešla pohľadávka, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené na postupníka, ktorý listom zo dňa 21.10.2010 požiadal pôvodného veriteľa o písomné udelenie povolenia na tretí subjekt a pôvodný veriteľ dňa 5.11.2010 mu tento súhlas udelil. Pôvodný veriteľ oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky doporučeným listom zo dňa 12.11.2010.
Spoločnosť Havel, Holásek & Partners a žalobca uzatvorili dňa 1.12.2010 zmluvu o postúpení pohľadávok, kde v prílohe č. 1 je pod č. 735 je uvedená aj pohľadávka voči žalovanému. Na základe tejto zmluvy prešla pohľadávka, jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené na postupníka. Spoločnosť Havel, Holásek & Partners oznámila postúpenie pohľadávky žalovanému listom zo dňa 20.12.2010, ktorým ho vyzvala zároveň na okamžitú úhradu pohľadávky. Zmluvu o postúpení tejto pohľadávky žalobca nepredložil s poukazom na judikát NS SR sp. zn. R 119/2003. Žalobca tvrdil, že relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky zakladá bez ďalšieho aktívnu legitimáciu postupníka na vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Žalovaný do podania návrhu pohľadávku neuhradil, preto sa domáhal žalobca zaplatenia žalovanej sumy vo výške 2 427,42 eur, ktorá pozostáva z istiny úveru po splatnosti vo výške 2 097,05 eur, z úrokov z omeškania, z nezaplatených splátok od 1. dňa omeškania do postúpenia pohľadávky, t.j. do 26.10.2010 vo výške 330,37 eur. Zároveň si uplatňoval v zmysle základných podmienok dohodnutý zmluvný úrok vo výške 17,70 % ročne z istiny, t.j zo sumy 2 097,05 eur od 11.7.2011 do zaplatenia. Tiež si uplatňoval úrok z omeškania vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2 097,05 eur od 11.7.2011 do zaplatenia. Žiadal, aby súd žalobe vyhovel a priznal mu trovy konania.
Žalobca podaním doručeným súdu dňa 22.2.2013 špecifikoval žalovanú sumu, k podaniu predložil aj výpisy z účtu žalovaného u pôvodného veriteľa a Sadzobník poplatkov a náhrad Slovenskej sporiteľne platný od 1.7.2006. Uviedol, že žalovaný čerpal úver v plnej výške 995,82 eur (30 000Sk) jednorazovo a bezhotovostne dňa 4.11.2006 na základe predmetnej zmluvy o splátkovom úvere. Úroková sadzba bola určená ako pevná až do konečnej splatnosti úveru a v zmysle ÚP sa splatné úroky a poplatky stávali súčasťou istiny. Uviedol prehľad výšky úroku za jednotlivé mesiace od 31.7.2006 do 21.10.2010. Tiež uviedol prehľad výšky poplatkov za jednotlivé mesiace, a to od 31.7.2006 do 30.9.2010 mesačne po 1,99 eur za správu úveru a dňa 21.10.2010 2,99 eur za správu úveru, tiež poplatky za upomienky - dňa 24.8.2006 prvá upomienka 6,64 eur, dňa 26.12.2006 druhá upomienka 16,60 eur. Uviedol aj prehľad výšky úrokov z omeškania za jednotlivé mesiace s tým, že do 15.1.2009 bola použitá sadzba úroku z omeškania vo výške 26,4 % ročne a od 15.1.2009 vo výške 8 % ročne. Poukázal na to, že žalovaný mal zaplatiť celkom 60 mesačných splátok po 27,19 eur, prvá splátka 10.8.2006, posledná splátka 10.7.2011. Žalovaný uhradil celkom sumu vo výške 124,55 eur, pričom už s prvou splátkou bol v omeškaní. Poslednú splátku uhradil 10.12.2006 vo výške 15,80 eur. Z uhradenej splátky, dňa 21.12.2006 vo výške 3 752,-- Sk bola započítaná suma v časti 13,30 Sk na splatné úroky z omeškania zo dňa 31.8.2006, v časti 30,70 Sk na splatné úroky z omeškania zo dňa 30.9.2006, v časti 50,50 Sk na splatné úroky z omeškania zo dňa 31.10.2006, v časti 66,70 Sk na splatné úroky z omeškania zo dňa 30.11.2006, v časti 54,70 Sk na splatné úroky zo meškania zo dňa 21.12.2006 a v časti 3 536,20 Sk na istinu úveru. Tiež uviedol, ako vypočítal žalovanú istinu úveru 2 097,05 eur - a to na základe čerpania úveru, úrokov a poplatkov od ktorých odpočítal úhradu žalovaného. Špecifikoval čerpanie istiny 30 000 Sk + úroky do 31.12.2008 vo výške 15 719,20 Sk + poplatky do 31.12.2008 vo výške 2 500 Sk mínus úhrady započítané na istinu 3 536,20 Sk = 44 638 Sk, t.j. 1 483,20 eur. Suma 569,07 eur predstavuje úroky z 1.1.2009 a sumu 44,78 eur predstavuje poplatky od 1.1.2009, teda spolu je to suma úroky + poplatky vo výške 613,85 eur. Konečná suma istiny je 1 483,20 eur + 613,85 eur = 2 097,05 eur. Uviedol, ako vypočítal úrok z omeškania vo výške 330,37 eur do 21.10.2010, a to úrok z omeškania do 31.12.2008 bol vo výške 184,51 eur a úrok z omeškania od 1.1.2009 bol vo výške 145,85 eur. Úrok z omeškania do 21.10.2010 spolu vypočítal takto: 184,51 eur + 145,85 eur = 330,37 eur.
Súd poučil účastníkov konania o ich právach a povinnostiach a vyzval ich, aby sa k nej v lehote 15 dní vyjadrili.
Žalovaný sa k žalobe v lehote určenej súdom nevyjadril.
Žalobca v podaní, doručenom súdu dňa 12.3.2013 na žalobe trval a súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.
Súd vo veci nariadil pojednávanie na ktoré predvolal účastníkov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámil sa s obsahom pripojených listinných dôkazov - zmluvou o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX ( čl. 9 spisu) VOP (čl. 10 - 23), oznámením pôvodného veriteľa žalovanému o postúpení pohľadávky (čl. 24), oznámením Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava žalovanému o postúpení pohľadávky (čl. 25 ,26), informatívnymi výpismi z OR žalobcu a spoločnosti Havel, Holásek & Partners (čl. 29,30), vyjadreniami žalobcu (čl.34-39,52,59,64,152-158) a výpismi z účtu žalovaného u pôvodného veriteľa (čl. 40-43, 161-167), Sadzobníkom poplatkov a náhrad pôvodného veriteľa (čl.44), vyjadrením žalobcu ohľadom postúpenia pohľadávky na výzvu súdu (čl. 178) a zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou medzi pôvodným veriteľom a Havel, Holásek & Partners (čl. 179-184), správou pôvodného veriteľa (čl. 185), na základe čoho ustálil tento skutkový stav:
Žalobca na pojednávaniach na žalobe trval žiadal, aby jej súd vyhovel. Poukázal na svoje písomné vyjadrenia a špecifikáciu žaloby uvedenú v týchto vyjadreniach. Nevedel sa vyjadriť, či pôvodný veriteľ doručil žalovanému výzvu na zaplatenie dlžnej sumy pred postúpením pohľadávky na spoločnosť Havel, Holásek & Partners s.r.o. Uviedol, že pred postúpením pohľadávky k zosplatneniu úveru pôvodným veriteľom nedošlo a konečná splatnosť úveru bola dňa 10.7.2011. Trval na tom, že ide o platné postúpenie pohľadávky. Pre platné postúpenie pohľadávky nie je potrebné, aby pôvodný veriteľ zasielal písomnú výzvu žalovanému v zmysle zákona o bankách. Podľa tohto zákona je možné postupovať aj nesplatnú bankovú pohľadávky na iný subjekt. Poukázal na stanovisko Doc. Csacha publikované v časopise Súkromné právo v roku 2015.
Žalovaný na pojednávaní dňa 22.9.2015 uviedol, že úver zobral z toho dôvodu, že chcel kúpiť zariadenie do domácnosti. V čase vybavovania úveru pracoval na OÚ Lomnička, neskôr stratil zamestnanie, preto úver neplatil. Celkom má 6 detí. Nevedel sa vyjadriť, či pred postúpením pohľadávky mu bola doručená výzva na úhradu dlžnej sumy.
Na pojednávanie dňa 10.11.2015 sa nedostavil žalovaný, ktorému predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručene, tento svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil, preto súd prejednal vec v jeho neprítomnosti v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p.
Z predloženej úverovej zmluvy je nesporné, že pôvodný veriteľ a žalovaný uzavreli dňa 20.7.2006 zmluvu o splátkovom úvere - druh úveru - MINI úver do 10 minút, podľa ktorej pôvodný veriteľ poskytol žalovanému bezúročný spotrebný úver vo výške 30 000,-- Sk, t.j. 995,82 eur, pri pevnej ročnej úrokovej sadzbe 17,70 %. Poplatok za správu úveru bol dohodnutý 60 Sk mesačne. Žalovaný sa zaviazal splácať úver s dohodnutým úrokom v 60 mesačných splátkach vo výške 27,19 eur (819,--Sk) vždy k 10. dňu v mesiaci. Splatnosť prvej splátky bola dňa 10.8.2006 a poslednej splátky dňa 10.7.2011, kedy bola stanovená konečná splatnosť úveru. RPMN bola 23,19 %. Splatnosť úrokov bola v posledný deň kalendárneho mesiaca. Žalovaný sa zaviazal platiť za správu úveru mesačne poplatok vo výške 1,66 eur (50,--Sk). V záverečných ustanoveniach zmluvy dlžník vyhlásil, že sa oboznámil a súhlasí s VOP veriteľa, ÚP, Sadzobníkom a podmienkami určenými zverejnením. Tiež v záverečných ustanoveniach je uvedené, že všetky právne vzťahy výslovne neupravené v Úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami ÚP, VOP, ObZ a ostatnými právnymi predpismi v tomto poradí a zmluvné strany sa dohodli, že ich vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.
Tiež z opakovaného dokazovania, ako aj z vyjadrenia žalobcu a z výpisu z účtu žalovaného u pôvodného veriteľa vyplýva, že pôvodný veriteľ účtoval žalovanému zmluvné úroky z úveru, úroky z omeškania, poplatky za správu úveru a poplatky za upomienky vo výške tak, ako je uvedené vyššie a ako to uviedol žalobca vo svojom vyjadrení. Nesporné je tiež, že žalovaný uhradil pôvodnému veriteľovi 5 splátok do 10.12.2006 spolu vo výške 124,55 eur, a to dňa 10.8.2006, 10.9.2006, 10.10.2006, 10.11.2006 po 27,19 eur, teda 4 splátky po 27,19 eur a 10.12.2006 uhradil sumu 15,80 eur. Z týchto splátok bola započítaná suma 3 536,20 Sk t.j. 117,38 eur na istinu a zvyšná suma bola započítaná tak, ako je uvedené vyššie, na úroky z omeškania.
Pôvodný veriteľ uzavrel so spoločnosťou Havel, Holásek & Partners s.r.o., dňa 21.10.2010 zmluvu o postúpení pohľadávok. Z Prílohy č. 1 k tejto zmluve vyplýva, že pôvodný veriteľ postúpil tejto spoločnosti aj pohľadávku žalovaného z predmetného úverového vzťahu vo výške 2 427,42 eur, pod číslom, 735.
Pôvodný veriteľ oznámil žalovanému doporučeným listom do vlastných rúk zo dňa 12.11.2010 postúpenie pohľadávky vo výške 2 427,42 eur postupníkovi Havel, Holásek & Partners s.r.o., Bratislava. Žalovaný na adrese trvalého bydliska zásielku neprevzal, deň uloženia zásielky bol 9.12.2010.
Havel, Holásek & Partners, s.r.o., zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 12.11.20101 postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcovi. Havel, Holásek & Partners s.r.o., listom zo dňa 20.12.2010 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške 2 427,42 eur žalobcovi. Toto oznámenie žalovaný prevzal dňa 27.12.2010 (čl. 26 spisu).
Žalobca listom doručeným súdu dňa 19.10.2015 uviedol, že k zosplatneniu pohľadávky pôvodným veriteľom pred postúpením pohľadávky z pôvodného veriteľa na spoločnosť Havel, Holásek & Partners, s.r.o., nedošlo a výzvou pôvodného veriteľa na zaplatenie dlžnej sumy adresovanou žalovanému žalobca nedisponuje. K podaniu predložil zmluvu o postúpení pohľadávok z pôvodného veriteľa na Havel, Holásek & Partners s.r.o., zo dňa 21.10.2010.
Pôvodný veriteľ podaním doručeným súdu 3.11.2015 na výzvu súdu oznámil, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania, bola postúpená dňa 21.10.2010, na základe zmluvy spoločnosti Havel, Holásek & Partners, s.r.o., a pôvodný veriteľ odovzdal postupníkovi aj súvisiacu dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka postupníkovi. Vzhľadom na tieto okolnosti pôvodný veriteľ nedisponuje žiadnymi listinnými dôkazmi.
Z výpisu z OR na spoločnosť Havel, Holásek & Partners s.r.o., (čl. 21) súd zistil, že táto spoločnosť nemá v predmete činnosti vykonávanie bankovej činností. Z výpisu z OR žalobcu (čl. 25) súd zistil, že žalobca tiež nemá v predmete činnosti vykonávanie bankovej činností.
Sporné ostali tieto skutočnosti:
- či je žalobca aktívne legitimovaný na podanie žaloby
- či je platné postúpenie pohľadávky žalobcovi v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, a
- či je platné postúpenie pohľadávky spoločnosti Havel, Holásek & Partners s.r.o., pôvodným veriteľom v zmysle § 92 ods. 8 ZoB,
- či pohľadávka pôvodného veriteľa v čase postúpenia bola splatná v takej výške, ako ju postúpil spoločnosti Havel, Holásek & Partners s.r.o., a následne, či bola splatná v takej výške, ako ju táto spoločnosť postúpila žalobcovi
- či bol žalovaný v omeškaní s platením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní pred jej postúpením
- či pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ písomne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy a či má o doručení tejto výzvy dôkaz,
- v akej výške bola splatná pohľadávka z úveru pred jej postúpením pôvodným veriteľom, ako postupcom spoločnosti Havel, Holásek & Partners s.r.o., a či bola splatná v takej výške, ako ju banka postúpila
- či pôvodný veriteľ pred postúpením pohľadávky zosplatnil celú pohľadávku, teda či vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a či toto zosplatnenie aj doručil žalovanému a či mohol postúpil celú nesplatnú pohľadávku
- či pred postúpením pohľadávky pôvodný veriteľ neukončil úverový vzťah so žalovaným odstúpením od zmluvy o úvere alebo výpoveďou tejto zmluvy žalovanému
Žalobca tvrdil, že pôvodný veriteľ mohol postúpiť na spoločnosť Havel, Holásek & Partners s.r.o., aj nesplatnú pohľadávku, nevedel však uviesť, v akej výške bola v čase postúpenia z predmetnej úverovej zmluvy pohľadávok splatná. Pre platné postúpenie pohľadávky pôvodný veriteľ nebol povinný zasielať písomnú výzvu žalovanému na zaplatenie dlžnej sumy v zmysle zákona o bankách, podľa ktorého je možné postupovať aj nesplatnú bankovú pohľadávky na iný subjekt. Tento voj názor oprel o stanovisko Doc. Csacha publikované v časopise Súkromné právo v roku 2015. Tvrdil, že relevantné oznámenie pôvodného veriteľa žalovanému o postúpení pohľadávky a tiež oznámenie postupníka Havel, Holásek & Partners s.r.o., žalovanému o postúpení pohľadávky, ako aj oznámenie žalobcu žalovanému o postúpení pohľadávky zakladá bez ďalšieho aktívnu legitimáciu postupníka, resp. žalobcu na vymáhanie
postúpenej pohľadávky. Súd z takého oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Tiež tvrdil, že v prejednávanom prípade ide o platné postúpenie pohľadávky, keďže pôvodný veriteľ mohol postúpiť aj nesplatnú pohľadávku na iný subjekt, ktorý nie je bankou. Žalobca je preto aktívne legitimovaný na podanie žaloby, keďže na základe postúpenia pohľadávky prešli naňho všetky práva z postúpenej pohľadávky.
Súd v konaní riešil základné sporné otázky, a to:
- či žalobca je aktívne legitimovaný v tomto spore
- či je platné postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom spoločnosti Havel, Holásek & Partners, s.r.o., v zmysle príslušných ustanovení OZ a v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku a následne, či je platné postúpenie pohľadávky spoločnosťou Havel, Holásek & Partners, s.r.o., na žalobcu
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, keďže žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto spore z dôvodu, že postúpenie pohľadávky pôvodným veriteľom spoločnosti Havel, Holásek & Partners, s.r.o., nie je platné v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, keďže išlo o bankovú pohľadávku a následne tiež nie je platné ani postúpenie pohľadávky zo spoločnosti Havel, Holásek & Partners, s.r.o., na žalobcu. Na základe takto ustáleného skutkového stavu súd právne uzatvára:
So vstupom Slovenska do Európskej únie Slovenská republika je povinná aplikovať európske právne predpisy, ktoré majú prednosť pred slovenskými právnymi predpismi, teda je povinná prednostne aplikovať na prejednávaný prípad aj Smernicu Rady č. 93/13 EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Táto Smernica 93/13 bola prevzatá do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004Z.z. účinným od 1.4. 2004 v ust. § 52-54, týkajúcich sa úpravy spotrebiteľských zmlúv. Podľa čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podľa čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz. Podľa čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 v prípade zmlúv, kde sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Podľa čl. 7 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a súťažiacich existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Zmluva o úvere ako absolútny obchod je upravená v § 497 ObZ, podľa ktorého zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d) ObZ okrem iného touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkového vzťahy: zo zmluvy o úvere (§497).
Uzatvorená zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy aj napriek ustanoveniu čl. II.bod 3, podľa ktorého Všetky právne vzťahy vyslovene neupravené v úverovej zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami Úverových podmienok, VOP, ObZ a ostatnými právnymi predpismi v tomto poradí a tiež aj napriek čl. II. bod 4, podľa ktorého vzájomné právne vzťahy sa budú podľa § 262 ObZ. spravovať podľa príslušných ustanovení ObZ.
Na prejednávaný prípad je možné použiť len tie ustanovenia ObZ, ktoré nie sú v rozpore so Smernicou 93/13 a s ustanoveniami OZ, týkajúcimi sa spotrebiteľských zmlúv a postúpenia pohľadávky, teda je potrebné na prejednávaný právny vzťah aplikovať aj ustanovenia OZ, týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv a postúpenia pohľadávky, účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy a v čase postúpenia pohľadávky a tiež ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Zb. (§ 23a ods.1, 2)., účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy, ale aj špeciálne predpisy - zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ) a špeciálny zákon č. 238/2001 Z.z. o bankách (ďalej len ZoB), účinný v čase uzavretia úverovej zmluvy a postúpenia pohľadávky, keďže ide o bankovú pohľadávku.
Podľa § 52 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy ( ku 20.7.2006) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55 <http://www.zakonypreludi.sk/zz/1964-40/znenie-20060413>, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 2 OZ Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 cit. OZ Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka").
Podľa § 53 ods. 3 OZ Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.
Podľa § 53 ods. 4 OZ Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 OZ, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa § 54 ods. 2 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 524 ods. 1 OZ Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa § 524 ods. 2 OZ S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené
Podľa § 526 ods. 1 OZ Postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 565 OZ Ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Podľa § 3 ods. 1 OZ Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 OZ Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Na prejednávaný prípad je potrebné aplikovať aj ustanovenia zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa, účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, Na účely tohto zákona sa rozumie: a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nakupuje výrobky alebo používa služby pre priamu osobnú spotrebu fyzických osôb, najmä pre seba a pre príslušníkov svojej domácnosti, b) predávajúcim podnikateľ, ktorý spotrebiteľovi predáva výrobky alebo poskytuje služby, e) dodávateľom každý ďalší podnikateľ, ktorý priamo alebo prostredníctvom iných podnikateľov dodal predávajúcemu výrobky,
V § 8 ods. 1 zák. o ochrane spotrebiteľa je upravený zákaz klamania spotrebiteľa, a to Nikto nesmie klamať spotrebiteľa, najmä uvádzať nepravdivé, nedoložené, neúplné, nepresné, nejasné, dvojzmyselné alebo prehnané údaje alebo zamlčať údaje o skutočných vlastnostiach výrobkov alebo služieb alebo úrovni nákupných podmienok.
Podľa § 23a ods. 1 zák. o ochrane spotrebiteľa Spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.
Podľa § 23a ods. 2 zák. o ochrane spotrebiteľa Na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa osobitného predpisu ( § 52 až 60 OZ )sa primerane použijú ustanovenia tohto predpisu.
Podľa § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. zák. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len ZoSÚ), účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, Na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 2 ods. 1 cit. zákona Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 2 ods. 2 cit. zákona Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 153 ods 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Ust.§ 53 ods. 1 OZ ,účinné v čase uzavretia úverovej zmluvy, vyslovene zakazovalo, aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, t.j. neprijateľné podmienky zmluvy. Podľa § 54 ods. 5 OZ V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platil výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 483/2001Z.z o bankách (ďalej len ZoB), účinného v čase uzavretia úverovej zmluvy, Banka je právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky založená ako akciová spoločnosť, ktorá b) poskytuje úvery a ktorá má na výkon činností podľa písmen a) a b) udelené bankové povolenie. Iná právna forma banky sa zakazuje.
Podľa § 2 ods. 2 ZoB Banka môže okrem činností uvedených v odseku 1 vykonávať, ak ich má uvedené v bankovom povolení, tieto ďalšie činnosti: d) správu pohľadávok klienta na jeho účet vrátane súvisiaceho poradenstva,
Podľa § 2 ods. 3 ZoB Bankové povolenie je povolenie na založenie banky alebo na zriadenie pobočky zahraničnej banky a na vykonávanie bankových činností touto bankou alebo pobočkou zahraničnej banky v rozsahu vymedzenom v tomto povolení a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi.
Podľa § 3 ods. 2 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, z návratných peňažných prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa § 3 ods. 3 ZoB Bez bankového povolenia nemôže nikto vykonávať platobný styk a zúčtovanie pre iného v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 6 ods. 1 ZoB Činnosť bánk a pobočiek zahraničných bánk podlieha bankovému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska; v rozsahu ustanovenom týmto zákonom podlieha bankovému dohľadu aj činnosť iných osôb a subjektov súvisiaca s činnosťou alebo riadením bánk alebo pobočiek zahraničných bánk. Bankový dohľad sa vykonáva v rozsahu ustanovenom týmto zákonom nad jednotlivými bankami, pobočkami zahraničných bánk alebo inými subjektmi a tiež nad konsolidovanými celkami a subkonsolidovanými celkami (§ 44 <http://www.zakonypreludi.sk/ zz/2001-483/znenie-20060501>), ktorých súčasťou sú aj banky, a nad finančnými konglomerátmi podľa § 49c <http://www.zakonypreludi.sk/zz/2001-483/znenie-20060501>. Podľa § 6 ods. 7 ZoB Za výkon bankového dohľadu zodpovedá Národná banka Slovenska. Podľa § 7 ods. 1 ZoB O udelení bankového povolenia rozhoduje Národná banka Slovenska. Podľa § 7 ods. 5 ZoB Výkon bankových činností uvedených v bankovom povolení môže banka začať na základe písomného oznámenia Národnej banky Slovenska o splnení podmienok podľa odseku 4.
Podľa § 9 ods. 1 ZoB Bankové povolenie sa udeľuje na dobu neurčitú a nie je prevoditeľné na inú osobu ani neprechádza na právneho nástupcu.
Podľa § 9 ods. 2 ZoB Bankové povolenie obsahuje presné vymedzenie povolených bankových činností a môže obsahovať aj podmienky, ktoré musí banka alebo pobočka zahraničnej banky splniť pred začatím povolenej činnosti, prípadne ktoré musí dodržiavať pri výkone povolenej bankovej činnosti.
Podľa § 9 ods. 6 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné podať príslušnému súdu návrh na zápis povolených bankových činností do obchodného registra na základe bankového povolenia do desiatich dní odo dňa, keď bankové povolenie nadobudlo právoplatnosť
Podľa § 27 ods. 1 ZoB Banka a pobočka zahraničnej banky vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe. Banka a pobočka zahraničnej banky sú povinné pri výkone svojej činnosti postupovať obozretne, najmä sú povinné riadiť svoje riziká a vykonávať obchody
Podľa § 92 ods. 8 ZoB, účinného v čase postúpenia pohľadávky( v čase uzavretia zmluvy to bol § 92 ods. 7 zák. o bankách), Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka
alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením, čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
Ako je uvedené vyššie, zásadnú otázku, ktorú súd v konaní riešil, bola otázka, či boli splnené zákonné podmienky na postúpenie tzv. bankovej pohľadávky. Zákon o bankách totiž nad rámec pravidiel cesie v OZ sprísňuje pravidlá pri postupovaní pohľadávok z bánk na iné subjekty. Dôvody by mali byť nepochybné, pretože banková činnosť a s ňou spojený vznik pohľadávok, má na rozdiel od iného druhu podnikania špecifiká, najmä pokiaľ ide o dopady finančných produktov na ekonomiku. Súd preto skúmal, či došlo ku platnému postúpeniu pohľadávky v zmysle § 92 ods. 8 ZoB, účinného v čase postúpenia pohľadávky (v čase uzavretia zmluvy to bolo ust. § 92 ods. 7 ZoB ).
Súd je toho názoru, že § 92 ods. 8 ZoB neupravuje výnimky z bankového tajomstva tak, ako to uvádza doc. Csach vo svojom článku publikovanom v časopise Súkromné právo č. 1/2005. Postúpenie pohľadávky je síce bežným právnym úkonom. Všeobecne môže byť predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky pohľadávka akéhokoľvek druhu, teda aj iná ako peňažná, môže byť splatná, nesplatná alebo aj budúca, ale musí to byť pohľadávka určitá a existujúca. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej pohľadávky z bankového produktu osobitný predpis (lex specialis) dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie. Súd je toho názoru, že postúpiť bankovú pohľadávku ZoB umožňuje iba:
1/ v tej časti, ktorá je po splatnosti ( slovo „v omeškaní so splnením čo len časti záväzku, môže banka svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomu záväzku postúpiť...)“ 2. iba po písomnej výzve na splnenie, 3. výzva musí byť zo strany banky 4. omeškanie trvá viac ako 90 dní.
Zákonné ustanovenie § 92 ods. 8 ZoB hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku. Ak zákon hovorí o omeškaní klienta banky so splnením, čo i len časti svojho peňažného záväzku, potom sa nesplnená povinnosť musí rozhodne týkať splatných splátok úveru. Citované ust. § 92 ods. 8 ZoB umožňuje banke postúpiť pohľadávku písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou, za predpokladu doručenia písomnej výzvy klientovi banky a po tom, čo je dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho peňažného záväzku. Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil písomnú výzvu banky adresovanú žalovanému na splnenie dlhu, ktorá musí predchádzať postúpeniu aspoň 90 dní a ktorá je základným predpokladom pre postúpenie bankovej pohľadávky. Žalobca nepreukázal, aby banka skutočne takúto výzvu doručila žalovanému. Výzvu na úhradu dlhu totiž nenapĺňa oznam Slovenskej sporiteľne, adresovaný žalovanému o postúpení pohľadávky, a v žiadnom prípade túto výzvu nenapĺňa oznámenie postupníka Havel, Holásek & Partners s.r.o., o postúpení pohľadávky žalobcovi a jeho výzva žalovanému na zaplatenie postúpenej pohľadávky do stanoveného termínu. Žalobca tiež nepreukázal, aby žalovaný ako dlžník bol v omeškaní so splatením celej postúpenej pohľadávky viac ako 90 dní pred jej postúpením.
Súd dospel k záveru, že v zmysle § 92 os. 8 ZoB môže byť spôsobilým predmetom postúpenia pohľadávky zo strany banky len pohľadávka alebo časť pohľadávky, ktorá je už splatná. Vyplýva to aj z prvej časti druhej vety § 92 ods. 8 ZoB : „Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť (rozumej postúpenie pohľadávky), ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva...“. Z dôvodovej správy k ZoB vyplýva: „V odseku 7 sa upravuje možnosť použiť inštitút postúpenia pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie je bankou „ ( pôvodný odsek 7 sa stal odsekom osem po novelizácii zák. č. 552/2008 Z.z. ).
Podľa názoru súdu mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve v omeškaní. Tento záver vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu, znenia citovaného ustanovenia, pretože v tomto ustanovení je zdôraznený peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť nesplácaný zročný dlh. Pripustením argumentácie žalobcu, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí 90 dní s omeškaním dlžníka splácať zročné splátky, by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka môže postúpiť akýkoľvek nesplatný - „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú ( v prejednávanom prípade bolo poskytnutie úveru dohodnuté na 5 rokov) na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle ZoB pod dohľad NBS a ktorý nemá povolenie na vykonávanie bankových činností. Toto by však bolo v rozpore s účelom ZoB a viedlo by k vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou, neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom. Tento postup by bol tiež v rozpore s požiadavkou vynakladania náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od banky vyžadovaná v § 27 ods. 1 ZoB a v rozpore so Smernicou o nekalých praktikách.
Súd nespochybňuje právo banky postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu, ale k tomu je možné pristúpiť len v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami po tom, čo banka vyhlási predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru. Vyhlásiť predčasnú splatnosť bankového úveru je totiž výlučným oprávnením banky, ktoré môže banka realizovať ešte pred postúpením pohľadávky na nebankový subjekt. Žalobca ani na výzvu súdu nepredložil žiaden dôkaz o tom, aby banka úver zosplatnila, t.j. vyhlásila predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru pred postúpením pohľadávky riadnou výzvou doručenou žalovanému v zmysle ust. § 565 OZ a tiež nepredložil žiaden dôkaz o ukončení úverového vzťahu bankou so žalovaným odstúpením od zmluvy alebo výpoveďou zmluvy pred postúpením pohľadávky. Žalobca tvrdil, že banka pred postúpením pohľadávky spoločnosti Havel, Holásek & Partners s.r.o., nevyhlásila predčasne mimoriadnu splatnosť celého úveru, teda nezosplatnila úver. Banka postúpila teda nesplatnú pohľadávku najskôr spoločnosti Havel, Holásek & Partners s.r.o. a postúpenie pohľadávky na túto spoločnosť oznámila žalovanému. Následne spoločnosť Havel, Holásek & Partners s.r.o., postúpila pohľadávku zmluvou žalobcovi a táto spoločnosť Havel, Holásek & Partners s.r.o., oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky na žalobcu, ale toto nepostačuje na to, aby žalobca bol aktívne legitimovaný v tomto spore. Súd dodáva, že aktívnou legitimáciou sa rozumie takého hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencie tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je základnou súčasťou súdneho konania (porov. Rozsudok NS SR z 29.6.2010 sp. zn. 2Cdo 205/2009).
Žalovaný bol v omeškaní s dlžnými splátkami, ale postúpenie sa týkalo celého dlhu, keďže k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť Havel, Holásek & Partners s.r.o., z pôvodného veriteľa - banky došlo dňa 21.10.2010, teda pred splatnosťou celého úveru (splatný dňa 10.7.2011). K následnému postúpeniu pohľadávky so spoločnosti Havel, Holásek & Partners s.r.o., na žalobcu došlo dňa 5.11.2010, t.j. tiež pred splatnosťou celého úveru.
Podľa názoru súdu specifické pôsobenie bánk, na ktoré dohliada NBS, opodstatňuje záver, že s bankovým úverom, ktorý nie je splatný, nemôže nakladať nebankový subjekt. Nesplatný úver od banky je produktom banky, na ktorý dopadá dohľad centrálnej banky s prísne stanovenými pravidlami pre bankový sektor. Nebankový subjekt nie je oprávnený používať akékoľvek bankové oprávnenia a ani používať bankové úvery. Termín používať bankové oprávnenie zahŕňa aj správu úveru, aj zosplatnenie úveru ako určité zavŕšenie vzťahu vyplývajúceho zo zmluvných podmienok banky.
Ak predmetom postúpenej pohľadávky podľa Prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010 mala byť suma 2 427,42 eur, potom je zrejmé, že pôvodný veriteľ ako banka postúpil zmluvou zo dňa 21.10.2010 nebankovej spoločnosti Havel, Holásek & Partners s.r.o., aj nezročné splátky úveru, pričom k ich predčasnej splatnosti nedošlo zo strany banky pred postúpením pohľadávky. Spoločnosti Havel, Holásek & Partners s.r.o., NBS neudelila povolenie na vykonávanie bankových činností. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 21.10.2010 na spoločnosť Havel, Holásek & Partners s.r.o., bola nezročná, nesplatná, t.j. neexistujúca pohľadávka, preto je toto postúpenie na
spoločnosť Havel, Holásek & Partners s.r.o., neplatné. Spoločnosť Havel, Holásek & Partners s.r.o., následne zmluvou o postúpení zo dňa 1.12.2010 postúpila nesplatnú, t.j. nezročnú a teda neexistujúcu pohľadávku na žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že ak je neplatné postúpenie pohľadávky na spoločnosť Havel, Holásek & Partners s.r.o., táto nemohla platne postúpiť nesplatnú pohľadávku na ďalší subjekt, t.j. na žalobcu a preto je postúpenie predmetnej pohľadávky na žalobcu zo spoločnosti Havel, Holásek & Partners s.r.o., tiež neplatné. Žaloba teda nie je aktívne legitimovaný v tomto spore na podanie predmetnej žaloby. Súd ešte poznamenáva, že ani žalobcovi NBS neudelila povolenie na vykonávanie bankových činností.
Na záver súd dodáva, že z Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky zo dňa 21.10.2010 (čl. 184) vyplýva, že omeškanie žalovaného trvalo ku dňu postúpenia pohľadávky 1 411 dní, čo je 3,87 roka. Za toto obdobie pôvodný veriteľ iba predpisoval splátky, poplatky, úroky z úveru a úroky z omeškania, takýto postup nie je postupom a konaním s náležitou odbornou starostlivosťou banky v zmysle § 27 ods. 1 ZoB.
Po zhodnotení vykonaného dokazovania a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žalobca nie je aktívne legitimovaný v tomto spore z vyššie uvedených dôvodov, preto žalobu zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., t.j. podľa zásady úspechu. Žalovaný bol v konaní úspešný, ale trovy konania si neuplatňovali a zo spisu nevyplýva, aby mu nejaké trovy konania vznikli, preto mu súd trovy konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.