Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_16C-190-2015.pdf
PDF · 108.19 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/190/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudca JUDr. Radoslav Baláž, v právnej veci žalobcu W. K. P., J..P.., I.: XXXXXXXX, A. XXXX/XXX, U. proti žalovanej V. L., M.. X.X.XXXX, W.B. XXX, v konaní o zaplatenie 5.057,90 € s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.000,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 4.000,- EUR od 13.09.2013 do zaplatenia a trovy konania, spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo výške 190,40 EUR, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd návrh žalobcu v prevyšujúcej časti zamieta.
odôvodnenie:
Žalobca sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 15.06.2015 domáhal od žalovanej zaplatenia istiny 5.057,90 € s príslušenstvom a náhrady trov konania.
Návrh odôvodnil tým, že je obchodnou spoločnosťou založenou v Slovenskej republike. So žalovanou ako dlžníkom uzatvoril dňa XX.XX.XXXX Úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (ďalej len „ÚZP“). Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 4.000,-€ zo strany žalobcu žalovanej. Žalovaná sa zaviazala peňažné prostriedky vrátiť v 66 mesačných splátkach po 139,99 €. Žalovaná bola v omeškaní s úhradou svojho záväzku, preto bola listom zo dňa 29.8.2013 vyzvaná k splateniu celého úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok po splatnosti, upomienky, zmluvnej pokuty a zo zosplatnených budúcich splátok. Zmluvné pokuty a upomienky boli žalovanej vyúčtované v zmysle Hlavy 18 ÚZP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy. Žalovaná istina pozostáva z istiny vo výške 181,09 €, úroku vo výške 944,67 €, zosplatnenej istiny 3.818,91 €, poplatku za vedenie účtu v sume 9,95 €, poistenia Bill protection vo výške 43,28 €, poplatku za Upomienku II vo výške 48,-€ a poplatku za Upomienku II vo výške 12,-€.
Žalobca a ani žalovaná sa na pojednávanie nedostavili, kedy súd mal u nich doručenie predvolania riadne preukázané. Lehota na prípravu pojednávania bola u oboch zachovaná a preto súd poukazujúc na § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinnými dôkazmi a to s Úverovou zmluvou č. XXXXXXXXXX, Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., výzvou k splateniu celého úveru, poštovým podacím hárkom, výpisom z účtu, oznámením o postúpení pohľadávky s podacím hárkom, výstupom z interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN nachádzajúcej sa na
internetovej stránke vedenej Portálom finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR a zistil tento skutkový stav:
Podľa listinných dôkazov bola dňa 13.12.2012 medzi žalobcom a žalovanou uzavretá Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX. Z uvedenej zmluvy bolo zistené, že žalobca poskytol žalovanej bezúčelový úver vo výške 4.000,-€, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 66 mesačných splátkach po 142,06 €, s lehotou splatnosti 66 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa toho-ktorého kalendárneho mesiaca. Ročná percentuálna miera nákladov poskytnutého úveru je v zmluve uvedená od 39,9 % do 42 %, ročná úroková sadzba 33,59 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom je uvedená vo výške 9.016,92 €.
Podľa bodu 59 uvedenej zmluvy mala žalovaná súhlasiť s tým, aby bola poistníkom poistená pre prípad dlhodobej pracovnej neschopnosti, straty pravidelného zdroja príjmu a ďalej pre prípad invalidity alebo smrti následkom úrazu s úhradou poistného za poistenie PLUS vo výške 5,44 € ( t.j. 3,98 % z pravidelnej mesačnej splátky úveru bez poistenia).
Z výpisu čerpania, splátok a úhrad bolo zistené, že dňa 18.12.2012 bola žalovanej bankovým prevodom poukázaná suma 4.000,-€. Žalovaná neuhradila žalobcovi žiadnu sumu.
Listom zo dňa 27.8.2013 označeným ako „Výzva k splateniu celého úveru“ žalobca vyzval žalovanú k splateniu celého úveru z dôvodu, že žalovaná nesplácala úver riadne a včas. Podľa tohto listu dlžná čiastka zo strany žalovanej k uvedenému dátumu predstavovala sumu 5.057,90 €. Uvedeným listom bola žalovaná vyzvaná na zaplatenie aktuálnej dlžnej čiastky do 15 dní od odoslania výzvy.
Podľa Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN zverejnenej na stránke Portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR pri zadaní hodnoty úveru 4.000,-€, celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť vo výške 9.016,92 €, počte 66 mesačných splátok v hodnote jednej splátky 142,06 €, kedy každú z uvedených splátok je spotrebiteľ povinný zaplatiť do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca ( t.j. ku koncu toho-ktorého mesiaca) predstavuje hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov hodnotu 42,48 %. V žalobcom predloženom písomnom znení Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX sa však uvádzala hodnota od 39,9 % do 42 %.
Podľa § 52 ods. 1,3,4 Občianskeho zákonníka, v znení platnom k 13.12.2012, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1,3,5 Občianskeho zákonníka, v znení platnom k 13.12.2012, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, v znení platnom k 13.12.2012, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 13.12.2012, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. a/, b/, d/ , g, h./a i./ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 13.12.2012, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
Podľa § 9 ods. 2 písm. f/, g/, j/, k/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 13.12.2012, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.
Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 13.12.2012, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 26.4.2012, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 13.12.2012, na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.
Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 13.12.2012, pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov sa vychádza z predpokladu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere zostane platná dohodnutý čas a že veriteľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 19 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 13.12.2012, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere umožňuje zmeny úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru a zmenu poplatkov zahrnutých v ročnej percentuálnej miere nákladov, ktoré sa však nedajú určiť v čase jej výpočtu, vychádza sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov z predpokladu, že úroková sadzba spotrebiteľského úveru a ostatné poplatky zostanú nemenné a budú platiť až do konca platnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 19 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom k 13.12.2012, ak je to potrebné, môžu sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov použiť dodatočné predpoklady uvedené v prílohe č. 2.
Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa XX.XX.XXXX Úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, ktorá je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa všeobecných ustanovení § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, ako aj osobitných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy. Na základe tejto zmluvy bol žalovanej poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť v 66 mesačných splátkach.
Po preskúmaní Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi účastníkmi konania v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. súd dospel k záveru, že predmetná zmluva nemá všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
V predloženej úverovej zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov v rozmedzí od 39,9 % do 42 %. Takýto údaj súd považuje za neurčitý, zmätočný, uvedený v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade ročná percentuálna miera nákladov má byť v zmluve uvedená presne a určito. Ročná percentuálna miera nákladov totiž predstavuje celkové náklady spojené s úverom, do jej výpočtu sa zahŕňa nielen výška úrokovej sadzby, ale aj výška ostatných poplatkov spojených s úverom a pre spotrebiteľa ide o najdôležitejší údaj, keďže mu umožňuje najjednoduchšie porovnanie ceny jednotlivých spotrebiteľských úverov. Vzhľadom k tomu ročnú percentuálnu mieru nákladov tak, ako je uvedená v zmluve uzavretej medzi účastníkmi nie je možné rešpektovať.
Na uvedenom nemení nič skutočnosť, že úplne malým písmom je v zmluve pri * uvedené, že klient súhlasí s tým, že presnú výšku ročnej percentuálnej miery nákladov mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru. Ročná percentuálna miera nákladov musí byť totiž presne určená už v zmluve a okrem toho zo strany žalobcu ani nebolo preukázané oznámenie správnej výšky ročnej percentuálnej miera nákladov žalovanej po poskytnutí úveru. Je pravdou, že v prílohe č. 2 zákona č. 219/2010 Z.z., na ktorú odkazuje ustanovenie § 19 ods. 1 tohto zákona sa pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov používa pojem hodnota čerpaných prostriedkov. Z dokazovania je zrejme, že úver bol skutočne poskytnutý žalovanej až po uzavretí zmluvy a to dňa 18.12.2012, avšak zo zmluvy nevyplýva skutočnosť, aby výška úveru uvedeného v zmluve a výška skutočne poskytnutého úveru mala byť resp. bola odlišná. Súd má preto za to, že ročná percentuálna miera nákladov mala byť presne určená a uvedená už v úverovej zmluve.
V úverovej zmluve predloženej žalobcom je uvedená celková čiastka splatná spotrebiteľom v sume 9.016,92 €. Má ísť o údaj predstavujúci celkovú výšku spotrebiteľského úveru. Prepočtom výšky splátky uvedenej v zmluve 142,06 € počtom splátok 66 však je zrejme, že celková výška tohto úveru predstavuje sumu 9.375,96 €. V zmluve je tak uvedený nesprávny údaj v neprospech žalovanej ako spotrebiteľa. V tejto súvislosti súd poukazuje na ust. § 2 písm. h./ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktoré definuje pojem „celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť“ ako súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. Z toho je teda zrejmé, že suma celkovej čiastky , ktorá je povinným údajom v predmetnej zmluve musí zahŕňať všetky náklady, ktoré žalovaný ako spotrebiteľ s poskytnutím daného úveru má a nie len sumu prostriedkov, ktoré sa majú použiť na splatenie úveru s jeho prípadným úrokom .
Podľa § 2 písm. g./ zákona č. 129/2010 Z.z. celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov. Z takto formulovaného znenia nevyplýva záver o tom, že náklady na poistenie PLUS, na ktorom sa zmluvné strany zaškrtnutím príslušného polička dohodli, sa
nemajú považovať za náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Zákon totiž výslovne z takýchto nákladov vylučuje len notárske poplatky. Je síce pravdou , že vo vete za bodkočiarku sa ďalej spomínajú náklady na doplnkové služby , u ktorých je príkladmo uvedené aj tzv. povinné poistné, na uzavretie ktorého je viazané poskytnutie spotrebiteľského úveru, resp. úveru za ponúkaných podmienok, avšak opätovne táto formulácia tzv. nákladov na doplnkové služby v konečnom dôsledku aj poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, nevylučuje uvedené medzi stranami dobrovoľne dohodnuté poistné z nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, a teda ani z ich zahrnutia do príslušných výpočtov ako RPMN , tak aj ich uvedenia do celkovej čiastky vymedzenej v § 2 písm. h./ zák. č. 129/2010 Z.z . Pokiaľ sa totiž zmluvné strany dohodli, že ich žalovaná ako spotrebiteľ bude uhrádzať v súvislosti s touto zmluvou o spotrebiteľskom úvere , tak ich následne aj „musí“ uhrádzať a v takom prípade sa splátky tohto poistného musia vnímať ako poplatok akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Navyše sú to poplatky žalobcovi ako veriteľovi známe , keďže nejde o dojednania poistenia mimo rámca uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Súd opätovne zdôrazňuje , že na rozdiel od notárskych poplatkov zákon takéto poistenie výslovne z definície „celkových nákladov spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom“ nevylučuje a preto ako také je ich tiež potrebné zahrnúť do uvedených celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd konštatuje, že Úverová zmluva zo dňa XX.XX.XXXX neobsahuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ ( žalovaná) zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/zákona č. 129/2010 Z.z. a preto podľa § 11 ods. 1 uvedeného zákona platí, že predmetný spotrebiteľský úver je bezúročný a bez poplatkov.
Navyše podľa Interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN zverejnenej na stránke Portálu finančnej osvety a ochrany finančného spotrebiteľa MF SR pri zadaní hodnoty úveru 4.000,-€, počte 66 mesačných splátok v hodnote jednej splátky 142,06 €, kedy každú z uvedených splátok je spotrebiteľ povinný zaplatiť do 15-tého dňa toho-ktorého mesiaca ( t.j. ku koncu toho-ktorého mesiaca) predstavovala hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov v tomto sporovom prípade hodnotu 42,48 %. V žalobcom predloženom písomnom znení Úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX sa uvádzala hodnota od 39,9 % do 42 %, nakoľko zrejme pri výpočte ročnej percentuálnej miery nákladov žalobca do tzv. celkových nákladov žalovanej ako spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom nezahrnul aj vyššie uvedené náklady na poistenie PLUS, čo však podľa názoru súdu zahrnúť mal. Teda v hodnota RPMN uvedená v Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX je hodnota, ktorá by v prípade, ak by RPMN bola vyjadrená určitým percentuálnym údajom v rámci v zmluve uvedeného intervalu, nezodpovedá skutočnému stavu veci a bola takto uvádzaná v neprospech spotrebiteľa, t.j. uvádzala sa, resp. by sa uvádzala hodnota nižšia než aká bola v skutočnosti. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d./, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, aj vtedy sa považuje úver poskytnutý na základe takej zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.
Na základe vyššie prezentovaných zistení má preto žalobca nárok len na vrátenie skutočne ním poskytnutého úveru vo výške 4.000,-€. Žalovaná neuhradila žalobcovi žiadnu sumu na uvedený úver a preto ju súd zaviazal zaplatiť žalobcovi celu sumu uvedenej istiny. V prevyšujúcej časti z dôvodu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov súd návrh zamietol.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v znení platnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa §10c nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
Podľa § 17 ods. 1 zák.č. 659/2007 Z.z., o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, kde sa v iných všeobecne záväzných právnych predpisoch, v rozhodnutiach orgánov verejnej moci, zmluvách alebo iných právnych prostriedkoch používa pojem "základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná sadzba Národnej banky Slovenska", "diskontná úroková sadzba" alebo "diskontná sadzba Štátnej banky česko-slovenskej", odo dňa zavedenia eura sa tým rozumie základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorú Európska centrálna banka stanovuje a zverejňuje pre hlavné refinančné obchody vykonávané Eurosystémom v rámci Európskeho systému centrálnych bánk. Takáto zmena základnej úrokovej sadzby pri prechode na euro nemá vplyv na dokončenie úročenia podľa pôvodnej výšky úrokovej sadzby počas úrokového obdobia, ktoré začalo plynúť predo dňom zavedenia eura a ktoré uplynie po zavedení eura, ani nemá vplyv na úročenie po zavedení eura, pre ktoré je rozhodujúca výška úrokovej sadzby z obdobia predo dňom zavedenia eura, a tiež nemá podľa osobitných predpisov vplyv ani na ostatný obsah, subjekty alebo platnosť právnych vzťahov vzniknutých na základe predmetných právnych predpisov, rozhodnutí orgánov verejnej moci, zmlúv alebo iných právnych prostriedkov, ak sa dotknutí účastníci príslušného právneho vzťahu nedohodnú inak alebo ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Úrok z omeškania bol žalobcovi priznaný odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty, ktorú poskytol žalobca žalovanej na plnenie po zosplatnení celého úveru t.j. od 13.9.2013 do zaplatenia istiny. Táto lehota na plnenie jej bola poskytnutá v liste žalobcu zo dňa 27.8.2013 označenom ako „Výzva k splateniu celého úveru“, podľa ktorej mala žalovaná úhradu zrealizovať do 15 dní. Výška úroku z omeškania bola určená poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb. platné v čase vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa § 142 ods. 2 O.s.p., ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
O trovách konania súd rozhodol podľa §-u 142 ods. 2 O.s.p. , kedy žalobca mal pomerne väčší úspech vo veci v tomto konaní ako žalovaná a preto súd zaviazal žalovanú na úhradu trov konania pozostávajúcich z pomernej časti zaplateného súdneho poplatku vo výške 190,47 €.
Pokiaľ ide o výpočet pomeru úspechu žalobcu, súd pri posudzovaní uvedeného úspechu vzal na zreteľ skutočnosť, že pomer úspechu žalobcu k žalovanej sume bol 79,08 % (4.000,-€, ako priznaná suma istiny 5.057,90 € ako celková žalovaná suma istiny =0, 7908 = 79,08 %) a úspechu žalovanej bol len 20,92 % (1.057,90 € ako zamietnutá suma istiny / 5 057,90 € ako celková žalovaná suma istiny =0,2092 = 20,92 %), žalobcovi tak vznikol nárok len na pomernú časť trov konania a to v rozsahu 58,16 %, kedy uvedené percento predstavuje rozdiel medzi percentuálnym úspechom žalobcu a percentuálnym úspechom žalovanej (79,08 % - 20,92 %). Vychádzajúc z týchto skutočnosti následne súd priznával trovy konania žalobcovi v rozsahu 58,16 % zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 327,50 €, čo predstavuje sumu 190,47 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku, možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia toto rozsudku, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 a ods. 2 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, trovy výkonu rozhodnutia o výchove maloletých detí, sumy uložené ochrannými opatreniami v trestnom konaní, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci. (Zákon č. 65/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.)