Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14C-441-2015.pdf
PDF · 80.49 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-14C/441/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou Mgr. Vierou Milatovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, Olejkárska 1, Bratislava, zastúpeného: JUDr. Vladimírom Kánom, advokátom, AK ECKER - KÁN & partners, Námestie Martina Benku 9-C1, Bratislava, proti odporcovi: X. nar. XX.X.XXXX, trvale bytom J., E. 3, prechodne bytom P. 5, J. , t.č. na neznámom mieste, zastúpený opatrovníkom p. K. G., pracovníčkou Okresného súdu Bratislava V, o zaplatenie 50,50 eur, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporcovi súd náhradu trov n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiadal návrhom, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 50,50 eur, lebo odporca cestoval dopravným prostriedkom navrhovateľa a na výzvu kontrolného orgánu sa nevedel preukázať platným cestovným lístkom.
Odporca sa v mieste trvalého bydliska nezdržiava, zásielky sa vracajú z pošty adresát neznámy. Súdu sa nepodarilo zistiť pobyt odporcu ani vykonaným úradným šetrením, preto mu sú v zmysle § 29 ods. 2 OSP ustanovil na konanie opatrovníka.
S poukazom na ustanovenie § 115a O.s.p. a § 156 ods. 3 O.s.p. a § 200ea/ O.s.p. súd vo veci nenariadil pojednávanie, nakoľko sa jedná o drobný spor.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinným dokladov založených v spise, najmä hlásením o porušení tarifných a prepravných podmienok a zistil nasledovný skutkový stav veci: Z Hlásenia o porušení tarifných a prepravných podmienok mal súd preukázané, že odporca dňa 13.4.2011 cestoval dopravným prostriedkom navrhovateľa linkou č. 9, električkou a pri kontrole sa nepreukázal platným cestovným lístkom. Totožnosť odporcu bola zistená z jeho občianskeho preukazu.
Zo zisteného skutkového stavu veci súd urobil tento právny záver:
V zmysle § 16 ods. 2 písm. b) zákona č. 514/2009 Z. z. v platn. znení je dopravca oprávnený „zisťovať totožnosť cestujúcich na účely vymáhania cestovného a prirážky k základnému cestovnému, ktoré neboli zaplatené na mieste a na účely zisťovania nároku na zľavu základného cestovného...“.
Podľa § 16 ods. 3 písm. b) zákona č. 514/2009 Z. z. v platn. znení je každý povinný v doprave na dráhe „dodržiavať prepravné podmienky podľa zákona a prepravného poriadku dopravcu..“.
Podľa § 16 ods. 4 písm. c) v spojení s písm. d) a písm. f) zákona č. 514/2009 Z. z. v platn. znení je cestujúci povinný „preukázať sa v dráhovom vozidle alebo bezprostredne po vystúpení z neho platným prepravným dokladom označeným osobám oprávneným kontrolovať prepravné doklady, .... preukázať sa preukazom totožnosti označenej osobe oprávnenej kontrolovať prepravné doklady, ak sa počas prepravy nemôže preukázať platným prepravným dokladom a neuhradí cenu cestovného a prirážku k cestovnému na mieste, ... dodržiavať podmienky zmluvy o preprave, vrátane prepravného poriadku“.
Podľa § 16 ods. 7 zákona č. 514/2009 Z. z. v platn. znení: „Podrobnosti o právach a povinnostiach cestujúcich upraví dopravca v medziach tohto zákona a predpisu podľa odseku 5 v prepravnom poriadku.“
Podľa článku 6 Prepravného poriadku MHD v Bratislave a článku 5 Tarify mestskej hromadnej dopravy, cestujúci, ktorý sa na vyzvanie revízora nemôže preukázať platným cestovným lístkom, je povinný zaplatiť dopravcovi cestovné 0,50 € a prirážku 50,00 €.
Súd mal preukázané, že odporca cestoval dopravným prostriedkom navrhovateľa bez cestovného lístka, preto je povinný zaplatiť cestovné a sankčnú úhradu.
Pri spotrebiteľských zmluvách má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu prednosť Občiansky zákonník, teda úprava spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisov vydaných na jeho vykonanie.
Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, účinného od 1.5.2014, orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku ako zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával. Odporca svoj zmluvný záväzok riadne a včas nesplnil.
Podľa § 2 písm. b/ zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa je predávajúcim osoba, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.
Navrhovateľ si peňažný nárok zo spotrebiteľskej zmluvy uplatnil na súde žalobou podanou dňa 1.7.2013.
V občianskoprávnych vzťahoch sa v zmysle ust. § 101 Obč. zák. právo premlčí za tri roky odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Podľa § 108 Obč. zák., práva z prepravy sa premlčujú za 1 rok, s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.
V zmysle zákonnej úpravy zavedenej zák. č. 102/2014 Z. z. v spojení s § 5b zák. č. 250/2007 Z. z., súd bol povinný zaoberať sa v prejednávanej veci aj otázkou premlčania žalobou uplatneného nároku.
Podľa § 100 ods. 1 Obč. zák. právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Obč. zák. pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 108 Obč. zákonníka, práva z prepravy sa premlčujú za 1 rok s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb.
Premlčanie je uplynutie času ustanoveného v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, aby sa právo vykonalo, v dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Konkrétnym právnym účinkom premlčania je, že dlžníkovi vzniklo oprávnenie dovolať sa premlčania, a tým spôsobiť zánik veriteľovej možnosti domôcť sa s úspechom na súde premlčaného práva. Premlčaním právo veriteľa síce nezaniká, trvá ďalej, avšak iba vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho vymožiteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
Predmetný spor sa týka nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd ex offo (§ 5b zák. č. 250/2007 Z. z.) musel prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa z dôvodu premlčania, ktorá skutočnosť bráni súdu priznať plnenie navrhovateľovi voči odporcovi ako spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
V § 108 Obč. zák. je stanovená jednoročná premlčacia doba na uplatnenie práva z prepravy. Toto zákonné ustanovenie platí pre všetky práva vzniknuté z osobnej a nákladnej prepravy (§ 760 a § 773 Obč. zák.) s výnimkou práva na náhradu škody v zmysle § 764 Obč. zák., pre ktoré platí § 106 Obč. zák. V jednoročnej premlčacej dobe v zmysle § 108 Obč. zák. sa teda premlčuje nielen nárok dopravcu na cestovné vyplývajúci z § 760 Obč. zák., ale i jeho nárok na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom v zmysle zák. č. 514/2009 Z. z. I tento nárok totiž patrí medzi práva z prepravy v zmysle § 760 Obč. zák., i keď v tomto ustanovení nie je výslovne uvedený.
Zákon č. 514/2009 Z. z. je verejnoprávnym predpisom, ktorý okrem iného upravuje aj vzťahy medzi cestujúcim a dopravcom, teda občianskoprávne vzťahy. Keďže tento zákon neupravuje premlčanie nároku dopravcu na úhradu pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom, treba otázku premlčania tohto nároku posúdiť v zmysle § 853 Obč. zák. na základe analógie legis podľa tých ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy obsahom a účelom najbližšie. Takýmto ustanovením Občianskeho zákonníka je práve § 108. Zákon č. 514/2009 Z. z. neupravuje začiatok plynutia premlčacej doby na uplatnenie práva na cestovné a na úhradu za nepreukázanie sa platným cestovným lístkom. Preto podľa § 563 Obč.zák. dlžník - cestujúci je povinný dlh splatiť prvého dňa po tom, ako ho veriteľ
- dopravca o plnenie požiadal. Takýmto dňom teda nastáva splatnosť dlhu a týmto dňom bolo možné právo vykonať podaním žaloby na súd.
Jednoročná premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Odporca bol prepravným kontrolórom kontrolovaný dňa 13.4.2011, kedy mal oprávnenie prevziať úhradu dlžného cestovného a úhrady v sume 50,50 eur. Nasledujúcim dňom 21.4.2011 sa teda odporca dostal s plnením záväzku do omeškania a zároveň začala plynúť jednoročná premlčacia lehota. Navrhovateľ podal predmetný návrh až 1.7.2013, teda po uplynutí jednoročnej premlčacej lehoty a preto súd s poukazom na uplatnenú námietku premlčania jeho návrh zamietol ako premlčaný (§ 100 ods. 1 Obč. zák.)
Predmetný spor sa týka nároku zo spotrebiteľskej zmluvy, preto súd ex offo musel prihliadnuť na nemožnosť uplatnenia práva navrhovateľa z dôvodu premlčania, ktorá skutočnosť bráni súdu priznať plnenie navrhovateľovi voči odporcovi ako spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods.1 OSP, zásady úspechu odporcu v konaní. Odporcovi trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol, že mu náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote do l5 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, v dvoch vyhotoveniach, na tunajšom súde.
Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti :
- musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované
- musí sa v ňom uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd I. stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené / § 205a OSP/
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie podlieha poplatkovej povinnosti v rovnakej výške, ako sa platí súdny poplatok za návrh.