Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-161-2013.pdf
PDF · 91.95 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-16C/161/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Vladimírom Kotusom, v právnej veci žalobcov: X.) C. T., A.. X.XX.XXXX, W. Q. U. Č.. XXX, 2.) Y. X., A.. XX.XX.XXXX, W. Q. O., K. Č.. XX, 3.) Q. T., A.. X.X.XXXX, W. Q. O. - P., F. M. Č.. XX, 4.) P. M., A.. XX.X.XXXX, W. Q. O. - P., F. M. Č.. XX, zast. JUDr. Milanom Slebodníkom, advokátom advokátskej kancelárie v Košiciach, Štúrova 20, Košice, proti žalovaným: 1.) U. T., A.. X.X.XXXX, W. Q. O., E. Č.. XX, 2.) P. T., A.. X.X.XXXX, W. Q. O. - P., F. M. Č.. XX, zast. Advokátskou kanceláriou Azariová & Ružbašán Lawfirm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Predmetom konania je žalobcami uplatnený nárok o určenie, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. 1880, nachádzajúcich sa v katastrálnom území Myslava, obec Košice - Myslava, okres Košice II, parcela registra „C“ č. 82/2, rodinný dom súpisné č. 476 a podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľností v kat. území Myslava, obec Košice - Myslava, okres Košice II, zapísaných na LV č. 24 ako parcely registra „C“ č. 81 - záhrady o výmere 179 m2, č. 82/1 - záhrady o výmere 96 m2, č. 82/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2, č. 82/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, č. 83/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 171 m2, č. 83/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2 a č. 83/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 273 m2 v spoluvlastníckom podiele 2/4 - ín. Žalobu odôvodnili tým, že medzi žalovaným v 1. rade a žalovanou v 2. rade bola uzatvorená kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena týkajúca sa rodinného domu súpisné č. 476 a rovnako dňa 18.4.2013 bola medzi týmito žalovanými uzavretá aj darovacia zmluva, ktorou žalovaná v 2. rade darovala žalovanému v 1. rade všetky ďalšie nehnuteľnosti v rozsahu svojich spoluvlastníckych podielov. Rodinný dom, ktorý bol predmetom kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena sa začal stavať ešte v roku 1970. Bol postavený rodičmi žalobcov a v tomto dome aj spoločne bývali niekoľko rokov. Neskôr v dome ostali bývať iba žalobca v 3. rade a po smrti ich otca sa so žalovanou v 2. rade dohodli, že ona sa stane výlučnou vlastníčkou tohto domu. Zároveň uzatvorili dohodu, že v prípade, ak sa dom predá, táto žalovaná sumu získanú za predaj domu pomerne rozdelí. Po smrti ďalšieho súrodenca žalobcov Jána Durbáka - syna žalovanej v 2. rade, jeho rodina zrušila všetky kontakty so žalovanou v 2. rade a až asi po 10 rokoch syn tohto nebohého - žalovaný v 1. rade, vyhľadal žalovanú a pod zámienkou rekonštrukcie jej domu využil jej zhoršujúci sa psychický stav na uzatvorenie vyššie uvedených zmlúv. Žalovaný v1. rade tak zneužil rozumovú slabosť žalovanej v 2. rade. Pritom vedel, že táto je postihnutá uvedenou okolnosťou, využil ju a pre seba získal vlastnícke právo k nehnuteľnostiam. Právne úkony postihnuté absolútnou neplatnosťou nemajú za následok vznik, zmenu alebo zánik práva
alebo povinností a absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona. Takéto úkony sú s odkazom na § 38 ods. 2 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatné. Správanie žalovanej sa bez akéhokoľvek racionálneho podkladu zmenilo natoľko, že nielenže previedla nehnuteľnosti na žalovaného v 1. rade, ale aj toleruje vysťahovanie svojich vlastných detí bez toho, aby mali zabezpečené iné bývanie. Správanie žalovanej v ostatnom období javí známky celkovej zmätenosti a vyvoláva presvedčenie o prítomnosti duševnej poruchy. Žiadali priznať aj náhradu trov konania.
Žalovaní žiadali žalobu zamietnuť poukazujúc na jej bezdôvodnosť. Žalovaná v 2. rade nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, netrpí a ani nikdy netrpela žiadnou duševnou poruchou, ktorá by ju robila na prevod nehnuteľností neschopnou. Zmluvy o prevode nehnuteľností uzavrela slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne, pri plnom vedomí a s vôľou dosiahnuť prevod vlastníckeho práva uvedených nehnuteľností na žalovaného v 1. rade. Pravdou síce je, že žalobkyňa v 4. rade sa nasťahovala v roku 1995 k nej do domu spolu so synom a z vlastných prostriedkov nechala zrekonštruovať rozvody kúrenia a vody, zakúpila nový kotol a ústredné kúrenie, čerpadlo na pitnú vodu a ohrev teplej vody a vymenila všetky vnútorné dvere, ale skutočná hodnota investície bola nízka a slúžila hlavne jej potrebám a potrebám jej syna. Napokon to, čo investovali zničili, keďže táto žalobkyňa mala neustále problémy s alkoholom a bitkami, v ktorých bola zainteresovaná žalobkyňa v 4. rade a žalobca v 3. rade. Žalovaná bola neustále verbálne napádaná, osočovaná a niekoľkokrát dokonca musela zasahovať polícia. Dochádzalo k postupnému devastovaniu rodinného domu a často sa stávalo, že musela utekať z domu zo strachu o vlastný život alebo zamykať sa vo svojej izbe. Do domu si žalobcovia v 3. a 4. rade vodili rôzne návštevy, ktoré tam užívali alkoholické nápoje a aj bez vedomia žalovanej tam prespávali. Naviac sa odmietli podieľať na platení faktúr za plyn a elektrinu, ktoré musela žalovaná sama splácať, a tak východisko z neznesiteľnej situácie videla prostredníctvom žalovaného mysliac si, že po prevode domu sa situácia zlepší. Žiadali priznať náhradu trov konania.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkom konania, výpisom z katastra nehnuteľností, okres okres Košice II, obec Košice - Myslava, kat. územie Myslava, LV č. 1880 a č. 24, kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 18.4.2013 uzavretou medzi žalovanou v 2. rade a žalovaným v 1. rade, darovacou zmluvou zo dňa 18.4.2013 uzavretou medzi žalovanou v 2. rade ako darujúcou a žalovaným v 1. rade ako obdarovaným, správou VRK Real Plus - Reality, s.r.o. zo dňa 22.1.2014 o cene predmetných nehnuteľností, dohodou o úhrade dlhu formou splátok uzavretou medzi Východoslovenskou energetikou, a.s. a žalovanou v 2. rade zo dňa 20.3.2014, faktúrou za služby poskytované Východoslovenskou energetikou a.s., ako aj ďalšími predloženými písomnosťami a zistil tento skutkový stav:
Kúpnou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena zo dňa 18.4.2013 žalovaná v 2. rade Mária Durbáková odpredala nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v katastrálnom území Myslava, obec Košice - Myslava, okres Košice II, zap. na LV č. 1880 - ako dom č. 476, postavený na parcele registra C, č. 82/2, s príslušenstvom žalovanému v 1. rade Jánovi Durbákovi za dohodnutú kúpnu cenu 5.000 eur. V prospech predávajúcej bolo zriadené právo vecného bremena spočívajúce v doživotnom práve bývania a užívania predmetnej nehnuteľnosti, ktoré bolo zriadené bezodplatne. Rozhodnutie o povolení vkladu kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena je evidované pod č. V3782/13 zo dňa 30.5.2013
- 193/13.
Darovacou zmluvou zo dňa 18.4.2013 žalovaná v 2. rade Mária Durbáková darovala žalovanému v 1. rade - svojmu vnukovi Jánovi Durbákovi, podiely v nehnuteľnostiach nachádzajúcich sa v kat. území Myslava, obec Košice - Myslava, okres Košice II, zapísaných na LV č. 24 ako parcely registra „C“:
- č. 81 - záhrady o výmere 179 m2,
- č. 82/1 - záhrady o výmere 96 m2,
- č. 82/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 181 m2 (právny vzťah k stavbe evidovanej na pozemku parcele registra „C“ č. 82/2 je evidovaný na LV č. 1880),
- č. 82/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2,
- č. 83/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere č. 171 m2,
- č. 83/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 57 m2,
- č. 83/3 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 273 m2, Podiel darujúcej je na LV č. 24 vedený pod B 1 v 2/4 - inách. Rozhodnutie o povolení vkladu darovacej zmluvy je evidované pod V3781/13 je zo dňa 30.5.2014 - č. 192/13.
Vzhľadom na predmet konania súd sa zaoberal otázkou, či v danom prípade je v súlade s ust. § 80 písm. c) O.s.p. daný naliehavý právny záujem na takomto určení.
Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Určovací návrh (§ 80 písm. c/ O.s.p.) má predovšetkým preventívny charakter - jeho účelom je spravidla poskytnúť ochranu právam navrhovateľa skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva [určovací návrh preto vo všeobecnosti nie je opodstatnený tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste návrh na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b/ O.s.p.)]. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takéhoto návrhu, musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa návrhu na plnenie). Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi:
- odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru u navrhovateľa, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi),
- existuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom,
- existuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.
Nejde tu o samotný určovací návrh, ale o to, čoho (akého určenia) sa navrhovateľ domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa navrhovateľ v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda posúdenie, či podaný určovací návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie.
Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním návrhu a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak navrhovateľ neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten-ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho, aby sa zaoberal meritom veci.
Súdna prax za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. považuje aj návrh na určenie neplatnosti zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k otázke, či tu právo je alebo nie je, nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem. Ten je v takomto prípade daný na samotnom určení práva. Určenie neplatnosti zmluvy nemusí znamenať, že účastník je nositeľom práva, ktoré mu malo v dôsledku zmluvy zaniknúť alebo že nie je nositeľom práva, ktoré mal zmluvou nadobudnúť, pretože právo mu mohlo zaniknúť na základe inej právnej skutočnosti, prípadne ho mohol nadobudnúť iným spôsobom. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu právo patrí.
Žalobcovia existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v konaní videli v tom, že takýmto určením sa napraví stav ohrozenia vlastníckeho práva žalobcov vyplývajúcich z toho, že v prípade dedičského konania po žalovanej v 2. rade prichádzajú do úvahy ako dedičia.
V prípade žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je (§ 80 písm.c/ O.s.p.) pritom je nutné rozlišovať ako aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, tak aj jeho naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Inak povedané, aktívna vecná legitimácia a naliehavý právny záujem v tomto zmysle nie sú splývajúce právne pojmy a z existencie jedného nemožno bez ďalšieho vyvodzovať existenciu druhého. Z uvedeného vyplýva, že ak sa sporný právny vzťah alebo právo právnej sféry žalobcu nedotýka, nemôže mať logicky naliehavý právny záujem na jeho určení. Ten, koho právnej sféry sa právny úkon medzi tretími osobami netýka, nemôže samozrejme dokázať, že by bez určenia neplatnosti tohto úkonu sa jeho právne postavenie stalo neistým alebo by bolo ohrozené. Všeobecne tak existencia naliehavého právneho záujmu býva podmienená aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, a preto ak žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, nemôže mať ani naliehavý právny záujem na požadovanom určení, keďže nemôže doložiť, aby sa bez takéhoto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pre účely rozlíšenia oboch pojmov je možné uviesť, že aktívna vecná legitimácia je vystihnutá identifikáciou rozhodného hmotnoprávneho vzťahu, o ktorého určenie z dôvodu potreby ochrany žalobcu ide, kým naliehavý právny záujem sa viaže k žalobe, resp. k otázke, či daná určovacia žaloba môže byť spôsobilým procesným nástrojom ochrany práva. Aktívnu vecnú legitimáciu má pritom ten, kto v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporný vzťah alebo sporné právo týka.
Podľa zaužívanej súdnej praxe sa absolútnej neplatnosti právneho úkonu v konaní o určenie tejto neplatnosti môže dovolávať len ten, kto je v tomto konaní aktívne legitimovaný, teda ten, kto má naliehavý právny záujem. Nemôže totiž platiť, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu má každý, kto túto neplatnosť tvrdí. Keby tomu tak bolo, mohol by ktokoľvek žiadať určenie neplatnosti ktoréhokoľvek právneho úkonu a takýto záver by nepochybne viedol k nežiadúcim dôsledkom.
V prejednávanej veci niet pochýb o tom, že žiaden zo žalobcov nebol účastníkom sporného právneho vzťahu, teda kúpnej zmluvy, zmluvy o zriadení vecného bremena, či darovacej zmluvy zo dňa 18.4.2013. Zohľadňujúc túto skutočnosť žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení ako procesnú podmienku určovacej žaloby. Navyše treba zdôrazniť aj to, že v súlade s ust. § 154 ods. 1 O.s.p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia a teda nemožno prihliadať na skutočnosť, ktorá sa zrejme stane až niekedy v budúcnosti (smrť žalovanej v 2. rade). Nie je možné preto ani meritórne vec prejednať a rozhodnúť spôsobom, ako sa ho žalobcovia domáhajú.
Preto súd žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu vyžadujúceho ust. § 80 písm. c) O.s.p. zamietol.
Výrok o náhrade trov konania sa zakladá na ust. § 150 O.s.o. pritom súd zohľadnil nielen blízky príbuzenský vzťah účastníkov konania, ale ja skutočnosť, že prípadným priznaním náhrady trov konania by došlo k ďalšiemu narušeniu už aj tak narušených medziľudských a najmä blízkych rodinných vzťahov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.