Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-48-2015.pdf
PDF · 69.03 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/48/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha a členov senátu JUDr. Gabriely Veselovej a JUDr. Dagmar Cabadajovej, v právnej veci navrhovateľky : Z. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX-XX, R., právne zastúpená: Centrum právnej pomoci, IČO: 30 798 841, so sídlom Nám. Slobody 12, Bratislava, pracovisko - Kancelária Tvrdošín, so sídlom Školská 165/2, Tvrdošín, proti odporcovi: M. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX-XX, R., právne zastúpený: JUDr. Slavomír Bachynec, AK so sídlom S. č. XXX, maloleté dieťa v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľky proti časti rozsudku Okresného súdu Námestovo zo dňa 29. mája 2015 č.k. 1P 185/2014-59, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti o určení výživného otca na maloletého Z. E., nar. XX.XX.XXXX , p o t v r d z u j e .
V ostatných častiach ponecháva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd rozsudkom rozhodol o návrhu navrhovateľky tak, že : I. Súd manželstvo Z. E., rod. E., nar. XX.XX.XXXX a M. E., nar. XX.XX.XXXX uzavreté dňa 07.08.1986, ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Tvrdošín vo zväzku V, ročník 1986, na strane 2 pod poradovým číslom 35 rozvádza. II. mal. Z., nar. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode zveruje do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. III. Otec M. E., nar. XX.XX.XXXX je povinný prispievať na výživu mal. Z., nar. XX.XX.XXXX sumou zodpovedajúcou 30% sumy životného minima stanovenej osobitným zákonom na nezaopatrené neplnoleté dieťa vždy do 15 dňa v mesiaci vopred do rúk matky maloletého počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna. IV. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Rozsudok prvostupňový súd dostatočne odôvodnil, popísal zistený skutkový stav, citoval ust. § 23 ods. 1,2,3, § 62 ods. 1,2,3 a § 144 O.s.p., pričom pokiaľ ide o určenie výživného, odôvodnil výšku priznaného výživného tým, že o výživnom súd rozhodol podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Navrhovateľka žiadala určiť výživné vo výške 150,- eur mesačne. Súd vychádzal z doterajšieho príjmu celej rodiny, ktorá predstavovala dávku v hmotnej núdzi vo výške 167,- eur mesačne. Z týchto príjmov žila rodina posledných 10 rokov. V minulosti si sociálnu situáciu rodina vylepšovala občasnou prácou odporcu, ktorý podľa jeho vyjadrenie zarobil v mesiaci cca 40,- eur. Navrhovateľke bol vyplácaný invalidný dôchodok.
Nakoľko odporca je riešený spolu s celou rodinou dávkou v hmotnej núdzi, iný pravidelný mesačný príjem nemá, je práce neschopným od 25.07.2014, súd výšku výživného určil v minimálnom rozsahu, bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Mal. Z. je vo veku, v ktorom sú náklady na jeho potreby pomerne vysoké. Súd poukazuje na zákonnú zásadu, v zmysle ktorej má právo dieťa žiť na úrovní svojich rodičov. Ak rodičia žijú z finančných prostriedkov predstavujúcich dávku v hmotnej núdzi, nie je možné priznať výživné vo výške prevyšujúcej túto dávku. Súd neprihliadnuť na tvrdenie navrhovateľky, že do príjmu je možné započítať i finančné prostriedky, ktoré poskytuje matka odporcu na jeho osobné potreby, pretože ide o náhodné poskytnutie finančných prostriedkov a ich poskytnutie závisí len od dobrej vôle poskytovateľa. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd návrhu navrhovateľky o výške výživného súd nevyhovel.
Proti časti rozsudku okresného súdu o určení výživného otca na maloleté dieťa podala prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie navrhovateľka ako matka maloletého dieťaťa, pričom v odvolaní poukazovala na skutočnosti, pre ktoré nesúhlasí s určenou výškou výživného a navrhovala, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zmenil a určil otcovi dieťaťa prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 150,- eur mesačne tak ako požadovala v návrhu na začatie konania. Alternatívne navrhovala rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
K podanému odvolaniu sa otec dieťaťa písomne nevyjadril. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení navrhoval rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdiť ako vecne správny.
Krajský súd v dôsledku podaného odvolania prejednal vec v odvolacom konaní podľa § 212 a nasl. O.s.p. v medziach podaného odvolania (odvolaním nenapadnutých častí rozsudku sa nedotýka a tieto nepreskúmaval) a rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania postupom v súlade s ust. § 156 ods. 3 v spojitosti s § 214 ods. 2 O.s.p. tak, že rozsudok prvostupňového súdu v odvolaním napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p.ako vecne správny.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil aj s odôvodním rozsudku súdu prvého stupňa v odvolaním napadnutej časti, preto podľa § 219 ods. 2 O.s.p. sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti odôvodnenia prvostupňového rozsudku. Dodáva len ,že prvostupňový súd jasne a zrozumiteľne uviedol, prečo určil výživné v takej výške ako vyplýva z výrokovej časti rozsudku prvostupňového súdu, a prečo nemohol určiť vyššie výživné.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 v spojitosti s § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., keďže v odvolacom konaní sa jednalo len o výživné na maloleté dieťa.
Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.