Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-11C/33/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou Mgr. Katarínou Arnouldovou v právnej veci navrhovateľov: 1/ H. A., nar. XX.XX.XXXX a 2/ S. A., nar. XX.XX.XXXX, obaja navrhovatelia bytom I. H., N. XXX, právne zastúpení JUDr. Lenkou Imrišík, advokátkou so sídlom Na piesku 8, Bratislava, proti odporcovi: Jozef Chrapko - Vzduchomont, IČO: 17 546 559, N. XXX/X, I., o uloženie povinnosti vykonať práce, takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý bezplatne odstrániť vady svojho diela na streche rodinného domu navrhovateľov súpisné číslo XXX v katastrálnom území I.Ľ. H., okres K., zapísaného na X. Č.. XXX ako dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele XXX/XX, spočívajúce v nesprávnom osadení jednotlivých pásov šindľa, v odliepaní niektorých šindľov a v nepriliehaní asfaltových plôch šindľa, v odliepaní spojov šindľa na oplechovanie v úžľabí a v netesnosti vetracích komínkov a to v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Pôvodným návrhom zo dňa 26.02.2010, sa navrhovatelia domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil odporcovi povinnosť do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku vykonať na nehnuteľnosti - ich rodinnom dome práce za účelom odstránenia chýb diela - uchytenie šindľa v rozsahu nevyhnutnom na odstránenie chyby, a to zatekania do povalového priestoru. Návrh odôvodnili tým, že ako podieloví spoluvlastníci rodinného domu súpisné číslo XXX vo I. H. v rámci rekonštrukcie domu v roku 2009 svojpomocne zrealizovali výmenu konštrukcie krovu s plným doskovým debnením. Klampiarske konštrukcie a uchytenie šindľa zrealizoval odporca na základe ich ústnej objednávky, tento však nevykonal uchytenie šindľa v zmysle STN a v úžľabí pod šindľom nie je plech, z ktorých dôvodov v čase dažďov do povalového priestoru zateká. Túto vadu mu vytkli listom zo dňa 08.07.2009 a súčasne ho vyzvali na bezodkladné odstránenie zatekania do povalového priestoru v dôsledku nesprávne uchyteného šindľa. Odporca reklamované dielo obhliadol a ako príčinu zatekania udával, že rozmery šindľa nie sú rovnaké. Šindeľ však vyrobil renomovaný výrobca, pričom výrobok je atestovaný pre daný typ použitia. Pri realizácii uchytenia šindľa na konštrukciu krovu viackrát navrhovatelia odporcu upozorňovali na nekvalitné uchytenie, ale odporca tvrdil, že on tomu najlepšie rozumie. Keďže odporca nevykonal dielo riadne a vady diela boli reklamované v záručnej dobe so žiadosťou o ich bezplatné odstránenie, navrhovatelia sú teda toho názoru, že odporca je povinný ich odstrániť a to tak, že vykoná práce takým spôsobom, aby ďalej nedochádzalo k zatekaniu ich rodinného domu cez krytinu strechy na krove.

Odporca v písomnom vyjadrení k návrhu uviedol, že on síce ukladal šindľovú krytinu a realizoval žľaby, avšak navrhovatelia, ktorí sami vykonali podkladové práce, ich realizovali vadne: navrhovateľ, ktorý tvrdí, že rekonštruoval krov s plným doskovým debnením, nepostupoval podľa návodu, ktorý obdržal od dodávateľa šindľov. Mal totiž nové debnenie realizovať za použitia drevošiepkovej dosky OSB o hrúbky minimálne 18 mm, v prípade použitia dosiek, tieto museli byť najmenej 24 mm hrubé a 160 mm široké s perodrážkovými spojmi a spojené aspoň dvomi klincami, čo však navrhovatelia nerešpektovali, i keď odporca na tento fakt upozornil. Podľa názoru odporcu je práve nesprávne zrealizované debnenie príčinou zatekania. Pokiaľ ide o estetickú vadu pri položení šindľovej krytiny, tu odporca uviedol, že navrhovatelia si sami zadovážili krytinu a šindle, ktoré ale neboli rovnaké a nespĺňali normu kvality, čo sa dá zistiť už jednoduchým premeraním šindľov. Bol toho názoru, že pokiaľ si žalobca neopraví spôsob zadebnenia strechy, k rovnakým nedostatkom t.j. k zatekaniu, bude dochádzať aj v budúcnosti a to bez ohľadu na to, kto bude realizovať pokladanie šindľa. Odporca poukázal na to, že v intenciách upozornil objednávateľa na všetky uvedené nedostatky. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť a navrhovateľov zaviazať k náhrade jeho trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a ich písomnými podaniami, oboznámením listinných dôkazov najmä X. Č.. XXX, výpisom zo živnostenského registra odporcu, fotodokumentáciou, reklamáciou zo dňa 13.05.2009, urgenciou zo dňa 08.07.2009, faktúrou č. XXXXXXX, znaleckým posudkom, odborným posúdením realizácie pokrytia šikmej strechy firmou ICOPAL, a.s., ďalšími listinami ako aj obsahom celého spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Z X. Č.. XXX bolo zistené, že navrhovatelia sú podieloví vlastníci nehnuteľnosti - rodinného domu súpisné číslo XXX v k. ú. I. H., okres K., zapísanej na X. Č.. XXX ako dom súpisné číslo XXX, postavený na parcele XXX/XX.

Zo zhodných tvrdení účastníkov bolo zistené, že odporca, ktorý, ako vyplýva z výpisu zo živnostenského registra, podniká okrem iného v predmete výroba a montáž vzduchotechniky a klampiarstvo, mal v r. 2009 na základe ústnej zmluvy o dielo vykonať pokrytie strechy na rodinnom dome navrhovateľov, a to klampiarske konštrukcie a uchytenie šindľa. Toto dielo aj realizoval a vyfakturoval faktúrou č. XXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX v sume 841,33 eur, ktorú navrhovatelia odmietli uhradiť.

Listom zo dňa 13.05.2009 navrhovatelia vrátili odporcovi faktúru č. XXXXXXX za účelom prepracovania podľa skutočne zrealizovaných prác s odôvodnením, že už dňa 15.04.2009 vystavil odporca navrhovateľom faktúru č. XXXXXXX za dodávku žľabov a oplechovanie vo výške 799,68 eur, ktorú mu vyplatili dňa 16.04.2009 a následne vystavil dňa 11.05.2009 novú faktúru za dodávku a montáž žľabov, oplechovanie a nabitie šindľa vo výške 841,33 eur reklamovali odporcovi vykonané práce, pričom uviedli, že nabitie šindľa nie je zrealizované podľa STN, a žiadali ho o opravu nabitia šindľa podľa STN a vystavenie faktúry len za nabitie šindľa.

Dňa 08.07.2009 odporcu opätovne vyzývali na odstránenie vadného položenia šindľa najneskôr do 15.07.2009, s poukazom na to, že v čase dažďov do domu zateká, v úžľabí pod šindľom má byť oplechovanie, ktoré tam nie je a to je asi príčina zatekania. Ako vyplýva z poštovej doručenky, odporca list prevzal dňa 10.12.2009.

Zo zhodného vyjadrenia účastníkov vyplýva, že odporca k odstráneniu vytýkaných vád dodnes nepristúpil.

Výsluchom navrhovateľov bolo zistené, že ich rodinný dom následkom vád diela odporcu zateká a krytina vykazuje estetické nedostatky v dôsledku nesprávne uchyteného šindľa. Pokiaľ ide o debnenie strechy, túto robil navrhovateľ v prvom rade s otcom, ktorý je tesárom, pričom pri realizácii diela ich odporca neupozornil, že by zadebnenie strechy alebo nejaké dodané materiály boli nevhodné. Až následne pri vytýkaní vád diela uviedol, že príčinou má byť krivá strecha, pričom premeraním strechy bolo zistené, že táto krivá nie je. Po tomto zistení odporca začal poukazovať na zlú kvalitu šindľov.

Výsluchom odporcu bolo zistené, že realizoval uloženie šindľovej krytiny a realizáciu žľabov na rodinnom dome navrhovateľov bez dodania materiálu s tým, že on dodával len klampiarsku časť. Navrhovatelia si zaobstarali krytinu a vykonali podkladové práce, ale nekvalitne. Pri ukladaní doskového debnenia má byť maximálny priestor 3 mm, čo realizované nebolo, pričom na túto skutočnosť odporca podľa

svojho vyjadrenia navrhovateľov neupozornil, to bola ich vec. Pod šindľom mala byť lepenka 3 mm, pričom oni tam mali len térový papier, na ktorú skutočnosť ich odporca tiež neupozornil, pretože táto časť nemala byť realizovaná ním. Pokiaľ ide o riešenie žľabov, tu konzultoval s navrhovateľom, ktorý z troch spôsobov riešenia bude použitý a chcel vedieť, či je potrebné, aby bol použitý plech. Pri riešení podľa typu A vzhľadom na finančné náklady nebolo potrebné použiť plech a vybrali preto variantu A, tak ako je uvedená v prospekte na asfaltové šindle. Pokiaľ ide o kvalitu šindľov, navrhovatelia zohnali šindle nižšej triedy, na čo sa prišlo v priebehu ukladania šindľovej krytiny, keď bola zistená nerovnosť a niekde bol až 1 cm rozdiel medzi šindľami. Vzhľadom na nerovnosť, bol dopytovaný navrhovateľ, či trvá na tom, aby odporca v realizácii pokračoval a tento trval na dokončení pokrytia. Na otázku súdu odporca uviedol, že nemienil odstúpiť od zmluvy z dôvodu nekvalitného materiálu, pretože bežne sa aj takého šindle nižšej triedy na stavbách používajú.

Navrhovatelia považovali za potrebné pribrať do konania znalca s čím odporca súhlasil. Súd preto ustanovil v konaní znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, poruchy stavieb Ing. Miroslava Hamáčka za účelom zistenia, či strecha rodinného domu vykazuje nejaké vady ak áno, za účelom zistenia ich rozsahu a príčin, ako aj za účelom postupu rozsahu prác a dodávok materiálu nevyhnutných na odstránenie vád.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva, že strecha vykazuje funkčné aj vzhľadové závady. Zhotoviteľ spôsobil nasledovné vady: jednotlivé pásy boli v časti osadené šikmo a nie vodorovne, odliepajú sa niektoré šindle (cca 10 kusov), odliepajú sa spoje šindľa na oplechovanie v úžľabí, ale v malom rozsahu (okrem vzhľadovej chyby šikmých pásov) sa dajú odstrániť. Objednávateľ nesprávne zhotovil drevený krov - drevený záklop z dosiek, sú tam nadmerné špáry, nesprávne bola použitá hydroizolácia - bola použitá menej hodnotná a nevhodná pieskovaná lepenka namiesto asfaltovej. Zásadná závada je spôsobená zhotovením nesprávneho podkladu, teda nadmernými špárami medzi doskami záklopu a použitím prieskovanej lepenky miesto výrobcom odporúčaného asfaltového pásu. Toto má zásadný vplyv na funkčnosť strešného plášťa. Dodávateľ stavebných prác tiež nedodržal v plnom rozsahu technologický predpis, drobné vady ale nemajú zásadný vplyv na celkovú funkčnosť strechy. Krov bol zhotovený nesprávne ako je uvedené vyššie, čo môže spôsobovať zatekanie pri extrémnych poveternostných podmienkach a celkovú nefunkčnosť strechy. Vplyv týchto vád nesprávneho podkladu je zásadný a ak by zhotoviteľ odstránil popísané vady svojich prác, celkovú funkčnosť však znižujú závady krovu a podkladnej vrstvy t.j. poistnej izolácie. Pokiaľ ide o použitý šindeľ, tento spĺňa požiadavky normy STN a sú dodržané parametre výrobcu ICOPAL Štúrovo. Popísané vady zhotoviteľa je možné odstrániť nalepením odliepajúcich sa šindľov, prilepením a utesnením netesností napojenia na oplechovanie, utesnením vetracích komínkov proti hmyzu, pričom odstránenie týchto vád je ľahké a možné. Zásadný problém funkčnosti strešného plášťa spôsobil objednávateľ a nie je možné odstrániť túto vadu bez demontáže šindľa, výmeny poistnej izolácie a dreveného záklopu.

Navrhovatelia považovali takto podaný znalecký posudok za neúplný, nepresný a vytýkali mu, že neobsahuje v požadovanom rozsahu samotný popis, teda špecifikáciu všetkých vád, ktoré sa vyskytli na streche rodinného domu navrhovateľov t. j. predloženie vecného zoznamu vád zistených pri vykonanej obhliadke domu, ktoré bude potrebné odstrániť, ďalej stanovenie rozsahu zistených vád, t. j. či sa objavujú iba na niektorej časti, či sú odstrániteľné alebo nie, ďalej bližšie opísanie každej jednej vady, príčin jej vzniku, prejavy tejto vady a podobne a uvedenie možných technologických postupov nevyhnutných na odstránenie každej jednotlivej zistenej vady. Pokiaľ ide o také vady, ktorých odstránenie vzhľadom na charakter a funkčnosť diela je možné odstrániť len ako celok, tak je potrebné uvedenie technologického postupu pre takýto prípad. Vytkli tiež znalcovi, že posudzoval právne otázky k čomu nebol oprávnený, keď konštatoval zodpovednosť niektorého z účastníkov sporu za vzniknuté vady, čo považovali navrhovatelia za jednu zo základných chýb znaleckého posudku, a preto vykonané dokazovanie z tohto dôvodu nepovažovali za objektívne s tým, že z takýchto záverov znalca je možné usudzovať na určitú zaujatosť na veci. Poukázali tiež na to, že sa znalec žiadnym spôsobom nevysporiadal s existenciou aj ďalších vád, na ktoré navrhovatelia poukazovali a síce chýbajúce (nevykonané) odvetranie strechy vedľa komína, čím nie je zabezpečené dostatočné vetranie strechy a teda výmena vzduchu medzi dolným plášťom a krytinou, čo môže spôsobiť prehriatie strechy, ďalej absencia použitia správneho prekrytia JCP šindľa v úžľabí, ktoré je najzraniteľnejším miestom strechy, keďže podľa technologického predpisu výrobcu, ktorý aj znalec citoval v posudku, pokiaľ nie je použitá technológia oplechovania alebo vkladania šindľových listov, úžľabie musí byť realizované prekladaním asfaltových šindľov, pričom sa vyžaduje prekrytie v rozsahu 300 mm, čo na tomto dome takýmto

spôsobom riešené nie je a navrhovatelia to považujú za jeden z dôvodov zatekania. Pokiaľ znalec konštatoval, že síce úžľabie bolo dodatočne pretmelené asfaltovým tmelom navrhovateľmi v rámci zabránenia vzniku ďalších škôd, toto je však riešenie dočasné. Tiež sa znalec podľa navrhovateľov nevysporiadal s nesprávnym nabitím šindľa, ktorý inak tvorí hlavnú hydroizolačnú vrstvu strechy a funkciu odvádzania atmosférických zrážok a v prípade ak nie je dodržaný správny postup pokládky tieto funkcie nemôže plniť, to je podstatná vada majúca vplyv na celkovú funkčnosť strechy. Jednotlivé pásy šindľa sa upevňujú smerom od spodu strechy k jej štítu prostredníctvom nabíjania klincami, pričom miesto, kde je šindeľ uchytený klincom sa prekrýva prostredníctvom lepiacej časti ďalšieho šindľa, čím sa zabezpečuje základná hydroizolácia šindľa, čo predpokladá, že pri pohľade zvrchu nesmú byť viditeľné žiadne klince, čo na streche navrhovateľov dodržané nebolo. Takto strecha v časti neprekrytých klincov umožňuje prepúšťanie vody, čím sa znalec vôbec nezaoberal. Ďalej sa znalec podľa navrhovateľov nevysporiadal s tým, že na zhotovenie klampiarskych konštrukcií a odvetracích elementov boli použité nesprávne materiály, keďže odporca použil necertifikované, zrejme svojpomocne vyrábané komponenty, a to iba z pozinkovaného plechu, ktoré nie sú správne zletované, na okrajoch je porušený zinok, čo okrem zníženia ich životnosti spôsobuje, že plech už hrdzavie, netesní a umožňuje tiež prenikanie vody. Tieto klampiarske práce boli navyše nekvalitne zrealizované, pričom znalec sa nezaoberal ani realizáciou odvetrávacích elementov (komínkov), ktoré nemajú výrobcom predpísaný sklon, čo spôsobuje v prípade vetra prefukovanie, prechod snehu a vody, tiež absentuje zatmelenie oplechovania komína, čo spôsobuje zatekanie cez túto časť strechy. Vrchný štít strechy vykazuje nedostatočné preloženie plechov. Pokiaľ sa znalec vyjadroval k drevenému záklopu, tak tento je len jednou časťou krovu, preto navrhovatelia nesúhlasia s tvrdením znalca, že jeho chybné osadenie a nevhodná podkladová vrstva sú jedinou a podstatnou vadou spôsobujúcou zatekanie a znalec nevysvetlil, na základe akých dôvodov dospel k takémuto jednoznačnému záveru. Krov a poistná hydroizolácia nevykazovali napriek priamemu a dlhodobému pôsobeniu afmosferických vplyvov žiadne poruchy a tieto sa objavili až ako následok pokládky šindľa zo strany odporcu, ktorý mal zabezpečiť nepriepustnosť strechy. Pokiaľ znalec v posudku hodnotí vady diela zhotoveného odporcom ako vady drobné, estetické, či vzhľadové, s týmto navrhovatelia nesúhlasia, a pretože hlavnou hydroizolačnou vrstvou strechy je práve šindeľ, o ktorom znalec sám konštatoval, že je na viacerých miestach vydutý, nesprávne nabitý, lepiace časti šindľa nepriliehajú, takže evidentne nejde o drobné vady, keďže je narušená základná funkcia šindľa. Znalec tiež uviedol, že šindeľ neprilieha na približne desiatich miestach plochy strechy z jednej jej strany, čo nie je pravda, pretože takúto vadu vykazujú všetky 4 strany strechy a v svedčí o tom navrhovateľmi predložená fotodokumentácia.

Na základe týchto skutočností navrhovatelia žiadali vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, pretože doplnenie podaného znaleckého posudku alebo výsluch ustanoveného znalca by bol podľa nich dôkazom neobjektínym z dôvodu pochybností navrhovateľov o objektívnosti a nestrannom znaleckom posúdení zo strany Ing. Hamáčka, avšak súd nevidel v konaní znalca žiadne náznaky neobjektívnosti a nestrannosti, preto na túto výhradu navrhovateľov neprihliadol a jeho znalecký posudok považoval za relevantný dôkaz.

Odporca bol toho názoru, že znalecký posudok preukazuje, že príčinou vzniku technických porúch sú práce realizované samotným navrhovateľom, pričom u odporcu boli zistené len drobné chybičky ľahko odstrániteľné. Navrhovatelia súd účelovo zavádzajú, odporcovi tvrdili, že majú šindeľ nižšej triedy získaný lacnejšie a znalcovi predložili blok na prvú triedu. Na chyby podkladu pred započatím prác odporca navrhovateľa upozornil a navrhovateľ napriek tomu trval na realizácii diela. Navrhovatelia zavádzajú aj keď vytýkajú absenciu správneho prekrytia šindľa v úžľabí, existujú totiž 3 spôsoby stanovené normou, z ktorých jeden spôsob bol použitý, vyčítajú nesprávne nabitie šindľa, pričom klince sú viditeľné len na mieste hrebeňa, kde prekrytie ani nie je reálne možné, odvetranie odporca realizoval po konzultácii s navrhovateľom, ktorých umiestnenie sám upresnil. Pokiaľ ide o klampiarske práce, tieto sú kvalitné. Všetky ostatné výhrady navrhovateľov považuje odporca za absurdné. Navrhovateľ chcel celú vinu preniesť na neho, pričom súhlasil s dokončením diela napriek tomu, že došlo k estetickej vade položenia šindľovej krytiny a aj mierna šikmosť uloženia šindľa bola spôsobená zlým debnením. Za vlastné drobné chyby, hoci vzniknuté pričinením navrhovateľa, odporca ponúkol zníženie dohodnutej ceny, čo navrhovatelia akceptovali. vo výške 168,67 eur z dohodnutej sumy 1.810,- eur, následne však odmietli uhradiť konečnú faktúru vo výške 841,33 eur. Preto odporca navrhol, aby ho súd zaviazal k odstráneniu jeho drobných vád a navrhovateľov zaviazal k tomu, aby zaplatili odporcovi faktúru č. XXXXXXX vo výške 841,33 eur, ktorou im vyúčtoval práce. Na výzvu súdu, či týmto mienil podať vzájomný návrh, odporca oznámil podaním doručeným dňa 03.10.2013, že nemienil podať vzájomný

návrh, nakoľko medzičasom dňa 18.09.2013 mu navrhovatelia poukázali dlžnú sumu 841,33 eur za vykonané práce. Ohľadom tvrdenia odporcu o poskytnutej zľave navrhovatelia uviedli, že o žiadnej zľave sa s odporcom nikdy nerozprávali, dohodnutá cena za dielo medzi navrhovateľmi a odporcom predstavovala 50.000,- Sk, z ktorej sumy odporca vyfakturoval navrhovateľom sumu 799,68 eur faktúrou č. XXXXXXX, ktorú navrhovatelia uhradili a následne odporca vystavil faktúru č. XXXXXXX na sumu 841,33 eur, ktorú mu navrhovatelia vrátili na prepracovanie podľa skutočne zrealizovaných prác. Žiadna zľava z ceny na dielo im poskytnutá nebola.

Podaním, doručeným súdu dňa 24.09.2012, upresnili žalobcovia žalobný návrh tak, že sa domáhali uložiť odporcovi povinnosť do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku bezplatne odstrániť vady diela na ich rodinnom dome spočívajúce v nedodržaní maximálnej šírky 3 mm pri špárach dreveného záklopu strešnej konštrukcie rodinného domu, nedodržaním použitia predpísanej podkladovej vrstvy - poistnej izolácie Mezofol B, V13 alebo Polarbit GV SAN pod šindeľ osadený na streche rodinného domu, nesprávnom - šikmom osadení šindľa na ploche strechy rodinného domu umiestneného nesúmerne s okrajom strechy rodinného domu, nepriliehaní asfaltových plôch šindľa na ploche strechy rodinného domu, netesnosti klampiarskych konštrukcií v spoji šindľa na streche rodinného domu v úžľabí na oplechovanie a netesnosti vetracích komínkov nachádzajúcich sa na streche rodinného domu umožňujúcich vnikanie hmyzu cez okraje mriežok a to výmenou osadeného šindľa na rodinnom dome, výmenou použitej poistnej izolácie pod šindľom rodinného domu, opravou dreveného záklopu na rodinnom dome a opravou spoja šindľa na streche rodinného domu v úžľabí na oplechovanie. Zmenu návrhu súd pripustil uznesením č. k. XXC/XX/XXXX-110 zo dňa 02.05.2013.

Súd na žiadosť navrhovateľov nariadil doplnenie znaleckého dokazovania, a v doplnku č. XXX/XXXX v spojení s doplnkom č. XXX/XXXX znalec opakovane konštatoval, že pri zhotovení dreveného záklopu strešnej konštrukcie došlo k hrubému porušeniu technologického postupu, čo má vplyv na funkčnosť hlavne v štádiu osádzania šindľa, kedy môže dôjsť k poškodeniu poistnej izolácie v mieste špáry. Náprava tejto vady nie je možná bez demontáže šindľa. Ohľadom predpísanej podkladovej vrstvy poistnej izolácie, znalec uviedol, že pod asfaltový šindeľ nebola použitá predpísaná poistná izolácia, ale len piesková lepenka, čo je neporovnateľná náhrada a pri kombinácii nedodržania predpísaných špár dreveného záklopu je vysoká pravdepodobnosť vzniku netesností - trhlín alebo pretrhnutia, či už pri pokládke šindľa alebo vplyvom posunov strešnej konštrukcie spôsobených rozťažnosťou a ďalších poveternostných vplyvov. Toto má zásadný vplyv na funkčnosť strechy a náprava nie je možná bez demontáže šindľa. Na otázku, či nepriliehanie asfaltových plôch šindľa spôsobuje zatekanie strechy, znalec uviedol, že nepriliehavosť šindľa nie je v takom rozsahu, že by spôsobovala zatekanie. Zatekanie bolo zistené len v dolnej časti úžľabia a tam nebolo zistené nepriliehanie šindľa. Je to závada strechy a dá sa ľahko a jednoducho odstrániť podlepením šindľa teplovzdušnou pištoľou alebo asfaltovým tmelom. V úžľabí nebol použitý pozinkovaný plech a variant s prekladaním úžľabia asfaltovými šindľami podľa jednej z varianty udanej v technologickom predpise. Zistené boli prierazy klincami vo vzdialenosti od úžľabia (110 mm), pričom technologický predpis udáva vzdialenosť od osi 300 mm a v kombinácii s nesprávnym použitím podkladnej poistnej vrstvy a veľkých špár dreveného záklopu došlo k zatekaniu v spodnom okraji úžľabia. Ide o zásadnú vadu a strecha tak neplní svoju úlohu. Bude potrebné zrealizovať navrhované sanačné opatrenie. Pokiaľ ide o netesnosť vetracích komínkov umožňujúcich vnikanie hmyzu cez okraje mriežok, ide o vadu ľahlo odstrániteľnú vložením vložky s predpísanými otvormi, ktorá vada ale nespôsobuje zatekanie a nemá vplyv na funkčnosť strechy. Na otázku či šikmé osadenie šindľa na ploche strechy umiestneného nesúmerne s okrajom strechy má zásadný vplyv na funkčnosť strechy, znalec uviedol, že jednotlivé asfaltové pásy šindľa sú v časti strechy osadené šikmo, pričom ide len o vzhľadovú chybu bez vplyvu na funkčnosť strešnej krytiny. Jedná sa o teda len o kozmetickú vadu, pričom jej oprava však nie je možná bez demontáže a znehodnotenia samotného šindľa, čo by bolo ale neekonomické a neprimerané. Záverom znalec uviedol, že iné dôležité skutočnosti nezistil s tým, že presné technologicné postupy musí navrhnúť projektant odborne na to spôsobilý. Pokiaľ ide o absenciu jedného vetráka v okolí komína, a to v časti, kde technicky nie je vhodný a možný, toto nemá vplyv na funkčnosť strechy. Plocha je malá a je možné v konečnom dôsledku ho ešte dodatočne osadiť. Technologický predpis striktne nepredpisuje umiestnenie vetrákov. Obdobné vetráky z pozinkovaného plechu sa bežne používajú - nie je to v rozpore s technologickým predpisom - okrem vyhotovenia otvorov proti vnikaniu hmyzu, tam je potrebné vložiť mriežku s predpísanými otvormi.

Navrhovatelia považovali aj takto doplnený posudok za nedostatočný, keď znalec podľa nich opomenul uviesť aj iné zistené závady strechy domu, napriek tomu, že znalec vyhotovil fotodokumentáciu

preukazujúcu ich existenciu. Konkrétne navrhovatelia poukazovali na rozsiahlejšie zatekanie zistené v čase obhliadky a znalcom tiež konštatované v oblasti komína, čo navrhovatelia vytýkajú ako podstatnú vadu predloženého doplnku k znaleckého posudku. Dňa 22.10.2015 navrhovatelia predložili súdu odborné vyjadrenie výrobcu strešnej krytiny spoločnosti ICOPAL a.s., ktoré si dali vyhotoviť dňa 08.10.2005, s tým že výrobca vykonal obhliadku strechy domu navrhovateľov a kde potvrdil, že strecha vykazuje vady, pričom výrobca má za to, že aj vady, ktoré znalec považuje za estetické, takými nie sú, pričom výrobca poukazuje na nesprávne zhotovenie vrchnej časti strechy bez ohľadu na podklad a nesprávne pripevnenie zachytávačov snehu. Zo stavu zisteného a konštatovaného znalcom je podľa nich nepochybné, že strecha má vady, ktoré sa prejavujú zatekaním a tiež je nepochybné, že práce realizované odporcom neboli vykonané riadne, minimálne v časti neutesneného užľabia, v časti napojenia na oplechovanie na spodnom okraji, nepriliehajúcom šindli v okolí oplechovania komína, v prebití šindľa klincami, v nepriliehaní šindľa na viacerých miestach, v absencii umiestnenia vetracieho komnínka pri komíne ( tento nebol zhotovený v zmysle technologického predpisu výrobcu a sneží dovnútra na povalu, všetky komínky musia navrhovatelia každú zimu zapchávať papierom, aby im tam nefúkalo, pretože netesnia a zateká nimi), šikmom osadení šindľov, v nedodržaní podmienok technologického predpisu pre vzdialenosť umiestnenia klincov od osi úžľabia a v neutesnení vetracích komínkov proti vnikaniu hmyzu. Poukázali na to, že odporca na pojednávaní dňa 26.09.2011 opakovane uviedol, že navrhovateľov pred začatím realizovania diela neupozornil na prípadnú vadnosť šindľa, na to, že drevený záklop strešnej konštrukcie je zhotovený vadne a na to, že bola použitá nesprávna hydroizolačná vrstva, pričom zároveň uviedol, že nechcel od zmluvy o dielo odstúpiť. Tu navrhovatelia poukázali na ustanovenia a , v zmysle ktorých ak zhotoviteľ bez zbytočného odkladu alebo vôbec neupozorní objednávateľa na vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo na nevhodnosť jeho pokynov, zodpovedá za vady diela hoci tieto vznikli v dôsledku nedostatkov použitého materiálu alebo v dôsledku nevhodných pokynov objednávateľa. Na základe uvedeného boli navrhovatelia toho názoru, že zodpovednosť za vady nesie odporca ako zhotoviteľ, a to aj v prípade, že by v menšej alebo vo väčšej miere akokoľvek súviseli s nevhodnými pokynmi alebo vadnosťou dodaného materiálu.

Odporca uviedol, že sa so znalcom plne stotožňuje, chyby navrhovateľov sú zásadné a vady odporcu sú drobné. Pokiaľ ide o odvetrávacie komínky, tu doslova on donútil navrhovateľa na montáž týchto komínkov, ktoré sú potrebné z dôvodu, aby nedošlo k zhoreniu šindľa. Komínky dodal z vlastnej klampiarskej firmy, ktorá ich vyrába a za 25 rokov nemal doposiaľ žiaden problém. Pokiaľ ide o zhotovený drevený záklop, tento zvnútra odporca ani nevidel, strecha bola obalená terovým papierom a na vady dreveného záklopu upozornil vlastne až znalec. Odporca videl až pieskovanú lepenku položenú navrhovateľom, keď išiel klásť šindeľ, avšak to nekomentoval, pretože každý má iné finančné možnosti a toto bola lacnejšia náhrada, pričom on bol najatý len na montáž klampiarskych výrobkov a šindľa. Keby bol mal navrhovateľ projektovú dokumentáciu, k týmto problémom nemuselo dôjsť, lebo navrhovateľ by nebol mohol použiť také materiály aké použil. Odporca považoval za nepravdivé tvrdenie firmy ICOPAL,a.s., že pri montáži nebol dodržaný technologický predpis pri odporučených variantách výrobcu pri riešení úžľabia, pretože on použil variantu číslo 2, a to prekladanie asfaltových šindľov. Pokiaľ ide o vetracie komínky, navrhovateľovi nič nebránilo zabezpečiť si ich priamo od výrobcu ICOPAL, a.s. alebo iného výrobcu, ale to neurobil, a preto tam dal odporca náhradné komínky, ktoré vyrába vo svojej firme a ktoré sú plne funkčné. Akýkoľvek komín však pri fujavici časť snehu nafúka, čo neublíži ani šindľu ani streche. Príčina nedoliehania šindľa je zrejmá už z fotodokumentácie, keďže bol urobený nesprávny podklad - navrhovateľ dal rôzne hrúbky dosák, to sa potom prejaví na nedoliehaní šindľa. Pokiaľ ide o oplechovanie komína, stáva sa, že krov pod váhou klesne, čím sa oplechovanie komína otvorí, čo však nie je žiadna chyba, je to veľmi ľahko opraviteľné.

Podľa ( ďalej len ) zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.

Podľa zhotoviteľ je povinný dielo vykonať podľa zmluvy, riadne a v dohodnutom čase. Ak je na vykonanie diela ustanovená záväzná technická norma, musí vykonanie zodpovedať tejto norme.

Podľa s. 1 , ak nie je výška ceny dojednaná zmluvou alebo ustanovená osobitnými predpismi, treba poskytnúť primeranú cenu.

Podľa , ak má objednávateľom dodaný materiál nedostatky, ktoré bránia riadnemu vyhotoveniu diela, zhotoviteľ je povinný na to objednávateľa bez zbytočného odkladu upozorniť. Rovnakú povinnosť má zhotoviteľ aj vtedy, ak objednávateľ žiada, aby bolo dielo vykonané podľa pokynov, ktoré sú nevhodné.

Podľa , ak objednávateľ napriek upozorneniu zhotoviteľa trvá na objednávke, zhotoviteľ môže od zmluvy odstúpiť.

Podľa , ak je na vykonanie diela potrebná súčinnosť objednávateľa, je zhotoviteľ oprávnený určiť na to primeranú lehotu a po jej márnom uplynutí môže od zmluvy odstúpiť, ak na taký následok upozorní.

Podľa , až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady.

Podľa , objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote.

Podľa , ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.

Podľa , zhotoviteľ zodpovedá za vady, ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí objednávateľom, ako aj za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe. Rovnako zodpovedá za to, že vec má vlastnosti, ktoré si objednávateľ pri zákazke vymienil.

Podľa , zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil.

Podľa § , pri zhotovení stavby je záručná doba tri roky. Vykonávací predpis môže ustanoviť, že pri niektorých častiach stavieb môže byť záručná doba kratšia, najmenej však osemnásť mesiacov.

Podľa , záručná doba začína plynúť odo dňa prevzatia veci. Ak objednávateľ prevzal vec až po dni, do ktorého mal povinnosť ju prevziať, plynie záručná doba už odo dňa, keď mal túto povinnosť.

Podľa , ak ide o vadu, ktorú možno odstrániť, je objednávateľ oprávnený požadovať bezplatné odstránenie vady. Zhotoviteľ je povinný odstrániť vadu bez zbytočného odkladu.

Podľa , ak ide o vadu, ktorú nemožno odstrániť a ktorá bráni tomu, aby sa vec mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady, má objednávateľ právo na zrušenie zmluvy. To isté právo mu prislúcha pri odstrániteľných vadách, ak pre opätovné vyskytnutie sa vady po oprave alebo pre väčší počet vád nemôže vec riadne užívať. Ak ide o neodstrániteľnú vadu, ktorá však nebráni riadnemu užívaniu veci podľa objednávky, má objednávateľ právo na primeranú zľavu.

Podľa , práva zo zodpovednosti za vady sa musia uplatniť u zhotoviteľa v záručnej dobe; inak práva zaniknú.

V zmysle ustanovenia dielo musí zodpovedať svojou povahou, rozsahom, akosťou a ďalšími vlastnosťami dohode účastníkov, ak sú na vykonanie diela stanovené technické požiadavky, musí zhotoviteľ dbať, aby vykonanie tieto požiadavky spĺňalo. Ak akosť diela nebola záväzne stanovená ani výslovne dohodnutá, je zhotoviteľ - podnikateľ povinný dielo dodať v akosti obvyklej. Zhotoviteľ musí postupovať odborne, t.j. spôsobom, akým sa obvykle pri vykonaní takéhoto diela na to kvalifikovanými osobami postupuje. Povinnosť vykonať dielo riadne znamená vykonať ho v obvyklej kvalite a bez vád. Pokiaľ sa v záručnej dobe vyskytnú vady diela, nastupujú práva zo zodpovednosti za vady, ktoré si treba zákonom stanoveným postupom včas uplatniť u zhotoviteľa.

Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá ústna zmluva o dielo podľa ustanovení , na základe ktorej bol odporca povinný zhotoviť dielo spočívajúce v dodaní a realizácii klampiarskych konštrukcií a uchytení šindľa a navrhovatelia boli povinní zaplatiť cenu diela. Ďalej mal súd preukázané, že odporca dielo vykonal, avšak navrhovatelia odmietli doplatiť zvyšok ceny diela z dôvodu zistených vád. Práva zo zodpovednosti za vady zhotovenej veci boli u odporcu riadne uplatnené a to písomne v zákonom stanovenej trojročnej lehote odo dňa prevzatia diela, pričom reklamácia mala náležitosti požadované zákonom. Vady teda boli reklamované včas a riadne, keďže navrhovatelia vytkli konkrétne vady - nesprávne nabitie šindľa a chýbajúce oplechovanie v úžľabí pod šindľom, v dôsledku čoho do domu zateká a zároveň uviedli aké právo si z dôvodu reklamovanej vady voči odporcovi uplatňujú, a síce bezplatné odstránenie vád ( náhradu vadného diela za bezvadné), ktoré odstránenie vád mal odporca vykonať v zmysle bez zbytočného odkladu, resp. najneskôr v lehote určenej navrhovateľmi v reklamácii a to do15.07.2009 .

V konaní bolo ďalej preukázané, že odporca vytknuté vady ním vykonaného diela neuznával a napriek opakovaným výzvam nepristúpil k ich odstráneniu. Súd sa preto v konaní zaoberal jednak otázkou, či vôbec má dielo reklamované vady a ak áno, kto z účastníkov je za ne zodpovedný.

Existencia vád pri stavbe strechy ako celku bola preukázaná znaleckým posudkom č. XX/XXXX v znení jeho doplnkov č. XXX/XXXX a XXX/XXXX, v ktorom znalec konštatoval funkčné aj vzhľadové závady na streche, pričom zároveň konštatoval, že zásadná závada je spôsobená zhotovením nesprávneho podkladu a to nadmernými špárami medzi doskami záklopu a použitím prieskovanej lepenky miesto výrobcom odporúčaného asfaltového pásu. Toto podľa zistení znalca môže spôsobovať zatekanie pri extrémnych poveternostných podmienkach a celkovú nefunkčnosť strechy. Ako vyplynulo z výsluchu účastníkov, drevený krov realizoval navrhovateľ s jeho otcom, ktorý je tesárom. Na takto nevhodne pripravený podklad ( krov) následne odporca kládol v zmysle zmluvy strešnú krytinu, dodanú navrhovateľmi, pričom nedodržaním technologického predpisu sa dopustil vád, ktoré nemajú zásadný vplyv na celkovú funkčnosť strechy, na rozdiel od vád nesprávneho podkladu. Odporca svoje vady dokáže odstrániť nalepením odliepajúcich sa šindľov, prilepením a utesnením netesností napojenia na oplechovanie a utesnením vetracích komínkov proti hmyzu. Pokiaľ však nebudú odstránené vady podkladu - dreveného záklopu a poistnej izolácie, a to formou ich výmeny, problém funkčnosti strešného plášťa sa v zásade neodstráni ani tým, že odporca “svoje” vady diela odstráni.

Z dokazovania teda vyplýva, že odporcom spôsobené vady samé osebe nespôsobujú zatekanie strechy, ktoré sa prejavilo v záručnej dobe, ale hlavným dôvodom zníženej funkčnosti strechy je nesprávny podklad, realizovaný navrhovateľmi. V takom prípade bolo povinnosťou odporcu na túto skutočnosť navrhovateľov upozorniť, pretože v zmysle zhotoviteľ zodpovedá za vady vykonanej zákazky, ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednávateľom alebo nevhodnosť jeho pokynov, ak objednávateľa na vadnosť materiálu alebo nevhodnosť jeho pokynov neupozornil. Preto pokiaľ si bol odporca vedomý toho, že ak bude v zmysle pokynov navrhovateľa klásť šindeľ na nesprávne pripravený povrch, je tu hrozba zníženia funkčnosti strechy a následného zatekania. Súd preto musel skúmať, či napriek tomu, že samotné vady, spôsobené odporcom síce zatekanie priamo nespôsobili, nezodpovedá za vady diela ako keby tomu tak bolo a to práve podľa . keďže navrhovatelia popierali, že by boli odporcom upozornení, dôkazné bremeno v tomto prípade zaťažovalo odporcu, ktorého úlohou bolo preukázať, že na vady podkladu objednávateľa upozornil. Toto sa mu však nepodarilo, pretože súdu v tomto smere neponúkol žiadny relevantný dôkaz a aj samotné jeho vyjadrenia k tejto otázke boli v priebehu konania viackrát menené, resp. protirečivé: v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 14.07.2011 uviedol, že “upozornil objednávateľa na všetky uvedené nedostatky, zatiaľ čo na pojednávaní dňa 26.09.2011 uviedol, že “ na túto skutočnosť som navrhovateľov neupozornil, to bola ich vec( ( na vady doskového debnenia), ani ich neupozornil na nesprávny podklad pod šindľom ( térový paier namiesto lepenky), čo odôvodnil tým, že “nakoľko táto časť nemala byť realizovaná mnou”. V písomnom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 06.09.2013 odporca opäť uvádza : ”…na chyby pred započatím prác som ho upozornil a aj napriek tomu trval na realizácii…” Na pojednávaní dňa 22.10.2015 odporca uviedol, že videl pieskovú lepenku (nevhodnú podkladovú vrtvu poistnej izolácie pod šindeľ), keď ho išiel klásť, ale “… on to nekomentoval… bola to lacnejšia náhrada a on bol najatý na montáž klampiarskych výrobkov a šindľa…”podklad pod šindeľ). Z uvedeného je zrejmé, že takéto vyjadrenia odporcu nemohli presvedčiť súd o tom, že by bol splnil svoju povinnosť v zmysle ust. . Rovnako nepresvedčivo vyznela potom tiež jeho obrana spočívajúca v

tvrdení,o nesprávne vykonanom debnení nevedel, pretože strechu ani nevidel zvnútra, pretože pokiaľ postupoval s náležitou odbornou starostlivosťou, musel si ju pred započatím diela prezrieť, minimálne už preto, aby sa presvedčil, či tu nie je dôvod na použitie ust. okon už vo svojom prvom písomnom podaní, doručenom súdu dňa 18.07.2011 odporca sám uvádza, že “…je nespochybniteľné, že pokiaľ si žalobca neopraví - správne nezrealizuje spôsob zadebnenia strechy, k analogickým nedostatkom ( zatekaniu) bude dochádzať aj v budúcnosti…“ pričom toto vyjadrenie bolo podané dávno predtým, ako bolo vykonané znalecké dokazovanie.

Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že odporca, ktorý už od začiatku musel vedieť, že ak aj zrealizuje objednané dielo, bude do domu pravdepodobne zatekať, pričom súdu nepreukázal, že by objednávateľa bol na túto skutočnosť upozornil a súčasne napriek tejto skutočnosti odporca od zmluvy o dielo neodstúpil, preto zodpovedá za funkčnosť strešnej krytiny on, hoci príčinou zatekania je v skutočnosti vadnosť podkladu dodaného objednávateľom a nevhodnosť jeho pokynov, spočívajúcich v žiadosti položiť šindeľ na nevyhovujúci podklad.

Súd preto posúdil žalobu ako dôvodnú a zaviazal odporcu k odstráneniu vád svojho diela tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom žalobu v časti o odstránenie vád dreveného záklopu a podkladovej vrstvy zamietol ako nedôvodnú - túto nezhotovoval ani nemal zhotoviť odporca a niet žiadneho právneho dôvodu uložiť odporcovi povinnosť bezplatne odstraňovať vady diela, vyhotoveného navrhovateľmi, čo by bolo bez opory v zákone. Súčasne by bolo aj nemorálne ukladať odporcovi na jeho náklady povinnosť odstraňovať vady, ktoré si spôsobili navrhovatelia sami a tak “financovať” navrhovateľom stavbu celej strechy. Súd preto uložil odstrániť odporcovi odstrániteľné vady svojho diela tak, ako ich konštatoval znalec, pričom spôsob realizácie ponechal na odporcovi, ktorý je povinný vykonať odstránenie vád odborným spôsobom a dbať, aby vec mala po oprave také vlastnosti, aké mala mať podľa zmluvy a aké sú obvyklé.

Vo zvyšku súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Pokiaľ ide o trovy konania, súd si vymienil, že o nich rozhodne samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje ( , veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. Musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odovolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( -f) ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( ).

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.