Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3CoE-184-2015.pdf
PDF · 69.19 KB
Case nature
Area
Subarea
3CoE/184/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v exekučnej veci oprávneného : ZH Kredit, s.r.o., so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO : 36 049 581, právne zastúpeného advokátom : JUDr. Felix Neupauer, so sídlom: Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti povinnému L. C., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom: G. XX, L., v konaní zastúpený ustanovenou opatrovníčkou N. Z., súdnou tajomníčkou OS Trnava, o vymoženie sumy 185,69 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 25.11.2013 pod č. k. 16Er/288/2004-53, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil.
Svoje rozhodnutie odôvodnil okresný súd právne ustanoveniami § 41 ods.2, § 57 ods.1 písm. a), § 58 ods.1 Exekučného poriadku, uznesením Najvyššieho súdu SR pod č.k. 7 Cdo 23/2011 zo dňa 31.03.2011 a vecne tým, že exekúcia v tomto konaní bola nesprávne nariadená, keďže poverenie na vykonanie exekúcie bolo vydané na základe platobného výmeru č. 399/2004 zo dňa 29.03.2004, ktorý bol vydaný správcom konkurznej podstaty úpadcu PERSPEKTÍVA Družstevná zdravotná poisťovňa v konkurze, pričom predmetný platobný výmer je nulitným aktom. Za nulitný považoval súd prvého stupňa predmetný platobný výmer vydaný správcom konkurznej podstaty JUDr. Tomášom Kozovským z tohto dôvodu, že v zmysle zákona 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní správca konkurznej podstaty má síce pri správe majetku úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podstaty a prechádza na neho aj výkon práv a povinností, ktoré súvisia s nakladaním s majetkom podstaty, ale nemá oprávnenie vydávať individuálne akty orgánu verejnej moci (zdravotnej poisťovni). Má iba právo a povinnosť vykonávať všetky nevyhnutné a potrebné právne úkony v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu. Postavenie orgánu verejnej správy by mohlo byť správcovi konkurznej podstaty dané len právnou úpravou, ktorá by mu výslovne takéto oprávnenie priznávala. Nakoľko právny poriadok takúto právnu úpravu neobsahuje, správca konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré sú exekučným titulom v zmysle § 41 EP.
Vzhľadom na uvedené dôvody, keď bolo zistené, že rozhodnutie, ktoré bolo podkladom pre vykonanie exekúcie, nevydal príslušný orgán, a preto ani nie je spôsobilé byť exekučným titulom, súd exekúciu zastavil.
O náhrade trov exekúcie súd rozhodol tak, že o nich rozhodne samostatným uznesením.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadol v zákonnej lehote odvolaním oprávnený, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V písomnom odôvodnení svojho odvolania uviedol, že súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne
ustanovenia právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázal na rozhodnutia iných krajských súdov, ktoré vyhlásili platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty za relevantné exekučné tituly. Oprávnený v odvolaní tiež uviedol, že nakoľko na správcu konkurznej podstaty prešlo oprávnenie nakladať s majetkom konkurznej podstaty, mal aj oprávnenie vydať predmetný platobný výmer. Toto tvrdenie odôvodnil tým, že na zdravotnú poisťovňu v konkurze sa mal prioritne aplikovať zákon 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, pretože podľa § 66e ods. 2 zákona 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní ustanovenia iných právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy upravené aj týmto zákonom, sa na konkurz a vyrovnanie nepoužijú, ak upravujú tieto právne vzťahy odlišne.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou - účastníkom konania (§ 37 ods. 1 Exekučného poriadku), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 58 ods. 4 Exekučného poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 OSP potvrdil. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Podľa § 219 ods. 2 OSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Citované ust. § 219 ods. 2 OSP účinné od 15.10.2008 umožňuje súdu v prípadoch úplných a presvedčivých rozhodnutí súdov prvého stupňa, aby odvolací sú stručne skonštatoval správnosť presvedčivosti napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje. Ak odvolací súd poukazuje na citované ustanovenie s tým, že sa plne stotožňuje s rozhodnutím súdu prvého stupňa, nie je potrebné, aby ďalej výsledky vykonaného dokazovania opakoval.
Po preskúmaní spisového materiálu sa odvolací súd plne stotožnil so skutkovými ako aj právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí a na tieto už len ako na správne poukazuje.
Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že exekučný súd je vždy povinný skúmať, či rozhodnutie, na základe ktorého má byť exekúcia vykonaná, je skutočne exekučným titulom v zmysle Exekučného poriadku. Musí ísť o rozhodnutie vykonateľné po formálnej ako i materiálnej stránke, a teda súd sa z úradnej povinnosti musí zaoberať predovšetkým tým, či bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie. Ak orgánu, ktorý rozhodnutie vydal, takáto právomoc chýba, ide o nulitný akt, ktorý nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho akoby neexistoval. Podľa súčasnej právnej úpravy správca konkurznej podstaty bez ďalšieho nenadobúda postavenie orgánu verejnej správy s rozhodovacou právomocou, ale iba právo vykonať všetky právne úkony v záujme uspokojenia pohľadávok úpadcu, za ktoré však možno považovať napr. právo podať žalobu. Postavenie orgánu verejnej správy by správca konkurznej podstaty mohol získať jedine tak, že by mu právnou úpravou bola takáto právomoc priznaná. Za súčasného stavu právny poriadok takúto právnu úpravu neobsahuje, preto správca konkurznej podstaty nie je oprávnený vydávať individuálne právne akty, ktoré by mohli byť podkladom na vykonanie exekúcie.
Odvolací súd tiež považuje za potrebné v súvislosti s tým, že oprávnený v odvolaní poukazoval tiež na rozhodnutia iných krajských súdov, ktoré vyhlásili platobné výmery vydané správcom konkurznej podstaty za relevantné exekučné tituly, upozorniť na skutočnosť, že rozhodnutie iného senátu odvolacieho súdu alebo senátu iného krajského súdu nie je pre rozhodovaciu činnosť ostatných senátov a krajských súdov určujúce a záväzné.
Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 a ods. 2 OSP potvrdil.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.