Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_12Sp-34-2014.pdf
PDF · 109.6 KB
Case nature
Area
Subarea
12Sp/34/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Jurgošovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ B.. A. Č., D. D. X, XXX XX U., 2/ R. L., T. XX, XXX XX F., 3/ B.. C. V., E. X, XXX XX F., všetci zastúpení advokátom JUDr. Stanislavom Jakubčíkom, Kutlíková 17, 851 02 Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava, pozemkový a lesný odbor, Trenčianska 55, 821 09 Bratislava, za účasti : 1/ Železnice Slovenskej republiky, Bratislava v skrátenej forme "ŽSR", Klemensova 8, 813 61 Bratislava, 2/ Bytová agentúra rezortu Ministerstva obrany, Pri Šajbách 12, 831 06 Bratislava, 3/ Hlavné mesto SR Bratislava, Primaciálne nám. 1, 814 99 Bratislava, 4/ Ústav na výkon trestu odňatia slobody, priečinok 72, 918 65 Hrnčiarovce nad Parnou, 5/ Stredoslovenské kameňolomy a štrkopiesky, štátny podnik "v likvidácii", Orolská 3, 010 31 Žilina, 6/ Bratislavský samosprávny kraj, Sabinovská 16, 820 05 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu zo dňa 14.03.2014, č.k.: 1135/92, Zn.: OU- BA-PLO-2014/48125/19251/R3/MBE, takto
rozhodol:
Súd napadnuté rozhodnutie odporcu zo dňa 14.03.2014, č.k.: 1135/92, Zn.: OU-BA- PLO-2014/48125/19251/R3/MBE z r u š u j e podľa § 250q ods. 2 v spojení s § 250j ods. 2 písm. c/, d/ O.s.p. a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania solidárne v sume 386,57 eur, k rukám právneho zástupcu navrhovateľov, do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.03.2014, č.k.: 1135/92, Zn.: OU-BA-PLO-2014/48125/19251/R3/ MBE odporca nepriznal vlastnícke právo R. L., v spoluvlastníckom podiele 1/1 z podielu pôvodného vlastníka, ako dedičke po žiadateľke C. L., zomrelej XX.XX.XXXX za nehnuteľnosti v pôvodnom katastrálnom území A., a to:
- PK vl. č. 2313, parc. č. 4558/5, výmera 9233 m2, druh pozemku roľa, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/2 + 1/2,
- PK vl. č. 2313, parc. č. 4558/4, výmera 8736 m2, druh pozemku roľa, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/2 + 1/2,
- PK vl. č. 3815, parc. č. 1374/3, výmera 525 m2, druh pozemku stavebný pozemok, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/1,
- PK vl. č. 241, parc. č. 2224, výmera 3201 m2, druh pozemku vinica, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/2,
- PK vl. č. 241, parc. č. 2225, výmera 180 m2, druh pozemku záhrada, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/2,
- PK vl. č. 241, parc. č. 2269, výmera 7269 m2, druh pozemku les, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/2,
- PK vl. č. 369, parc. č. 182/2, výmera 50 m2, druh pozemku záhrada, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/1,
- PK vl. č. 3024, parc. č. 1397, výmera 126 m2, druh pozemku roľa, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/1,
- PK vl. č. 1781, parc. č. 891, výmera 1881 m2, druh pozemku vinohrad, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/1,
- PK vl. č. 1781, parc. č. 1396, výmera 86 m2, druh pozemku roľa, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/1,
- PK vl. č. 1781, parc. č. 4865, výmera 5431 m2, druh pozemku lúka, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/1,
- PK vl. č. 2316, parc. č. 4558/6, výmera 824 m2, druh pozemku jarok, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/8 + 1/8,
- PK vl. č. 3570, parc. č. 1497/76, výmera 154 m2, druh pozemku pasienok, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/1,
- PK vl. č. 3571, parc. č. 1497/77, výmera 152 m2, druh pozemku pasienok, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/1,
- PK vl. č. 2554, parc. č. 179, výmera 352 m2, druh pozemku dom, dvor, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/2 + 1/2,
- PK vl. č. 2554, parc. č. 182/1, výmera 97 m2, druh pozemku záhrada, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/2 + 1/2,
- PK vl. č. 2554 (369), parc. č. 183, výmera 250 m2, druh pozemku dvor spoločný s domom, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/2 + 1/2 (1/1),
- PK vl. č. 369, parc. č. 182/3, výmera 47 m2, druh pozemku záhrada, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/1,
- PK vl. č. 369, parc. č. 180/3, výmera 91 m2, druh pozemku dom, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/1,
- PK vl. č. 369, parc. č. 180/1, výmera 97 m2, druh pozemku dom, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/1,
- PK vl. č. 369, parc. č. 180/2, výmera 110 m2, druh pozemku dom, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/1,
- PK vl. č. 2313, parc. č. 3336, výmera 1544 m2, druh pozemku lúka, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/2 + 1/2,
- PK vl. č. 2313, parc. č. 3336, výmera 372 m2, druh pozemku lúka, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/2,
- PK vl. č. 2313, parc. č. 4376, výmera 24 m2, druh pozemku roľa, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/2 + 1/2,
- PK vl. č. 1910, parc. č. 178, výmera 460 m2, druh pozemku vinohrad, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/2 + 1/2,
- PK vl. č. 369, parc. č. 181/1, výmera 225 m2, druh pozemku vinica, vlastnícky podiel pôvodného vlastníka 1/1, nakoľko dospel k záveru, že žiadateľka ako aj dedičia po žiadateľke neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali reštitučný titul podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 v spojitosti s § 6 ods. 2 zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „reštitučný zákon“).
V odôvodnení svojho rozhodnutia odporca uviedol, že dňa 17.12.1992 si uplatnila C. L. (dcéra A. A. a L.U. A.) na bývalom Pozemkovom úrade Bratislava - mesto, právny predchodca odporcu, právo v zmysle reštitučného zákona na vydanie nehnuteľností PK parciel č. 4558/5, 4558/7, 4558/4, 738/7, 4376, 1374/3, 2224, 2225, 2269, 182/2, 1397, 891, 1396, 4599/2, 4865, 1383, 4558, 2709, 1497/76, 1497/77, 179, 182/1, 183, 4367, 182/3, 180/3, 180/1, 180/2, 2775/1, 2776/1, 3336, 178, 181/1, 4157/2, 4158, 4159 katastrálneho územia A., po pôvodných vlastníkoch A. A. a L. A.. Odporca právoplatne rozhodol o uplatnenom nároku na vydanie PK parciel č. 2775/1, 2776/1, 3336, 178 v časti, 181/1 v časti, 4157/2,4158, 4159, 4376, 4599/2 katastrálneho územia A. a o PK parc. č. 1383, 738/7, 2709, 4558/7, 4599/2 pôvodné katastrálne územie A. rozhodne samostatným rozhodnutím, nakoľko k PK parc. č. 4558/7, 4599/2 treba zabezpečiť identifikáciu parciel a u PK 738/7, 2709 je potrebné objasniť, kto bol vlastníkom nehnuteľností pred prechodom na štát. V predmetnej veci vydal rozhodnutie č. 1135/92/PÚ zn. 4077/09/267/09/ zo dňa 10.08.2009, ktoré bolo zrušené rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/167/2009 - 51 zo dňa 03.11.2009 právoplatným dňa 13.11.2009 z dôvodu nepredloženia spisového
materiálu v stanovenej lehote. Následne vydal rozhodnutie č. 1135/92/PÚ zn. R2-4646/10/267/09 zo dňa 17.08.2010, ktoré v časti bodu 3 nadobudlo právoplatnosť dňa 07.01.2013, ktorým správny orgán nenavrátil vlastnícke právo ani nepriznal právo na náhradu za PK parc. č. 4367 katastrálneho územia A. a v časti bodu 1, 2 bolo zrušené a vec vrátená odporcovi na ďalšie
konanie rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 3Sp/52/2010-151 zo dňa 27.11.2012 právoplatným dňa 07.01.2013.
Odporca napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že podľa potvrdenia Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy Bratislava 3226/1949 z 21.11.1949 nehnuteľnosti patriace A. A. a L. A., parc. č. 4558/5, 4558/4, 4376, 1374/3, 182/2, 1397, 891, 1396, 4599/2, 4865, 2709, 1497/76, 1497/77, 182/1 a 183 katastrálneho územia A. boli skonfiškované podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR. Z rozhodnutia č. 1074/I-1946 z 27.08.1946 konfiškačnej komisie zistil, že žiadosť A. A. a manželky L. A.. X. o nekonfiškovaní ich pôdohospodárskeho majetku bola zamietnutá. Vychádzajúc z tohto odporca dospel k záveru, že nehnuteľnosti prešli na štát právnym predchodcom žiadateľky na základe konfiškácie v zmysle dekrétu prezidenta republiky č. 108/1945 Zb. o konfiškácii nepriateľského majetku a Fondoch národnej obnovy a podľa nariadenia č. 104/1945 Sb. n. SNR o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa. Odporca má za to, že nie sú splnené zákonom stanovené podmienky na vyňatie nárokovaných nehnuteľností z konfiškácie podľa § 4 ods. 1 a ods. 2 v spojitosti s § 6 ods. 2 reštitučného zákona, a preto vlastnícke právo k uvedeným pozemkom R. L. nenavrátil a ani nepriznal právo na náhradu.
Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia 1/, 2/, 3/ v zákonnej lehote opravný prostriedok - odvolanie zo dňa 10.04.2014. Namietali nezákonnosť postupu odporcu týkajúcu sa vylúčenia B.. A. Č. a B.. C. V.L. z okruhu účastníkov správneho konania napriek existujúcej dohode o postúpení podielov reštitučného nároku zo dňa 11.07.2008, ktorú požadoval odporca. Ďalej poukázali na skutočnosť, že odporca sa napriek viazanosti právnym názorom Krajského súdu v Bratislave vysloveného v rozsudku č.k. 3Sp/52/2010-151 zo dňa 27.11.2012, apelujúc na princíp právnej istoty, nevysporiadal s námietkou navrhovateľov, kedy opakovane poukazovali na to, že o reštitučných nárokoch k iným nehnuteľnostiam, ktoré boli uplatnené v tomto konaní už bolo právoplatne rozhodnuté v prospech navrhovateľov a napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.03.2014 odporca tieto reštitučné práva zamieta, a to na základe tých istých podkladov, ktoré boli podkladmi predchádzajúcich rozhodnutí odporcu. Navrhovatelia napádali nedostatočné zistenie skutkového stavu a nevysporiadanie sa s úplným predmetom konania, keď odporca nerozhodol o PK parc. č. 1383, 738/7, 2709, 4558/7, 4599/2. Ďalej uviedli, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci majúc za to, že nie je daný dôvod, pre ktorý by sa odporca mal opätovne zaoberať otázkou oprávnenosti nároku účastníkov konania nakoľko táto otázka bola v konaní už právoplatne vyriešená ako aj preto, že dôkazy o oprávnenosti tohto nároku predložené v reštitučnom konaní boli vyhodnotené ako dostačujúce. Nie je možné súhlasiť ani s právnym posúdením veci, ktoré vyplýva z napadnutého rozhodnutia, týkajúce sa rozhodujúceho obdobia (25.02.1948 - 01.01.1990), ktoré je podľa ich názoru v priamom rozpore so Stanoviskom správneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Snj 72/97 zo dňa 04.06.1998 poukazujúc aj na rozsudok
Najvyššieho súdu sp. zn. 2Sžo/211/2010 zo dňa 06.04.2011. Záverom konštatovali neprehľadnosť a nejasnosť napadnutého rozhodnutia, ktoré považujú za nepreskúmateľné pre účastníkov konania, a zároveň z dôvodu, že nie je zrozumiteľný názor správneho orgánu ako k rozhodnutiu dospel, keď bol povinný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia (opísať predmet konania), poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádzal pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, prípadne s ich námietkami k vykonaným dôkazom a uviesť záver o tom, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Na základe vyššie uvedeného navrhovatelia žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť, vec vrátiť na ďalšie konanie a zaviazať odporcu nahradiť trovy konania. Zároveň žiadali, aby súd vyslovil právny názor, ktorým bude odporca viazaný, a to, že oprávnené osoby R. L., B.. A. Č. a B.. C. V. spĺňajú podmienky § 6 ods. 2 reštitučného zákona a priznáva sa im právo na náhradu za pôvodné nehnuteľnosti (konkrétne špecifikované v odvolaní na str. 15); nakoľko pozemky sú zastavané, oprávneným osobám sa prevedú bezplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli pôvodné pozemky, a to ak možno v tej istej
obci, v ktorej sa nachádza pôvodný pozemok, ak s tým oprávnené osoby súhlasia alebo sa im poskytne finančná náhrada podľa osobitného predpisu.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 15.05.2014 k podanému opravnému prostriedku navrhovateľov uviedol, že sa pridržiava svojho právneho záveru uvedeného v napadnutom rozhodnutí o nesplnení podmienok pre vyhovenie reštitučnej žiadosti a týkajúceho sa najmä otázky splnenia podmienky rozhodujúceho obdobia podľa § 4 ods. 1, 2 v spojitosti s § 6 ods. 2 reštitučného zákona (teda či konfiškačné rozhodnutia boli vydané v období od 25.02.1948 do 01.01.1990), ktorý opiera o judikatúru Najvyššieho súdu SR k otázke konfiškácií (rozsudok č. M - Sždov-3/03, rozsudok č. 1 Sžr/58/2011 zo dňa 14.02.2012, rozsudok č. 10 Sžr/3/2012 zo dňa 25.01.2013). Odporca ďalej konštatoval, že postupoval podľa právneho názoru Krajského súdu v Bratislave vysloveného v zrušujúcom rozsudku ohľadom uloženej povinnosti na doplnenie dokazovania, nakoľko na doplnenie dokazovania žiadateľov vyzval. K naplneniu účelu vyvlastnenia nevykonal dokazovanie pretože s prihliadnutím na doložené dôkazy nehnuteľnosti prešli na štát konfiškáciou a nie vyvlastnením. Odporca sa vysporiadal aj s dohodou o postúpení podielov reštitučného nároku uzatvorenou medzi navrhovateľmi dňa 11.07.2008, avšak jeho právny názor je odlišný od prezentovaného názoru navrhovateľov a poukázal na špeciálnu úpravu prevodu nároku podľa § 16 ods. 5 reštitučného zákona v znení novely č. 139/2010 Z. z. účinnej odo dňa 01.06.2010, v zmysle ktorej reštitučný zákon umožňuje prevod na tretiu osobu až vtedy, keď je dohodnutý konkrétny náhradný pozemok, teda až po právoplatnom rozhodnutí o uplatnenom reštitučnom nároku. Námietky navrhovateľa ohľadom nerozhodnutia o všetkých parcelách jedným rozhodnutím považuje za irelevantné, nakoľko mu to neukladá žiaden právny predpis. Odporca žiadal konajúci súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne a vydané v súlade so zákonom v celom rozsahu potvrdiť a v prípade nepotvrdenia a zaviazania na náhradu trov konania, žiadal určiť 30 - dňovú lehotu na ich plnenie.
V konaní zúčastnená osoba Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava žiadala napadnuté rozhodnutie odporcu ako vecne správne potvrdiť.
Ostatné zúčastnené osoby sa k meritu veci nevyjadrili.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a mieste príslušný na konanie preskúmal rozhodnutie odporcu v rozsahu dôvodov podaného opravného prostriedku navrhovateľov ako aj konanie, ktoré vydaniu rozhodnutia predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom dňa 10. novembra 2015, oboznámil sa s obsahom pripojeného administratívneho spisu odporcu, a dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľov bol podaný dôvodne.
Podľa § 250l ods. 1, 2 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Pokiaľ v tejto hlave nie je ustanovené inak, použije sa primerane ustanovenie druhej hlavy s výnimkou § 250a.
Podľa § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. súd zruší napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že c) zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, d) rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov.
Podľa § 250j ods. 7 O.s.p. správne orgány sú viazané právnym názorom súdu. Podľa § 32 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. (ďalej len „Správny poriadok“) správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania.
Podľa § 47 ods. 1 a 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
V danom prípade po vrátení veci odporcovi Krajským súdom v Bratislave bol odporca povinný postupovať v intenciách právneho názoru vysloveného v rozsudku č.k. 3Sp/52/2010 - 151 zo dňa 27.11.2012:
Krajský súd v Bratislave preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu a dospel k záveru, že tomuto opravnému prostriedku je treba priznať úspech pre nedostatočné zistenie skutkového stavu tak ako z obsahu predloženého administratívneho spisu vyplýva, a tiež pre nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia z nedostatku dôvodov, absenciu subsumácie zisteného pod príslušné zákonné ustanovenia vedúce všetko k nepresvedčivosti napadnutého rozhodnutia, keď inak neprináleží súdu dopĺňať dôvody absentujúce v rozhodnutí za správny orgán a tiež je neprípustné, aby súd prihliadol na doplnenie dôvodov svojho rozhodnutia v rámci preskúmavacieho konania podanými doplneniami (08. novembra 2012).
Správne orgány sú ďalej povinné zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky vedúce k správnemu vybaveniu veci a ich rozhodnutie musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Tiež sú povinné dbať o to, aby v ich rozhodovacej činnosti nedochádzalo v obdobných veciach za rovnako preukázaného skutkového stavu v odlišnosti v rozhodovaní.
V danej veci ako bolo už vyššie uvedené, súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v kontexte námietok navrhovateľov v korešpondencii s administratívnym spisom ako bol súdu odporcom predložený, dospel k záveru, že opravnému prostriedku navrhovateľov v rozsahu bodov 1 a 2 výrokovej časti je potrebné vyhovieť z dôvodu, že toto je predčasné vzhľadom na nedostatočne vykonané dokazovanie k otázke splnenia všetkých zákonných podmienok vo vzťahu k ustanoveniu § 6 zákona č. 229/1991 Zb. a aj v kontexte s dohodou o postúpení podielov reštitučného nároku uzavretou medzi navrhovateľmi dňa 11. júla 2008 a tiež, že toto rozhodnutie nie je možno považovať ani za dostatočne preskúmateľné pre nedostatok dôvodov a tým nerešpektovanie požiadaviek vyplývajúcich z ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku. A za nepostačujúce považuje tiež súd zdôvodnenie vylúčenia navrhovateľov v prvom a treťom rade z okruhu účastníkov správneho konania vo vzťahu k predloženej dohode zo dňa 11. júla 2008. Napokon z obsahu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné nad akúkoľvek pochybnosť súdom skonštatovať, že skutočne bolo v celosti o predmete konania rozhodnuté. Je treba vytknúť aj vadu presnosti samotnej výrokovej časti rozhodnutia, kde odporca uvádza nepresne vo vzťahu k nesplneniu zákonných podmienok len pozemky.
Vzhľadom na vyššie uvedené potom súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 v spojitosti s § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. v rozsahu bodov 1 a 2 výrokovej časti zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie, zároveň vytýkajúc správnemu orgánu, že v danej veci sa základnými zásadami správneho konanie ako sú vyššie uvedené ani celkom dostatočne neriadil.
Bude povinnosťou odporcu, po vrátení veci súdom, riadiac sa právnym názorom súdu, ktorým je podľa § 250r ods. 7 O.s.p. viazaný, aby vo veci doplnil dokazovanie k otázke naplnenia účelu vyvlastnenia a splnenia zákonných podmienok v smere vyššie uvedenom, zároveň sa riadne vysporiadajúc s otázkou účastníctva navrhovateľov v prvom a treťom rade v tomto reštitučnom konaní . Až po takto doplnenom dokazovaní bude povinnosťou odporcu
vo veci vydať nové rozhodnutie a toto riadne a v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku aj dostatočne preskúmateľne odôvodniť a v tomto novom rozhodnutí riadne a komplexne sa vysporiadať so všetkými námietkami účastníkov konania a ich vyjadrenia k podkladu nového rozhodnutia.
Súd konštatuje, že viazanosť právnym názorom súdu znamená, že správny orgán v ďalšom konaní je vo svojej podstate viazaný názorom súdu na výrok, právne a skutkové odôvodnenie nového rozhodnutia. Viazanosť sa vzťahuje aj na dôvody nového rozhodnutia, najmä ak bolo rozhodnutie zrušené pre
nepreskúmateľnosť. Viazanosť sa vzťahuje aj na postup správneho orgánu pri ďalšom dokazovaní, predovšetkým vo veciach, v ktorých bol zistený nedostačujúci skutkový stav alebo uvedený skutkový stav je v rozpore s obsahom spisu. Viazanosť právnym názorom je právnou povinnosťou správneho orgánu, ktorej nerešpektovanie je nezákonnosťou, ktorá sama o sebe môže viesť k zrušeniu nového správneho rozhodnutia, vyneseného po prvom zrušení. Ak správny orgán nerešpektuje právny názor vyslovený v konaní o prieskum nezákonného postupu alebo nečinnosti, vzniká zodpovednosť tohto orgánu, ktorá sa musí riešiť v novom konaní, prípadne v organizačných štruktúrach správneho orgánu, ktorý bol žalovaný.
Podľa § 250j ods. 2 písm. c) O.s.p. v prípade, ak zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, správny orgán nevykonal náležité dokazovanie.
Podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. rozhodnutie správneho orgánu sa považuje za nepreskúmateľné buď pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov. Nezrozumiteľnosť sa rozumie nielen jazyková, ale aj logická nezrozumiteľnosť. Patria sem aj prípady, keď z rozhodnutia nie je zrejmé, či a aké dôkazy boli vykonané a ďalej prípady, keď sú dôkazy v zjavnom rozpore medzi výrokom a odôvodnením rozhodnutia. Nepreskúmateľnosť z nedostatku dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj zahŕňa prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.
S poukazom na ust. § 47 ods. 3 Správneho poriadku možno konštatovať, že rozhodnutie nespĺňa požiadavky tohto ustanovenia. Odôvodenie je dôležitou obsahovou náležitosťou každého rozhodnutia a plní viaceré funkcie. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Tým dochádza k naplneniu jedného zo základných kritérií konania, a to k posilneniu dôvery občanov v správnosť rozhodovania, aby prijaté rozhodnutia fyzické a právnické osoby viedli k dobrovoľnému plneniu povinností. Ďalšou funkciou odôvodnenia je kontrolná funkcia spočívajúca v tom, že rozhodnutie možno preskúmavať. Odôvodnenie, ktoré je presvedčivé zamedzuje zbytočnému uplatneniu opravných prostriedkov. V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán reagovať na dva okruhy problémov. Na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci.
Za skutkové okolnosti treba považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a majú právny význam pre rozhodnutie správneho orgánu. Treba uviesť dôkazy, ktoré boli vykonané, ako ich správny orgán vyhodnotil a ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov.
Právne posúdenie znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenie hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí odkazovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je žiaduce, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením.
Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že odporca sa v napadnutom rozhodnutí č.k.: 1135/92, Zn.: OU-BA-PLO-2014/48125/19251/R3/MBE zo dňa 14.03.2014 dôsledne neriadil právnymi závermi uvedenými v rozsudku č.k. 3Sp/52/2010 - 151 zo dňa 27.11.2012. Odporca bol viazaný, aby vo veci doplnil dokazovanie k otázke splnenia všetkých zákonných podmienok vo vzťahu k ustanoveniu § 6 reštitučného zákona a aj v kontexte s dohodou o postúpení podielov reštitučného nároku zo dňa 11.07.2008. Súd považuje za nedostačujúce zdôvodnenie vylúčenia navrhovateľov 1/ a 3/ z okruhu účastníkov správneho konania vo vzťahu k dohode zo dňa 11.07.2008 nakoľko v tomto konaní predchádzajúcimi rozhodnutiami č. 97/00081-Tn zo dňa 26.03.1997, OPPaLH/2001/4017-JKR zo dňa 07.03.2001 a OPPLH/12372/2003/JKR zo dňa 17.06.2003, ktorými bolo rozhodnuté v prospech navrhovateľov, bolo navrhovateľom 1/ a 3/ priznané postavenie účastníkov konania pričom z obsahu napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé prečo vzhľadom na odporcom požadovanú dohodu zo dňa 11.07.2008 boli títo z okruhu účastníkov konania vylúčení. Vychádzajúc zo stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR, súd považuje za potrebné uviesť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa článku I. Ústavy SR je princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov a že ich budú správne vykladať a aplikovať. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci a to tak v oblasti
normotvornej ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci. Súd opätovne konštatuje, že odporcom nebolo rozhodnuté v celosti o predmete konania.
Vychádzajúc z uvedeného súd napadnuté rozhodnutie podľa § 250q ods. 2 v spojitosti s § 250j ods. 2 písm. c/ a d/ O.s.p. opätovne zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie, vytýkajúc správnemu orgánu, že v danej veci sa dostatočne neriadil právnym názorom súdu.
Povinnosťou odporcu bude vydať vo veci nové rozhodnutie a toto riadne a v súlade s požiadavkami preskúmateľnosti uvedenými v § 47 ods. 3 Správneho poriadku dostatočne preskúmateľne odôvodniť a v tomto novom rozhodnutí riadne a komplexne sa vysporiadať so všetkými námietkami účastníkov konania a ich vyjadreniami k podkladu nového rozhodnutia.
V zmysle judikatúry skutočnosť, že rozhodnutie je zrozumiteľné pre orgán, ktorý ho vydal nepostačuje, lebo rozhodnutie musí byť zrozumiteľné aj pre ostatných účastníkov konania (R 33/2006). S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. 8Sžf/17/2010 úlohou správnych súdov pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť, a to najmä pokiaľ ide o riadne zistenie skutkového stavu veci.
Súd priznal úspešným navrhovateľom podľa § 250l ods. 2 v spojení s § 250k ods. 1 O.s.p. náhradu trov konania vo výške 386,57 eur, predstavujúce odmenu advokáta. Odmena bola priznaná podľa § 11 ods. 4 a § 13a ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za 2 úkony právnej služby (opravný prostriedok zo dňa 10.04.2014 (§ 13a ods. 1 písm. c)) á 134 eur, a účasť na pojednávaní dňa 10.11.2015 (§ 13a ods. 1 písm. d)) á 139,83 eur, spolu 273,83 eur. Režijný paušál (§ 16 ods. 3 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.) bol priznaný 1 x 8,04 eur + 1 x 8,39 eur, spolu 16,43 eur. Cestovné náklady za cestu osobným motorovým vozidlom (§ 15 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.) boli priznané v sume 3,95 eur. Náhrada za stratu času (§ 17 ods. 1 Vyhl. č. 655/2004 Z.z.) bola priznaná 2 x 13,98 eur za pojednávanie dňa 10.11.2015, spolu 27,93 eur. DPH 20% predstavuje sumu 64,43 eur. Spolu teda trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 386,57 eur (273,83eur + 16,43 eur + 3,95 eur + 27,93eur + 64,43eur).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku na Krajskom súde v Bratislave.