Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

38R/1/2015

Uznesenie

Okresný súd Trenčín v právnej veci povolenej reštrukturalizácie dlžníka BETA TRENČÍN s.r.o. v reštrukturalizácii so sídlom J. Psotného 1772, 911 05 Trenčín, IČO 36 337 102 o návrhu dlžníka BETA TRENČÍN s.r.o. v reštrukturalizácii so sídlom J. Psotného 1772, 911 05 Trenčín, IČO 36 337 102 na potvrdenie reštrukturalizačného plánu, takto

rozhodol:

I. Reštrukturalizačný plán dlžníka BETA TRENČÍN s.r.o. v reštrukturalizácii so sídlom J. Psotného 1772, 911 05 Trenčín, IČO 36 337 102, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza dňa 15.10.2015, a ktorý je prílohou tohto uznesenia, sa p o t v r d z u j e.

II. Reštrukturalizácia dlžníka BETA TRENČÍN s.r.o. v reštrukturalizácii so sídlom J. Psotného 1772, 911 05 Trenčín, IČO 36 337 102, povolená uznesením tohto súdu č.k. -473 zo dňa 10.4.2015 s účinkami zverejnenia ku dňu 17.4.2015, sa k o n č í.

odôvodnenie:

Reštrukturalizačné konanie dlžníka BETA TRENČÍN s.r.o. v reštrukturalizácii so sídlom J. Psotného 1772, 911 05 Trenčín, IČO 36 337 102 sa začalo na návrh dlžníka uznesením tunajšieho súdu č.k. -466 zo dňa 4.3.2015 s účinkami zverejnenia ku dňu 11.3.2015. Uznesením č.k. -473 zo dňa 10.4.2015, povolil súd reštrukturalizáciu dlžníka, do funkcie správcu ustanovil JUDr. Martinu Poláčkovú so sídlom kancelárie Bratislavská 51/123, 911 01 Trenčín, značka správcu S1691 a zároveň veriteľov vyzval, aby v lehote 30 dní odo dňa povolenia reštrukturalizácie prihlásili svoje pohľadávky. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 16.4.2015. Účinky doručenia uznesenia o povolení reštrukturalizácie nastali podľa nasledujúci deň po zverejnení, t.j. dňa 17.4.2015.

Dňa 26.10.2015 podal dlžník v zákonnej lehote na tunajší súd návrh na potvrdenie reštrukturalizačného plánu prijatého schvaľovacou schôdzou dňa 15.10.2015, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia.

Reštrukturalizačný plán dlžníka bol dňa 24.9.2015 schválený veriteľským výborom a to všetkými jeho členmi. Dňa 15.10.2015 sa konala schvaľovacia schôdza, ktorá hlasovala o reštrukturalizačnom pláne dlžníka v znení vykonaných zmien po schválení veriteľským výborom a to v dôsledku oznámenia zo dňa 14.10.2015 o zániku účastníka konania SR - Daňový úrad Trenčín podľa § 27 ods. 1 písm. g/ ZKR. Uvedené zmeny súvisiace so zánikom účastníka konania SR-Daňový úrad Trenčín boli správcom zapracované do reštrukturalizačného plánu, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza. Podľa reštrukturalizačného plánu, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza, sú veritelia dlžníka rozdelení do 3 základných skupín s nasledovným predpokladaným uspokojením: 1/ Samostatná skupina pre zabezpečeného veriteľa Poštová banka, a.s. s navrhnutým uspokojením vo výške 100% zistených pohľadávok v 24 pravidelných mesačných splátkach počnúc mesiacom január 2016,

2/ Samostatná skupina pre zabezpečeného veriteľa Slovenská republika - Daňový úrad s navrhnutým uspokojením vo výške 100% zistených pohľadávok v 14 pravidelných polročných splátkach vždy k 30.4. a 31.10. príslušného roka so splatnosťou prvej splátky do 30.4.2016, 3/ Skupina pre nezabezpečených veriteľov, ktorá sa ďalej delí na podskupiny označené nasledovne: a/ Skupina Obchodný styk a verejný sektor s navrhnutým uspokojením vo výške 25% zistených istín bez príslušenstva v 7 pravidelných ročných splátkach vždy k 30.9. príslušného roka so splatnosťou prvej splátky do 30.9.2016, b/ Skupina Obchodný styk s navrhnutým uspokojením vo výške 10% zistených istín bez príslušenstva v 6 pravidelných polročných splátkach vždy k 30.6. a 31.12. príslušného roka so splatnosťou prvej splátky do 30.6.2016, c/ Skupina Príslušenstvo - úroky, úroky z omeškania, náklady z uplatnenia, majetkové sankcie, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a incidenčné žaloby s navrhnutým uspokojením vo výške 1% zistených pohľadávok v 10 pravidelných polročných splátkach vždy k 30.6. a 31.12. príslušného roka so splatnosťou prvej splátky do 30.6.2016.

Za prítomnosti konkurzného súdu sa dňa 15.10.2015 konala schvaľovacia schôdza veriteľov, ktorá bola uznášaniaschopná, nakoľko sa predmetnej schôdze zúčastnilo 15 veriteľov, z toho 15 veriteľov oprávnených hlasovať s celkovým počtom hlasov 1 578 302 hlasov. V rámci bodu Rozprava správca dlžníka skonštatoval, že správcovi v zákonom stanovenej lehote boli doručené dve žiadosti účastníkov plánu o zmenu plánu a to dňa 2.10.2015 od veriteľa Sociálna poisťovňa a dňa 5.10.2015 od veriteľa Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. (ďalej len VšZP), v ktorej títo žiadali o zaradenie do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky. Predkladateľ plánu uvedeným žiadostiam nevyhovel z dôvodu, že dlžník bude mať podľa finančného plánu vypracovaného na roky 2015-2024 k dispozícii mesačne objem financií vo výške 11 tis. Eur na úhradu záväzkov, resp. plnenie reštrukturalizačného plánu, pričom pri vytvorení skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky, by tieto museli byť uhradené v krátkom časovom horizonte, v období ktorého by dlžník nemal dostatok finančných prostriedkov na ich úhradu. Dlžník poukázal, že takýmto neuváženým konaním by sa dostal do situácie, kedy by síce dosiahol úspešné schválenie reštrukturalizačného plánu veriteľmi plánom nedotknutých pohľadávok, ale k realizácii plánu by nedošlo a dlžník by skončil v konkurze, kde by veritelia nezabezpečených pohľadávok nedosiahli žiadne uspokojenie (vrátane účastníkov plánu, ktorí by boli zaradení do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky). Naviac veriteľ Sociálna poisťovňa by v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka bol zaťažený povinnosťou vyplatiť dávky v nezamestnanosti a garančného poistenia vo výške cca 200 000 eur. Poukázal, že u dlžníka pracuje v trvalom pracovnom pomere 58 zamestnancov. Takisto poukázal, že odpísanie časti pohľadávky ako aj zmena splatnosti zostávajúcej časti pohľadávky je v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi poskytovanie štátnej pomoci tak vnútroštátnymi ako aj komunitárnymi, poukazujúc na stanovisko EK vo veci Compel Rail č. N472/2007 K(2008)1097 zo dňa 2.4.2008, z ktorého vyplýva, že EK posúdila analogickú situáciu tak, že nešlo o štátnu pomoc v zmysle čl. 107 Zmluvy o fungovaní EU (predtým čl. 87 ods. 1 Zmluvy ES), že dlžník nezískal vďaka reštrukturalizácii svojho dlhu zvláštnu výhodu, výsledok konania nebol menej výhodný pre veriteľa, ktorý je poskytovateľom štátnej pomoci, pričom Komisia súčasne vykonala test hypotetického veriteľa v trhovom hospodárstve, teda zohľadnila situáciu, ako by konal trhový veriteľ , ktorý nie je v pozícii potencionálneho poskytovateľa štátnej pomoci. Takisto Komisia vzala ohľad na rozvrh jednotlivých splátok, teda na skutočnosť, že veriteľ presne vie, kedy mu bude aká časť uhradená na rozdiel od konkurzu, v ktorom jeho uspokojenie z časového hľadiska nie je zrejmé. Takisto poukázal na judikatúru EK /Brusel ) 1533, Brusel K(2008) 1097), v zmysle ktorej odpustenie dlhu verejnými orgánmi nemožno pokladať za veľkorysejšie ako odpustenie, ktoré by v porovnateľnej situácii poskytol hypotetický súkromný veriteľ a preto Komisia rozhodla, že dané opatrenie nepredstavuje pomoc v zmysle čl. 87 Zmluvy ES. Podľa judikatúry ESD, verejný orgán, ktorý odpustí dlh, by sa mal porovnať so súkromným veriteľom, ktorý sa snaží dosiahnuť splatenie súm, ktoré mu dlhuje dlžník vo finančných ťažkostiach. Záverom poukázal, že dlžník od začiatku roka do 30.9.2015 vyprodukoval tržby vo výške 1 055 453 eur bez DPH, čo nasvedčuje tomu, že dlžník je dostatočne pripravený na plnenie reštrukturalizačného plánu. Následne veriteľ Sociálna poisťovňa vzniesol odôvodnenú námietku podľa § 157 ods. 1 písm. c/ ZKR - dlžník nezaradil jeho zistenú pohľadávku do skupiny ako požiadal, čím sa dostal do horšieho postavenia v akom by bol bez prijatia plánu. Veriteľ VšZP vyjadril, že na podanej žiadosti trvá. Následne bolo pristúpené k hlasovaniu o pláne.

Správca vyzval prítomných veriteľov k hlasovaniu o prijatí reštrukturalizačného plánu. Predložený reštrukturalizačný plán bol prijatý vo oboch skupinách zabezpečených veriteľov ako aj v skupine

nezabezpečených pohľadávok označenej ako „Obchodný styk“ a ako „Príslušenstvo - úroky, úroky z omeškania, náklady z uplatnenia, majetkové sankcie, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a incidenčné žaloby“ vo výške 100% hlasov a v skupine nezabezpečených pohľadávok označenej ako „Obchodný styk a verejný sektor“ bol plán prijatý 7 veriteľmi z prítomných 9 veriteľov tejto skupiny s počtom hlasov 56% (567 682 hlasov z celkového počtu prítomných hlasov tejto skupiny 1 016 292). Zo zápisnice zo schvaľovacej schôdze vyplýva, že predložený reštrukturalizačný plán so zapracovanými zmenami v dôsledku zániku postavenia účastníka konania SR-Daňový úrad Trenčín, bol plán schválený v každej vytvorenej skupine podľa plánu ako aj nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Plán bol teda schválený podľa / o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom do 28.4.2015.

Podľa o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 29.4.2015, konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa predpisov účinných do dňa účinnosti tohto zákona. Ustanovenia , a 159b, sa použijú aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, ak ku dňu účinnosti tohto zákona nebol súdu predložený návrh na potvrdenie plánu. Ustanovenia , , sa použijú aj na konania začaté predo dňom účinnosti tohto zákona, ak ku dňu účinnosti tohto zákona sa neuskutočnila schvaľovacia schôdza.

Keďže predmetné konanie začalo za účinnosti účinného do 28.4.2015, konanie sa dokončí podľa v znení účinnom do 28.4.2015 s výnimkou ustanovení tých §§, ktoré sú uvedené v , ktorým sa mení a dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, keďže ku dňu účinnosti tohto zákona, teda ku dňu 29.4.2015 nebol súdu predložený návrh na potvrdenie plánu ani sa ku dňu účinnosti tohto zákona, teda ku dňu 29.4.2015 neuskutočnila schvaľovacia schôdza.

Podľa § 148 ods. 1 ZKR (účinného v znení do 28.4.2015) na prijatie plánu schvaľovacou schôdzou sa vyžaduje, aby a) každá skupina pre zabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu, b) v každej skupine pre nezabezpečené pohľadávky hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti danej skupiny, ak ich hlasy v danej skupine súčasne presahujú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti, c) v každej skupine pre majetkové práva akcionárov hlasovala za prijatie plánu nadpolovičná väčšina hlasov hlasujúcich akcionárov v danej skupine počítaná podľa počtu ich hlasov, d) za prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich pohľadávok zistených čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti.

Podľa § 151 ZKR, plán prijatý schvaľovacou schôdzou potvrdzuje súd uznesením na návrh predkladateľa plánu. Návrh na potvrdenie plánu je predkladateľ plánu povinný doručiť súdu do 10 dní od skončenia schvaľovacej schôdze; súčasťou návrhu je zápisnica zo schvaľovacej schôdze a ňou prijatý plán.

Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje na ustanovenia o novom úvere.

Podľa § 154 ods. 1 ZKR (v znení účinnom do 28.4.2015) súd uznesením zamietne plán, ak a) boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, b) prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu, c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou alebo dlžníkom; to neplatí, ak súd nahradil ich súhlas svojím rozhodnutím, d) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov.

Podľa § 155 ods. 6 ZKR, plánom zostáva nedotknuté právo veriteľa v rozsahu zistenej pohľadávky domáhať sa jej uspokojenia z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku.

Podľa § 155a ods. 1,3 ZKR (v znení účinnom od 29.4.2015), dlžník alebo preberajúca osoba, nemôže po skončení reštrukturalizácie medzi svojich členov rozdeliť zisk alebo iné vlastné zdroje skôr ako dôjde k uspokojeniu pohľadávok veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do výšky ich zistených pohľadávok; na tieto účely pôvodná pohľadávka do výšky 50% nezaniká a vo zvyšnej časti sa má za to, že je iným majetkovým právom veriteľa byť uspokojený v rozsahu zisku alebo iných vlastných zdrojov. Pohľadávka podľa predchádzajúcej vety je do splnenia plánu alebo do neúčinnosti plánu nevymáhateľná. Plnenie poskytnuté veriteľom podľa odseku 1 nad rozsah určený plánom sa nepovažuje za bezdôvodné obohatenie.

Podľa § 159b ods. 1 ZKR (v znení účinnom od 29.4.2015), ak dlžník alebo preberajúca osoba vytvorí zisk vykázaný v účtovnej závierke, ktorý nepotrebuje k zachovaniu prevádzky podniku alebo jej podstatnej časti predpokladanej plánom, veriteľ podľa § 155a ods. 1 má právo domáhať sa uspokojenia svojej pôvodnej pohľadávky z takto vytvoreného zisku v rozsahu rozdielu medzi výškou uspokojenia pohľadávky podľa § 155a ods. 1 a plnením, ktoré bolo tomuto veriteľovi poskytnuté podľa plánu; nemožno mu však priznať viac ako mu z vytvoreného zisku pomerne pripadá k ostatným veriteľom v jeho skupine.

Podľa o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov (ďalej len ) štátnou pomocou sa na účely tohto zákona sa rozumie každá pomoc v akejkoľvek forme, ktorú poskytuje na podnikanie alebo v súvislosti s ním poskytovateľ priamo alebo nepriamo z prostriedkov štátneho rozpočtu, zo svojho rozpočtu alebo z vlastných zdrojov podnikateľovi. Štátna pomoc sa môže poskytnúť v súlade s týmto zákonom, osobitnými zákonmi a právnymi predpismi Európskeho spoločenstva (ďalej len "spoločenstvo") vzťahujúcimi sa na štátnu pomoc.

Podľa zakazuje sa poskytovanie štátnej pomoci, ktorá narušuje alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitého tovaru alebo poskytovanie služieb, ak poskytnutie štátnej pomoci nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi spoločenstva.

Podľa štátna pomoc sa môže poskytnúť na záchranu a reštrukturalizáciu podnikateľov v ťažkostiach.

Podľa nepriamou formou štátnej pomoci je najmä poskytnutie úľavy na dani alebo penále, pokute, úroku alebo na iných sankciách podľa osobitného predpisu.

Podľa čl. 107 bod 1. Zmluvy o fungovaní Európskej únie ak nie je zmluvami ustanovené inak, pomoc poskytovaná v akejkoľvek forme členským štátom alebo zo štátnych prostriedkov, ktorá narúša hospodársku súťaž alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitých druhov tovaru, je nezlučiteľná s vnútorným trhom, pokiaľ ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi.

Úlohou súdu v reštrukturalizačnom konaní je najmä dohľad nad zákonnosťou procesu reštrukturalizácie, a preto súd pred potvrdením plánu skúmal, či boli splnené všetky zákonné ustanovenia pri jeho príprave, resp. či neboli naplnené zákonné predpoklady pre zamietnutie plánu podľa § 154 ods. 1 písm. a) až d) ZKR.

Po oboznámení sa súdu s obsahom reštrukturalizačného plánu v znení, o ktorom hlasovala schvaľovacia schôdza (ďalej len predložený plán), súd vykonal výsluch predkladateľa plánu spolu s reštrukturalizačnou správkyňou, nakoľko z predloženého plánu nebolo zrejmé, podľa akých kritérií boli nezabezpečení veritelia zaraďovaní do jednotlivých plánom vytvorených skupín ani postup pri zistení predpokladaného uspokojenia veriteľov v konkurze v prípade neprijatia/nepotvrdenia plánu a takisto nebolo zrejmé, či v poslednej plánom vytvorenej skupine nezabezpečených veriteľov (označená ako „Príslušenstvo - úroky, úroky z omeškania, náklady z uplatnenia, majetkové sankcie, zmluvné

pokuty, poplatky z omeškania a incidenčné žaloby“) je zaradená pohľadávka nezabezpečeného veriteľa prihlásená a zistená titulom zmluvnej pokuty.

Po oboznámení sa s obsahom predloženého reštrukturalizačného plánu v spojení so skutočnosťami zistenými výsluchom predkladateľa plánu a reštrukturalizačného správcu, súd nezistil podstatné porušenie ustanovení zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo iných ustanovení týkajúcich sa plánu, ktoré by malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu. Súdu predložený reštrukturalizačný plán je rozdelený na opisnú a záväznú časť. Opisná časť plánu obsahuje všetky zákonné náležitosti podľa § 110 ods. 1 písm. a), b) ZKR, § 110 ods. 2 písm. a), b), c) ZKR a 135 ods. 1 písm. a), b), c) ZKR. Záväzná časť plánu zrozumiteľne popisuje zmenu záväzkov účastníkov plánu, ku ktorým sa dotknutí veritelia mohli v zákonom stanovenej lehote vyjadriť. Neoddeliteľnou súčasťou schváleného reštrukturalizačného plánu sú prílohy plánu v súlade s § 142 ZKR. Ďalej súd skúmal, či bol dodržaný zákonný postup pri príprave plánu. Z predloženého reštrukturalizačného plánu vyplýva, že dlžník vytvoril 3 samostatné skupiny, a to dve skupiny zabezpečených veriteľov (Poštová banka, a.s. a SR-Daňový úrad Trenčín) a skupinu pre nezabezpečené pohľadávky, ktorú rozdelil na 3 samostatné podskupiny podľa „homogenity ich vzniku v súvislosti s prevádzkou podniku dlžníka“, pričom tieto skupiny označil ako a/ Obchodný styk a verejný sektor (ďalej len Skupina A), b/ Obchodný styk (ďalej len Skupina B) a c/ „Príslušenstvo - úroky, úroky z omeškania, náklady z uplatnenia, majetkové sankcie, zmluvné pokuty, poplatky z omeškania a incidenčné žaloby“ (Ďalej len Skupina C). Po bližšom oboznámení sa jednotlivých nezabezpečených veriteľov zaradených do uvedených skupín nebolo vôbec zrejmé, z akého dôvodu boli niektorí veritelia z obchodného styku zaradení do Skupiny A a niektorí veritelia z obchodného styku zaradení do Skupiny B a takisto nebolo zrejmé, z akého dôvodu sa v Skupine B nachádzajú veritelia z verejného sektora, keďže podľa názvu skupín a kritéria opísaného v pláne majú byť títo zaradení len v Skupine A (v ktorej je ponúknutý väčší rozsah uspokojenia). Z vykonaného výsluchu vyplynulo, že hlavným kritériom pre vytvorenie jednotlivých skupín nezabezpečených veriteľov bol právny titul pohľadávky v tom zmysle, či ide o istinu alebo o príslušenstvo a následne boli vytvorené skupiny podľa výšky istiny nezabezpečených veriteľov. Predkladateľ plánu na výsluchu vysvetlil, že dôvodom na vytvorenie skupín podľa uvedeného kritéria - výšky istiny - bol zámer dlžníka umožniť i veriteľom s nižšou výškou istiny (v danom prípade nižšou ako 10 000 eur) hlasovať o pláne na schvaľovacej schôdzi v rámci skupiny a vyjadriť dlžníkovi svoj súhlas či nesúhlas s plánom, nakoľko v prípade, ak by takto dlžník pohľadávky nerozdelil do skupín a všetkých nezabezpečených veriteľov by dal do jednej skupiny s označením „Istina“, veritelia s istinou nižšou ako 10 000 eur by nemali hlasovacie právo v rámci takto vytvorenej jednej skupiny, keďže ich pohľadávky by neboli vyššie ako 1% zistených pohľadávok danej skupiny. Uvedenému kritériu, ktoré vysvetlil predkladateľ plánu na výsluchu, plne zodpovedá obsah predloženého plánu, čo sa týka jednotlivých skupín a podľa takéhoto kritéria, teda výšky istiny a príslušenstva sú veritelia fakticky rozdelení do jednotlivých skupín nezabezpečených pohľadávok. Čo sa týka Skupiny C, v rámci výsluchu predkladateľ plánu ozrejmil, že skutočnosť, že v označení tejto skupiny je uvedené aj „ zmluvná pokuta“, je chybou v písaní resp. iná zrejmá nesprávnosť, nakoľko v tejto skupine (ani v celej reštrukturalizácii) sa nenachádza žiaden veriteľ, ktorý by mal prihlásenú pohľadávku titulom zmluvnej pokuty. Takisto zo zoznamu pohľadávok obsiahnutého v súdnom spise sp.zn. nebolo zistené uplatnenie pohľadávky veriteľov titulom zmluvnej pokuty. Rozdelenie skupiny pre nezabezpečené pohľadávky do jednotlivých podskupín podľa kritérií vysvetlených na predmetnom výsluchu dňa 6.11.2015 je v súlade s ZKR, resp. nie je v rozpore so žiadnym ustanovením ZKR (dovolené je to, čo nie je zákonom zakázané SR ). Takisto bolo zistené, že predkladateľ plánu nezabezpečeným pohľadávkam zaradeným do rovnakej skupiny poskytuje rovnakú mieru a spôsob uspokojenia, čo je v súlade s ZKR. Súd zároveň poukazuje, že predkladateľ plánu nezaradil správne (a to v súlade s vyššie uvedenými kritériami pre vytvorenie jednotlivých podskupín nezabezpečených pohľadávok) popretého veriteľa BKS-Leasing s.r.o., ktorý prihlásil pohľadávku titulom neuhradených splátok zo zmluvy a titulom časti dane z nehnuteľností za roky 2011 až 2014, a to spolu vo výške 466 305,04 eur (pričom úroky sú prihlásené vo výške 32 897,75 eur). Podľa kritérií pre vytváranie samostatných skupín nezabezpečených pohľadávok objasnených predkladateľom plánu na výsluchu dňa 6.11.2015 mal byť tento veriteľ ohľadne istiny cca 433 408 eur správne zaradený do Skupiny A (v ktorej sú zaradení veritelia s istinou pohľadávok vyššou ako 10 000 eur), v ktorej sa navrhuje uspokojenie vo výške 25% istiny a len v časti príslušenstva

- úrokov vo výške cca 32898 eur má byť tento zaradený do Skupiny C (vytvorenej predkladateľom plánu pre príslušenstvo pohľadávok). Súd poukazuje, že kritériom pre vytvorenie skupiny nezabezpečených pohľadávok, nemôže byť „podanie incidenčnej žaloby“, čo vyplýva nielen z § 137 ods. 2 ZKR ale i z § 158 ZKR. Pohľadávka, ktorá bola v reštrukturalizácii popretá, musí byť zaradená do jednej z vytvorených

skupín podľa rovnakých kritérií tak, ako by bola zaradená, keby k jej popretiu nedošlo. Uvedené porušenie ZKR pri zaradení tohto veriteľa do nesprávnej skupiny v rozpore s kritériami, podľa ktorých boli v pláne vytvorené jednotlivé skupiny nezabezpečených veriteľov však nemôže mať nepriaznivý vplyv na tohto účastníka plánu (ani na žiadneho iného účastníka plánu), keďže tento účastník plánu má popretú pohľadávku v plnom rozsahu, v dôsledku čoho sa na neho vzťahuje ust. § 158 ods. 3 ZKR, ktorým je chránený a podľa ktorého mu bude dlžník povinný doplatiť rozdiel, o ktorý bude tento veriteľ ukrátený v dôsledku nesprávneho zaradenia jeho pohľadávky do skupiny, ak bude jeho popretá pohľadávka zistená. Takisto je nutné zdôrazniť, že bez ohľadu na to, ako je nastavený plán, nezabezpečeným veriteľom nezaniká ich zistená pohľadávka do výšky 50% a vo zvyšnej časti sa má za to, že je iným majetkovým právom veriteľa byť uspokojený v rozsahu zisku alebo iných vlastných zdrojov. Už aj vzhľadom na uvedené je nutné dospieť k záveru, že nesprávne zaradenie tohto veriteľa do Skupiny C nemôže mať na neho tak nepriaznivý vplyv, pre ktorý by bolo nevyhnutné predložený plán zamietnuť.

Vzhľadom na uvedené súd nezistil, že by boli porušené ustanovenia ZKR tak podstatným spôsobom, že by to malo nepriaznivý vplyv na niektorého účastníka plánu.

Skutočnosť, že dlžník navrhol uspokojenie všetkých troch skupín nezabezpečených veriteľov vo výške 25% istiny, 10% istiny a 1% príslušenstva nebráni podľa názoru súdu tomu, aby takto predložený a veriteľským výborom i schvaľovacou schôdzou veriteľov schválený reštrukturalizačný plán potvrdil a to poukazom na § 155a ZKR, v zmysle ktorého napriek tomu, že v pláne si títo nezabezpečení veritelia odsúhlasili uspokojenie len v uvedených výškach zistených istín a príslušenstva pohľadávky, ich zistená pôvodná pohľadávka (pozostávajúca z istiny+príslušenstva) až do výšky 50% zo zákona nezaniká (a považuje sa za právoplatnú pohľadávku) a vo zvyšku sa z nej stáva iné majetkové právo, ktoré bude môcť byť uspokojené zo zisku a vlastných zdrojov dlžníka. Takisto je nutné mať na zreteli ust. § 155 ods. 6 ZKR, v zmysle ktorého je možné domáhať sa uspokojenia zistenej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku. Nie je teda podstatné, ako je nastavený plán, plnenie nad rámec plánu nebude bezdôvodným obohatením.

Súd zároveň nezistil ani žiadne podvodné konanie pri prijatí predmetného reštrukturalizačného plánu alebo poskytnutie osobitných výhod niektorému účastníkovi plánu a plán takisto nie je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Predložený reštrukturalizačný plán poskytuje uspokojenie zabezpečeným veriteľom vo výške 100% zistených pohľadávok v období dva roky (Poštová banka, a.s.) a sedem rokov (SR-Daňový úrad Trenčín) a nezabezpečených istín 25% resp. 10% a príslušenstva 1% (ktoré si však aj títo veritelia v súlade s § 155a a nasl. ktoré nadobudli účinnosť dňa 29.4.2015 môžu vymôcť až do výšky 100% zistenej pohľadávky). Z opisnej časti plánu a zo skutočností uvedených na výsluchu predkladateľa plánu so správcom vyplýva, že v konkurze, ak by sa majetok dlžníka nepredával ako podnik, nehnuteľnosti by bolo možné speňažiť max. za sumu 100 000 eur a z tejto sumy by bol po odpočítaní pohľadávok proti podstate cca vo výške 30 tis. Eur uspokojený v prvom rade zabezpečený veriteľ Poštová banka, a.s. vo výške 100% (cca 40 000 eur) a zo zvyšnej sumy 30 000 eur z predaja nehnuteľností by bol čiastočne uspokojený zabezpečený veriteľ SR-Daňový úrad Trenčín (t.j. cca 6,44%, keďže tento má zistenú pohľadávku cca 466 tis. Eur). V prípade predaja zásob by bolo možné dôvodne dosiahnuť výťažok 100 000 eur, pričom z tohto by sa po odpočítaní pohľadávok proti podstate vo výške cca 15000 až 20000 eur pomerne uspokojovali nezabezpečení veritelia a to aj veriteľ SR-Daňový úrad Trenčín vo výške, v akej by nebol uspokojený z predaja zálohu (t.j. vo výške cca 436 tis. Eur). Z výťažku 85 000 eur (po odpočítaní pohľadávok proti podstate) by sa tak uspokojovali nezabezpečení veritelia v objeme pohľadávok vo výške cca 1 200 000 eur+436 000 eur (DU Trenčín), teda nezabezpečení veritelia by boli v konkurze uspokojení vo výške 5,2% zistených pohľadávok (istiny aj príslušenstva). Z uvedeného je zrejmé, že v prípade reštrukturalizácie, kedy sa nezabezpečeným veriteľom ponúka uspokojenie 25% istiny resp. 10% istiny+1% príslušenstva, budú veritelia lepšie uspokojení, ako by boli v prípade konkurzu vyhlásenom na majetok dlžníka. Vzhľadom na uvedené plán nie je v rozpore so spoločným záujmom veriteľov, ktorým je dosiahnutie čo najvyššej miery uspokojenia pohľadávok (§ 5) pri zachovaní aspoň podstatnej časti prevádzky podniku dlžníka tak, že v reštrukturalizačnom konaní je možné dôvodne predpokladať väčší rozsah uspokojenia veriteľov dlžníka ako v prípade vyhlásenia konkurzu.

V predmetnom reštrukturalizačnom konaní sa súd musel zaoberať aj otázkou, či v danom reštrukturalizačnom konaní môže ísť o štátnu pomoc, nakoľko nesúhlas s prijatím plánu vyjadrili veritelia Sociálna poisťovňa a VŠZP, a.s..

Z reštrukturalizácii dlžníka môže vyplynúť štátna pomoc z odkladu splatnosti pohľadávok veriteľov, ktorí sú orgánmi verejnej správy, keďže týmto je dlžník v stave získať finančné prostriedky do svojej dispozície bez povinnosti platiť z nich úroky z omeškania či iné sankcie spojené s predchádzajúcim nesplnením povinností plynúcich z verejného práva. Právo Európskej únie však nerozlišuje medzi súkromnými veriteľmi a štátom, ktorý je v špecifickom postavení, odlišnom od postavenia iných súkromných veriteľov. Pred štát je postavená úloha (v tomto prípade je v pozícii štátu súd) svojím "správaním" (v tomto prípade rozhodovaním) nedeformovať hospodársku súťaž na trhu. Súd vykonal tzv. test veriteľa v trhovom hospodárstve. Test spočíva v porovnaní, čo by v danej situácii za daných trhových podmienok urobil hypotetický veriteľ, ktorého cieľom by bolo získať plnenie zo svojej investície. Hypotetický súkromný veriteľ je efektívny účastník na trhu, ktorý je schopný identifikovať a efektívne využívať všetky primerané prostriedky na chránenie svojich záujmov.

Veriteľ Sociálna poisťovňa si do predmetnej reštrukturalizácie prihlásil pohľadávku vo výške 334 212,82 eura a veriteľ VŠZP, a.s. vo výške 115 006,553 eura. Uvedené pohľadávky sú zistené v celom rozsahu. Uspokojenie s plánom nesúhlasiacich veriteľov Sociálna poisťovňa a VŠZP, a.s. v danom reštrukturalizačnom konaní je na úrovni 25 % zistených istín+1% príslušenstva najneskôr do 30.9.2022. V prípade konkurzu ide o nezabezpečených veriteľov, ktorých uspokojenie by bolo v podstatne nižšej miere (vo výške 5,2 % zistenej pohľadávky podľa odhadov správcu) ako pri prijatí plánu, a preto súd považuje spôsob uspokojenia pohľadávok oboch dotknutých veriteľov v reštrukturalizačnom konaní za ekonomicky výhodnejší, a to i napriek tomu, že ide o veriteľov z verejného sektora. Z ustanovenia § 137 ZKR vyplýva, že predkladateľ plánu je povinný vytvoriť samostatnú skupinu pre zabezpečené pohľadávky, plánom nedotknuté pohľadávky, pre pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali ako podriadené a pre nezabezpečené pohľadávky. Predkladateľ plánu môže pre zaradenie pohľadávok rozdeliť jednotlivé skupiny na ďalšie samostatné skupiny, tak aby pohľadávky veriteľov s rovnakými ekonomickými záujmami, najmä vzhľadom na výšku, právny dôvod vzniku alebo zabezpečenie ich pohľadávok, mohli byť zaradené podľa týchto kritérií do samostatných skupín v súlade s § 137 ods. 2 ZKR. Z konštrukcie ustanovenia § 137 ods. 2 ZKR vyplýva, že ide o dispozitívne ustanovenie, podľa ktorého predkladateľ môže, ale nemusí pri vytváraní skupín prihliadať na ekonomické záujmy a právny dôvod vzniku pohľadávky. Preto ak sa dlžník ako predkladateľ plánu rozhodol neakceptovať zaradenie nezabezpečených pohľadávok veriteľov Sociálnej poisťovne a VŠZP, a.s. ako subjektov, ktorých pohľadávky vyplývajú z verejného práva, neporušil tým ustanovenia § 137 a § 138 ZKR o spôsobe zaraďovania pohľadávok do jednotlivých skupín. Nezaradením uvedených veriteľov do nimi požadovanej skupiny sa dlžník vystavil riziku vyplývajúceho z § 148 ods. 3 ZKR, podľa ktorého sa veritelia, ktorí môžu byť poskytovateľom štátnej pomoci považujú za veriteľov nesúhlasiacich s plánom, pričom uvedeného rizika si bol dlžník plne vedomý. Takisto je nutné poukázať a zdôrazniť, že zamietnutie plánu súdom a následné vyhlásenie konkurzu na majetok dlžníka by malo pre veriteľa Sociálna poisťovňa enormne nepriaznivý vplyv, nakoľko v takom prípade nielen že by jeho pohľadávka bola uspokojená vo výške cca 5,2% bez akéhokoľvek vopred určeného časového horizontu ale naviac by mu vznikla povinnosť plniť podľa odhadov správcu vo výške cca 200 000 eur (z garančného fondu +6 mesiacov dávky v nezamestnanosti) s poukazom na to, že dlžník má 58 zamestnancov v trvalom pracovnom pomere.

Za prítomnosti zástupcov veriteľov Sociálna poisťovňa a VŠZP, a.s. bol reštrukturalizačný plán prijatý vo všetkých skupinách ako aj nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že záujmom väčšiny veriteľov je pokračovanie podnikateľských aktivít dlžníka i za podmienok predpokladaných v reštrukturalizačnom pláne dlžníka.

Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že podľa bod. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ a zák. je štátna pomoc nezlučiteľná s vnútorným trhom resp. zakázaná ak narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže tým, že zvýhodňuje určitých podnikateľov alebo výrobu určitého tovaru alebo poskytovanie služieb, ak poskytnutie štátnej pomoci nepriaznivo ovplyvňuje obchod medzi členskými štátmi spoločenstva.

V danej veci nevyplývajú žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné usudzovať, žeby poskytnutie úľavy na poistnom v rámci plánu bolo spôsobilé nepriaznivo ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi spoločenstva, a preto súd zastáva názor, že v danom prípade poskytnutá štátna pomoc nie je zakázaná ani nezlučiteľná s vnútorným trhom.

K žiadostiam veriteľov Sociálna poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. o zaradenie do skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky podľa § 137 ods. 3 ZKR a k následným námietkam vzneseným z dôvodu negatívneho stanoviska správcu k týmto žiadostiam súd uvádza, že tieto skutočnosti posudzoval pri zisťovaní, či nie sú splnené podmienky uvedené v § 154 ods. 1 ZKR. Právo EÚ ani predpisy Slovenskej republiky nerozlišujú v prípade konkurzného konania medzi súkromnými veriteľmi a štátom, ktorý by mal byť v špecifickom postavení, odlišnom od postavenia iných súkromných veriteľov. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie § 120 ods. 1 ZKR, v ktorom je stanovená povinnosť prihlásiť všetky pohľadávky veriteľov bez rozdielu a zároveň na § 6 ZKR, ktorým je výslovne vylúčené zvýhodňovanie veriteľov s rovnakým postavením. Podľa § 137 ZKR sa vyžaduje, aby predkladateľ plánu v záväznej časti plánu vytvoril samostatnú skupinu pre zabezpečené pohľadávky a samostatnú skupinu pre nezabezpečené pohľadávky, ďalej skupinu pre podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, skupinu pre majetkové práva akcionárov a skupinu pre plánom nedotknuté pohľadávky, ak sa predpokladá, že určité pohľadávky nebudú plánom dotknuté. Podľa § 137 ods. 2 ZKR predkladateľ plánu môže (nemusí) rozdeliť jednotlivé skupiny na ďalšie samostatné skupiny. Vytvoriť skupinu pre plánom nedotknuté pohľadávky nebolo povinnosťou predkladateľa plánu. Predkladateľ plánu je povinný vypracovať plán tak, aby bol tento reálny a udržateľný (§ 134 ods. 1 ZKR). Predkladateľ plánu nemôže mať povinnosť vytvárať skupinu pre plánom nedotknuté pohľadávky, ak pri zachovaní odbornej starostlivosti nie je možné predpokladať reálnosť a udržateľnosť plánu, v ktorom by boli na žiadosť veriteľov vytvorené skupiny pre plánom nedotknuté pohľadávky. Vzhľadom na uvedené je súd toho názoru, že správca pri zaradení pohľadávok týchto veriteľov do skupín nepostupoval v rozpore so zákonom Ako vyplýva aj z predchádzajúcich častí odôvodnenia tohto uznesenia, súd mal preukázané, že Sociálna poisťovňa aj Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., zaradené do skupiny nezabezpečených pohľadávok, v ktorej sa poskytuje plnenie 25% zistenej istiny +1% príslušenstva, nebudú v prípade potvrdenia plánu v zjavne horšom postavení ako v prípade nepotvrdenia plánu, nakoľko z prijatého reštrukturalizačného plánu dlžníka vyplýva, že uspokojenie týchto veriteľov v prípade potvrdenia plánu súdom bude 25 % istiny+1% príslušenstva (nehovoriac o tom, že poukazom na § 155a im pohľadávka až do výšky 50% zo zákona nezaniká a vo zvyšku sa z nej stáva iné majetkové právo, ktoré bude môcť byť uspokojené zo zisku a vlastných zdrojov dlžníka), pričom v prípade konkurzného konania by bolo plnenie pre nezabezpečených veriteľov podstatne nižšie, a teda títo veritelia v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom dosiahnu vyššie uspokojenie ako v prípade vyhlásenia konkurzu, a preto, ak by boli štandardnými trhovými veriteľmi, bolo by potvrdenie reštrukturalizačného plánu v ich záujme. Napriek uvedenému však majú títo veritelia možnosť postupovať podľa § 157 ZKR, za splnenia ostatných zákonných podmienok na tento postup.

Záverom súd poukazuje, že v deň konania schvaľovacej schôdze a to po jej skončení, bol súdu doručený podnet veriteľa Sociálna poisťovňa na zamietnutie plánu z dôvodu, že plán je nespravodlivý vo vzťahu ku skupinám, nakoľko miera uspokojenia v skupine označenej v pláne ako „ Obchodný styk“ je percentuálne vyššia a doba splatnosti je kratšia (t.j. za rok vo výške 33,32% a to do 31.12.2018) ako v prípade skupiny označenej v pláne „ Obchodný styk a verejný sektor“ (za rok 14,28% do 30.9.2022). Z uvedených dôvodov reštrukturalizačný plán dlžníka je vo vzťahu k veriteľovi Sociálna poisťovňa ako aj k iným veriteľom v skupine označenej ako „Obchodný styk a verejný sektor“ v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov. Súd už vyššie konštatoval, že po oboznámení sa s obsahom predloženého plánu nebol zistený žiaden dôvod podľa § 154 ods. 1 písm. a/ až d/ ZKR (v znení účinnom do 28.4.2015), pre ktorý by bolo nevyhnutné predložený plán zamietnuť. V zmysle § 139 ods. 2 ZKR musia byť pohľadávky, ktoré sú zaradené do rovnakej skupiny, uspokojené v rovnakej miere a rovnakým spôsobom. Z predloženého plánu vyplýva, že všetky pohľadávky zaradené do jednotlivých plánom vytvorených skupín budú uspokojované v rovnakej miere a rovnakým spôsobom. Uvedené v žiadnom prípade nie je možné vykladať tak, že by dlžník musel ponúknuť rovnakú mieru uspokojenia v rovnakej lehote vo všetkých plánom vytvorených skupinách. Súdu nie je zrejmé, ako veriteľ Sociálna poisťovňa dospel k záveru, že uspokojenie v skupine č. 4 je percentuálne vyššie ako v skupine č. 3 (označená v pláne ako „Obchodný styk a verejný sektor“). V Skupine č. 4 (označená v pláne ako „ Obchodný styk“) má byť miera uspokojenia 10% istiny (v 6 polročných splátkach po 16,66%), pričom v skupine č. 3 (označená v pláne ako „Obchodný styk a verejný sektor“) má byť miera uspokojenia 25% istiny (v 7 ročných splátkach po 14,28%). Takto nastavený plán v uvedených skupinách sa nejaví ako nespravodlivý, práve naopak, je logické, že nižšia miera uspokojenia v skupine č. 4 je vykompenzovaná kratšou dobou plnenia oproti skupine č. 3, v ktorej je ponúknutá vyššia miera uspokojenia ale v dlhšej

dobe plnenia. Súd zároveň opätovne zdôrazňuje, že nie je dôležité, ako je nastavený plán, keďže zistená pôvodná pohľadávka všetkých nezabezpečených veriteľov (pozostávajúca z istiny+príslušenstva) až do výšky 50% zo zákona nezaniká (a považuje sa za právoplatnú pohľadávku) a vo zvyšku sa z nej stáva iné majetkové právo, ktoré bude môcť byť uspokojené zo zisku a vlastných zdrojov dlžníka. Už len z uvedeného je jednoznačne zrejmé, že proces reštrukturalizácie je v spoločnom záujme všetkých veriteľov, keďže v prípade potvrdenia plánu súdom majú títo reálnu možnosť domôcť sa 100% -ého uspokojenia zistených pohľadávok oproti likvidačnému konkurzu, v ktorom by podľa odhadov správcu (ktorý odhad žiaden účastník plánu nerozporoval) boli nezabezpečení veritelia uspokojení vo výške 0% (v prípade predaja majetku dlžníka ako podniku) resp. max. vo výške 5,2% zistených pohľadávok bez akejkoľvek reálnej možnosti domôcť sa vyššieho uspokojenia ako v prípade úspešnej reštrukturalizácie. Z uvedeného je zrejmé, že potvrdenie plánu súdom je v záujme všetkých účastníkov plánu a to v prvom rade pre veriteľov z verejného sektora a to nielen vzhľadom na dôvodný predpoklad vyššej miery uspokojenia ich pohľadávok ale aj na objem finančných prostriedkov, ktoré budú naďalej plynúť z prevádzky podniku dlžníka veriteľom verejného sektora s prihliadnutím na počet zamestnancov dlžníka v trvalom pracovnom pomere (58). Takisto je nutné poukázať, že práve veriteľovi Sociálna poisťovňa, ktorý podal podnet na zamietnutie plánu, by v dôsledku jeho zamietnutia vznikla povinnosť vyplatiť značný objem finančných prostriedkov berúc do úvahy počet zamestnancov dlžníka. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti by práve zamietnutie plánu bolo v rozpore so spoločným záujmom veriteľov, nakoľko také rozhodnutie by vzhľadom na vyššie uvedené bolo voči všetkým účastníkom plánu extrémne a absolútne nespravodlivé, ktoré nie je v právnom štáte prípustné. Spravodlivosť musí byť v procese, ktorým súd interpretuje a aplikuje právo, vždy prítomná ako hodnotový činiteľ. Spravodlivosť je hodnotovým princípom, ktorý je spoločný všetkým demokratickým právnym poriadkom. Súdne rozhodnutie musí byť nielen zákonné, ale predovšetkým spravodlivé. Úlohou súdu je práve rozpoznať skrze zákon spravodlivosť (nález Ústavného súdu ČR z 13.3.2013, sp.zn. , v ktorom vyslovil: „Nemožno tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z princípov, ktoré majú svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. Povinnosť súdov vyhľadávať právo neznamená len vyhľadávať priame a výslovné pokyny v zákonnom texte, ale tiež povinnosť zisťovať a formulovať, čo je konkrétnym právom aj tam, kde ide o interpretáciu abstraktných noriem a ústavných zásad“).

Po preštudovaní celého obsahu reštrukturalizačného spisu sp. zn. súd nezistil žiadne dôvody na zamietnutie predloženého a schváleného reštrukturalizačného plánu v zmysle § 154 ods. 1 ZKR a preto predložený reštrukturalizačný plán dlžníka BETA TRENČÍN s.r.o. v reštrukturalizácii so sídlom J. Psotného 1772, 911 05 Trenčín, IČO 36 337 102, ktorý bol prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 15.10.2015 vo všetkých skupinách ako aj nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných veriteľov, ktorý tvorí prílohu tohto uznesenia, potvrdil.

O skončení reštrukturalizácie súd rozhodol podľa .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. ( )