Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_23CoE-273-2015.pdf
PDF · 65.85 KB
Case nature
Subarea
23CoE/273/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: D. G. so sídlom Ul. XX. S. X a XX, J., IČO 30807484, pobočka D., Y. XXXX, proti povinnému: Y. so sídlom XXX XX T. XXX, IČO 44015194, t. č. vymazaný z obchodného registra, o vymoženie 8.655,10 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 7. novembra 2014, č. k. 4Er/959/2010-10, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie oprávneného o d m i e t a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa vo výroku I. zastavil exekúciu a vo výroku II. uložil oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 700,20 Eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol skutočnosť, že povinný bol ku dňu 20.05.2014 ex offo vymazaný z Obchodného registra SR, a to na podklade Uznesenia Okresného súdu v Trenčíne č. k. 29CbR/162/2011-35 zo dňa 09.09.2013, právoplatným dňa 15.10.2013, ktorým bola spoločnosť Y. zrušená bez likvidácie. Vzhľadom, k tomu, že povinný bol zrušený bez likvidácie, z dôvodu, že nemal obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, súd prvého stupňa konanie zastavil v zmysle ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, pričom vychádzal aj z rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, uznesenia Najvyššieho súdu SR z 11. 10. 2012, sp. zn. 3 MCdo 13/2011. O náhrade trov exekúcie rozhodol prvostupňový súd podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Pri výpočte odmeny súdneho exekútora za vykonanie predmetnej exekúcie súd prvého stupňa vychádzal z ustanovenia § 16 ods. 2 Exekučného poriadku s poukazom na skutočnosť, že do podania podnetu na zastavenie exekúcie došlo k úhradám zo strany súdneho exekútora adresované oprávnenému, a tak k vymoženiu časti pohľadávky vymáhanej v tomto konaní. S poukazom na vyššie uvedené súd prvého stupňa v súlade s § 16 ods. 2 a v spojení s § 5 ods. 1 a § 26 Vyhlášky, priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 700,20 Eur vrátane DPH (20 % zo sumy 2.916,75 + 20 % DPH), tak ako si ich exekútor vyčíslil.
Proti výroku II. napadnutého uznesenia o trovách exekúcie podal odvolanie oprávnený. Konštatoval, že k zastaveniu exekúcie neprišlo zavinením oprávneného, ani sa exekúcia nezastavila z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a preto v danej veci nemožno použiť § 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku. Ďalej namietal odôvodnenie napadnutého uznesenia, že k úhradám v exekučnom konaní došlo zo strany súdneho exekútora. Uvedené úhrady zasielal povinný poštovými poukážkami. Z uvedeného dôvodu oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zmenil tak, že oprávnenému povinnosť na náhradu trov exekúcie neuloží.
Súdny exekútor k podanému odvolaniu uviedol, že exekučné konanie sa skončilo z dôvodu nemajetnosti povinného a následného zániku ex offo výmazom z obchodného registra a preto je v danej veci dôvodná aplikácia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. K úhradám pohľadávky zo strany povinného uviedol, že nešlo o dobrovoľné plnenie a ani súdny exekútor neupustil od vykonávania exekúcie. Záverom
konštatoval, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je v súlade so zákonom a je meritórne správne.
Výrok I. súdu prvého stupňa o zastavení exekúcie podľa § 57 odsek 1 písm. h) Exekučného poriadku odvolaním nebol napadnutý, a preto sa odvolací súd, ktorý je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, touto časťou napadnutého rozhodnutia, ktorá nadobudla právoplatnosť uplynutím odvolacej lehoty, nezaoberal.
Odvolací súd predtým, než pristúpil k preskúmaniu veci v dôsledku podaného odvolania zisťoval, či bolo podané v zákonom stanovenej lehote, subjektom oprávneným na podanie takéhoto opravného prostriedku, a či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa. Podľa § 204 ods. 1 veta prvá OSP odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Spôsob doručovania písomností súdom upravujú ustanovenia § 45 a nasl. OSP. Podľa citovaného ustanovenia súd doručuje písomnosti sám alebo poštou. V súlade s § 47 ods. 1 OSP do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi súd.
Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (§ 57 ods. 1 OSP). Podľa odseku 2 tohto ustanovenia druhá veta ak koniec lehoty pripadne na: sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť (ods. 3 citované ustanovenia).
Podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré bolo podané oneskorene (t. j. po lehote ustanovenej zákonom na podanie odvolania).
Z obsahu spisu vyplýva, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa bolo oprávnenému riadne doručené dňa 14.01.2015, čo má súd za preukázané z vrátenej doručenky. To znamená, že deň 14.01.2015 je potrebné považovať za deň doručenia napadnutého rozhodnutia. Lehota na podanie odvolania proti predmetnému rozhodnutiu začala plynúť nasledujúci deň po dni doručenia, t. j. dňa 15.01.2015 a jej posledný deň pripadol na 29.01.2015. Oprávnený podal odvolanie osobne na súde prvého stupňa dňa 03.02.2015, t. j. po márnom uplynutí zákonom stanovenej 15-dňovej odvolacej lehoty.
Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolanie oprávneného ako oneskorene podané odmietol podľa § 218 ods. 1 písm. a) OSP, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.