Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Er-912-2015.pdf
PDF · 87.21 KB
No categories available
6Er/912/2015
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného Pôdohospodárska platobná agentúra, Dobrovičova 12, 815 26 Bratislava, IČO: 30 794 323, proti povinnému S. S.G., Z..F..P.., U. XXX, XXX XX U., L.: XX XXX XXX, R. M.. A. C., V. V. G. V. B. U., Z..F..P.., U. X/A, XXX XX N., L.: XX XXX XXX, P. S. X XXX XXX,XX Eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o námietkach povinného proti exekúcii a návrhu povinného na odklad exekúcie takto
rozhodol:
I. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
II. Odklad exekúcie p o v o ľ u j e do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej Krajského súdu v Bratislave v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry, Dobrovičova 12, 815 26 Bratislava, číslo: 600/133 - R/2013/1 zo dňa 5.2.2015.
odôvodnenie:
Oprávnený na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava číslo: 600/133 - R/2013/1 zo dňa 5.2.2015 podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému.
Okresný súd Trebišov Poverením č. 5811 122745 zo dňa 26.6.2015 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, Exekútorský úrad Šaľa.
Povinný v zákonnej lehote na podanie námietok podal prostredníctvom právneho zástupcu u súdneho exekútora námietky proti exekúcii, ktoré odôvodnil tým, že podľa názoru povinného je nárok oprávneného premlčaný. Predmetom správneho konania, ktorého výsledkom je exekučný titul - Rozhodnutie oprávneného č. 600/133 - R/2013/1 zo dňa 5.2.2015 bolo uloženie povinnosti povinnému vrátiť finančný príspevok, a to z dôvodu zistenia nezrovnalosti u povinného. Podľa názoru povinného je však vyššie uvedené správne konanie premlčané v zmysle čl. 3 Nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev, podľa ktorého: „Premlčacia doba konania je štyri roky od času spáchania nezrovnalosti v článku 1 ods. 1. odvetvové predpisy však môžu ustanoviť kratšie obdobie, ktoré však nesmie byť kratšie ako tri roky. V prípade pokračujúcej alebo opakujúcej sa nezrovnalosti, premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa nezrovnalosť skončila.“ Nezrovnalosť definuje citované nariadenie nasledovne: „Nezrovnalosť“ je akékoľvek porušenie ustanovenia práva spoločenstva vyplývajúce 6Er/912/2015 - 44 EX 1967/2015
- 2 -
z konania alebo opomenutia hospodárskeho subjektu, dôsledkom čoho je alebo by bolo poškodenie všeobecného rozpočtu spoločenstiev alebo rozpočtov nim i spravovaných, buď zmenšením alebo stratou výnosov plynúcich z vlastných zdrojov vyberaných priamo v mene spoločenstiev alebo neoprávnenou výdajovou položkou.“ Z rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom síce nie je zrejmé k spáchaniu akých nezrovnalostí zo strany povinného malo dôjsť, povinný sa však domnieva, že všetky údajné nezrovnalosti v zmysle citovaného nariadenia mohli nastať len do roku 2010. V zmysle čl. Ústavy SR je Slovenská republika právnym štátom. V zmysle čl. 2 ods. 2 Ústavy SR „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.“ Podľa čl. 152 ods. 4 ústavy SR „Výklad a uplatňovanie zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.“ Jedným zo základných princípov právneho štátu je princíp právnej istoty. Záujmu zachovania právnej istoty ako imanentnej súčasti právneho štátu podľa čl. 1 Ústavy SR nezodpovedá taký stav, ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným, ako zákonom ustanoveným spôsobom. Princíp právnej istoty spočíva aj v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. nezákonný postup a rozhodnutie oprávneného ako správneho orgánu narúšajú princíp právnej istoty a tým aj práva povinného. Povinný sa domnieva, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom, bolo vydané v rozpore s vyššie uvedeným článkom ústavy SR, kedže osoba konajúca v mene oprávneného konala minimálne v rozpore s platnými právnymi predpismi SR a dobrými mravmi. Toto tvrdenie vie povinný preukázať relevantným dôkazom, na vykonanie ktorého je však nevyhnutné nariadiť pojednávanie. Vzhľadom na vyššie uvedené má povinný za to, že sú tu dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a preto navrhuje, aby súd námietkam povinného proti exekúcii vyhovel a následne exekúciu zastavil.
Podľa ustanovenia § 50 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v platnom znení (ďalej len Exekučný poriadok), povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliada. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. O námietkach proti exekúcii rozhoduje súd. Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.
Podľa ustanovenia § 36 ods. 1, ods. 2 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh, a to dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44 Exekučného poriadku). 6Er/912/2015 - 45 EX 1967/2015
- 3 -
Podľa ustanovenia § 41 ods. 2 písm. f) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí orgánov verejnej správy a územnej samosprávy vrátane blokov na pokutu nezaplatenú na mieste.
Podľa ustanovenia § 52 ods. 1, ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom znení (ďalej len Správny poriadok), rozhodnutie, proti ktorému sa nemožno odvolať (podať rozklad), je právoplatné. Rozhodnutie je vykonateľné, ak sa proti nemu nemožno odvolať (podať rozklad), alebo ak odvolanie (rozklad) nemá odkladný účinok.
Podľa ustanovenia § 53 Správneho poriadku, proti rozhodnutiu správneho orgánu má účastník konania právo podať odvolanie, pokiaľ zákon neustanovuje inak alebo pokiaľ sa účastník konania odvolania písomne alebo ústne do zápisnice nevzdal.
Podľa ustanovenia § 54 ods. 1, ods. 2 Správneho poriadku, odvolanie sa podáva na správnom orgáne, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. Odvolanie treba podať v lehote 15 dní odo dňa oznámenia rozhodnutia, ak inú lehotu neustanovuje osobitný zákon.
Podľa ustanovenia § 55 ods. 1 Správneho poriadku, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak, včas podané odvolanie má odkladný účinok.
Vykonateľnosť, ako základný predpoklad pre existenciu spôsobilého exekučného titulu, je takou vlastnosťou rozhodnutia, ktorá spôsobuje jeho vynútiteľnosť, t.j. umožňuje núteným spôsobom (výkonom) aj proti vôli povinného subjektu realizovať povinnosť obsiahnutú vo výroku rozhodnutia, ak táto nebola splnená dobrovoľne. Výkon rozhodnutia je zabezpečovaný prostredníctvom súdneho exekútora, ako osoby určenej a splnomocnenej štátom na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí podľa Exekučného poriadku. Vykonateľnosť má materiálnu a formálnu stránku. Právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu je záväzné (aj rozhodnutí podľa ustanovenia § 41 ods. 2 Exekučného poriadku), nezmeniteľné a vynútiteľné. Priamym dôsledkom vymenovaných účinkov rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, je, že ho v rámci prebiehajúceho exekučného konania už nie je možné exekučným súdom preskúmavať z hľadiska jeho vecnej správnosti a nemožno ho meniť, ani zrušovať. Tieto úkony prislúchajú len súdu (prípadne inému príslušnému orgánu), ktorý rozhoduje o opravných (riadnych alebo mimoriadnych) prostriedkov proti nemu. Rozsah preskúmania rozhodnutia ako exekučného titulu exekučným súdom sa obmedzuje len na to, či sú splnené podmienky formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu a či sú účastníci exekučného konania nositeľmi vymáhaných práv a povinností, čo exekučný súd robí už v štádiu pred udelením poverenia súdnemu exekútorovi, ktoré je predpokladom pre začatie vykonávania exekúcie. To platí aj v prípade podania námietok zo strany povinného, keď exekučný súd môže preskúmať len okolnosti predpokladané zákonom (§ 50 Exekučného poriadku), ktorými sú zánik vymáhaného nároku, okolnosti brániace jeho vymáhateľnosti, iné dôvody neprípustnosti exekúcie a legitímnosť právneho nástupníctva účastníkov exekučného konania, ak právne nástupníctvom pripadá do úvahy. Na to, aby zánik vymáhaného nároku bol relevantným dôvodom pre zastavenie exekučného konania, je potrebné, aby nastal až po vzniku 6Er/912/2015 - 46 EX 1967/2015
- 4 -
exekučného titulu, teda po jeho vydaní. V opačnom prípade by takúto skutočnosť mohol povinný namietať len v základnom konaní.
Súd teda môže uznať len námietky len pre dôvody, ktoré vznikli až po podaní návrhu na začatie exekúcie. Na dôvody, ktoré vznikli pred podaním návrhu, súd neprihliada. Námietky nie sú opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie súdu alebo iné rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom podľa § 41 ods. 2 Exekučného poriadku. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok konania o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Z povahy exekučného konania je zrejmé, že v exekučnom konaní sa uskutočňuje nútený výkon nároku oprávneného a nerozhoduje sa v ňom o dôvodnosti resp. o výške nároku oprávneného, ani o spôsobe vedenia konania. Tieto otázky boli posudzované a záväzne rozhodnuté v konaní, ktoré predchádzalo exekučnému konaniu. Námietky povinného by mali význam do okamihu, kedy príslušné rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť a nestalo sa exekučným titulom.
Súd preskúmal námietky povinného podané v zákonnej štrnásťdňovej lehote, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 27.7.2015, podanie súdneho exekútora a listiny nachádzajúce sa v súdnom spise.
Súd zistil, že oprávnený ako orgán štátnej správy príslušný vo veci konať podľa § 7 a § 17 zák. č. 543/2007 Z. z. o pôsobnosti orgánov štátnej správy pri poskytovaní podpory v pôdohospodárstve a rozvoji vidieka v znení neskorších predpisov a v súlade s ustanovením § 31 ods. 9 zák. č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, príslušných predpisov Európskej únie a Správneho poriadku dňa 5.2.2015 vydal rozhodnutie,
ktorým bola povinnému uložená povinnosťou vrátiť oprávnenému poskytnutý finančný príspevok vo výške 2 803 424,76 Eur, a to v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia. Proti predmetnému rozhodnutiu nebol povinným podaný opravný prostriedok - odvolanie, preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 6.5.2015 a vykonateľnosť dňa 22.5.2015.
Nakoľko obsahu odôvodnenia námietok proti exekúcii vznesených povinným je zrejme, že nie sú takými okolnosťami, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhané nároku, alebo bránili jeho vymáhateľnosti a tiež nie sú dôvodom, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná, súd námietky povinného zamietol ako nedôvodné, tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Dňa 27.8.2015 bol priamo súdu doručený návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku zo dňa 25.8.2015, podaný prostredníctvom právneho zástupcu. Následne povereným súdnym exekútorom bol dňa 31.8.2015 doručený rovnopis návrhu povinného na povolenie odkladu exekúcie zo dňa 25.8.2015. V návrhu na odklad exekúcie sa uvádza, že povinný ako žalobca žalobou podanou zo dňa 3.7.2015 na Krajský súd v Bratislave sa domáhal preskúmania zákonnosti vyššie uvedeného exekučného titulu, ako aj odkladu vykonateľnosti. Poukazuje na to, že pri povolení odkladu exekúcie z dôvodu uvedenom v § 56 ods. 2 Exekučného poriadku musí mať súd za 6Er/912/2015 - 47 EX 1967/2015
- 5 -
preukázané, že je tu dôvodný predpoklad, že exekúcia bude z niektorého zákonného dôvodu zastavená. K uvedenému dôvodu pre odklad exekúcie Ústavný súd SR uviedol, že povolenie odkladu exekúcie podľa § 56 ods. 2 Exekučného poriadku predpokladá preukázanie takých okolností, z ktorých vyplýva, že možno dôvodne očakávať zastavenie exekúcie v dôsledku splnenia podmienok ustanovených na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Pred povolením odkladu exekúcie z toho dôvodu by malo byť teda dostatočne osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorého výsledkom môže byť právna skutočnosť spôsobujúca zastavenie exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku. Takou to skutočnosťou je vždy rozhodnutie súdu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu (uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 359/09-13). Vzhľadom na uvedené povinný navrhuje aby exekučný súd povolil odklad exekúcie. V prílohe oboch podaní povinného bolo súdu zároveň predložené uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S 161/2015-137, IČS 1015201092 zo dňa13.8.2015 vo veci odkladu vykonateľnosti rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava číslo: 600/133 - R/2013/1 zo dňa 5.2.2015, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, na návrh povinného môže súd (§ 45) povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom exekúcie vážne poškodený. Odklad exekúcie môže súd povoliť iba na návrh povinného, ktorý je fyzickou osobou.
Podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57 Exekučného poriadku). V takomto prípade možno povoliť odklad exekúcie vedenej nielen proti povinnej fyzickej osobe, ale aj proti povinnej právnickej osobe.
Podľa ustanovenia § 56 ods. 7, ods. 8, ods. 9 Exekučného poriadku, odklad exekúcie z tých istých dôvodov nemôže byť povolený opakovane. Proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je prípustné odvolanie. Rozhodnutie sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi poverenému vykonávaním exekúcie.
Súd zistil, že sú splnené podmienky na povolenie odkladu exekúcie podľa ustanovenia § 56 ods. 2 Exekučného poriadku, lebo možno očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57). Povinný predložil súdu uznesenie Krajského súdu v Bratislave č.k. 6S 161/2015-137, IČS 1015201092 zo dňa13.8.2015 vo veci odkladu vykonateľnosti rozhodnutia Pôdohospodárskej platobnej agentúry Bratislava číslo:
600/133 - R/2013/1 zo dňa 5.2.2015, a to až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu vo veci samej podľa ustanovenia § 250c druhá veta Občianskeho súdneho poriadku, čo je dôvodom na odklad exekúcie. Odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia má mimoriadny charakter, pretože odvolací súd odložením vykonateľnosti pred rozhodnutím o odvolaní (rozhodnutím vo veci samej) prelamuje účinky odvolaním napadnutého (právoplatného) rozhodnutia. Zároveň má aj charakter dočasný a najmä predbežný. Vyhovenie (rovnako aj nevyhovenie) návrhu na odklad vykonateľnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia neprejudikuje konečný výsledok 6Er/912/2015 - 48 EX 1967/2015
- 6 -
odvolacieho konania. Pokiaľ odvolací súd v určitej veci odloží vykonateľnosť napadnutého rozhodnutia, neznamená to, že odvolanie musí byť v konečnom dôsledku (pri rozhodovaní o veci samej) považované za opodstatnené. Súd zároveň poukazuje na to, že ak by nepovolil odklad exekúcie z vyššie uvedených dôvodov a pokračovalo by sa vo vykonávaní exekúcie, následky by boli nezvratné, nakoľko v exekučnom konaní platí zásada zákazu návratu do predošlého stavu. V prípade, že dôjde k vykonaniu exekúcie, hoci sa neskôr ukáže, že exekúcia nemala byť vykonaná, nemožno už exekučný úkon zrušiť. Pred povolením odkladu by malo byť aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorým výsledkom môže byť právna skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a zdôvodnenia súd povolil odklad exekúcie tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku).