Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_26CoP-38-2015.pdf
PDF · 78.71 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoP/38/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského vo veci starostlivosti o toho času už plnoleté dieťa: T. C., nar. X. T. XXXX, bytom A. XXXX/XX, Q. - Q., za čas maloletosti v konaní zastúpenej kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, matky: D. C., nar. X. U. XXXX, bytom A. XXXX/XX, Q. - Q. a otca: F. C., nar. X. C. XXXX, bytom O. XXXX/XX, X., zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Husár, Humenné, Štefánikova 17, o zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 30. júna 2015 č. k. 13P/278/2012 - 392, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh otca, ktorým sa domáhal zníženia výživného na v tom čase maloletú T. C. zo sumy 200 eur (správne 300 eur) na sumu 26 eur mesačne. Právne svoje rozhodnutie súd prvého stupňa odôvodnil ust. § 163 ods. 1 O.s.p. (zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení zmien a noviel) a § 78 ods. 1 a 3, § 62 ods. 1 až 5 a § 75 ods. 1 ZR (zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine) a vecne tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že došlo k zmene pomerov, keď otec stratil zamestnanie, bol evidovaný na úrade práce v Írsku ako nezamestnaný a poberal sociálne dávky a matke ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi W., avšak v čase podania návrhu maloletej T. uplynutím piatich rokov s poukazom na jej fyzický, psychický vývoj sa zvýšili výdavky, a to ako v spojení so štúdiom na strednej škole, tak i zhoršeným zdravotným stavom. Dôvodil, že otec má možnosť zabezpečiť si pravidelný príjem zo zamestnania a je v jeho schopnostiach a možnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť tak, ako bola ostatný krát určená v sume 300 eur, pričom otec inú vyživovaciu povinnosť nemá, je práceschopný. O trovách konania rozhodol v zmysle § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie otec toho času plnoletej T.. Dôvodil, že súd prvého stupňa pri hodnotení vychádzal jednostranne len z tvrdení a predložených listín matkou a nebral do úvahy dôkazy, ktoré sa týkali podstatných skutkových okolností ohľadne jeho osoby. Namietal, že súd prvého stupňa nezohľadnil stratu zamestnania a zhoršenie jeho zdravotného stavu, pričom zamestnanie stratil nie z vlastnej viny, ale z organizačných dôvodov, pretože spoločnosť, v ktorej pracoval sa zrušila a po strate príjmu začal byť poberateľom dávky v nezamestnanosti, pričom doklady o výške dávok predložil. Ku svojmu zdravotnému stavu uviedol, že tento je zhoršený a v odvolacom konaní predložil i listinné dôkazy o tom, že má vysoký cholesterol a taktiež čaká na operáciu ruky. Uviedol, že námietky matky ohľadne jeho luxusného bývania sú nedôvodné, keďže práve ona ho dostala do dlhov a znevažovala jeho osobu pred úradmi a políciou, a preto mu írske úrady odmietli prideliť
sociálny byt. Nesúhlasil ani s tvrdením, že by sa o dcéru nezaujímal, keď jej ponúkol možnosť prisťahovať sa k nemu do Írska a snaží sa s ňou kontaktovať, či už telefonicky alebo mailom. Dodal, že platenie výživného vo výške 300 eur mesačne je pre neho likvidačné a je v rozpore s dobrými mravmi, keďže po rozvode manželstva s matkou a následnom vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prišiel o majetok a dcéra sa k nemu správa spôsobom, ktorý nekorešponduje so slušným správaním dcéry k otcovi. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Toho času plnoletá T. C. sa k odvolaniu otca písomne vyjadrila. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Uviedla, že otec v priebehu celého konania nepredložil relevantné dôkazy preukazujúce jeho príjem, pričom je zrejmé, že je írskym občanom a v prípade poberania sociálnych dávok má nárok i na niekoľko benefitov, napr. preplatenie 50% nájomného, zdravotnú starostlivosť zdarma, TV licenciu zdarma... . Dodala, že ani počas jej maloletosti o ňu otec nikdy nejavil záujem, od roku 2008 sa s ňou nestretol, nikdy jej neposlal žiaden dar k sviatkom ani k Vianociam.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, účastník konania (§ 201 a § 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a je dôvodné ho potvrdiť (§ 219 ods. 1 a 2 O.s.p.).
Z hľadiska rozhodovania o návrhu otca má rozhodujúci význam najmä úprava ustanovenia § 78 ods. 1 vety prvej ZR, podľa ktorého dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery, pričom táto úprava z oblasti tzv. hmotného práva má svoj odraz v úprave procesného práva, a to konkrétne v ust. § 163 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery a tiež ust. § 75 ods. 1 ZR, podľa ktorého pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného a na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný zdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; pričom rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Z týchto ustanovení citovaných i súdom prvého stupňa celkom jednoznačne vyplýva, že podkladom pre prípadné úvahy o zmene rozhodnutia o výživnom je síce zmena pomerov, tou je však podľa ustálenej rozhodovacej praxe, judikatúry súdov v tzv. rodinných veciach vždy len podstatná zmena okolností rozhodujúcich pre určenie výživného a existujúcich tu na jednej strane v čase rozhodovania o prípadnej zmene a na strane druhej v čase rozhodovania pôvodným (v novom konaní sa majúcim zmeniť) rozhodnutím. K záveru o takejto podstatnej zmene tak vždy možno dospieť len zistením rozhodujúcich okolností (odôvodnených potrieb osobou výživou oprávnených na jednej strane a možností a schopností osôb výživou povinných na strane druhej) v čase pôvodného rozhodovania a v čase rozhodovania o zmene, ich porovnaním a komplexným zhodnotením, ktoré z nich prevažujú a či v ich súhrne poskytujú i podklad pre zmenu skoršieho rozhodnutia o výživnom a ak áno, v akom smere a rozsahu a od ktorého času.
Výživné bolo ostatnýkrát určené rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 18. novembra 2009 č. k. 11C 365/2008-163 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 15. februára 2011 sp. zn. 5Co/92/2010 sumou 300 eur mesačne.
Súd prvého stupňa v prejednávanej veci správne postupoval, keď vyhodnocoval z hľadiska rozhodovania o výživnom rozhodujúce možnosti a schopnosti výživou povinných rodičov maloletej, t. č. už plnoletej predovšetkým však jej otca, ktorý je povinný na rozdiel od matky dieťaťa stav nedostatku vlastnej prevažnej osobnej starostlivosti o dieťa vyplývajúci z tzv. rozvodového rozsudku vykrývať platením súdom určeného výživného a tiež odôvodnené potreby výživou oprávnenej maloletej, toho času už plnoletej. Za správny a tiež dostatočne podložený treba považovať záver súdu prvého stupňa, podľa ktorého tu bolo treba usudzovať na určitú zmenu okolností rozhodujúcich pre rozhodovanie o výživnom, tá však pri zhodnotení jednotlivých vzájomne sa vyvažujúcich faktorov neposkytovala podklad pre záver o podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej aj úpravu skoršieho rozhodnutia o výživnom v smere jeho zníženia.
Pokiaľ šlo o odôvodnené potreby maloletej toho času už plnoletej T. tu jednoznačne možno usudzovať na ich nárast a teda i potrebu ich zvýšeného finančného krytia, ale z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by tu boli také zjavné potreby nekryté pôvodne určeným výživným 300 eur, u ktorých by v dôsledku nezvýšenia sumy majúcej sa platiť otcom by malo dôjsť k podstatnému strádaniu maloletej. Pokiaľ ide na druhej strane o okolnosť straty zamestnania otcom vedúcej i k podaniu návrhu na zníženie výživného, keď naozaj neexistovali žiadne podklady nasvedčujúce tomu, že by mal podiel na tom, že prišiel o skoršie zamestnanie zabezpečujúce zdroj obživy a uspokojovanie potrieb nielen jemu samotnému, ale i maloletej, toho času i plnoletej, prisvedčiť však bolo treba argumentácii, že otec v mieste svojho pobytu má príležitosti zamestnať sa, podľa vyjadrenia právneho zástupcu otca tak i učinil. I podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci výsledkami súdom prvého stupňa vykonaného dokazovania bolo preukázané, že na strane otca existuje reálna možnosť aj po strate pôvodného zamestnania získať zamestnanie za pri najmenšom podobných podmienok, čo sa i stalo a v čase nezamestnanosti otec poberal príspevok v nezamestnanosti, ktorého výška taktiež odrážala schopnosť platiť výživné v stanovenej výške, keďže výživné 300 eur predstavuje z priznaného príspevku v nezamestnanosti 814 eur uvádzaného právnym zástupcom otca, činí cca 35%.
Odvolací súd nepovažoval za dôvodné, aby došlo k prenosu vyživovacej povinnosti v rozhodujúcej miere len na matku dieťaťa, tak návrh otca nepovažoval za dôvodný.
Odvolací súd vedený týmito úvahami napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov tohto odvolacieho konania.
K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, teda jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.