Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_25C-102-2015.pdf
PDF · 82.13 KB
Case nature
Area
Subarea
25C/102/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci navrhovateľa: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti odporcovi: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
Odporcovi náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom zo dňa 17.9.2012 doručeným Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 27.9.2012 domáhal náhrady škody vo výške 125 eur, ktorá pozostáva z nákladov vynaložených na správu a vymáhanie pohľadávky v období odo dňa doručenia žiadosti o udelenie poverenia do rozhodnutia o nej, nemajetkovej ujmy vo výške 275 eur za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, za porušenie práv navrhovateľa a stratu jeho legitímnych očakávaní a dôvery konania v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu Dunajská Streda, ktorý nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v zákonnej lehoty, resp. v primeranom čase. Navrhovateľ žiadal rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o zodpovednosti odporcu za škodu, vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Dunajská Streda a uplatnila si náhradu trov konania.
K návrhu sa písomne vyjadril odporca, ktorý ho žiadal zamietnuť a uplatnil si právo na náhradu trov konania. Vo vyjadrení uviedol, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno, nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali vznik zodpovednosti odporcu za škodu, namietal predčasné podanie žaloby, nedostatok právomoci všeobecných súdov a vzniesol aj námietku premlčania.
K vyjadreniu odporcu sa vyjadril navrhovateľ, ktorý na svojom návrhu trval.
Krajský súd v Trnave rozhodol, že všetci sudcovia Okresného súdu Dunajská Streda sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Galanta.
Súd nariadil vo veci pojednávanie a v súlade s ustanovením § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania, ktorí svoju neprítomnosť písomne ospravedlnili. Pokiaľ išlo o žiadosť navrhovateľa o odročenie pojednávania z dôvodu neoznámenia konkrétnej značky identifikujúcej
žalobný návrh, túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko v predvolaní na nariadený termín pojednávania 9.11.2015 bola navrhovateľovi identifikačná značka oznámená.
Súd sa oboznámil s návrhom navrhovateľa, vyjadrením odporcu, obsahom spisu exekučného súdu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 13.4.2011 navrhol oprávnený Pohotovosť, s.r.o., spísaním návrhu vo forme zápisnice u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vykonať exekúciu proti povinnému A. W., IČO 43427782 o vymoženie istiny 2 783,50 eur s príslušenstvom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR 14113/10 zo dňa 17.2.2011. Dňa 20.5.2011 požiadal súdny exekútor Okresný súd Dunajská Streda o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a dňa 13.7.2011 súd poveril exekútora vykonaním exekúcie.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania od 1.6.2010 do 31.5.2011, Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím je osobitnou objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti sú : 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci t.j. aj súdu, ktoré svojom obsahom odporuje zákonu, resp. nesprávny úradný postup, ak sa konaním orgánu verejnej moci porušenia pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/nečinnosť t.j. porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Na vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky predpoklady kumulatívne, pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom, v danej veci na navrhovateľovi.
Súd v danej veci posudzoval existenciu predpokladov zodpovednosti navrhovateľa za škodu uplatňovanú navrhovateľom, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - nerozhodnutím o návrhu udelenie poverenia v zákonnej lehote.
V predmetnej exekučnej veci začalo exekučné konanie za účinnosti zákona, ktorý určoval súdu zákonnú lehotu na rozhodnutie o tom, či poverenie súdnemu exekútorovi udelí alebo nie, pričom bolo nesporné, že poverenie bolo vydané súdnemu exekútorovi po zákonnej 15 dňovej lehote. Z exekučného spisu však vyplýva, že exekučný súd po doručení žiadosti súdneho exekútora dňa 20.5.2011 rozhodol o tejto žiadosti už dňa 13.7.2011, teda v lehote kratšej ako 2 mesiace, potom čo si dňa 14.6.2011 zabezpečil výpis so živnostenského registra povinného, teda v akceptovateľnej lehote. Okrem toho len sama okolnosť, že exekučný súd o návrhu na udelenie poverenia rozhodol po uplynutí zákonnej lehoty nemôže mať bez ďalšieho za následok vznik zodpovednosti odporcu, pretože v danej veci nebolo preukázané, že by sa viedlo disciplinárne konanie, riešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní ani, že by Ústavný súd Slovenskej republiky alebo Európsky súd pre ľudské práva rozhodoval o prieťahoch v konaní, pričom podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Vychádzajúc z okolností daného prípadu, pretože neboli splnené základné podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu, pričom v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7.5.2013 sp. zn. IV. ÚS 471/2012 je možné predmetnú žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podať až po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy, súd návrh v celom rozsahu zamietol.
Vzhľadom k tomu považoval súd za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah a vysporiadať sa aj s ďalšími námietkami strán a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé zvrátiť výsledok konania.
V danej veci okrem toho nebolo preukázané, že by sa viedlo disciplinárne konanie, riešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní ani, že by Ústavný súd Slovenskej republiky alebo Európsky súd pre ľudské práva rozhodoval o prieťahoch v konaní. V súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7.5.2013 sp. zn. IV. ÚS 471/2012 je možné žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podať až po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy, pričom podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Pretože v konaní úspešnému odporcovi žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z. č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.