Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_3Cb-51-2014.pdf
PDF · 109.73 KB
No categories available
3Cb/51/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa samosudkyňou JUDr. Oľgou Bitalovou v právnej veci navrhovateľa CD Consulting s.r.o. so sídlom Politických věznů 1272/21, Nové Město, 110 00 Praha 1, IČO: 264 29 705, právne zast. Fridrich Paľko, s. r. o. so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421 proti odporcovi J. V., bytom V. XXXX/XXX, XXX XX W. I., v konaní o zaplatenie 728,19 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi zmenkovú sumu vo výške 728,19 eur, úrok z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 728,19 eur od 20. 4. 2011 do zaplatenia, zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 728,19 eur od 5. 3. 2011 do 19. 4. 2011 a zmenkovú odmenu vo výške 2,43 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.
III. O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Podaným návrhom sa navrhovateľ v zmysle čl. 4 bodu 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len ,,nariadenie“) domáhal, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie zmenkovej sumy vo výške 728,19 eur, úroku z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 728,19 eur od 20. 4. 2011 do zaplatenia, zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 728,19 eur od 5. 3. 2011 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 2,43 eur a trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár nadobudol všetky práva zo zmenky, ktorú vystavil odporca dňa 10. 8. 2010 na zmenkovú sumu 728,19 eur, pričom sa zaviazal aj na úhradu zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 5. 3. 2011. Za miesto splatenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Navrhovateľ disponuje len originálom zmenky a nemá informácie o akýchkoľvek iných potenciálne existujúcich vzťahoch odporcu a predchádzajúceho majiteľa zmenky, ktorá bola v konaní uplatnená. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrená doložkou ,,na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Indosant predložil zmenku na zaplatenie. Ako dôkaz bol k návrhu pripojený originál zmenky.
Súd v zmysle čl. 5 bodu 2. nariadenia zaslal odporcovi tlačivo C na odpoveď spolu s kópiou tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a kópiou zmenky. Uvedené písomnosti odporca prevzal osobne dňa 19. 6. 2014. Odporca v určenej lehote 30 dní v zmysle článku 5 bodu 3. nariadenia časť II vzorového tlačiva C nevyplnil a k návrhu sa nevyjadril. Právnemu zástupcovi navrhovateľa bolo poučenie o procesných právnych a povinnostiach doručené dňa 7. 8. 2015 a odporcovi bolo poučenie o procesných právach a povinnostiach doručené dňa 7. 8. 2015.
Podľa čl. 5 bodu 1. nariadenia je európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu v zásade písomné.
V zmysle ustanovenia § 156 ods. 3 O.s.p. súd dňa 30. 7. 2015 vyvesil na úradnej tabuli súdu oznam, že dňa 10. 11. 2015 o 10,00 hod. bude vo veci účastníkov konania bez nariadenia pojednávania verejne vyhlásený rozsudok, ktorý následne vyhlásil.
Súd vykonal dokazovanie a oboznámil sa s vyplneným vzorovým tlačivom A, zmenkou a ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca vystavil zmenku v Starej Ľubovni dňa 10. 8. 2010 a zaviazal sa na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. zaplatiť pri predložení sumu 728,19 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne od 5. 3. 2011. Zmenka bola vystavená s doložkou ,,bez protestu“ a s doložkou ,,na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Odporca sa v zmenke označil ako fyzická osoba - podnikateľ pod obchodným menom Ladislav Pompa naposledy s miestom podnikania Podsadek 1214/109, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44 895 526. Na rube zmenky je zapísaný nedatovaný indosament na rad navrhovateľa. Odporca žiadne relevantné námietky nevzniesol. Vzhľadom na skutočnosť, že odporca svoju obranu v konaní vo forme práva na vyplnenie časti II vzorového tlačiva C na odpoveď alebo iného vyjadrenia k žalobnému návrhu nevyužil, súd v zmysle čl. 7 bodu 3. nariadenia vydal rozsudok o pohľadávke na základe podkladov, ktoré mal zo strany navrhovateľa k dispozícii - t. j. podaný návrh a predložená zmenka.
Podľa § 261 ods. 1 ObZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa čl. 1 nariadenia toto nariadenie ustanovuje európske konanie pre pohľadávky s nízkou hodnotou sporu (ďalej len ,,európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu“), ktorého cieľom je zjednodušenie a zrýchlenie konania vo veci veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch a zníženie nákladov. Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu predstavuje pre strany alternatívu konaní existujúcich podľa práva členských štátov.
Podľa čl. 2 bodu 1. prvej vety nariadenia toto nariadenie sa uplatňuje v občianskych a obchodných veciach pri cezhraničných sporoch bez ohľadu na povahu súdu alebo tribunálu, v ktorých hodnota pohľadávky v čase doručenia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky príslušnému súdu alebo tribunálu nepresahuje 2 000 EUR bez akýchkoľvek úrokov, výdavkov a nákladov.
Podľa čl. 3 bodu 1. nariadenia, na účely tohto nariadenia je cezhraničným sporom taký spor v ktorom má aspoň jedna zo strán bydlisko alebo obvyklý pobyt v členskom štáte inom ako v členskom štáte súdu alebo tribunálu konajúceho vo veci.
Podľa čl. 4 bodu 1. nariadenia navrhovateľ začne európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu vyplnením vzorového tlačiva A, ako je uvedené v prílohe I, a jeho podaním na príslušný súd alebo tribunál osobne, poštou alebo akýmkoľvek iným komunikačným prostriedkom, ako je fax alebo elektronická pošta, ktorý je prijateľný pre členský štát, v ktorom sa konanie začína. Tlačivo návrhu na uplatnenie pohľadávky obsahuje opis dôkazov, ktoré podporujú pohľadávky, a prípadne sa k nemu pripoja akékoľvek príslušné podporné dokumenty.
Podľa čl. 5 bodu 1. prvej a druhej vety nariadenia európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje zo potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán.
Podľa čl. 5 bodu 2. nariadenia po doručení správne vyplneného tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky súd alebo tribunál vyplní časť I vzorového tlačiva C na odpoveď, ako je uvedené v prílohe III. Kópia tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a v prípade potreby potrebných dokumentov spolu s vyplneným tlačivom na odpoveď sa doručí odporcovi v súlade s článkom 13. Tieto dokumenty sa odošlú do 14 dní od doručenia správne vyplneného tlačiva na uplatnenie pohľadávky.
Podľa čl. 5 bodu 3. nariadenia odporca odpovie do 30 dní po doručení tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky a tlačiva na odpoveď tak, že vyplní časť II vzorového tlačiva C na odpoveď, pričom v prípade potreby poskytne všetky príslušné podporné dokumenty, a zašle ho späť súdu alebo tribunálu, alebo akýmkoľvek iným vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď.
Podľa čl. 5 bodu 4. nariadenia do 14 dní od doručenia odpovede odporcu súd alebo tribunál odošle navrhovateľovi kópiu odpovede spolu s príslušnými podpornými dokumentmi.
Podľa čl. 7 bodu 1. písm. a), b), c) nariadenia do 30 dní od doručenia odpovede odporcu alebo navrhovateľa v lehotách ustanovených v článku 5 bodu 3. alebo 6. súd alebo tribunál vydá rozsudok alebo: a) v rámci stanovenej lehoty, ktorá nesmie presiahnuť 30 dní, si vyžiada od strán ďalšie podrobnosti týkajúce sa pohľadávky; b) vykoná dôkazy v súlade s článkom 9 alebo c) predvolá strany na pojednávanie, ktoré sa uskutoční do 30 dní od predvolania.
Podľa čl. 7 bodu 2. nariadenia súd alebo tribunál vydá rozsudok buď do 30 dní od uskutočnenia ústneho pojednávania, alebo po doručení všetkých potrebných informácií na vydanie rozsudku. Rozsudok sa doručí stranám v súlade s článkom 13.
Podľa čl. 7 bodu 3. nariadenia ak sa súdu alebo tribunálu nedoručí odpoveď dotknutej strany v lehote ustanovenej v článku 5 bodu 3. alebo 6., súd alebo tribunál vydá rozsudok o pohľadávke alebo protipohľadávke.
Podľa čl. 9 bodu 3. nariadenia súd alebo tribunál využije najjednoduchšie a najmenej zaťažujúce spôsoby vykonávania dôkazov.
Podľa čl. 19 nariadenia pokiaľ toto nariadenie neustanovuje inak, európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa riadi procesným právom členského štátu, v ktorom sa konanie vedie.
Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“) táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
Podľa čl. I. § 5 ods. 1 zákona č. 191/1950 Zb. o zmenkách a šekoch v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len ,,ZZŠ“) vo zmenke zročnej na videnie alebo na určitý čas po videní môže vystaviteľ ustanoviť zúrokovanie zmenkovej sumy. V inej zmenke platí táto doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I. § 5 ods. 2 ZZŠ úrokovú mieru treba udať vo zmenke; ak chýba tento údaj, platí úroková doložka za nenapísanú.
Podľa čl. I. § 5 ods. 3 ZZŠ úrok sa počíta od dáta vystavenia zmenky, pokiaľ nie je určený deň iný.
Podľa čl. I. § 10 ZZŠ ak nebola zmenka, ktorá bola pri vydaní neúplná, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
Podľa čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ každú zmenku, i keď nebola vystavená na rad, možno previesť indosamentom (rubopisom).
Podľa čl. I. § 17 ZZŠ kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka.
Podľa čl. I. § 23 ods. 1 ZZŠ zmenka vystavená na určitý čas po videní musí sa predložiť na prijatie do jedného roku od dáta vystavenia.
Podľa čl. I. § 23 ods. 2 ZZŠ vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu.
Podľa čl. I. § 23 ods. 3 ZZŠ indosanti môžu skrátiť tieto lehoty.
Podľa čl. I. § 33 ods. 1 ZZŠ zmenku možno vystaviť na videnie, na určitý čas po videní, na určitý čas po dáte vystavenia, na určitý deň.
Podľa čl. I. § 33 ods. 2 ZZŠ zmenky s iným časom zročnosti alebo s postupnou zročnosťou sú neplatné.
Podľa čl. I. § 34 ods. 1 ZZŠ zmenka na videnie je zročná pri predložení. Musí byť predložená na platenie do jedného roku od dáta vystavenia. Vystaviteľ môže túto lehotu skrátiť alebo určiť lehotu dlhšiu. Indosanti môžu tieto lehoty skrátiť.
Podľa čl. I. § 35 ods. 1 ZZŠ zročnosť zmenky vystavenej na určitý čas po videní spravuje sa dátom prijatia alebo dátom protestu.
Podľa čl. I. § 48 ods. 1 ZZŠ majiteľ môže postihom žiadať: 1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokmi, ak boli dojednané; 2. šesťpercentové úroky odo dňa zročnosti; 3. trovy protestu a podaných správ, ako aj ostatné trovy; 4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
Podľa čl. I. § 75 ZZŠ vlastná zmenka obsahuje: 1. označenie, že ide o zmenku, pojaté do vlastného textu listiny a vyjadrené v jazyku, v ktorom je táto listina spísaná; 2. bezpodmienečný sľub zaplatiť určitú peňažnú sumu; 3. údaj zročnosti; 4. údaj miesta, kde sa má platiť; 5. meno toho, komu alebo na rad koho sa má platiť; 6. dátum a miesto vystavenia zmenky; 7. podpis vystaviteľa.
Podľa čl. I. § 76 ods. 1 ZZŠ listina, v ktorej chýba niektorá náležitosť uvedená v predchádzajúcom paragrafe, nie je platná ako vlastná zmenka, s výhradou prípadov uvedených v nasledujúcich odsekoch.
Podľa čl. I. § 76 ods. 2 ZZŠ o vlastnej zmenke, v ktorej niet údaja zročnosti, platí, že je zročná na videnie.
Podľa čl. I. § 76 ods. 3 ZZŠ ak niet osobitného údaja, platí, že miesto vystavenia zmenky je miestom platobným a zároveň miestom vystaviteľovho bydliska.
Podľa čl. I. § 77 ods. 1 ZZŠ pokiaľ to neodporuje povahe vlastnej zmenky, platia pre ňu ustanovenia dané pre cudziu zmenku o indosamente (§§ 11 až 20), zročnosti (§§ 33 až 37), platení (§§ 38 až 42), postihu pre neplatenie (§§ 43 až 50, 52 až 54), platení pre česť (§§ 55, 59 až 63), odpisoch (§§ 67 a 68), zmenách (§ 69), premlčaní (§§ 70 a 71), dňoch pracovného pokoja, počítaní lehôt a zákazu dní odkladu (§§ 72 až 74).
Podľa čl. I. § 78 ods. 1 ZZŠ vystaviteľ vlastnej zmenky je zaviazaný rovnako ako prijímateľ cudzej zmenky.
Podľa čl. I. § 78 ods. 2 ZZŠ vlastná zmenka, zročná určitý čas po videní, musí byť predložená vystaviteľovi na videnie v lehotách uvedených v § 23 <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ ZZ/1950/191/20091201>. Lehota po videní beží od dáta videnia potvrdeného podpisom vystaviteľa na zmenke. Ak vystaviteľ odoprie potvrdiť a datovať videnie, treba to zistiť protestom (§ 25 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1950/191/20091201>), od dáta ktorého začína bežať lehota po videní.
Podľa § 495 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“) platnosti záväzku nebráni, ak nie je vyjadrený dôvod, na základe ktorého je dlžník povinný platiť. Veriteľ je však povinný preukázať dôvod záväzku, s výnimkou cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov, pre ktoré je zákonom ustanovené, že veriteľ túto povinnosť nemá.
V uvedenom prípade po preskúmaní zmenky možno konštatovať, že ide o záväzok odporcu, ku ktorému sa zaviazal ako fyzická osoba - podnikateľ a pri jeho plnení konal v rámci predmetu svojho podnikania pod obchodným menom Ladislav Pompa naposledy s miestom podnikania Podsadek 1214/109, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 44 895 526. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani fakt, že podľa výpisu zo živnostenského registra odporca ukončil svoju podnikateľskú činnosť k 6. 9. 2011. V čase podpísania zmenky a s prihliadnutím na všetky okolnosti sa obchodno-záväzkový vzťah účastníkov konania týkal ich podnikateľskej činnosti.
Zmenka je cenným papierom vydaným v zákonom stanovenej forme, ktorým sa zmenkový dlžník zaväzuje majiteľovi zmenky zaplatiť v mieste a čase uvedenom v zmenke čiastku v nej určenú. Ide o záväzok, ktorý je priamy, bezpodmienečný, nesporný a abstraktný. Zákon dáva dlžníkovi z takejto zmenky len možnosť podať námietku proti majiteľovi, avšak neupravuje, že by takáto listina nebola platnou zmenkou. Podľa čl. I. § 11 ods. 1 ZZŠ je každú zmenku možné previesť indosamentom a v prípade, že k takémuto prevodu dôjde, nadobudne nový majiteľ všetky práva zo zmenky, nie však z úverového vzťahu, ktorý zmenka pôvodne zabezpečovala. Odporca ako priamy dlžník môže namietať voči navrhovateľovi ako poslednému majiteľovi zmenky to, že bol pri nadobúdaní zmenky v zlej viere alebo že sa previnil aspoň hrubou nedbanlivosťou a že vedome konal na jeho škodu. Skutočnosť, že majiteľ konal protiprávne, môže mať tak za následok jeho povinnosť nahradiť škodu, ktorá by v dôsledku toho dlžníkovi zo zmenky vznikla. Predmetom sporu je nárok zo zmenky, ktorá indosáciou stratila charakter zabezpečovacej zmenky a nadobudla charakter zmenky na platenie. Posudzovanie základného vzťahu by malo význam vtedy, ak by odporca vzniesol voči majiteľovi relevantné námietky týkajúce sa úverovej zmluvy, popr. zmenky. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k prelomeniu zásady stanovenej v čl. I § 17 ZZŠ. Uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu abstraktnosti zmenkových záväzkov, čo znamená, že, v prípade zmenky, ide o záväzky celkom oddelené od všeobecných záväzkových vzťahov, ktoré viedli k jej vzniku. Uvedené platí aj pre zmenky zabezpečovacie. Z uvedeného ustanovenia vyplýva prekážka prenesenia kauzálnych námietok na ďalšieho nadobúdateľa zmenky, ktorým je navrhovateľ, čo je práve dôsledkom abstraktnosti a nespornosti záväzku vyplývajúceho zo zmenky. Zákaz zneužitia práva je jedným zo základných princípov fungovania právneho štátu, napriek tomu právna úprava zmenkového práva je prísne formálna a neumožňuje súdu bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v čl. I § 17 ZZŠ tak, aby sa mohol zaoberať základným záväzkovým vzťahom. Súd môže ex offo v konaní prihliadať len na také vady zmenky, ktoré vyplývajú zo znenia jej samotného textu a spochybňujú jej existenciu ako takú, t. j. napr. absencia podpisu vystaviteľa, uvedenie viacerých platobných miest a iné.
Odporcom vystavená zmenka je zmenka vystavená na videnie (tzv. vistazmenka). Uvedené vyplýva z textu samotného zmenkového vyhlásenia odporcu, ktorý sa zaviazal zmenkovú sumu zaplatiť pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Takáto zmenka je podľa čl. I § 34 ods. 1 ZZŠ splatná pri predložení. Toto ustanovenie týkajúce sa vistazmeniek zároveň stanovuje zákonnú lehotu na ich predloženie, a to do jedného roka odo dňa vystavenia, pokiaľ nie je vystaviteľom určená dlhšia lehota. Odporca lehotu na predloženie zmenky predĺžil, keď určil, že zmenku možno predložiť na platenie v lehote 4 rokov odo dňa jej vystavenia. Zmenka obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti vlastnej zmenky v zmysle čl. I § 75 ZZŠ. Jedná sa teda o platnú zmenku, z ktorej vznikol odporcovi záväzok voči majiteľovi zmenky zaplatiť mu zmenkovú sumu spolu s postihovými právami podľa čl. I § 48 ods. 1 ZZŠ. Navrhovateľ v návrhu na uplatnenie pohľadávky uviedol, že požaduje 6 % ročný úrok zo zmenkovej sumy od 20. 4. 2011, na základe ktorého možno s poukazom na čl. I § 34 ods. 1 a čl. I § 48 ods. 1 bodu 2. ZZŠ konštatovať, že v tento deň bola zmenka predložená odporcovi na platenie a že tento deň bol zároveň dňom splatnosti zmenky. Vzhľadom na to, že zmenka obsahuje doložku bez protestu, majiteľ zmenky nebol povinný skutočnosť nezaplatenia zmenky pri jej predložení overiť vo forme verejnej listiny, t. j. protestom. Súd tak považoval za preukázané, že dňom predloženia zmenky, t. j. 20. 4. 2011 vznikla odporcovi povinnosť plniť zmenkové nároky, pričom v konaní nebolo sporné, že odporca v tento deň svoj záväzok zo zmenky riadne nesplnil.
Čo sa týka úrokov z omeškania, navrhovateľ má právo na zaplatenie úroku vo výške 6 % ročne zo zmenkovej sumy až do dňa zaplatenia celej zmenkovej sumy. V tejto časti úroku z omeškania vo výške 6 % ročne súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal voči odporcovi aj priznania nároku na zaplatenie tzv. zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne z časti zmenkovej sumy, s plnením ktorej bol odporca v
omeškaní, a to až do zaplatenia celej zmenkovej sumy. Ako už bolo uvedené vyššie, prísny formalizmus úpravy zmenkového práva, nedáva súdu priestor bez podania námietok dlžníkom prelomiť zásadu uvedenú v čl. I § 17 ZZŠ tak, aby sa mohol zaoberať základným záväzkovým vzťahom. Súd môže ex offo v konaní prihliadať len na také vady zmenky, ktoré vyplývajú zo znenia jej samotného textu a spochybňujú jej existenciu. Súd má za to, že preskúmavanie doby platenia zmenkového úroku, ktorý je súčasťou obsahu zmenky, je možné aj bez námietky uplatnenej zo strany zmenkového dlžníka. V uvedenom prípade totiž nejde o vadu zmenky, ale o správny výklad jej skutočného obsahu. Súd preto posúdil správnosť navrhovateľom uplatneného zmenkového úroku. V konaní predložená zmenka je zmenkou splatnou na videnie, pričom navrhovateľom uplatnený úrok vo výške 0,25 % denne je uvedený priamo v obsahu zmenky, preto úročenie zmenkovej sumy je v súlade s čl. I § 5 ZZŠ. Zo znenia ustanovenia čl. I § 5 ZZŠ ďalej vyplýva, že úrok sa počíta odo dňa vystavenia zmenky, pokiaľ na zmenke nie je určený iný deň. Predložená zmenka obsahovala zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne od 5. 3. 2011. Citované ustanovenie čl. I § 5 ZZŠ pripúšťa úročenie zmenkovej sumy úrokovou mierou uvedenou na zmenke len pri zmenkách splatných na videnie alebo určitý čas po videní. Ak by bol uvedený úrok na zmenkách vystavených s iným časom zročnosti, úroková doložka by bola považovaná za nenapísanú a nevyvolala by žiadne zmenkovo-právne účinky. Uvedené však neznamená, že len zmenková suma uvedená na vistazmenke môže byť úročená. V prípade zmeniek splatných v určitý deň alebo určitý čas po vystavení sa predpokladá, že úroky, pokiaľ boli dohodnuté, sú zahrnuté v zmenkovej sume, nakoľko veriteľ aj dlžník si mohli úroky ku dňu splatnosti zmenky vyčísliť a tieto pripočítať k istine, keďže dátum splatnosti im bol v čase vystavenia zmenky známy. Pri zmenkách splatných na videnie alebo určitý čas po videní takýto postup nie je možný, pretože v čase vystavenia zmenky nie je deň splatnosti známy (presne stanovený) a je závislý od správania sa majiteľa zmenky. Preto zákon dáva možnosť, aby pri týchto zmenkách bolo úročenie zmenkovej sumy uvedené na zmenkovej listine. Čl. I § 5 ods. 3 ZZŠ vymedzuje dobu úročenia vistazmenky odo dňa vystavenia zmenky alebo od iného dňa na zmenke uvedeného, výslovne však nestanovuje, dokedy možno zmenkovú istinu úročiť, pričom uvedené priamo nevyplýva ani zo znenia čl. I § 48 ods. 1 bodu 1 ZZŠ. Navrhovateľ ohraničil dobu, za ktorú požaduje zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne dňom uvedeným na zmenke a dňom úplného zaplatenia zmenkovej sumy. Podľa názoru súdu však tieto úroky možno uplatňovať len do okamihu splatnosti zmenkovej pohľadávky, nakoľko po splatnosti zmenky je pôvodný zmenkový záväzok nahradený záväzkom postihovým, vyplývajúcim z ustanovenia čl. I § 48 ZZŠ. Pri splatnosti zmenky tak môže oprávnený zo zmenky požadovať len čiastku zmenkovej sumy zvýšenú o úroky uvedené na zmenke za dobu od vystavenia zmenky (prípadne od iného dátumu uvedeného na zmenke) do splatnosti zmenky. Po splatnosti zmenky môže požadovať zákonom stanovený úrok vo výške 6 % ročne, a to až do zaplatenia zmenkovej sumy. Súbežné uplatnenie úroku uvedeného na zmenke a zákonného úroku by bezdôvodne zvýhodňovalo úročené zmenky, čo nemá oporu v zákone a bolo by to v rozpore s účelom sledovaným ustanovením čl. I § 5 ZZŠ (obdobne Karol Kizlink, Ján Spišiak: Zmenkové právo, Komentár, Heureka 2005; Radim Chalupa: Zákon směnečný a šekový: Komentář, I. díl (směnky), vyd. Praha : Linde 2006, str. 63; rozhodnutie Vrchního soudu v Olomouci, sp. zn. 4Cmo/214/2002 zo dňa 16. 10. 2003). Všetky postihové nároky po splatnosti zmenky, ktoré môže požadovať majiteľ zmenky v prípade nezaplatenia zmenky pri splatnosti, vymedzuje ustanovenie čl. I § 48 ZZŠ ako maximum práv. Ich rozširovanie je však neprípustné. Jedná sa o postihové práva, ktoré je potrebné odlíšiť od úročenia zmenkovej sumy, ktoré zákon výnimočne pripúšťa len v prípade tzv. vistazmeniek vzhľadom na neistý okamih ich splatnosti, kedy úrok nemožno vopred zahrnúť do zmenkovej sumy. Zohľadniac tieto úvahy vyhovel súd návrhu navrhovateľa v časti požadovaného úroku vo výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy len čiastočne a navrhovateľovi priznal zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 728,19 eur od 5. 3. 2011 do 19. 4. 2011. Vo zvyšnej časti požadovaného úroku z omeškania vo výške 0,25 % denne za obdobie odo dňa splatnosti zmenky, t. j. od 20. 4. 2011 až do momentu zaplatenia celej zmenkovej sumy považoval súd návrh za nedôvodný, preto návrh v tejto časti zamietol. Pokiaľ ide o úrokovú mieru vyznačenú na zmenke, táto nie je zákonom limitovaná, pričom pre jej posudzovanie z hľadiska splnenia kritérií súladnosti s poctivým obchodným stykom v tejto veci nebol daný priestor, keďže v konaní neboli účastníkmi tvrdené žiadne skutočnosti týkajúce sa kauzálnych súvislostí vystavenia zmenky, ktoré by takéto posúdenie úrokovej miery súdom umožňovali.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa § 151 ods. 3 O.s.p. a účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný ich vyčísliť do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej podľa ustanovenia § 151 ods. 1 a ods. 3 O.s.p..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na tunajšom súde do 15 dní odo dňa jeho doručenia.
Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p. ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.