Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_6C-244-2015.pdf
PDF · 92.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/244/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci navrhovateľa Friendly Finance Slovakia, s. r. o., Hlavná 104, Košice, IČO: 47243368, zastúpeného Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 40887481, proti odporcovi Q. S., H.. XX. XX. XXXX, C. X. XXX, F. Z., v konaní o zaplatenie 300,20 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 180,-eur s úrokmi z omeškania 5,25 % ročne od 30. 12. 2013 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .
Navrhovateľovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania z titulu súdneho poplatku 3,60 eur a náhrada trov právneho zastúpenia 15,98 eur (spolu 19,58 eur), ktoré je odporca povinný zaplatiť advokátovi Mgr. Henrichovi Schindlerovi v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania, doručeným súdu dňa 12. 08. 2015, uplatnil navrhovateľ voči odporcovi pohľadávku 300,20 eur s úrokmi z omeškania 5,25 % ročne od 30. 12. 2013 do zaplatenia a náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Návrh odôvodnil tým, že medzi ním, ako veriteľom a odporcom, ako spotrebiteľom, došlo dňa 29. 11. 2013 k uzavretiu Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb (ďalej len „rámcová zmluva“) a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru (ďalej len „zmluva“). K uzavretiu zmluvy došlo tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany navrhovateľa v súlade s čl. III bod 3. rámcovej zmluvy, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 180,-eur. Odporca sa zaviazal poskytnutý úver spolu s dohodnutou odplatou vrátiť jednorazovo dňa 29. 12. 2013. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 235,20 eur, ktorá tvorí súčet poskytnutého úveru vo výške 180,-eur a individuálne dohodnutej odplaty za poskytnutie úveru vo výške 55,20 eur. Poukázal na ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka, podľa ktorého za dojednanie záväzku veriteľa poskytnutú na požiadanie peňažné prostriedky, možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa. Výšku odplaty si odporca určil sám na webovom sídle navrhovateľa a to v závislosti od výšky poskytnutej sumy a lehoty splatnosti úveru. V zmysle ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace. RPMN uvedená v zmluve preto skutočne neodzrkadľuje reálnu hodnotu RPMN. Úver s príslušenstvom sa stal splatným 29. 12. 2013. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, žiadal priznať úroky z omeškania 5,25 % ročne zo sumy 235,20 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
až do zaplatenia. V zmysle čl. IV bod 5 rámcovej zmluvy si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,-eur, odporca do podania návrhu nezrealizoval žiadnu úhradu.
V predmetnej veci ide v zmysle ustanovenia § 200ea ods. 1 O. s. p. o drobný spor, a preto súd podľa § 115a ods. 2 O. s. p. nenariadil na prejednanie veci pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 156 ods. 3 O. s. p. bol dňa 10. 11. 2015 o 12,15 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 28. 10. 2015.
Navrhovateľ pripojil k návrhu rámcovú zmluvu, ktorú mal uzatvoriť ako veriteľ s odporcom, ako spotrebiteľom, prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z. z. V čl. IV bod 3 rámcovej zmluvy je uvedené, že poskytnutý úver je bezúročný. Súčasne navrhovateľ predložil zmluvu, ktorú mal uzatvoriť ako veriteľ s odporcom, ako spotrebiteľom, na základe uvedenej rámcovej zmluvy dňa 29. 11. 2013, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť odporcovi krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo výške 180,-eur s jednorazovým čerpaním, bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa a spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 235,20 eur. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú, so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 29. 12. 2013. Celkové náklady spotrebiteľa boli vyčíslené pevnou sumou 55,20 eur a boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru. Ročná percentuálna miera nákladov bola vyčíslená na 373,1 %.
Z výpisu z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX vyplýva, že dňa 29. 11. 2013 bola realizovaná bezhotovostná platba na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX, N. XXXXXX, vo výške 180,-eur. Číslo tohto účtu je totožné s číslom účtu uvedeným v zmluve ako účet odporcu. Navrhovateľ pripojil k návrhu aj upomienky zo dňa 05. 01. 2014, 12. 01. 2014, 19. 01. 2014 a 26. 01. 2014, adresátom ktorých je odporca. V každej z upomienok bolí vyčíslené administratívne náklady vymáhania a to k upomienke zo dňa 05. 01. 2014 vo výške 35,-eur, v upomienke zo dňa 12. 01. 2014 vo výške 10,-eur, v upomienke zo dňa 19. 01. 2014 vo výške 10,-eur a v upomienke zo dňa 26. 01. 2014 vo výške 30,-eur s tým, že v tejto upomienke bola celková dlžná suma vyčíslená na 315,20 eur.
Podľa § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“), touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.
Podľa § 497 Obchod. zák., zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 1 ods. 3 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej „ZSÚ“), spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.
Podľa § 2 písm. c/, d/ ZSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie c) iným veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v
§ 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného predpisu, ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 9 ods. 1 prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1.
Podľa § 24 ods. 1 ZSÚ, na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
Podľa § 40 ods. 3, ods. 4 Obč. zák. (3) Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé. (4) Písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.
Navrhovateľ svoj nárok odvodzoval zo zmluvy a rámcovej zmluvy, ktoré mali byť uzavreté elektronickými prostriedkami, ale nepreukázal, že tieto zmluvy boli účastníkmi podpísané aspoň postupom upraveným v § 40 ods. 4 Obč. zákonníka. Právny vzťah medzi navrhovateľom a odporcom je potrebné kvalifikovať ako spotrebiteľský, ale zmluva nie je zmluvou o spotrebiteľskom úvere, pretože odporca mal poskytnuté finančné prostriedky splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
V súlade s ustanovením § 2 písm. c/ ZSÚ mal navrhovateľ pri tomto zmluvnom vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania poskytoval úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie § 24 ods. 1 ZSÚ sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú ustanovenia ZSÚ taxatívne uvedené, vrátane § 9 ods. 1, ods. 2 a § 11. Podmienkou platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere je jej písomná forma. Nakoľko v danom prípade dodržanie písomnej formy nebolo preukázané, úver sa považuje sa bezúročný a bez poplatkov. Navyše, súd poukazuje aj na obsah zmluvy, podľa ktorej sa navrhovateľ zaviazal poskytnúť odporcovi úver 180,-eur označený za bezúročný, ale na druhej strane vyčíslil celkové náklady - RPMN vo výške 373,1 %. Odmenu 55,20 eur za poskytnutie finančných prostriedkov 180,-eur na dobu jedného mesiaca súd potom vyhodnotil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle § 3 Obč. zák. a takémuto zmluvnému dojednaniu nie je preto možné poskytnúť právnu ochranu. Preto súd zamietol návrh v časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania odplaty vo výške 55,20 eur.
Ako nedôvodný súd posúdil aj nárok navrhovateľa v časti, pokiaľ sa domáhal priznania sumy 65,-eur z titulu náhrady skutočne vynaložených nákladov. Navrhovateľ ničím nepreukázal, že v súvislosti s poskytnutím úveru, resp. s nesplatením úveru v lehote uvedenej v zmluve, mu vznikli akékoľvek náklady. Z listinných dôkazov pritom vyplýva, že za skutočne vynaložené náklady označil navrhovateľa sumy uvedené v rámcovej zmluve v čl. IV bod 5, pričom sa nepochybne jedná o akúsi paušálnu sumu a nie skutočne vynaložené náklady tak, ako boli označené v tomto konaní. Nakoľko rámcová zmluva nebola uzavretá písomne, individuálne neboli dojednané ani žiadne poplatky, súd zamietol návrh aj v časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal priznania sumy 65,-eur z titulu skutočne vynaložených nákladov.
Navrhovateľ poskytol odporcovi sumu 180,-eur, pričom z predložených listinných dôkazov vyplýva, že tieto finančné prostriedky poskytol práve na základe zmluvy. Navrhovateľ tvrdil, že odporca požičanú sumu nesplatil ani čiastočne a na podporu tohto svojho tvrdenia predložil 4 písomné výzvy, ktoré mali
byť odporcovi zaslané v januári 2014. Súd preto ako dôvodný posúdil iba návrh navrhovateľa v časti, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal vrátenia požičaných finančných prostriedkov vo výške 180,-eur.
Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Navrhovateľ poskytol odporcovi finančné prostriedky 180,-eur, ktoré mal odporca vrátiť do 29. 12. 2013. Keď tak neurobil, dňom 30. 12. 2013 sa dostal do omeškania. Vzhľadom na výšku základnej úrokovej sadzby určenej Európskou centrálnou bankou k tomuto dňu vo výške 0,15 %, súd zaviazal, v zmysle citovanej právnej úpravy, odporcu zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 30. 12. 2013 do zaplatenia. V časti, pokiaľ navrhovateľ žiadal priznať vyššiu sumu ako 180,- eur a pokiaľ žiadal priznať úroky z omeškania zo sumy presahujúcej 180,- eur, jeho nárok dôvodný nebol, a preto súd návrh vo zvyšku zamietol.
Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov vynaložených na zaplatenie súdneho poplatku 18,-eur a náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 79,90 eur. Priznaním istiny 180,-eur súd vyhovel návrhu navrhovateľa v rozsahu 60 %. Po započítaní neúspechu v rozsahu 40 %, súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 20 %, čo zo zaplateného súdneho poplatku 18,-eur predstavuje čiastku 3,60 eur. Navrhovateľ bol zastúpený advokátom, ktorému patrí v zmysle § 10 ods. 1 a § 13a ods. 1 písm. a/, c/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška“), odmena za 2 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia, vrátane prvej porady s klientom a vypracovanie písomného návrhu). Odmena právneho zastúpenia za každý z týchto úkonov je 24,90 eur, za 2 úkony 49,80 eur. Za každý z týchto úkonov patrí advokátovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky paušálna náhrada po 8,39 eur, čo je 16,78 eur. Právny zástupca navrhovateľa je platiteľom dane z pridanej hodnoty, a potom odmena a paušálna náhrada spolu vo výške 66,58 eur sa zvyšujú o 20 % DPH, t. j. o 13,32 eur, na čiastku 79,90 eur. Vzhľadom na výsledok konania, súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu 20 %, čo je 15,98 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O. s. p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Vzhľadom na citovanú právnu úpravu, je odporca povinný zaplatiť priznanú náhradu trov konania spolu vo výške 19,58 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Uloženú povinnosť je odporca povinný splniť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že priznanú istinu 180,-eur spolu s úrokom z omeškania, je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi (na účet vyznačený v návrhu, číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX) a trovy konania 19,58 eur na účet advokáta (v návrhu uvedené číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, dátum, podpis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p., odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.