Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-106-2013.pdf
PDF · 111.11 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6P/106/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Kežmarku sudcom JUDr. Štefanom Ťažkým v právnej veci mal. detí T., E., A.. X. X. XXXX, P., A.. X. XX. XXXX, F., A.. XX. X. XXXX, B., A.. XX. X. XXXX Y. T., A.. XX. X. XXXX, všetci bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ú. F., X. Q. Y. H. O., na návrh otca E. T., A.. XX. X. XXXX, trvale bytom M. XX, právne zastúpeného Mgr. Máriou Baranovou, advokátkou AK so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Zimná č. 58 proti matke P. T., H.. Ž., A.. XX. X. XXXX, trvale bytom X. X. Q., Š.H. XXX/XXX, právne zastúpenej JUDr. Helenou Demjanovou, advokátkou AK so sídlom v Starej Ľubovni, Sládkovičova 15, o úpravu styku s maloletými deťmi, takto
rozhodol:
I. U p r a v u j e styk otca E. T., A.. D.. X. XXXX s mal. B. T., A.. XX. X. XXXX Y. T. T., A.. XX. X. XXXX tak, že je oprávnený sa s deťmi stretávať každý párny víkend v mesiaci, a to v nedeľu v čase od l3.00 hod do l5.00 hod v mieste ich trvalého bydliska za prítomnosti E. T., A.. X. X. XXXX, bytom X. X. Q., Š. XXX/XXX.
II. Matka je povinná v určenom čase maloleté deti riadne pripravené odovzdať otcovi v mieste ich trvalého pobytu a otec je povinný ich matke v určenom čase na tom istom mieste odovzdať matke.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh otca z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec mal. detí podaným návrhom z dňa l4. 3. 2013 žiadal, aby súd upravil styk otca s maloletými deťmi tak, že otec maloletých detí je oprávnený stretávať sa s maloletými deťmi E., P., F., B. Y. T. každý párny víkend od piatka do nedele od l6.00 hod do l7.00 hod a to tak, že deti si vyzdvihne v bydlisku matky a v určený čas matke v mieste bydliska odovzdá. Ďalej žiadal upraviť styk počas letných prázdnin, a to každý párny rok od 1. 7. do l5. 7. a od 1. 8. do l5. 8. a každý nepárny rok od l5. 7. do 31. 7. a od l5. 8. do 31. 8.. Ďalej navrhol, aby súd upravil styk otca, že je oprávnený sa s deťmi stýkať počas jarných prázdnin a každý nepárny rok počas vianočných prázdnin. V dôvodoch návrhu uviedol, že manželstvo rodičov maloletých detí bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni dňa 9. 10. 2011 pod č. k. 2C 200/2010, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa l9. 7. 2011. Uviedol, že z manželstva pochádza 9 detí, z toho 5 detí je maloletých. Predmetným rozsudkom boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec maloletých detí bol zaviazaný platiť na ich výživu, avšak styk otca s maloletými deťmi nebol v predmetnom rozsudku upravený. Poukázal, že matka maloletých detí mu bráni sa s nimi stretávať, deti nedáva, iba pred bytovkou. V konaní matky detí sú jeho rodičovské práva obmedzované. Ďalej v podanom návrhu uviedol, že s deťmi má vytvorený dobrý vzťah, chcel by si deti počas upraveného styku vziať k sebe domov, brať ich na výlety, má záujem sa vo väčšej miere podieľať na ich výchove. V závere zdôraznil, že pre zdravý a harmonický vývin detí je potrebné, aby mali kontakt s oboma rodičmi.
Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie, oboznámil sa s pripojenými spismi Okresného súdu v Starej Ľubovni, predloženými listinnými dôkazmi účastníkmi v priebehu konania, znaleckým posudkom, ktorý bol vo veci vypracovaný, výsluchmi svedkov ako aj výpoveďami účastníkov konania, z čoho mal zistený tento skutkový stav:
Na vytýčenom pojednávaní dňa 20. 2. 2014 vzhľadom k tomu, že medzi rodičmi maloletých detí nedošlo k dohode ohľadom úpravy styku otca s maloletými deťmi, otec maloletých detí navrhol, aby súd v predmetnej veci vykonal znalecké dokazovanie. Matka súhlasila s vykonaním znaleckého dokazovania, zároveň na pojednávaní sa dohodli na predbežnom upravení styku otca s maloletými deťmi na čas do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Súd uznesením z dňa 27. februára 2014 pod č. k. 6P 106/2013 - 55, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22. 3. 2014 predbežným opatrením upravil styk otca s maloletými deťmi, a to tak, že otec má právo stýkať sa s nimi každý párny víkend v mesiaci v nedeľu v čase od 9.00 hod do l8.00 hod.
V predmetnej veci bol vypracovaný znalecký posudok ustanoveným znalcom F.. O. Š. z odboru psychológie, odvetvia Klinická psychológia detí a dospelých dňa 25. 2. 2015. Znalec charakterizoval osobnosť matky a otca maloletých detí so zameraním na schopnosť osobnej starostlivosti o maloleté deti, či sa u rodičov prejavujú psychopatologické rysy osobnosti, ktoré by vylučovali, poprípade mali obmedzovať kontakt otca s maloletými deťmi a ak áno, ako sa prejavujú a v čom predstavujú riziko pre maloleté deti. U otca maloletých detí v štruktúre jeho osobnosti v čase vykonania vyšetrenia neboli zistené závažné psychopatologické prejavy v zmysle výrazného odklonu od normy, ktoré by vylučovali, poprípade v podstatnej miere by mali obmedzovať kontakt otca s maloletými deťmi. U otca bol však preukázaný sklon k agresívnemu správaniu, čo by mohlo mať, v prípade reálne uskutočnených agresívnych prejavov voči deťom, negatívny dopad na ich psychiku. Taktiež bol zaznamenaný sklon ku voľnému chápaniu mravných hodnôt, týkajúcich sa predovšetkým ponímania noriem partnerského vzťahu, sklon ku vedomému klamstvu, v popisovaní jeho vývinu vzťahu so súčasnou partnerkou a jej veku v čase ich zoznámenia. Ďalej uviedol, že vzťah všetkých štyroch vyšetrovaných maloletých detí k matke je silne pozitívny, citovo sýtený, sú na matku emocionálne naviazané, považujú ju za najdôležitejšieho človeka a oporu. Vzťah k otcovi je negatívne ladený, predovšetkým u dvoch starších vyšetrovaných detí, maloletej P. a maloletého F., ktorí verbálne proklamujú neochotu stretávať sa s otcom, údajne nemajú potrebu kontaktovať sa s ním. Voči otcovi pociťujú hnev, i sklamanie, na riešenie vzťahu s otcom majú pesimistický pohľad. V prípade maloletej B. sú prítomné, okrem všeobecne negatívneho ladenia voči otcovi, i pocity zmätenosti a neistoty, vo vzťahu ku nemu, ktoré vyplývajú z jej vyššie popísanej vyvíjajúcej sa osobnosti. Maloletý T. nemá k otcovi vytvorený akýkoľvek vzťah, nakoľko v čase opustenia spoločnej domácnosti bol v útlom veku a doteraz nie je v pravidelnom kontakte. Otec nie je pre neho blízkou postavou, vníma ho pre neho cudzo. Záujem otca o maloleté deti je výsostne vecný a pragmatický, nie emocionálny. Z jeho strany ide skôr o sociálne žiaduce správanie. Znalec v znaleckom posudku rozobral aj otázku otca maloletých deti k znalcovi, či sú deti ovplyvňované negatívne voči otcovi okolím a či sú vzhľadom na svoj vek a vyspelosť schopné formulovať svoj vlastný názor. Znalec konštatoval, že nevedomé ovplyvňovanie detí zo strany matky, ktorá žije s nimi v spoločnej domácnosti, je vysoko pravdepodobné, nakoľko ide pre nich o citovo najbližšiu osobu, ktorej dôverujú. Matka voči otcovi svojich detí prechováva negatívne emócie, najmä hne v, sklamanie i svoje poníženie, čo nevedome prenáša aj na svoje deti. Znalec uviedol, že vedomé ovplyvňovanie zo strany matky nezaznamenal a ani jedno z detí to nepotvrdilo. Maloleté deti F. a P. si už svoje názory sami formulujú i na základe svojich doterajších životných skúseností a taktiež ich už dokážu vyjadriť a ustáť si ich pred okolím i napriek tomu, že sa nachádzajú v pubertálnom až adolescentnom veku a sú ešte do určitej miery ovplyvniteľné. Maloletý T. a maloletá B. sú v predškolskom a školskom veku, sú ľahko ovplyvniteľné a výrazne manipulovateľné. Automaticky preberajú postoje a vzorce správania zo svojho okolia, najmä od svojich rodičov a ich považujú za správne. Svoj názor na vec si teda nedokážu samé sformulovať a tiež ich názor nie je stabilný. Maloleté deti sa v prítomnosti otca správali viac-menej neutrálne, nejavili o neho záujem, nereagovali na neho, vyhýbali sa mu. Otec sa voči deťom nesprával otvorene a priateľsky a ani jedno z vyšetrovaných detí nemá záujem o kontakt s otcom či už v prítomnosti matky alebo bez nej. Ustanovený znalec sa v posudku vyjadril aj k navrhovanému rozsahu styku otca s maloletými deťmi, či v takomto rozsahu styk, ktorý navrhuje otec, ohrozuje ich zdravie a zdravý duševný vývin a pokiaľ áno, v čom spočíva takéto ohrozenie. Znalec uviedol, že uskutočnenie styku otca s maloletými deťmi v takom rozsahu, ako to požaduje vo svojom návrhu, neohrozuje priamo ich zdravie a zdravý duševný vývin, iba v tom prípade, ak bude zo strany detí povinný, resp. vynútený. Uviedol, že to by
vysoko pravdepodobne pôsobilo na všetky deti traumatizujúco a mohlo by viesť u nich i k rozvoju psychosomatických symptómov. Znalec na otázku, aby sa na základe konzultácií a vyšetrenia rodičov maloletých detí a maloletých detí vyjadril k navrhovanej úprave styku otca v prípade, či je vôbec záujem u maloletých detí za aktuálnej rodinnej situácie na strane otca vhodné niečo meniť na doterajšom režime kontaktu alebo či je vhodné styk otca s maloletými deťmi zakázať, znalec uviedol, že kontakt maloletých detí s ich otcom aktuálne nie je v ich záujme. U maloletého T. by odlúčenie od matky a následne pobyt u otca, ktorý je pre neho v podstate cudzím človekom, mohlo byť vysoko rizikové v rámci jeho psychotraumatizácie. V prípade maloletej B. ide u nej skôr o neistotu a stratu pocitu bezpečia z vývoja celej rodinnej situácie. Kontakt s otcom odmieta i na základe svojho strachu z neho. V prípade maloletých F. a P., kontakt s otcom je pre nich neprijateľný, čo vzhľadom k ich veku dospievania by bolo vhodné akceptovať. Znalec ďalej uviedol, že nie je nevyhnutné zakázať kontakt s otcom. Doporučil, že ak otec chce, má byť trpezlivý v rámci prístupu k svojim deťom, voliť korektné a citlivé postoje a návrhy k nim. Mal by rešpektovať názor svojich detí, nenásilne im prípadne časom dávať návrhy spoločného trávenia času, ktoré by ich mohli zaujať a oslovili by ich. Iba tak môže postupne v budúcnosti očakávať svoje prijatie v živote svojich detí.
Otec maloletých detí navrhol vypočuť znalca k vypracovanému znaleckému posudku na pojednávaní. Súd vypočul znalca dňa 20. 7. 2015 k odstráneniu rozporu uvedeného vo vypracovanom znaleckom posudku, ako si má vytvoriť otec vzťah s maloletými deťmi, keď je v znaleckom posudku odporúčané, aby nedochádzalo k styku otca s maloletými deťmi. Znalec na pojednávaní uviedol, že by doporučil pre staršie deti P. a F., aby bol vykonávaný štatutárnym spôsobom, styk môže byť upravený aj na celý víkend, avšak zdôraznil, že je dôležité, či deti budú akceptovať toto nariadenie, pretože vzhľadom k svojmu veku nie je možné ich fyzicky donútiť, aby šli k otcovi, ktorého údajne odmietajú. Čo sa týka maloletého T., doporučil kontakt s otcom na niekoľko hodín, 2 - 3 hodiny, uviedol, že prítomnosť matky nie je nevyhnutná, ale doporučil prítomnosť sestry, maloletej B., nakoľko potrebuje mať pri sebe dieťa, niekoho blízkeho, keďže otec nefiguruje u neho ako blízky človek. Maloletá B. by mohla mať kontakt s otcom čiastočne v prítomnosti maloletého T.Q.. V závere uviedol, že v súčasnej dobe by trávenie oboch mladších detí počas noci nedoporučoval.
Po pojednávaní dňa 20. 7. 2015, kde bol vypočutý ustanovený znalec, ktorý vypracoval znalecký posudok, otec písomným podaním žiadal pripustiť spresnenie pôvodného petitu návrhu podaním dňa 29. 7. 2015, v ktorom navrhol, aby súd upravil styk otca s maloletými deťmi E., P. Y. F. každý párny víkend od piatka do nedele od l6.00 hod do l7.00 hod. Počas letných prázdnin každý párny rok od l. 7. do l5. 7. a od l. 8. do l5. 8. a každý nepárny rok od l5. 7. do 3l. 7. a od l5. 8. do 3l. 8. Ďalej navrhol, aby súd rozhodol, že otec maloletých detí je oprávnený tráviť jarné prázdniny každý párny rok a každý nepárny rok vianočné prázdniny. Zároveň navrhol, aby súd rozhodol o oprávnení stretávať sa s maloletou B. Y. T. každú nepárnu sobotu od 10.00 hod do 16.00 hod a v nedeľu od 10.00 hod do 16.00 hod.
Súd na pojednávaní dňa 29. 10. 2015 vypočul ako svedka plnoletého E. T. a v neprítomnosti rodičov a ich právnych zástupcov za prítomnosti kolízneho opatrovníka ustanoveného maloletým deťom, vypočul maloleté deti P., F. Y. B..
Svedok E. T. uviedol, že je synom oboch účastníkov, otca E. T. a matky P. T., z ktorého manželstva pochádza 9 detí. V byte v X. X. Q. s matkou bývajú 8 detí, najstaršia sestra P.Á. je vydatá a býva vo Q. D.. Uviedol, že vzťahy medzi deťmi a otcom sa zmenili v dobe, keď zistili, že otec má pomer s inou ženou. V tom čase bol študentom 1. ročníka strednej školy. Starší súrodenci doma rozprávali o dôvodoch rozvodu rodičov, tí situáciu v rodine vnímali intenzívnejšie, on a jeho mladší súrodenci vzhľadom k veku to pociťovali ako nepríjemnú zvesť, pretože v obci, v ktorej bývali, išlo o malú obec, ľudia ich tam poznali a išlo o citlivú otázku, pretože otcovi z mimomanželského vzťahu sa narodili ďalšie dve deti. Svedok mal s otcom v čase pred rozvodom manželstva dobrý vzťah, on však má k nemu neutrálny, uviedol, že otec mu nikdy fyzicky neublížil. Ďalej uviedol, že otec sa o jeho študijné výsledky, prípadne mimoškolské aktivity obzvlášť nezaujímal, podľa neho u otca na prvom mieste bola práca na gazdovstve a košiari, kde práca bola časovo náročná. Uviedol, že keď ešte otec negazdoval, zobral deti do lesa na opekanie, niekedy do cukrárne. Na otázku samosudcu uviedol, že starší súrodenci, sestry, majú s otcom zlý vzťah, podotkol, že si myslí, že konanie, ktoré sa vedie na súde, nemá žiadny zmysel, pretože mladšie deti sa s otcom nechcú stretávať, najmladšie deti T. Y. B. nemajú k otcovi vytvorený vzťah, pretože odišli z domu, keď boli ešte malé.
Maloleté deti P., F. Y. B. súd vypočul v neprítomnosti rodičov a ich právnych zástupcov. Zhodne deti uviedli, že nechcú sa s otcom stretávať. P. ďalej uviedla, že k otcovi už nepociťuje nijaký citový vzťah. Uviedla, že keď sa rodičia rozvádzali, často sa medzi sebou hádali, otec bol agresívny, bála sa o matku, mala o ňu strach, či jej pri hádke otec niečo neurobí. Poukázala, že keď otca vidí v X. X. Q., kde bývajú, nechce sa s ním stretnúť, tak sa mu buď vyhne a keď túto možnosť nemá, pri stretnutí ho pozdraví a ponáhľa sa preč. Maloletá B. uviedla, že otca nemá rada, pretože videla, ako otec dal facku mame. Maloletý F. uviedol, že počul časté hádky medzi rodičmi, vtedy mal strach o mamu, žeby jej otec niečo neurobil. Bol svedkom, keď otec udrel mamu a sestru P., čomu predchádzala hádka medzi rodičmi, počul, ako pri hádke otec hrubo urážal mamu, nadával jej, stratil k otcovi vzťah a nemá ho rád, pretože otec ubližoval celej rodine.
Otec maloletých detí v priebehu celého konania trval na podanom návrhu ako aj na jeho spresnení, ktoré podal písomne dňa 29. 7. 2015 v celom rozsahu. Poukázal na rozsiahle vykonané dokazovanie v predmetnom konaní, kde nebolo preukázané, žeby boli dôvody na rozhodnutie o zákaze styku otca s maloletými deťmi. Zákaz, resp. obmedzenie styku je zásahom do rodičovských práv a že ho súd môže urobiť iba vtedy, ak by styk rodiča s dieťaťom negatívne vplýval na vývoj dieťaťa, to však vykonaným dokazovaním nebolo preukázané. Otec zdôraznil, že už 2 roky intenzívne má záujem, ktorý prezentoval v podaní návrhu, aby súd mu umožnil stretávať sa s deťmi, na ktoré ako rodič má zo zákona právo. Poukázal, že matkou detí predložené dôkazy, čestné prehlásenia plnoletých detí, sú urobené účelovo a účelovo vyplývajú aj výpovede maloletých detí, ktoré boli urobené na súdnom pojednávaní. Otec v priebehu konania poukazoval na vplyv matky a strach detí z nej a žiadnu motiváciu detí, aby tieto si vytvorili pozitívny vzťah k otcovi a aby otec mohol sa s deťmi stretávať a aby deti stretávanie s ním brali pozitívne.
Matka maloletých detí uviedla, že nesúhlasí s podaným pôvodným návrhom z dňa l4. 3. 2013 ani so spresnením návrhu otca, ktorý sa domáhal úpravy styku s maloletými deťmi. Uviedla, že dôvodom jej nesúhlasu je skutočnosť, že od r. 2011, kedy došlo k rozvodu rodičov maloletých detí, sa o deti otec nezaujímal, jeho záujem je výsostne pragmatický a nie emocionálny, vo vzťahu k deťom je neosobný. Ako ďalší dôvod nesúhlasu s úpravou styku otca s maloletými deťmi matka počas celého konania poukazovala, že otec maloletých detí si nedokázal poriešiť svoju rodinu a sociálnu situáciu v tom zmysle, že nezlegalizoval vzťah s družkou, s ktorou žije, nedokázal vytvoriť rodinné zázemie a nedokázal sa postarať ani o najmenšie deti, ktoré pochádzajú zo vzťahu s družkou. Zdôraznila, že nad oboma maloletými deťmi je nariadená ústavná starostlivosť a deti sa nachádzajú v T. T. Q. F.. Uviedla, že na Okresnom súde v Starej Ľubovni sa viedli konania vo veci zrušenia ústavnej starostlivosti nad týmito deťmi, kde návrhy boli zamietnuté s odôvodnením, že v rodine nie je vytvorené vhodné prostredie, ani sociálne zázemie, ktoré bolo vykonané šetrením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni a v konaní o návrhu otca na úpravu styku aj za účasti kolízneho opatrovníka, ustanoveného pre maloleté deti pre toto konanie, Ú. F. X. Q. Y. H. Q. O.. Matka zdôraznila, že ak sa nevie otec postarať o maloleté deti zo vzťahu s družkou, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, a deti sú umiestnené v zariadení detského domova, ako by sa vedel postarať o deti, ktoré pochádzajú z ich vzťahu. Matka ďalej uviedla, že nezáujem detí stretávať sa s otcom je v dôsledku situácie, ktorú zažili počas rozvodového obdobia, kedy otec do rodinného prostredia doviedol priateľku, súčasnú družku, vtedy ešte neplnoletú, a ktorú prezentoval najprv ako svoju pomocnicu, neskôr ho staršie deti prichytili pri cudzoložstve s touto ženou. Uviedla, že táto skutočnosť zanechala traumu u starších detí a pretože táto skutočnosť bola rozoberaná v rodine, zanechala určitú stopu a traumu aj u mladších detí a že tento stav zapríčinil otec maloletých detí svojim nezodpovedným a nevhodným správaním. Uviedla, že predložila súdu čestné prehlásenia plnoletých detí a poukázala aj na výpovede detí, ktoré súd vypočul na pojednávaní, ktoré zhodne prehlásili, že si neprajú sa stretávať sa s otcom, ktorý svojim nezodpovedným správaním im zničil rodinný život. Matka taktiež poukázala na vykonané znalecké dokazovanie znalcom, ktorý vypracoval znalecký posudok F.. O. Š., ktorá v časti svojho znaleckého posudku uviedla, že takáto úprava, navrhovaná otcom maloletých detí, nie je v ich záujme. V závere chcela poukázať, že deťom nechce spôsobovať traumu, nútiť ich, aby sa nasilu stretávali s otcom a aby následne musela s nimi navštevovať psychológa a riešiť ich duševné pochody. Preto žiadala, aby súd návrh otca na úpravu styku v celom rozsahu zamietol.
Súdom ustanovený kolízny opatrovník pre toto konanie uviedol, že akceptuje názor maloletých detí, ktoré boli vypočuté na pojednávaní a ktoré sa vyjadrili, že nechcú sa stretávať s otcom. Poukázal taktiež, že otec i napriek tomu, že súdom bolo vydané predbežné opatrenie, ktorým mu umožňoval stretávať sa s deťmi, túto možnosť, ktorá mu bola daná, nevyužíval a na stretnutie s deťmi v dohodnutom čase nechodil.
Uviedol, že podľa ich názoru otec maloletých detí by mal byť v prvom rade trpezlivý v rámci prístupu k svojim deťom, voliť korektné a citlivé postoje, mal by rešpektovať ich názor a nenásilnou formou časom dávať návrhy spoločného trávenia času, ktoré by mohli deti zaujať, osloviť ich a v budúcnosti by si voči sebe mohli vybudovať pozitívnejší vzťah. Kolízny opatrovník s poukazom na vykonané dokazovanie a z dôvodov v nich uvedených, návrh otca na úpravu styku navrhol zamietnuť.
Predmetom tohto konania je návrh otca maloletých detí na úpravu styku s maloletými deťmi.
Podľa § 36 ods. 1 č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZR“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, sa môžu kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. l Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s mal. dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. l, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Súd v predmetnej veci mal za preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežijú, ich manželstvo bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Starej Ľubovni z dňa 9. júna 2011 pod č. k. 2C 200/2010 - 99, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 29. 7. 2011. Súd na čas po rozvode zveril maloleté deti pochádzajúce z manželstva rodičov do osobnej starostlivosti matke a otca zaviazal prispievať na ich výživu. Súd styk otca s maloletými deťmi neupravil. Otec detí sa návrhom z dňa l4. 3. 2013 a spresneným návrhom z dňa 29. 7. 2015 domáhal úpravy styku s maloletými deťmi E., P., F., B. Y. T.. Maloletý E. dovŕšil vek plnoletosti v priebehu konania, a to X. X. XXXX. Otec žiadal so staršími deťmi P., ktorá vek plnoletosti dovŕši dňa X. XX. XXXX Y. F., ktorý vek l5 rokov dovŕšil dňa XX. X. XXXX upraviť styk každý párny víkend v mesiaci od piatka do nedele, cez letné prázdniny a každý párny rok cez jarné prázdniny a nepárny rok počas vianočných prázdnin. S maloletými deťmi B. Y. T. žiadal upraviť styk každý nepárnu sobotu od 10.00 hod do 16.00 hod a v nedeľu od 10.00 hod do l6.00 hod. Úprava styku rodiča, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do výchovy, je špeciálnou zložkou rodičovských práv a povinností v zmysle ustanovení § 28 Zákona o rodine. Dohoda o úprave styku s maloletým dieťaťom by mala predchádzať rozhodnutím súdu o úprave styku. V predmetnom konaní však rodičia sa na úprave styku nedohodli. Preto súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, na návrh otca, styk s maloletými deťmi upravil vo svojom rozhodnutí. Súd pri rozhodovaní o rozsahu úpravy styku otca s maloletými deťmi pre spoľahlivé zistenie skutočnosti, či styk otca s maloletými deťmi by neohrozoval ich fyzické a psychické zdravie, do konania pribral znalca z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie detí a dospelých. Znalkyňa na pojednávaní dňa 28. 7. 2015 uviedla, že doporučuje, aby bolo zabezpečené fungovanie vzťahu otca s maloletými deťmi, aby staršie deti P. Y. F. udržiavali kontakt s otcom štandardným spôsobom v rámci určenia súdu každý druhý víkend, tu však upozornila, že pri takomto rozhodnutí súdu súd by mal akceptovať názor oboch detí vzhľadom k ich psychickej a fyzickej vyspelosti. Čo sa týka maloletých detí T. Y. B., doporučila kontakt s otcom na niekoľko hodín, a to 2 - 3 hodiny, avšak v súčasnej dobe trávenie nocí u otca nedoporučovala. V znaleckom posudku uviedla, že uskutočnenie styku otca s maloletými deťmi v takom rozsahu ako to požaduje otec vo svojom návrhu, neohrozuje priamo ich zdravie a zdravý duševný vývin, iba v tom prípade, ak bude zo strany detí povinný, resp. vynútený, čo by vysoko pravdepodobne pôsobilo na všetky deti traumatizujúco a mohlo by viesť u nich k rozvoju psychosomatických symptómov.
Súd upravil styk otca s maloletou B. Y. T. v rozsahu umožnenia otcovi sa stretávať s oboma maloletými deťmi každý párny víkend v mesiaci, a to v nedeľu v čase od 13.00 hod do l5.00 hod v mieste ich trvalého bydliska za prítomnosti ich brata E.. Súd pri rozhodnutí o takomto rozsahu úpravy styku vychádzal z doporučenia znalca z vypracovaného znaleckého posudku, z veku oboch detí ako aj ich záujmu, ktorý vychádza z dohovoru o právach dieťaťa. Súd tu chce poukázať, že úlohou matky, ktorá maloleté deti vychováva, je okrem iného, aby so zreteľom na záujem maloletých detí a prospešnosti styku s druhým rodičom, vytvárala priaznivé podmienky na tento styk, a to hlavne vedením detí k tomu, aby mali správny vzťah k otcovi. Súd mal za to, že je v záujme maloletých detí, aby pri ich stretávaní s otcom, bola pri tomto styku ich známa a dôveryhodná osoba, za ktorú súd považoval ich plnoletého brata E., ktorý ako sa sám vyjadril, nemá zlý vzťah s otcom a jeho vzťah k nemu je neutrálny. Pri takomto rozhodnutí súd vychádzal zo zistení, že matka voči otcovi svojich detí prechováva negatívne emócie, najmä hnev, sklamanie i svoje poníženie. Preto prítomnosť matky pri stretávaní sa s otcom s oboma maloletými deťmi by bola na ujmu maloletých detí a tento styk by nespĺňal ani svoju úlohu, ktorú mu stanovil v ustanoveniach Zákona o rodine.
Otec maloletých detí sa v spresnenom petite z dňa 29. 7. 2015 domáhal aj upraviť styk k starším deťom E., P. Y. F.. S nimi sa chcel stretávať počas víkendov, letných prázdnin, jarných a vianočných prázdnin. E. v čase konania, ako aj spresneného návrhu dovŕšil vek plnoletosti. U maloletých detí P. Y. F., súd pri rozhodovaní o zamietnutí návrhu otca na úpravu styku k týmto deťom, zamietol, vychádzal pritom nielen z vykonaného znaleckého posudku, ale aj z výpovedí oboch detí, ktoré súd vypočul na pojednávaní vzhľadom k ich veku, P. mala 17 rokov a F. 15 rokov, vzal v úvahu ich postoj k otcovi ako aj vyjadrenie, že nemajú záujem sa s ním stretávať. Obe deti pociťujú voči otcovi hnev i sklamanie. Pri zamietnutí návrhu v tejto časti súd prihliadal aj na matkou navrhnuté dôkazy, a to vyžiadané rozhodnutia z Okresného súdu v Starej Ľubovni, kde bolo rozhodované o nariadení ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi P. Y. O. T., ktoré pochádzajú zo vzťahu E. T. a jeho družky Y. Ž., nad ktorými bola nariadená ústavná starostlivosť a obe deti boli umiestnené v T. T. X.. O. M. Q. F., na vypracovanú správu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Starej Ľubovni o rodinných, sociálnych a bytových pomerov u otca maloletých detí, kde bolo konštatované, že tieto podmienky sú nevyhovujúce.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. s tým, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože ide o konanie vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti, ktoré súd môže začať i bez návrhu z úradnej povinnosti.
Poučenie:
O Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.
O V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
O Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že :
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
O Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
O Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).