Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_35C-19-2022.pdf
PDF · 92.16 KB
Case nature
Area
Subarea
35C/19/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou v spore medzi stranami žalobcu: R. Z., nar. XX.X.XXXX, U. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Miloš Chrenko, Hlavná 25, Trnava, a žalovaných: 1/ L. V., nar. XX.XX.XXXX, 2/ I. V., rod. B., obaja na neznámom mieste, obaja zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, IČO: 17335345, Búdková 36, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu sa zrušuje.
II. Nehnuteľnosť v katastrálnom území U., obec U., okres Z., zapísaná na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 196 m2 sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalobcu.
III. Žalobca je povinný zaplatiť na účet Slovenského pozemkového fondu žalovanému 1/ a žalovanej 2/, každému po 1.017,50 eur, v lehote do 7 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
IV. Stranám sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 11.3.2022 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo strán sporu a predmet podielového spoluvlastníctva by prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou nahradiť hodnotu spoluvlastníckeho podielu žalovaným 1/ a 2/ na účet Slovenského pozemkového fondu. Nárok na náhradu trov konania žalobca nežiadal priznať.
2. Svoju žalobu žalobca odôvodnil tým, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti v katastrálnom území U., obec U., okres Trnava, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere XXX m2, pričom žalobca vlastní podiel 1 a každý zo žalovaných vlastní po 1. Žalobca je tiež výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území U., obec U., okres Trnava, zapísanej na liste vlastníctva č. XXX ako parcela registra „C“ č. XXX/ X - záhrada o výmere X.XXX m2. Predmetnú nehnuteľnosť v podielovom spoluvlastníctve v minulosti užívali právni predchodcovia žalobcu a v súčasnosti ju užíva žalobca spolu so svojou rodinou. Ide o prístupovú cestu k pozemku o výmere 2.819 m2 vo výlučnom vlastníctve žalobcu, kde si plánuje žalobca v najbližšej budúcnosti postaviť rodinný dom, pričom táto parcela o výmere 196 m2 je jedinou prístupovou cestou k nemu, a teda aj k budúcej stavbe rodinného domu žalobcu. Žalovaných 1/ a 2/, ani ich pobyt žalobca nepozná, nepodarilo sa mu zistiť žiadne informácie o týchto osobách ani dopytom na obec U., ktorá ich považuje za neznámych, keď dlhodobo neeviduje žiadnu informáciu o mieste ich pobytu, ich existencii, či prípadnej smrti, dokonca ani informáciu o žiadnych právnych nástupcoch žalovaných, resp. príbuzných, a to najmenej za obdobie posledných 45 rokov. Nakoľko žalobca nemá záujem
zotrvávať v spoluvlastníctve k predmetnému pozemku a mimosúdna dohoda s neznámymi vlastníkmi nie je možná, domáha sa zrušenia spoluvlastníctva touto žalobou. Pozemok s poukazom na svoju malú výmeru, nepravidelný tvar, absenciu priameho prístupu k cestnej komunikácii a tiež s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych podielov jednotlivých spoluvlastníkov nie je reálne deliteľný, preto ho žalobca ako väčšinový spoluvlastník žiada prikázať do svojho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu pre každého žalovaného vo výške zodpovedajúcej 1 z celku, teda 1.017,50 eur, ktorú stanovil podľa znaleckého posudku znalca Ing. Z. O. č. XX/XXXX s odkazom na všeobecnú hodnotu predmetnej nehnuteľnosti ocenenej sumou 4.070 eur. Právne žalobu odôvodnil ustanoveniami § 141 ods. 1, § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, upravujúcimi režim pozemkov s nezisteným vlastníkom, s ktorými nakladá fond, pričom v konaní týchto neznámych vlastníkov aj zastupuje. Na preukázanie svojich tvrdení pripojil žalobca k žalobe listinné dôkazy: výpis z LV č. 811, výpis z LV č. XXX, kópiu katastrálnej mapy, znalecký posudok č. XX/XXXX a potvrdenie obce U..
3. Slovenský pozemkový fond ako zástupca nezistených vlastníkov nehnuteľností v zmysle § 16 ods. 1 písm. b) a ods. 2 zákona č. 180/1995 Z.z. sa za žalovaných 1/ a 2/ vyjadril k žalobe tak, že súhlasil so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva spôsobom navrhnutým v žalobe, avšak pokiaľ ide o výšku náhrady stanovenú znalcom v sume 20,79 eur za 1 m2, túto nepovažoval za primeranú všeobecnej cene veci. K vyjadreniu dodatočne pripojil stanovisko Oddelenia tvorby cien a verifikácie SPF, v zmysle ktorého navrhol zástupca žalovaných určiť výšku primeranej náhrady za ustupujúce spoluvlastnícke podiely v cenovom rozpätí 55eur/m2 - 80 eur/m2.
4. Žalobca v replike z 13.7.2022 považoval domnienku zástupcu žalovaných o vyššej trhovej cene spornej nehnuteľnosti za nesprávnu, lebo žalobca na základe kúpnej zmluvy zo 16.6.2021 nadobudol spoluvlastnícky podiel 1 k spornej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom vyporiadania a susednú parcelu č. 118/1 o výmere 2.819 m2 za kúpnu cenu 15.000 eur, čo zodpovedá jednotkovej cene 5,14 eur/m2, teda ešte nižšej ako je určená znalcom v predloženom znaleckom posudku. Predmetnú kúpnu zmluvu pripojil k replike.
5. Zástupca žalovaných sa v duplike zo 16.8.2022 stotožnil s navrhovanou výškou náhrady za spoluvlastnícke podiely žalovaných, čím sa odstránila spornosť v konaní, a preto súhlasil s postupom podľa § 177 ods. 2 Civilného sporového poriadku, teda s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. Peňažnú náhradu za spoluvlastnícke podiely žalovaných 1/ a 2/ žiadal zaplatiť na depozitný účet SPF - IBAN: SK XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, variabilný symbol: XXXXXXXX s uvedením čísla súdneho konania do poznámky pre prijímateľa. Vzhľadom na charakter tohto sporu, keď rozhodnutie vo veci je v záujme všetkých strán sporu, žiadal žalovaný rozhodnúť o trovách konania podľa § 257 CSP, že žiadna zo strán nemá nárok na ich náhradu. Žalobca sa k tomuto procesnému návrhu na rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania pripojil.
6. Podľa § 177 Civilného sporového poriadku, súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie (ods. 1). Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia (ods. 2 písm. b). Podľa § 219 ods. 1 Civilného sporového poriadku, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
7. Súd tento spor rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP, lebo strany s takýmto postupom súhlasili, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na svojej úradnej tabuli a na webovej stránke v zákonnej lehote v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
8. Pri zisťovaní skutkového stavu preto súd vychádzal z podstatných a rozhodujúcich tvrdení a právnych argumentov strán sporu obsiahnutých v ich písomných podaniach a predložených listinách a za preukázané považoval nižšie opísané skutočnosti.
9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX mal súd preukázané, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území U., obec U., okres Trnava, parcela registra „C“ parc. č. XXX/X, druh pozemku záhrada o výmere 2.819 m2, ktorú nadobudol kúpnou zmluvou, vklad povolený 16.7.2021. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX mal súd preukázané, že spoluvlastníkom nehnuteľnosti v katastrálnom území U., obec U., okres Trnava, parcela registra „C“ parc. č. XXX/X druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 196 m2, je žalobca R. Z., nar. XX.X.XXXX s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1, žalovaný 1/ L. V., nar. XX.XX.XXXX s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 a žalovaná 2/ I. V., rod. B. s veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1 . Zo znaleckého posudku znalca v odbore Stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností Ing. Z. O. č. XX/XXXX z 9.3.2022 súd zistil, že všeobecná hodnota uvedeného pozemku v spoluvlastníctve strán sporu je 4.070 eur a jednotková všeobecná hodnota je 20,79 eur/m2. Z potvrdenia obce U. z 23.2.2022 mal súd preukázané, že na pomníku na miestnom cintoríne je meno pochovaného L. V., nar. XX.X.XXXX, ktorý zomrel X.X.XXXX a manželky I., rod. B., nar. X.X.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, avšak tieto osoby nie sú stotožniteľné s podielovými spoluvlastníkmi zapísanými na LV č. XXX, lebo ide o generačne staršie osoby a nezachoval sa žiaden dôkaz preukazujúci ich príbuzenský pomer. Na tieto spoluvlastnícke podiely žalovaných si nikto v obci neuplatňoval právny nárok, pričom tiež je v obci známe, že predmetnú parcelu č. XXX/ X užívali starí rodičia žalobcu a pred nimi prastarí rodičia, ktorí ju používali ako prístupovú cestu pre dobytok. Z výpisu z pozemkovej knihy vložka č. XXX, k. ú. U. na parc.č. XXX/X vyplýva, že XX.XX.XXXX L. V. a manželka I. rod. B. kúpnopredajnou zmluvou nadobudli každý spoluvlastnícky podiel po 1 a I. U. (prastarý otec žalobcu) s manželkou R., rod. T., tiež nadobudli každý spoluvlastnícky podiel po 1, pričom iba títo dvaja manželia ho aj v skutočnosti užívali a po nich syn L. s manželkou U. (starí rodičia žalobcu).
10. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
11. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych vzťahov spoluvlastníkov k tejto veci.
12. Súd je zo zákona viazaný záväzným poradím spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva podľa § 142 Občianskeho zákonníka: 1.rozdelenie veci, 2.prikázanie veci za primeranú náhradu, 3.nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu. Pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom, a to nielen rozdelením veci, ale aj prikázaním doterajšej spoločnej veci niektorému (niektorým) zo zostávajúcich podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, zákon v § 142 ods. 1 druhá a tretia veta zakotvuje tri kritériá, a to veľkosť spoluvlastníckych podielov, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom.
13. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom, register sa skladá z určeného operátu, zo súboru ďalších geodetických informácií a zo súboru ďalších popisných informácií o pozemkoch a právnych vzťahoch k nim, najmä zo a) súpisu pozemkov, ktoré boli predmetom konania, b) súpisu pozemkov, ktorých vlastník a jeho miesto trvalého pobytu alebo sídlo sú známe, c) súpisu pozemkov, ktorých vlastník je známy, ale ktorého miesto trvalého
pobytu alebo sídlo nie je známe, d) súpisu pozemkov, ktorých vlastník nie je známy. Podľa § 13 citovaného zákona, fond nakladá s pozemkami uvedenými v § 8 ods. 1 písm. c) a d), ktoré sa na základe registra zapíšu do katastra nehnuteľností (ďalej len „pozemok s nezisteným vlastníkom“), podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov; obdobne postupuje správca, ak ide o lesné pozemky. Podľa § 16 citovaného zákona, fond nakladá podľa tohto zákona a podľa osobitných predpisov s pozemkami s nezisteným vlastníkom (§ 13) (ods. 1 písm. b) . Ak je potrebné, fond v konaní pred súdom alebo pred orgánmi verejnej správy zastupuje vlastníkov pozemkov uvedených v odseku 1 písm. b) a c); obdobne postupuje správca (ods. 2).
14. V konaní bolo preukázané a nebolo ani sporné, že strany sporu sú podieloví spoluvlastníci nehnuteľnosti, ktorá vzhľadom na svoje umiestnenie, predchádzajúce využitie, rozmer, tvar a účel nie je reálne deliteľná a môže slúžiť ako prístupová cesta k susednému pozemku vo výlučnom vlastníctve žalobcu, na ktorom si mieni postaviť rodinný dom. Súd okrem tohto účelu budúceho využitia pozemku prihliadol tiež na veľkosť spoluvlastníckych podielov. Keďže žalobca ako väčšinový spoluvlastník už naďalej nemieni zotrvávať v spoluvlastníctve a s ďalšími spoluvlastníkmi sa nemohli mimosúdne dohodnúť na jeho zrušení a vzájomnom vyporiadaní, lebo okrem žalobcu ide o neznáme osoby, resp. osoby nachádzajúce sa na neznámom mieste, zastúpené v tomto konaní Slovenským pozemkovým fondom, súd zrušil ich spoluvlastníctvo a prikázal predmet spoluvlastníctva žalobcovi za primeranú náhradu. Bolo tiež preukázané a nakoniec sa stalo nesporným aj stanovenie náhrady za ustupujúce podiely žalovaných, keď hodnota celej vyporiadavanej nehnuteľnosti bola určená vo výške 4.070 eur, potom podiel 1 pre každého žalovaného predstavuje sumu 1.017,50 eur, ktorú sa žalobca zaviazal uhradiť na účet Slovenského pozemkového fondu v lehote do 7 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
15. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP). Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§ 257 CSP). O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP).
16. Týmto rozhodnutím sa končí konanie, preto sa podľa § 262 ods. 1 CSP rozhoduje tiež o nároku na náhradu trov konania. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci zavedením sudcovského moderačného práva, pričom musí ísť o výnimočné okolnosti prípadu a dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť pre nepriznanie náhrady trov úspešnému účastníkovi môže spočívať i v okolnostiach, za akých bol nárok uplatnený na súde. V danej veci nebolo možné uzatvoriť dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, lebo ďalší účastníci dohody okrem žalobcu sú neznámi, resp. majú neznámy pobyt, a je tu preto reálny predpoklad neúspešného vymoženia trov od nich. Tiež vzhľadom na predmet a priebeh konania, keď napokon neostala sporná žiadna skutočnosť a vo veci sa ani nepojednávalo, bolo vhodné aplikovať ustanovenie § 257 CSP a stranám náhradu trov konania nepriznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať na tunajšom súde v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), j) čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozhodnutím, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.