Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/147/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Oľgou Nižňanskou v právnej veci navrhovateľky: Z. O., D.. X.X.XXXX, H. XXX, P. Z., zastúpená advokátom JUDr. Timotejom Braxatorom, AK Zámocká 30 v Bratislave, proti odporcovi: SPP- distribúcia, a.s., Mlynské Nivy 44b v Bratislave, IČO: 35 910 739, o zaplatenie 18.000 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 1.080 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Odporca je p o v i n n ý zaplatiť na účet Slovenskej pošty, a.s., súdny poplatok za podaný odpor v sume 1.080 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa na súd podaným návrhom dňa 16.3.2015 domáhala, aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie 18.000 € s 5,5 % úrokom z omeškania ročne od 4.7.2013 až do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania.

Návrh odôvodnila tým, že dňa 29.9.2009 uzatvorila ako prenajímateľ s odporcom ako nájomcom Zmluvu o nájme plynárenského zariadenia, v ktorej podľa čl. VI.4 a VI.5 prebral odporca na seba záväzok odkúpiť toto plynové zariadenie na jej výzvu a to za vopred dohodnutú cenu 18.000 €, v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy. Tento záväzok navrhovateľa platí 5 rokov od uzavretia zmluvy.

Navrhovateľka uplatnila svoje právo na odpredaj plynárenského zariadenia listom zo dňa 5.6.2013. Odporca jej v liste zo dňa 3.7.2013 oznámil, že nemá záujem odkúpiť plynové zariadenie.

Odporca porušením Zmluvy spôsobil navrhovateľke škodu (ušlý zisk) vo výške 18.000 €, ktorá zodpovedá výške kúpnej ceny, ktorú by obdržala pri dodržaní podmienok Zmluvy.

Dojednanie čl.VI.4 a VI.5 je z právneho hľadiska Zmluvou o budúcej kúpnej zmluve podľa , nakoľko obsahuje platný a účinný záväzok uzavrieť v dohodnutej lehote kúpnu zmluvu na vopred dohodnutý predmet, za určenú cenu.

Návrh Zmluvy o nájme predložil odporca navrhovateľke sám, pričom v obdobných prípadoch nájomných zmlúv odporca dojednal ustanovenia, podľa ktorých sa môže sám slobodne rozhodnúť, či plynové zariadenia odkúpi, alebo nie.

Navrhovateľka má za to, že v tomto prípade je odporca jednoznačne povinný odkúpiť plynové zariadenie, alebo nahradiť navrhovateľke škodu vo výške 18.000 € za porušenie tohto záväzku.

V odpore proti Platobnému rozkazu vydanému tunajším súdom 13.4.2015 odporca uviedol, že z ustanovenia prvej vety čl.VI.4 Zmluvy o nájme jednoznačne vyplýva predkupné právo, z ktorého nevyplýva oprávnenie navrhovateľky domáhať sa uzatvorenia kúpnej zmluvy voči odporcovi. Navrhovateľka účelovo vytrháva z kontextu len poslednú vetu tohoto ustanovenia z ktorej vyplýva povinnosť odporcu uzavrieť kúpnu zmluvu, tieto vety je však potrebné vykladať ako jeden nedeliteľný celok. Povinnosť odporcu uzatvoriť kúpnu zmluvu nadväzuje výlučne na prípady, ak by sa odporca rozhodol predkupné právo využiť. Z predkupného práva vyplýva len oprávnenie odporcu a zároveň povinnosť navrhovateľky, ako to stanovuje a nasl. . Je teda zrejmé, že v tomto prípade sa zmluvné strany v Zmluve o nájme dohodli, že v prípade, ak by mal prenajímateľ záujem predmet nájmu scudziť, je ako osoba povinná z predkupného práva, prednostne ponúknuť predmet nájmu nájomcovi na predaj a ten má právo slobodne sa rozhodnúť, či túto ponuku prijme. V žiadnom prípade si nemožno toto právo nájomcu zamieňať s jeho povinnosťou uzavrieť kúpnu zmluvu. Od Zmluvy o budúcej zmluve sa predkupné právo líši tým, že je závislé len od vôle povinnej osoby, ktorá sama rozhoduje o tom, či vec predá, alebo nie. V Zmluve o budúcej zmluve je predaj veci vopred dohodnutý v dojednanej dobe. V zmysle právnej náuky predkupné právo zaniká v prípade márneho uplynutia doby, v ktorej mal oprávnený na ponuku povinného reagovať, alebo v prípade, ak ponuku odmietol.

Odporca je presvedčený, že čl. VI.4 Zmluvy o nájme aj podľa výkladových pravidiel, nie je možné vykladať inak, než ako jeho povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu s navrhovateľkou len v prípade, ak bude využité jeho predkupné právo k predmetu nájmu, pričom v prípade, ak toto právo nevyužije, jeho predkupné právo zanikne a navrhovateľka môže predmet nájmu predať inej osobe. Jedine v prípade, ak by odporca predkupné právo využil, vznikne mu povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu s navrhovateľkou v lehote 30 dní od doručenia jej ponuky. Naproti tomu čl. VI.5 Zmluvy o nájme obsahuje všetky pojmové znaky zmluvy o budúcej zmluve a vyjadruje záväzok navrhovateľky uzavrieť v budúcnosti kúpnu zmluvu s odporcom, pričom tento záväzok trvá po dobu 5 rokov. V tomto článku nie je uvedená žiadna povinnosť odporcu túto kúpnu zmluvu uzavrieť, ide v ňom výlučne o záväzok a povinnosť navrhovateľky ako prenajímateľa. Z tohto článku je oprávneným jedine odporca, ktorý môže požadovať uzavretie kúpnej zmluvy.

Odporca poukázal aj na rozsudok tunajšieho súdu pod sp. zn. a krajského súdu pod sp. zn. , ktoré v jeho prospech riešili identickú vec, preto žiadal návrh zamietnuť v celom rozsahu.

Navrhovateľka doručila súdu písomné Stanovisko k odporu voči platobnému rozkazu, v ktorom uviedla, že žiaden výklad zmluvy nemôže zájsť tak ďaleko, aby sa dostal do rozporu s jej znením a/alebo ktorým by sa poprel a vyvrátil všeobecný význam slov použitých v zmluvnom dojednaní, a/alebo ktorým by sa z povinnosti jednej zo strán stalo oprávnenie tejto strany.

Ak by nájomná zmluva skutočne sledovala taký zámer, že ide o právo a nie o povinnosť odporcu odkúpiť plynové zariadenie, tak by nedošlo z jeho strany k následnej celkovej zmene vzorovej nájomnej zmluvy používanej odporcom v takýchto prípadoch a to za tým účelom, aby podľa nových nájomných zmlúv nemal už odporca povinnosť odkupovať plynové zariadenia, čo ani v praxi už nerobil.

Navrhovateľ pri uzatváraní a plnení z nájomnej zmluvy požíva ochranu , ktorá sa poskytuje spotrebiteľom podľa a nasl. . Nájomná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, lebo ju uzavrel navrhovateľ ako spotrebiteľ. Zmluva bola navrhovateľke nadiktovaná zo strany odporcu s tým, že jej bolo sľúbené, že najneskôr do 5 rokov odporca plynové zariadenie odkúpi za cenu 18.000 €, k čomu ale nedošlo. Keďže ide o zmluvu spotrebiteľskú, táto nemôže obsahovať žiadne neprijateľné podmienky. V pochybnostiach platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Navrhovateľ má za to, že znenie č.VI.4 nájomnej zmluvy je potrebné vykladať ako povinnosť odporcu uzavrieť s navrhovateľkou kúpnu zmluvu v znení uvedenom v Prílohe 2 najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia ponuky prenajímateľa na jej uzavretie. Ak tak odporca neurobil, potom navrhovateľke zodpovedá za škodu vo výške 18.000 € s príslušenstvom za porušenie tohto záväzku. Navrhovateľka

zastáva názor, že tretia veta čl.VI.4 nájomnej zmluvy predstavuje platné dojednanie zmluvy o budúcej kúpnej zmluve. Ak by aj súd k takémuto záveru nedospel, jednoznačne ide o zmluvnú povinnosť, ktorej porušenie má za následok vznik škody.

Čo sa týka poukazu odporcu na rozhodnutie tunajšieho i krajského súdu, navrhovateľka zastáva názor, že nejde o rozhodnutia v identickej veci.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, pričom dospel k záveru, že návrhu nie je možné vyhovieť.

Navrhovateľka v postavení prenajímateľa a odporca v postavení nájomcu uzatvorili dňa 30.9.2009 Zmluvu o nájme plynárenského zariadenia (ďalej len Zmluva) Nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú za dohodnuté nájomné 400 € ročne.

Podľa čl. VI.4 Zmluvy prenajímateľ sa zaväzuje v prípade scudzenia plynárenského zariadenia špecifikovaného v čl. I tejto zmluvy toto prednostne ponúknuť nájomcovi za kúpnu cenu uvedenú v bode VI.5 tejto zmluvy. Tento záväzok prenajímateľa trvá po celú dobu nájmu. Nájomca je povinný uzavrieť s prenajímateľom Kúpnu zmluvu v znení uvedenom v Prílohe č.2 najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia ponuky prenajímateľa na jej uzavretie.

Podľa čl. VI.5 Zmluvy prenajímateľ sa zaväzuje, že za podmienok uvedených v tomto bode zmluvy uzavrie v budúcnosti s nájomcom Kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bude predaj plynárenského zariadenia špecifikovaného v čl. I tejto zmluvy za kúpnu cenu 18.000 Euro (slovom osemnásťtisíc Euro). Zmluvné strany sa dohodli, že záväzok prenajímateľa uzavrieť s nájomcom Kúpnu zmluvu v znení, uvedenom v Prílohe č.2 tejto zmluvy trvá po dobu 5 rokov od uzavretia tejto zmluvy. Prenajímateľ je povinný uzavrieť s nájomcom Kúpnu zmluvu najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia výzvy nájomcu na jej uzavretie. Výzva na uzavretie Kúpnej zmluvy musí mať písomnú formu a musí byť prenajímateľovi doručená.

Navrhovateľka zaslala odporcovi listom zo dňa 5.6.2013 Ponuku na využitie predkupného práva. V liste uvádza, že má zámer scudziť predmet nájmu, preto mu v zmysle čl. VI.4 zmluvy o nájme prednostne ponúka uzavretie zmluvy na jeho kúpu za zmluvne dohodnutú kúpnu cenu 18.000 €, v dohodnutej lehote 30 dní odo dňa doručenia ponuky.

V Odpovedi zo dňa 3.7.2013 na Ponuku na využitie predkupného práva odporca uviedol, že v súčasnej dobe neodkupuje plynárenské zariadenia a preto si neuplatní ani predkupné právo. Zároveň požiadal o informovanie nového vlastníka, aby s ním uzatvoril Dodatok j nájomnej zmluve.

Na pojednávaní dňa 10.11.2015 navrhovateľ zdôraznil, že znenie tretej vety čl. VI.4 v tom, že nájomca je povinný uzavrieť s prenajímateľom kúpnu zmluvu v znení uvedenom v Prílohe č.2 najneskôr do 30 dní odo dňa doručenia ponuky prenajímateľa na jej uzavretie, nie je sporné, nejasné, ani nezrozumiteľné. Nie je potrebné využívať zložité výkladové prostriedky, alebo sa odvolávať na systematické zaradenie tohoto ustanovenia v rámci zmluvy. Ide o jasnú povinnosť odporcu ako nájomcu uzavrieť s prenajímateľom kúpnu zmluvu. Ak by išlo o právo odporcu a nie jeho povinnosť, potom by odporca nepristúpil k zmene vzorových zmlúv používaných v obdobných prípadoch. Navyše navrhovateľka je spotrebiteľom a nájomná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, pretože ju uzavrela s odporcom ako dodávateľom. V pochybnostiach o znení zmluvy platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Odporca nájomnú zmluvu porušil, preto musí zodpovedať za škodu z toho vzniknutú. Výlučne odporca môže plynárenské zariadenie odkúpiť, čo však odmietol, pričom zaň platí len symbolické nájomné.

K náhrade škody navrhovateľka uviedla, že túto utrpela tým, že neprišlo k očakávanému zväčšeniu jej majetku vo forme kúpnej ceny, ktorou by si nahradila aj časť nákladov na vybudovanie plynárenského zariadenia.

Odporca odmietol tvrdenie navrhovateľky v tom, že je v postavení spotrebiteľa. V danom prípade je ona dodávateľkou služby a nie naopak. Pokiaľ ide o jej možnosť nakladať s plynovým zariadením, ktoré vybudovala, toto jej právo nie je ničím obmedzené za predpokladu dodržania jej záväzku voči odporcovi z predkupného práva. Na území SR prevádzkuje plynové zariadenia množstvo distribútorov, nie je ním len odporca. K vzniku škody na jej strane v tomto prípade nedošlo, pretože nedošlo k zmenšeniu jej majetku. Nedošlo ani k porušeniu nájomnej zmluvy, pretože odporcovi nevznikla povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu a teda ani povinnosť zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa § kto predá vec s výhradou, že mu ju kupujúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má predkupné právo.

Podľa také právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci než predajom.

Podľa predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj.

Podľa ak nie je dohodnutá doba, dokedy sa má predaj uskutočniť, musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do ôsmich dní, nehnuteľnosť do dvoch mesiacov po ponuke. Ak táto doba uplynie márne, predkupné právo zanikne. Ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok; ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná.

Podľa prejav vôle sa môže urobiť konaním, alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom.

Podľa právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

V prejednávanej veci si účastníci konania odlišne vykladali čl.VI.4 Zmluvy o nájme plynárenského zariadenia, ktorú uzatvorili dňa 30.9.2009. Navrhovateľ dôvodil, že podľa poslednej vety tohoto článku bol odporca povinný odkúpiť plynárenské zariadenie a to za kúpnu cenu uvedenú v č. VI.5. Odporca bol toho názoru, že nešlo o jeho povinnosť, ale oprávnenie, vyplývajúce mu z predkupného práva zakotveného v prvých dvoch vetách článku.

Po preskúmaní predmetného ustanovenia Zmluvy a za použitia výkladových pravidiel zakotvených vo vyššie citovaných ustanoveniach , je aj tunajší súd toho názoru, že v ustanovení čl.VI.4 je zakotvené predkupné právo odporcu. Ak by totiž nešlo o predkupné právo odporcu, teda jeho právo prijať ponuku navrhovateľky na odpredaj plynového zariadenia v prípade, ak by ho chcela scudziť, ale len o jeho povinnosť, uzavrieť s ňou kúpnu zmluvu v lehote 30 dní odo dňa doručenia jej ponuky, potom by nemohlo ísť o "ponuku", ale o "výzvu" na splnenie povinnosti, ktorá je uvedená v poslednej vete sporného článku. Význam slova "ponuka" (lat. "oferta") je v Slovníku slovenského jazyka definovaný ako návrh, výzva, aby si niekto niečo vzal, kúpil, a pod. Ak teda niekto niečo ponúka, neznamená to automaticky, že ten, komu je ponuka určená, je povinný ju využiť, ale má iba možnosť ponuku prijať, alebo odmietnuť, prípadne ju prijať s výhradou, teda má možnosť voľby. V danom prípade prvé dve vety čl. VI sú formulované ako predkupné právo odporcu tak, ako ho má na mysli a nasl. Občianskeho

zákonníka a to bez akýchkoľvek pochybností o ich význame a výkladu. Povinnosť navrhovateľky ako prenajímateľky ponúknuť odporcovi plynárenské zariadenie na odpredaj v prípade, ak by ho chcela scudziť, je v týchto prvých dvoch vetách jednoznačne zakotvená a korešponduje s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o predkupnom práve. Ak teda v predmetnom čl. VI.4 Zmluvy primárne išlo o predkupné právo zriadené v prospech odporcu, potom je potrebné poslednú vetu tohoto článku vykladať ako povinnosť odporcu uzavrieť kúpnu zmluvu s navrhovateľkou jedine v prípade, ak toto právo využije a pre kúpu plynárenského zariadenia sa slobodne rozhodne. Tunajší súd sa v tomto smere prikláňa k názoru odporcu, že všetky vety sporného článku VI.4 Zmluvy je potrebné vykladať ako jeden nedeliteľný celok a nie je možné účelovo meniť ich kontext, ani ich jednotlivo z tohoto kontextu vytrhávať.

Naproti tomu čl. VI.5 obsahuje všetky pojmové znaky Zmluvy o budúcej zmluve. Z obsahu jeho ustanovení však vyplýva, že aj v tomto prípade ide o zakotvenie záväzku navrhovateľky ako prenajímateľky uzavrieť v budúcnosti s odporcom ako nájomcom kúpnu zmluvu na predmet nájmu a to do 30 dní od doručenia výzvy (teda nie ponuky ako tomu bolo v čl VI.4) nájomcu, pričom tento jej záväzok trvá po dobu 5 rokov od uzavretia zmluvy. Aj v tomto článku, rovnako ako v článku VI.4 Zmluvy sú zakotvené výlučne záväzky navrhovateľky, teda najmä jej povinnosť uzavrieť s odporcom kúpnu zmluvu na jeho výzvu.

Akokoľvek navrhovateľka vníma obsah zmluvy ako pre ňu nevýhodný a nepriaznivý (napríklad aj z pohľadu ceny nájmu), nemožno uzavrieť inak, než že s obsahom zmluvy súhlasila a na znak tohotu súhlasu k nej pripojila svoj podpis. Poukaz na skutočnosť, že odporca zmenil obsah vzorových zmlúv vo vzťahoch s inými prenajímateľmi nepostačuje ako dôkaz správnosti jej právnych záverov v súvislosti s výkladom čl. VI.4 Zmluvy a je v tomto smere irelevantný. Neobstojí ani jej tvrdenie, že sa zo zmluvného vzťahu s odporcom nemôže vymaniť. Navrhovateľka môže plynárenské zariadenie odpredať tretej osobe a s takouto možnosťou odporca aj rátal pri koncipovaní predkupného práva v čl. VI.4 Zmluvy.

Tunajší súd sa nestotožnil ani s názorom právneho zástupcu navrhovateľky, že z tohoto nájomného vzťahu je navrhovateľka spotrebiteľkou, ako to má na mysli a nasl. . Právny zástupca si totiž zamieňa pojmy v tom, kto je v danom prípade dodávateľom služby a kto je príjemcom služby. Odporca nie je dodávateľom služby, či tovaru, pretože je nájomcom a vzhľadom k tomu, že ide o podnikateľský subjekt, nemôže byť spotrebiteľom . Naproti tomu navrhovateľka ako prenajímateľka je dodávateľkou služby, nie jej príjemcom a teda nemôže byť aj dodávateľom aj spotrebiteľom súčasne. I keď nájomná zmluva je svojou podstatou zmluvou spotrebiteľskou, z dotknutej zmluvy si nemôže spotrebiteľské práva uplatňovať ani jedna zo zmluvných strán.

V neposlednom rade nemožno súhlasiť ani s právnou kvalifikáciou žalobného návrhu. Navrhovateľka si svoj nárok uplatnila ako náhradu škody (ušlého zisku), ktorá jej mala vzniknúť tým, že neobdržala kúpnu cenu za odpredaj predmetu nájmu, ktorá by jej nahradila časť nákladov na jeho vybudovanie. Skutočnou škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá predstavuje zmenšenie jeho majetku. V majetkovej sfére navrhovateľky však k žiadnej škode neprišlo, keďže je i naďalej vlastníčkou predmetu nájmu. Pod ušlým ziskom treba rozumieť to, čo by mohol získať, nebyť vzniku škody. Neobdržanie kúpnej ceny nie je možné zamieňať s ušlým ziskom, nakoľko kúpna cena je hodnotou za predmet kúpy, pričom predmet kúpy zostal naďalej v majetkovej sfére navrhovateľky. Keďže neboli naplnené ani pojmové znaky zodpovednosti za škodu, teda vznik škody, protiprávne konanie, kauzálny nexus ako ani zavinenie, v prípade, ak by súd návrhu navrhovateľky vyhovel, prisúdil by jej bezdôvodné obohatenie spočívajúce v plnení bez právneho dôvodu, čo by znamenalo postup contra lege.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov súd návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol ako nedôvodný.

O zaplatení súdneho poplatku za podaný odpor v sume 1.080 € bolo rozhodnuté podľa . Odporca nebol doposiaľ zaviazaný na zaplatenie súdneho poplatku za odpor proti Platobnému rozkazu, ktorý podal na súd dňa 7.5.2015, preto ho súd na splnenie tejto povinnosti zaviazal.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa Odporca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal náhradu trov konania, ktoré je povinný vynaložiť na zaplatenie súdneho poplatku za podaný odpor.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona(, ods. 1, veta prvá ).