Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_43Cbi-3-2020.pdf
PDF · 112.48 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cbi/3/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom JUDr. Jaroslavom Macekom v právnej veci žalobcu: Carmenere s. r. o., so sídlom Hlavné námestie 95/49, 060 01 Kežmarok, IČO: 47 480 271, proti žalovanému 1/ I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, právne zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, 2/ A. B. B., C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, XXX XX F., 3/ SVC s.r.o., so sídlom Nová 335/26, 010 01 Žilina, IČO: 36 406 988, o určenie neplatnosti dražby, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalovaný v rade 1/, 2/, 3/ m a j ú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 23. 10. 2020, doručenou súdu 26. 10. 2020 domáhal sa žalobca voči žalovaným určenia, že dobrovoľná dražba č. 1/2020, vykonávaná organizátorom dražby, navrhovateľom dražby a dražobníkom v jednej osobe I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 865 265, dňa 23. 7. 2020, ktorej predmetom bola dobrovoľná dražba nehnuteľnosti v katastrálnom území F., parcela KNC č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 62 m2, zapísanej na LV č. XXXX, je neplatná, ako aj náhrady trov konania.
V žalobe žalobca uviedol, že vykonáva podnikateľskú činnosť v oblasti predaja pohonných hmôt a prevádzky čerpacích staníc pohonných hmôt. Žalobca nadobudol v roku 2017 vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ( pozemkovým, ako aj stavbám ) k areálu SLOVPANEL a. s., a ktoré sú v súčasnosti zapísané na LV č. XXXXX pre k. ú. F., obec F., okr. Žilina. Dňa 10. 10. 2017 žalobca uzatvoril so žalovaným 3/ nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalovaný 3/ dal do nájmu pozemkovú nehnuteľnosť v k. ú. F., parc. KN - C č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 62 m2, zapísaná na LV č. XXXX. Zmluvné strany si v čl. VI ods. 7 nájomnej zmluvy dohodli predkupné právo nájomcu na predmet nájmu. Dňa 10. 6. 2020 vydal žalovaný 1/ oznámenie o dobrovoľnej dražbe, uverejnené v Obchodnom vestníku pod č. 113/2020 Oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. 1/2020, na základe ktorej žalovaný 1/ ako organizátor dražby, navrhovateľ dražby a dražobník oznámil, že nehnuteľnosti v k. ú. F., parc. KN - C č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 62 m2, zapísaná na LV č. XXXX, sa budú speňažovať formou dobrovoľnej dražby za podporného použitia zák. č. 527/2002 Z. z. V zmysle oznámenia o dobrovoľnej dražbe mala byť dražba vykonaná dňa 23. 7. 2020. Dňa 23. 7. 2020 v zmysle oznámenia o dobrovoľnej dražbe sa dražba vykonala a vydražiteľom sa stala žalovaná 2/, ktorá splnila podmienky stanovené žalovaným 1/ a na základe príklepu na dražbe žalovaná 2/ nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti v k. ú. F., parc. KN - C č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie, o výmere 62 m. Podľa názoru žalobcu si bol žalovaný 1/ vedomý skutočností, že predmet dražby je pre žalobcu strategický, nakoľko cez predmet dražby je aj v súčasnosti vybudovaný vstup do bývalého areálu spoločnosti SLOVPANEL a. s., v súčasnosti je to vstup na čerpaciu stanicu pohonných hmôt a
odstavná parkovacia plocha pre kamiónovú dopravu. Z hľadiska predmetu dražby je zrejmé, že predmet dražby nemá okrem žalobcu pre žiadnu inú osobu žiaden ekonomický význam, a to najmä z hľadiska veľkosti pozemkovej nehnuteľnosti, teda že sa jedná o 62 m2, ako aj vzhľadom k jeho umiestneniu ( súčasť pozemnej komunikácie ), ďalej k tomu, že žalovaný 3/ ( a v súčasnosti žalovaná 2/ ) nie sú vlastníkmi stavby, ktorá je postavená na predmete dražby - cestný kryt. Žalobca bol aj prekvapený, že správca navrhol veriteľskému výboru takúto formu speňaženia majetku, nakoľko sa zjavne nejednalo o hodnotný majetok a náklady na dobrovoľnú dražbu sa mohli rovnať aj celkovej sumy výťažku. Taktiež poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný 1/ dobre pozná skutkový a právny stav tejto lokality, nakoľko uznesením Okresného súdu Žilina, sp. zn. 6K/14/2015, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 30/2016, bol žalovaný 1/ ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu, spoločnosti Slovpanel a. s. ( ktorá mala v majetku areál, ktorý v súčasnosti vlastní Žalobca). Žalovaný 1/ v rámci speňažovania majetku úpadcu previedol vlastnícke právo k areálu na spoločnosť ZTS real, a. s., ktorá ho následne previedla na žalobcu. Jediným spoločníkom spoločnosti ZTS real, a. s. je spoločnosť LICITOR group, a. s. Z uvedeného skutkového stavu možno ustáliť nasledovné:
žalovaný 1/ má dostatočnú znalosť miestnych pomerov, nakoľko speňažoval majetok úpadcu Slovpanel a. s.
spoločnosť LICITOR group a. s. prostredníctvom obchodnej spoločnosti, v ktorej má výlučnú majetkovú účasť, sa oboznámil s miestnymi pomermi, nakoľko bývalý areál spoločnosti Slovpanel a. s. bezprostredne po jeho nadobudnutí do vlastníctva, previedol na žalobcu žalovaný 1/ koordinovane spolupracoval ( podľa nášho názoru aj spolupracuje ) so spoločnosťou LICITOR group a. s. pri speňažovaní majetku Žalovaného 3/, čoho dôkazom je tá skutočnosť, že žalovaná 2/ je švagrinou zamestnanca spoločnosti LICITOR group a. s.
Žalobca ďalej v žalobe uviedol, že nemá zatiaľ žiadne dôkazy o tom, že by žalovaný 1/ konal v úmysle spôsobiť žalobcovi škodu, avšak kroky, ktoré boli v vykonané v rámci speňažovania majetku žalovaného 3/ vykazujú zjavné známky neštandardnosti, ktoré sú však spôsobilé privodiť žalobcovi ujmu. Ak by žalovaný 1/ uviedol veriteľskému výboru všetky skutočnosti, o ktorých mal preukázateľne vedomosť, tak by podľa nášho názoru veriteľský výbor neudelil súhlas na takúto formu speňažovania majetku. Žalobca nespochybňuje právo žalovanej 2/ byť účastníkom dražby, avšak v kontexte vyššie uvedených skutočností si žalobca zároveň kladie otázku, za akým účelom, resp. čo bolo skutočným dôvodom, že sa žalovaná 2/ prihlásila do dražby, zložila dražobnú zábezpeku a následne predmet dražby vydražila. Podľa názoru žalobcu týmto dôvodom nebola investícia do nehnuteľností, ale naopak, vytvorenie si takej právnej pozície, na základe ktorej by žalobca bol nútený odkúpiť túto nehnuteľnosť od žalovanej 2/ za mnohonásobne vyššiu cenu. Podľa §93 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z. z. správca nie je viazaný zmluvnými predkupnými právami. Toto ustanovenie zákona sa však v zmysle judikatúry ako aj postupov správcov konkurzných podstát aplikuje v iných súvislostiach, ako tomu bolo v konkurznom konaní 7K/4/2019, teda najmä, ak bolo zmluvne dohodnuté predkupné právo založené v prospech spriaznených osôb, alebo blízkych osôb úpadcu. Na základe vyššie uvedených skutočností žalobca má za to, že predmetom dražby bol nespôsobilý predmet, teda nehnuteľnosť, ktoré mal Žalovaný 1/ v rámci postupovania pri výkone funkciu správcu konkurznej podstaty s odbornou starostlivosťou najprv ponúknuť oprávnenému z predkupného práva, teda žalobcovi, čo zakladá nárok žalobcu ako dotknutej osoby v zmysle § 21 ods. 2, 4 zák. č. 527/2002 Z. z. na jej právo na požadovanie, aby súd určil dražbu za neplatnú. Postup žalovaného pri speňažovaní majetku nemôže byť v súlade so zásadami poctivého obchodného styku, resp. celkom určite zakladá porušenie dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 OZ, čoho následkom je neplatnosť takého právneho úkonu.
Žalovaný v rade 1/ sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 23. 2. 2021, v ktorom uviedol, že odseku 3. žaloby žalobca poukazuje na nájomnú zmluvu, ktorú mal uzatvoriť spolu s úpadcom dňa 10. 10. 2017 (ďalej len „Nájomná zmluva“), v rámci ktorej si mali zmluvné strany dojednať zmluvné predkupné právo žalobcu (nájomcu) na pozemok ako predmet nájmu (ďalej len „Zmluvné predkupné právo“). Žalobca do konania nepredložil ako dôkaz Nájomnú zmluvu, ktorá by mala zakladať žalobcom tvrdené Zmluvné predkupné právo k pozemku ako predmetu nájmu. Avšak bez ohľadu na existenciu Nájomnej zmluvy pred vyhlásením konkurzu, resp. skutočnosť, či žalobca predložil Nájomnú zmluvu ako dôkaz do konania na preukázanie svojho tvrdeniam je nevyhnutné zdôrazniť, že podľa relevantného ustanovenia 93 ods. 1 ZKR „pri speňažovaní majetku správca nie je viazaný zmluvnými predkupnými právami.“
S odkazom na ustanovenie § 93 ods. 1 ZKR teda správca nebol pri speňažovaní pozemku v dražbe ako majetku podliehajúceho konkurzu patriacemu úpadcovi v zmysle ustanovenia § 67 ods,. 1 písm. a) ZKR v konkurznom konaní vedenom voči úpadcovi viazaný Zmluvným predkupným právom žalobcu, aj za predpokladu, ak by bolo v Nájomnej zmluve výslovne dojednané. Jedinou výnimkou, kedy by bol správca pri speňažovaní majetku úpadcu v konkurze viazaný zmluvným predkupným právom, by bolo dojednanie zmluvného predkupného práva ako vecného práva (in rem), ktoré sa na základe písomnej zmluvy (zákon požaduje pre platnosť písomnú formu) nadobúda povolením vkladu zmluvného predkupného práva (in rem) do katastra nehnuteľností, a teda by bolo v súlade s ustanovením § 1 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) zapísané na príslušnom liste vlastníctva a takýto zápis zverejnený aj v katastri nehnuteľností. Príslušný list vlastníctva . 1306, k. ú Žilina – pozemok – pred dražbou však neobsahuje žiaden zápis, z ktorého by vyplývalo, že žalobcovi prislúcha k pozemku zmluvné predkupné právo dojednané ako vecné právo (in rem), či už na základe Nájomnej zmluvy, resp. iného zmluvného vzťahu založeného medzi žalobcom a úpadcom v období pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu. S ohľadom na uvedené bol správca v rámci konkurzu vedeného voči úpadcovi plne legitímne oprávnený speňažovať pozemok v dražbe bez toho, aby bol ex ege povinný prihliadať na Zmluvné predkupné právo žalobcu v zmysle Nájomnej zmluvy, resp. inej zmluvy. Správca preto žiada súd, aby na námietku žalobcu týkajúceho sa porušenia Zmluvného predkupného práva správcom pri speňažovaní pozemku v dražbe neprihliadal, keďže táto nie je relevantným dôvodom, pre ktorý možno dražbu považovať za nezákonnú a domáhať sa vyslovenia jej neplatnosti. V tejto súvislosti žalobcovi nemohla v dôsledku speňaženia pozemku v dražbe vzniknúť ani žiadna ujma na právach, a teda žalobca nie je oprávnený domáhať sa voči úpadcovi ani žiadneho nároku na náhradu škody.
Žalovaný v rade 1/ ďalej uviedol, že má zato, že pri speňažovaní pozemku prostredníctvom dražby dodržal všetky ustanovenia ZKR, ako aj zákona č, 527/2002 Z. z, o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“), na základe čoho dražbu pozemku, prostredníctvom ktorej vydražiteľ (udelením príklepu na dražbe v dôsledku doplatenia ceny dosiahnutej vydražením) nadobudol vlastnícke právo k pozemku, považuje plne za legitímnu a zákonnú. Na preukázanie svojich tvrdení o zákonnosti dražby pozemku správa úpadcu predkladá súdu listinné dôkazy, vrátane dôkazu o úplnom zaplatení ceny dosiahnutej vydražením pozemku zo strany vydražiteľa. Pre úplnosť skutkového stavu správca dodáva, že pozemok bol zabezpečený zabezpečovacím právom zabezpečením pozemku zo strany vydražiteľa. Pre úplnosť skutkového stavu správca dodáva, že pozemok bol zabezpečený zabezpečovacím právom zabezpečeného veriteľ – pozemok tvoril v konkurze oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa – a preto príslušný orgánom na uloženie záväzného pokynu na speňaženie pozemku podľa ustanovenia § 82 ods. 2 písm. b) ZKR bol výlučne len zabezpečený veriteľ. Uvedené preukazuje aj to, že vydražiteľ nadobudol pozemok do svojho výlučného vlastníctva v zmysle ustanovenia § 93 ods. 2 ZKR bez zaťaženia zabezpečovacím právom zabezpečeného veriteľa k pozemku, pôvodne vyznačeným v časti C „Ťarchy“ pri úpadcovi na príslušnom liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. F., avšak s výnimkou vecných bremien, ktoré sa v zmysle ustanovenia § 8 ZKR nepovažujú za zabezpečovacie právo a preto speňažením majetku úpadca – pozemok - v konkurze nezanikli a prešli aj na vydražiteľa. Navzdory vyššie uvedenému žalobca mylne priamo v žalobe súdu uviedol, že speňaženie pozemku formou dražby správca navrhol veriteľskému výboru (odsek 13. žaloby). Žalovaný v rade 1/ vo svojom vyjadrení tiež žiada súd, aby na mylné a zjavne nesprávne tvrdenia žalobcu neprihliadol, keďže sa nezakladajú na pravde. V odseku 13 žaloby uvádza žalobca pre konanie irelevantné tvrdenia, ako aj domnienky, ktoré nepreukazuje žiadnymi dôkazmi. Žalobca súdu predkladá umelo vykonštruované tvrdenia, ktoré sa nezakladajú na pravde, bez predloženia dôkazov, ktoré by nasvedčovali ich pravdivosti. Naopak správca prezentuje vecnú argumentáciu, ktorú preukazuje aj priloženými dôkazmi a poukazuje na relevantné právne ustanovenia týkajúce sa veci samej. S ohľadom na uvedené správca žiada, aby súd neprihliadal na irelevantné tvrdenie žalobcu, (bez významu pre daný spor) (i) o tom, že žalovaný 3/ (úpadca) a v súčasnosti žalovaná 2 (vydražiteľ) nie sú vlastníkmi stavby, ktorá je postavená na predmete dražby – cestný kryt.“). Podľa ustanovenia § 120 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník platí, že „stavby, vodné toky a podzemné vody nie sú súčasťou pozemku.“) a teda podľa súčasnej právnej úpravy sa nevyžadujem aby úpadca v súčasnosti žalovaný 2/, t. j. vydražiteľ bol zároveň aj vlastníkom stavby umiestnenej na pozemku. Tak isto neprihliadal ani na irelevantnú námietku žalobcu týkajúcu sa formy speňažovania pozemku či hodnoty pozemku. V súlade s ustanovením § 92 ods. 1 písm. d) v spojení s § 92 ods. 6 ZKR môže správca speňažiť nehnuteľnosť podliehajúcu konkurzu len dražbou – čo je aj prípad speňažovania pozemku
v rámci dražby, a teda inú formu speňažovania pozemku ako dražbu správca ani nebol oprávnený zabezpečenému veriteľovi navrhnúť postupom podľa ustanovenia § 84 a nasl. ZKR (žalovaný podotýka, že žalobca nesprávne uvádza ako príslušný orgán veriteľský výbor). Zabezpečený veriteľ bol tiež oboznámený so znaleckým posudkom vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty pozemku tvoriaceho oddelenú podstatu zabezpečeného veriteľa (hodnota v sume 2 720,-- eura) pre účely dražby (jedná sa o najnižšie podanie v Dražbe a zároveň o cenu dosiahnutú vydražením pozemku v dražbe), a teda aj s hodnotou speňažovaného pozemku v dražbe. Správca žiada, aby súd neprihliadal ani na ďalšie ničím nepodložené domnienky žalobcu, dokonca nepravdivé tvrdenia uvádzané v odseku 13. Žaloby – uznesením Okresného súdu Žilina zo dňa 8. 2. 2016, zverejneným v Obchodnom vestníku MS SR č. 30/2016 dňa 15. 2. 2016 bol síce správca ustanovený za správcu úpadcu spoločnosti Slovpanel a.s., avšak v konkurze nespeňažoval majetok tejto spoločnosti (ako to mylne uvádza žalobca), keďže prvá schôdza veriteľov sa uzniesla na výmene správcu a konkurzný súd správcu odvolal z funkcie správcu úpadcu spoločnosti Slovpanel, a.s., uznesením zo dňa 30. 5. 2016, zverejneným v Obchodnom vestníku MS SR č. 108/2016 dňa 6. 6. 2016, t. j. dňa 7. 6. 2016 (zároveň súd ustanovil do funkcie správcu úpadcu Slovpanel, a.s., správcu Mgr. Miroslava Hlada, ktorý je naďalej aktuálnym správcom tejto spoločnosti), a do času konania prvej schôdze veriteľov správca nie je oprávnený v konkurze speňažovať majetok úpadcu (ustanovenie § 91 ods. 3 ZKR až na výnimky, ktoré na daný prípad nemožno aplikovať). Poukazujúc na uvedené správca nepovažuje za pravdivé, dôvodné, či preukázané ani ďalšie tvrdenia žalobcu uvedené v závere odseku 13. žaloby, ktoré dokonca vôbec nesúvisia s predmetným sporom o neplatnosť dražby,. Zároveň správca dodáva, že kategoricky odmieta akúkoľvek spoluprácu so spoločnosťou LICITOR group, a.s., pri speňažovaní majetku úpadcu a celú argumentáciu žalobcu v tomto smere považuje za absolútne nedôvodnú, nakoľko žalobca do konania nepredložil jediný relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval pravdivosť jeho tvrdení. Na základe záväzného pokynu Zabezpečeného veriteľa speňažoval správca majetok úpadcu – pozemok - formou dražby organizovanej správcom v zmysle ustanovenia § 92 ods. 1 písm. d) ZKR – čo značí, že dražbu pripravil a zorganizoval výlučne sám správca – v pozícii navrhovateľa, dražobníka a súčasne licitátora dražby – a preto na nedôvodnú námietku žalobcu, že vydražiteľ, t. j. žalovaná 2/, je švagrinou zamestnanca spoločnosti LICITOR group a. s.“, a teda, že by bola osobou vylúčenou z dražby pozemku v zmysle ustanovenia § 5 ods,. 7 ZoDD nemožno prihliadať. Správca dodáva, že žalovaná 2/ nebola osobou vylúčenou z dražby pozemku (§ 5 ZoDD), v opačnom prípade by správca vôbec neumožnil žalovanej účasť na dražbe pozemku, možnosť pozemok vydražiť a tým nadobudnúť vlastnícke právo k pozemku.
Žalovaná v rade 2/ sa k žalobe vyjadrila podaním zo dňa 4. 11. 2021, ktoré bolo súdu doručené dňa 11. 11. 2021, v ktorom uviedla, že vo vzťahu k tvrdeniam žalobcu o koordinácií postupu so spoločnosťou LICITOR group, a.s. dôsledne odmieta. Žalobcovi nič nebránilo v účasti na dražbe a kúpe nehnuteľnosti na nej zvlášť ak uvádza, že predmetná nehnuteľnosť je pre neho strategická. Je to dané tým, že samotná dražba predstavuje verejné konanie. Samotnú verejnosť konania predmetnej dražby a skutočnosť, žeby mu nebola umožnená účasť na dražbe žalobca netvrdí a ani žiadnym spôsobom nenamieta. V danom smere poukazuje, že v súlade s ustanovením § 21 zákona č. 527/2002 Z. z sa neplatnosti dražby je predpokladom podania žaloby o neplatnosť dražby preukázanie, že osoba, ktorá sa neplatnosti dražby preukáže, že bola dotknutá na svojich právach. Uvedené tvrdenia v žalobe absentujú. Žalobca jediné, čo tvrdí, je skutočnosť; že došlo k zásahu do jeho zámerov spočívajúcich v nadobudnutí vlastníckeho práva, pričom v danej rovine poukazuje na jeho vyfabulované prepojenia a konšpirácie. V tejto rovine aj keď zásadne odmieta akúkoľvek spoluprácu so správcom konkurznej podstaty ako i so spoločnosťou LICITOR group, a.s. pri nadobúdaní vlastníckeho práva, tak tieto vykonštruované tvrdenia žalobcu mu v žiadnom smere nebránili v možnosti účasti na dražbe a vykonaní najvyššieho podania. Je o dané i tým, že pri organizácií dražby boli zachované informačné povinnosti a samotná dražba a jej termín konania bola zverejnená v Obchodnom vestníku č. 113/2020. Je pritom zrejmé, že ak žalobca tvrdí, že na uvedenom pozemku sa nachádza časť jeho stavby, tak mal mať eminentný záujme na nadobudnutí vlastníckeho práva aj k uvedenému pozemku. V súlade so zásadou vigilatibus iura však nesledovanie a nevykonanie právnych úkonov na nadobudnutie vlastníckeho práva nie je možné dávať na ťarchu žalovaných. Bolo výslovne v rovine žalobcu, aby sledoval príslušné kroky správcu pri speňažovaní, a to zvlášť s poukazom na ustanovenie 92 ods. 1 písm. d) v spojení s § 92 ods. 6 ZKR, ktoré správcovi ukladali speňažiť nehnuteľnosť len prostredníctvom dražby. Iný spôsob speňaženia predmetnej veci spadajúcej do konkurznej podstaty neprichádzal do úvahy.
Na prejednanie veci súd vytýčil verejné pojednávanie na deň 18.10.2022, ktoré sa konalo iba v prítomnosti právneho zástupcu žalovaného v rade 1/, ostatné strany napriek vykázanému doručeniu predvolania svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, preto súd konal v ich neprítomnosti. Na pojednávaní súd oboznámil listinné dôkazy, ktoré boli obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Z Obchodného vestníka č. 128/2020 zo dňa 6. 7. 2020 na č. l. 49 súd zistil, že do súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Slovenská republika – Daňový úrad Žilina vo veci úpadcu SVS s.r.o., so sídlom Nová 335/26m 010 01 Žilina, IČO: 36 406 988 bola zapísaná nehnuteľná vec, a to pozemok parcely registra C: parcela č. XXXX/X o výmere 62 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísané na KLV č. 1306, katastrálne územie F..
Z listu na č. l. 53 súd zistil, že ním Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava 1, v konkurznom konaní vyhlásenom na majetok žalovaného v rade 3/ zastupujúc zabezpečeného veriteľa Slovenská republika – Daňový úrad Žilina, udelil záväzný pokyn na speňažovanie oddelenej konkurznej podstaty úpadcu, tak, ako bol predložený zabezpečenému veriteľovi listom správcu zo dňa 23. 1. 2020, ktorého znenie sa nachádza na č. l. 50 – 52. Vyplýva z neho, že predmetom speňaženia má byť pozemok - parcela XXXX/X o výmere 62m2, zapísaná na LV č. XXXX, katastrálne územie F., a to formou dražby, ktorú vykoná správca. Oznámenie o dobrovoľnej dražbe sa nachádza na č. l. 55 – 58 a bolo publikované v Obchodnom vestníku č. 113/2020 zo dňa 15. 6. 2020, pričom dražba bola určená na deň 23. 7. 2020 o 10. hodine.
Z notárskej zápisnice na č. l. 63 – 66 č. N 402/2020, ktorá bola spísaná JUDr,. G. H., notárkou v Žiline, dňa 23. 7. 2020, vyplýva, že na dobrovoľnej dražbe, ktorej predmetom bol pozemok parcela KNC XXXX/ X o výmere 62 m2, zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXXX, bol vydražený a vydražiteľom predmetu dražby v celosti sa stala žalovaná v rade 2/.
Na zistený skutkový stav aplikoval súd ustanovenia nasledovných právnych noriem:
Podľa § 92 ods.1 z.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) správca môže na účely speňaženia majetku
a) vyhlásiť verejnú obchodnú súťaž,
b) poveriť predajom majetku dražobníka, )
c) poveriť predajom majetku obchodníka s cennými papiermi,
d) zorganizovať dražbu, ponukové konanie alebo iný súťažný proces smerujúci k predaju majetku,
e) predať majetok iným vhodným spôsobom.
Podľa § 93 ods.1 ZKR pri speňažovaní majetku správca nie je viazaný právom pridať sa k prevodu akcií, právom požadovať prevod akcií, právom požadovať nadobudnutie akcií a zmluvnými predkupnými právami. V prípade speňažovania majetku, ku ktorému sa viaže zákonné predkupné právo alebo predkupné právo zriadené ako vecné právo, správca písomne ponúkne predmet predkupného práva za podmienok ustanovených osobitnými predpismi tomu, kto je z predkupného práva oprávnený; ak osobitný predpis neustanovuje kratšiu lehotu, správca nie je týmto predkupným právom viazaný, ak oprávnený predkupné právo nevyužije do 60 dní od doručenia písomnej ponuky.
Podľa § 5 ods.7 z.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách účastníkom dražby nemôže byť dražobník a zamestnanci dražobníka. Účastníkom dražby nemôže byť ani
a) osoba dražobníkovi a zamestnancovi blízka,
b) právnická osoba, ktorú ovláda dražobník alebo osoba uvedená v písmene a) v čase, keď sa uskutočňuje dražba,
c) právnická osoba, v ktorej je dražobník alebo jeho zamestnanec, alebo osoba uvedená písmene a) štatutárnym orgánom, členom štatutárneho orgánu, prokuristom alebo spoločníkom,
d) právnická osoba, ktorú ovláda osoba uvedená v písmene c) v čase, keď sa uskutočňuje dražba. Nikto nesmie dražiť za osoby uvedené v tomto odseku.
Podľa § 5 ods.8 z.č. 527/2002 Z.z. ak je dražobník právnickou osobou, nemôže byť účastníkom dražby ani
a) jeho štatutárny orgán, člen jeho štatutárneho orgánu, jeho prokurista alebo spoločník,
b) osoba blízka osobe uvedenej v písmene a),
c) právnická osoba, ktorú dražobník alebo osoba uvedená v písmenách a) a b) ovláda v čase, keď sa uskutočňuje dražba,
d) právnická osoba, v ktorej je osoba uvedená v písmenách a) a b) štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo prokuristom,
e) právnická osoba, ktorá je ovládaná osobou uvedenou v písmene d) v čase, keď sa uskutočňuje dražba,
f) právnická osoba ovládajúca dražobníka v čase, keď sa uskutočňuje dražba. Nikto nesmie dražiť za osoby uvedené v tomto odseku.
Podľa § 21 ods.2 z.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Podľa § 21 ods.4 z.č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
Žalobcom tvrdené dôvody údajné neplatnosti dražby neboli v samotnej žalobe žalobcom dostatočne sformulované ani doplnené v priebehu konania. V zásade žalobcom tvrdená neplatnosť má spočívať v nerešpektovaní zmluvného predkupného práva k predmetu dražby, ktoré má vyplývať z Nájomnej zmluvy zo dňa 10.10.2017. Žalobcom tvrdená Nájomná zmluva nebola žalobcom spolu so žalobou ani v priebehu konania predložená. Ak by sa tak aj stalo, zmluvné predkupné právo nie je pri speňažovaní majetku v konkurze relevantné a v zmysle § 93 ods.1 ZKR ním správca pri speňažovaní majetku nie je viazaný. Ak žalobca v žalobe tvrdil, že ustanovenie § 93 ods.1 ZKR sa v zmysle judikatúry, ako aj postupu správcov aplikuje v iných súvislostiach ako tomu bolo pri postupe žalovaného v rade 1/, tak súd musí konštatovať, že žalobca nijako nešpecifikoval ako inak by malo byť uvedené zákonné ustanovenie aplikované a súdu ani nie je známy iný výklad tohto ustanovenia, ako ten, podľa ktorého správca nie
je viazaný zmluvným predkupným právom. Dôvod neplatnosti dražby z dôvodu tvrdeného žalobcom tak nie je daný.
Žalobca v žalobe naznačoval príbuzenský vzťah žalovanej v rade 2/ so zamestnancom spoločnosti LICITOR group, a.s.. Ani tu nie sú tvrdenia žalobcu dostatočne konkretizované, aby mohli byť pre posúdenie veci relevantné. Ak by aj žalovaná v rade 2/ bola príbuznou zamestnanca spoločnosti LICITOR group, a.s., súd nenašiel relevanciu takéhoto príbuzenského vzťahu aj keby jeho existencia bola preukázaná (z tohto dôvodu ohľadne tejto skutočnosti súd ani nevykonával dokazovanie). Žalobcom tvrdený príbuzenský vzťah k zamestnancovi spoločnosti, ktorá nebola dražobníkom, nemožno podradiť pod žiaden dôvod vylúčenia dražiteľa z účasti na dražbe uvedeného v ustanovení § 5 ods.7,8 zákona o dobrovoľných dražbách.
Vo vzťahu k žalovanému v rade 3/ súd považuje za dôležité uviesť, že na majetok tohto žalovaného bol vyhlásený konkurz, preto ak sa žaloba týka majetku zapísaného v konkurznej podstate, nie je samotný úpadca pasívne legitimovaným na podanie žaloby týkajúceho sa takéhoto majetku.
Keďže súd nezistil žiaden relevantný dôvod eventuálnej neplatnosti dražby, žalobu žalobcu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods.1 CSP tak, že žalovaným úspešným v celom rozsahu priznal v celom rozsahu aj právo na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods.2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením vyšší súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).