Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12CoP/76/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a členov senátu – sudcov JUDr. Miroslavy Korbašovej a Mgr. Petra Straku, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX a C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Liptovský Mikuláš, so sídlom M. M. Hodžu 30, Liptovský Mikuláš, IČO: 30 794 536 ako kolíznym opatrovníkom, deti rodičov - matky: D. A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX F. A. - G., zastúpená plnomocneným zástupcom: JANČI & Partners s.r.o., so sídlom Belopotockého 720/2, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748 a otca: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/XXX, XXX XX E. F., zastúpeného splnomocneným zástupcom: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. -189 zo dňa 21. novembra 2023, takto

rozhodol:

rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., IV. a V. p o t v r d z u j e.

Vo výroku III. rozsudok okresného súdu m e n í tak, že zameškané výživné za obdobie od 30.03.2023 do 30.11.2023 na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 800,- eur a na maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 800,- eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 50,- eur mesačne na každé dieťa, splatných vždy do 15. dňa v mesiaci, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozhodnutia s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky v plnej výške má za následok splatnosť celého dlhu.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Liptovský Mikuláš ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „okresný súd“) rozsudkom č. k. -189 zo dňa 21.11.2023 rozhodol: I. Mení sa rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.03.2015, č. k. -254 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.07.2015, č. k. -279 v časti o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 320,- eur mesačne a na výživu maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 250,- eur mesačne, vždy do každého 5. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc od 30.03.2023. II. Súd zrušuje povinnosť otca prispievať výživným určeným na tvorbu úspor na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100,- eur mesačne a na maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 100,- eur mesačne, počnúc od 30.03.2023. III. Zameškané výživné za obdobie od 30.03.2023 do 30.11.2023 na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 800,- eur a na maloletého C. B., nar. XX.XX.XXXX vo výške 800,- eur, t. j. celkovo vo výške

1.600,- eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 50,- eur mesačne spolu s bežným výživným, počnúc od doručenia rozsudku s tým, že omeškanie s plnením čo i len jednej splátky v plnej výške má za následok splatnosť celého dlhu. IV. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta. V. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 1.1 Rozhodnutie odôvodnil tým, že matka sa návrhom doručeným súdu dňa 30.03.2023 domáhala zvýšenia výživného na maloletého A. na sumu 350,- eur mesačne a na maloletého C. na sumu 300,- eur mesačne. 1.2 Súd vec právne posudzoval podľa , , , a , , , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „Zákona o rodine“. Mal za to, že od posledného rozhodnutia o výživnom (rozsudkom Okresného súdu Bratislava III sp. zn. boli maloleté deti zverene´ do osobnej starostlivosti matky s tým, že otec bol zaviazaný prispievať na maloletého A. výživným vo výške 220,- eur mesacˇne a malolete´ho C. výživným vo vy ´sˇke 150,- eur mesacˇne, a to do 5. dnˇa v mesiaci vopred ako i platitˇ sporiacu cˇiastku výživného na malolete´ho A. vo vy´sˇke 100,- eur mesacˇne a na malolete´ho C. vo vy´sˇke 100,- eur mesacˇne, a to do 5. dnˇa v mesiaci vopred) nastala relevantná zmena pomerov tak na strane matky a otca ako aj najmä na strane maloletých detí. Súd naposledy o výživnom rozhodoval v marci 2015 odkedy uplynula doba viac ako 8,5 roka. V čase posledného rozhodnutia mal maloletý A. 8 rokov a maloletý C. 5 rokov, v súčasnosti má maloletý A. 17 rokov a maloletý C. 14 rokov a už samotné uplynutie takejto doby predstavuje zmenu pomerov na strane maloletých detí. Skorším rozsudkom upravená výška výživného už nie je podľa súdu spôsobilá reflektovať na prirodzený vývin maloletých detí, ich zvýšené požiadavky na stravné, ošatenie, obuv, školskú či mimoškolskú aktivitu. Významným spoločenským faktorom pre posúdenie výšky výživného je nepochybne aj vývoj životných nákladov, ktorý je v poslednej dobe markantný, najmä s ohľadom na infláciu a podstatný rast cien základných tovarov a služieb. Odkedy súd rozhodoval naposledy, sú maloleté deti staršie, obaja vo fáze dospievania, všeobecne sprevádzanej akceleráciou rastu, čoho dôsledkom je príjem väčšieho množstva potravy, častá obmena oblečenia a obuvi. Navyše majú maloleté deti veľa voľnočasových aktivít a maloletý A. navštevuje súkromnú strednú školu mimo svojho bydliska s čím sú spojené zvýšené výdavky. Súd mal na základe vyššie uvedeného preukázanú podstatnú zmenu pomerov na strane maloletých detí. Mesačné náklady na maloletého A. ustálil vo výške 620,- eur a na maloletého C. vo výške 397,- eur (mimo výdavku na bývanie vo výške 34,- eur). Od posledného rozhodovania súdu sa matke zvýšil príjem o sumu 118,- eur (600,- eur – 482,- eur). Vykonáva prácu na základe živnostenského oprávnenia ako fyzická osoba pod obchodným menom D. A. A.. Za zdaňovacie obdobie 2022 dosiahla príjem 7.184,- eur pri výdavkoch vo výške 5.259,25 eur. Poberá rodinné prídavky na maloleté deti vo výške 120,- eur mesačne a výživné od otca vo výške 370,- eur. Otec sa od posledného rozhodovania súdu zamestnal v obchodnej spoločnosti Mark2 Corporation Slovakia s.r.o., IČO: 31 703 208 kde dosahuje príjem priemerne mesačne vo výške 569,46 eur. Okrem toho je aktuálne jediným konateľom obchodnej spoločnosti 3 SOUND spol. s r.o., so sídlom Záhradná 1618/102, Dunajská Lužná, IČO: 50 183 087. Otec tvrdil, že nemá iný príjem okrem toho, ktorý uvádzal zo zamestnaneckého pomeru. Toto tvrdenie však nie je súladné s výškou výdavkov, ktoré súdu prezentoval. Nijako nevysvetlil akým spôsobom uhrádza mesačné výdavky, ktoré bez výdavku na stravu, ošatenie, hygienu a pohonné hmoty predstavujú sumu 971,21 eur, čo je rozdiel oproti ním deklarovanému príjmu o sumu 401,75 eur (971,21 eur - 569,46 eur). Životna´ u´rovenˇ otca nezodpoveda´ ním uvádzanému pri ´jmu, kedˇ ním deklarovane´ mesacˇne´ vy´davky dˇaleko prevysˇuju´ ni´m tvrdeny´ mesacˇny´ pri´jem. Su´d bol na´zoru, zˇe otec svoj skutocˇny´ (iny´, dˇalsˇi´) pri´jem zatajuje, nakolˇko jeho vy´davky su´ násobne vysˇsˇie ako tvrdeny´ pri´jem. Otec uviedol, že z funkcie konateľa spoločnosti 3 SOUND spol. s r.o. mu neprináleží žiadna odmena a že v tejto spoločnosti iba pomáha otcovi G. B., ktorý je jej jediným spoločníkom a ktorému vzhľadom na jeho vysoký vek zabezpečuje prebranie pošty, komunikáciu so zákazníkmi a pod. Z uvedeného dôvodu táto spoločnosť v marci 2023 zmenila sídlo z G. do E. F.. Podľa tvrdení otca 95 % príjmov spoločnosti priviedol do spoločnosti jeho otec elektrikárskou činnosťou. Otec predložil súdu dve faktúry vystavené na sumu 215,16 eur (výmena svietidiel) a na sumu 110,40 eur (výmena vypínačov). Súd nespochybnil, že určitú časť príjmov uvednej spoločnosti môže vytvárať aj G. B., neuniklo však pozornosti súdu, že predmetom podnikania spoločnosti 3 SOUND spol. s r.o. je okrem elektrikárskej činnosti aj ozvučovanie a osvetľovanie kultúrno-spoločenských a športových podujatí. Otec na pojednávaní dňa 14.06.2023 tvrdil, že DJ-skú činnosť nevykonáva (uviedol, že by sa k tejto činnosti rád vrátil), následne vykonávanie tejto činnosti pripustil ale na opakované otázky súdu uviedol, že jeho príjem z DJ-skej činnosti je nulový a zisky sa ani len nepribližujú prevádzke živnosti. Ďalej nešpecifikoval čo znamená prevádzka živnosti, ktorá má byť tak finančne náročná, že ju nie je možné pokryť príjmami z DJ-skej činnosti. Na otázku, aký mal otec príjem v mesiaci máj 2023 uviedol, že

sa vyjadrí písomne (po pojednávaní dňa 14.06.2023), čo však neurobil ani písomne, ani ústne na ďalšom pojednávaní. Významnou skutočnosťou v kontexte posudzovania príjmu otca je aj to, že v čase, kedy súd rozhodoval o výživnom naposledy (v rámci konania o rozvod manželstva) bol otec spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti s obdobným obchodným menom 3 SOUND spol s r.o., so sídlom v E. F., pričom v tom čase otec v rámci tejto spoločnosti vykonával DJ-skú a zvukársku činnosť a predmetom činnosti tejto spoločnosti bola aj elektrikárska činnosť. V tom čase ako príčinu narušených vzťahov medzi rodičmi maloletých detí ako manželmi matka uvádzala prácu otca ako zvukového technika DJ po nociach a cez víkendy aj vo vzdialených mestách, čo spôsobilo, že sa odcudzili. V tejto spoločnosti bol otec jediný spoločník a konateľ od 28.03.2007 do 08.09.2015. Následne v roku 2016 založil otec otca maloletých detí G. B., obchodnú spoločnosť s obchodným menom 3 SOUND spol. s r.o. s rovnakým predmetom činnosti ako mala obchodná spoločnosť 3 SOUND spol. s r.o. (aktuálne Sabrosa, s.r.o.). V spoločnosti otec síce spoločníkom nie je, ale je jediným konateľom tejto spoločnosti. Z uvedených skutočností je zrejmé, že otec vykonáva podnikateľskú činnosť v danom predmete podnikania (zvukárska a DJ-ská činnosť) už viac ako 15 rokov. V medziobdobí došlo iba k takej zmene, že obchodný podiel v obchodnej spoločnosti 3 SOUND spol. s r.o. otec previedol na iné osoby a vzápätí založil so svojím otcom novú obchodnú spoločnosť, v ktorej vystupuje ako jediný konateľ. Súd pripustil, že počas Corona krízy bola aj táto podnikateľská oblasť príjmovo oslabená, avšak za obdobie posledného kalendárneho roka nemožno už Corana krízu datovať, keďže kultúrne podujatia a eventy prebiehajú minimálne už od roku 2022 bez obmedzení. Poukázal tiež na to, že otec napriek tomu, že tvrdí jediný príjem ani nie na úrovni minimálnej mzdy a doposiaľ je zaviazaný povinnosťou uhrádzať výživné vo výške celkovo 570,- eur, za celý čas od rozvodu manželstva doposiaľ nepožiadal o zníženie výživného s výnimkou návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v roku 2020, ktorý súd zamietol a otec voči rozhodnutiu opravný prostriedok nepodal. Podľa súdu je teda evidentné, že otec dosahuje iné príjmy, než tie ktoré deklaruje. Skutočnosť, že vykonáva DJ-skú činnosť pod menom obchodnej spoločnsoti 3 SOUND spol. s r.o. nepriamo dokazuje aj skutočnosť, že komunikuje prostredníctvom e-mailu: B., pričom pod obchodným menom spoločnosti sa zobrazuje meno D. B. E., I. & F. J. K.. Otec má aktívnu internetovú stránku L.. vytvorenú v roku 2023, kde prezentuje svoju činnosť a má založené účty na Instagrame a Facebooku pod uvedeným menom. Jedna z fotografií na Instagrame (zo dňa 30.05.2023) zobrazuje otca v spoločnosti verejne známych osôb. Je len ťažko predstaviteľné, aby si verejne známe osobnosti pozývali na eventy, večierky a rôzne iné akcie na zabezpečenie ozvučenia a DJ-skej činnosti osobu, ktorá nie je v danej oblasti známa, resp. nemá významné pracovné skúsenosti v danej oblasti. Otec pri výsluchu uviedol, že na prepravu používa motorové vozidlo živnosti jeho otca, ktoré nadobudol v marci 2023. Z výpisu z evidencie vozidiel bolo preukázané, že ide osobné motorové vozidlo s EČ:E., ktorého vlastníkom je obchodná spoločnsoť 3 SOUND spol s r.o. Trhová cena takéhoto vozdila je približne 50.000,- eur. Na otázku súdu, či uvedené EČ vozidla koreršponduje s otcom prezentovanou elektrikárskou činnostiou obchodnej spločnosti 3 SOUND spol. s r.o. otec uviedol, že DJ IVAN je obchodná značka a aj v prípade, ak s činnosťou prestane, bude túto obchodnú značku používať. Z uvedeného bolo zrejmé, že otec DJ-skú činnosť vykonáva a má z tejto činnosti také výnosy, ktoré mu umožnili nadobudnúť do majetku spoločnosti motorové vozdilo nemalej hodnoty. Hoci jediným spoločníkom obchodnej spoločnosti 3 SOUND spol. s r.o. je G. B., otec otca detí. Zo všetkých vyššie popísaných skutočností vyplýva, že pokiaľ otec vykonáva DJ-skú činnosť vykonáva ju jedine pod menom obchodnej spoločnosti 3 SOUND spol. s r.o. Podľa daňového priznania tejto spoločnosti za rok 2022 predstavoval základ dane znížený o odpočet daňovej straty sumu 14.191,48 eur a súčet z výnosov hospodárskej činnosti a z finančnej činnosti sumu 51.055,05 eur. Podľa súdu všetky uvedené okolnosti svedčia o životnej úrovni otca, na ktorej majú právo sa podieľať jeho deti. Dôkazom o príjmoch otca v inej výške než ako prezentuje je aj to, že prispieva deťom nad rámec výživného zasielaním rôznych súm na ich účty založené v I. I., M.. Z týchto výpisov ako aj výpovede svedka bolo tiež preukázané, že otec zakupuje deťom aj elektornické zariadenia (iPad, mobilné telefóny) väčšej hodnoty. Zadováženie hodnotných elektronických zariadení, či poskytovanie finačných prostriedkov na účet maloletých detí nie je objektívne možné, s ohľadom na bežné mesačné výdavky otca, realizovať z jeho príjmu na úrovni 569,46 eur. 1.3 Z uvedených dôvodov súd na účely určenia vyživovacej povinnosti otca – povinného nevychádzal z ním deklarovanej výšky mzdy. Nemožno uveriť tvrdeniam otca, že jeho príjem je nižší ako minimálna mzda v národnom hospodárstve, keď len jeho výdavky začínajú na úrovni viac ako 900,- eur bez započítania nákladov na stravu, ošatenie, hygienu a podobne. Mal za to, že účtovne deklarovaný príjem otca nie je jeho reálnym príjmom. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča. Ustálil preto, že je v možnostiach a schopnostiach otca uhrádzať na výživu maloletého A. sumu 320,- eur mesačne a maloletého C. sumu 250,- eur mesačne. Súd pri takto určenom (zvýšenom) výživnom reálne ani nemenil výšku výživného, keď doposiaľ právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu bol

otec zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu maloletých detí celkovo sumu 570,- eur (370,- eur bežné výživné a 200,- eur výživné na tvorbu úspor). Týmto rozsudkom zrušil povinnosť otca prispievať maloletým deťom výživným na tvorbu úspor, pretože od posledného rozhodovania súdu o výživnom enormne vzrástli náklady na maloleté deti a bolo potrebné zvýšiť bežné výživné, ktoré na úrovni 320,- eur a 250,- eur pokrýva približne polovicu nákladov na maloleté deti. Pokiaľ aj otec prispieva deťom nad rámec výživného, robí tak poskytovaním finančných prostiedkov priamo deťom na ich bankové účty, pričom matka na tieto finančné prostriedky dosah nemá a bolo preukázané, že bežné mesačné výdavky maloletých detí uhrádza matka. Otec priamo neuhrádza žiadnu z položiek, ktoré matka uviedla v mesačnom prehľade výdavkov na maloleté deti. Súd zároveň uviedol, že pokiaľ ide o výšku výživného, cieľom ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine je zdôrazniť mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v dostatočnej miere na potreby dieťaťa. To znamená, že rodič je poviný korigovať svoje potreby tak, aby mohol zabezpečiť svojim deťom, ku ktorým má zákonnú vyživovaciu povinnosť, výživné v čo najväčšom rozsahu. 1.4 K zvy´sˇeniu bežného vy´zˇivne´ho došlo o sumu 100,- eur mesacˇne na jedno dieťa, t. j. celkovo o sumu 200,- eur. Kedˇzˇe su´d zvy´sˇil vy´zˇivne´ o 200,- eur na obe deti, otcovi vzniklo zamesˇkane´ výživné. Zameškané výživné od 30.03.2023 (podanie návrhu) do 30.11.2023 vo vy´sˇke celkovo 1.600,- eur (8 mesiacov x 200,- eur) su´d povolil otcovi spla´catˇ v spla´tkach po 50,- eur spolu s bezˇny ´m vy´zˇivny´m pocˇnu´c od dorucˇenia rozsudku pod podmienkou straty vy´hody spla´tok. Splátky zameškaného výživného určil tak, aby bolo zameškané výživné splatené čo možno najskôr, pričom pri splátke 50,- eur mesačne je to doba 32 mesiacov. Vo zvysˇnej cˇasti su´d na´vrh matky na zvýšenie výživného zamietol. 1.5 Pokiaľ mala byť výsluchom maloletých detí spochybnená vierohodnosť svedka M. A., súd poukázal na to, že pri určovaní výšky výživného vzal do úvahy, že otec prispieva nad rámec výživného deťom tak, že im zasiela finančné prostriedky na ich účty, zohľadnil teda tieto skutočnosti. To, či otec dáva prostriedky deťom na bankový účet alebo v hotovosti a deti si následne tieto prostriedky odkladajú, napr. aj u starého otca, nemá vplyv pre rozhodnutie súdu. 1.6 Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa , ďalej len „CMP“ a žiadnemu z u´cˇastni´kov konania nepriznal na´rok na na´hradu trov konania, nakolˇko v mimosporovy´ch konaniach je v za´sade vylu´cˇeny´ na´rok na na´hradu trov konania, pricˇom su´d nezistil naplnenie zˇiadnej z vy´nimiek upraveny´ch v ustanoveniach a nasl. .

2. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu zo dňa 25.12.2023 a to proti výrokom I. a III. za uplatnenia odvolacích dôvodov uvedených v ustanovení , a , ďalej len „CSP“. 2.1 V rámci bodu 2. označeného ako „Odôvodnenie odvolania“ otec detí uviedol, že pokiaľ súd v bode 28. odôvodnenia konštatoval, že nevychádzal z ním deklarovaných príjmov, nie je zrejmé, z čoho súd pri určovaní výšky výživného vychádzal. Podľa neho rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. On si túto povinnosť splnil, súdu predložil účtovné doklady, z ktorých vyplývajú jeho príjmy, z ktorých ako preukázaných mal súd vychádzať pri určovaní výšky výživného. Pokiaľ mal súd pochybnosti o ním predložených dokladoch, mal tieto pochybnosti uviesť v rámci predbežného právneho názoru tak, aby mohli byť v rámci dokazovania tieto pochybnosti odstránené. Súd uvedeným postupom znevierohodnil všetky otcom predložené účtovné doklady, nepovažoval ich za relevantné a skutočnosti tam uvedené považoval de facto za klamlivé. Nijakým bližším spôsobom však neuviedol z akého dôvodu považuje tieto dôkazy za nerelevantné, keď z nich následne nevychádzal, nesnažil sa o odstránenie rozporov, a teda nedal mu ani reálnu možnosť navrhnúť dokazovanie za účelom preukázania (už podľa jeho názoru preukázaných) tvrdení o jeho príjmoch, čím nepochybne došlo k nesprávnemu procesnému postupu, kedy súd znemožnil strane otca, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pokiaľ by aj bolo možné pripustiť postup súdu v tom, že neprihliadol na predložené dôkazy o príjmoch otca, mal súd len jedinú zákonnú možnosť ako za danej situácie postupovať a to tak, že by sa predpokladalo, že výška priemerného mesačného príjmu otca predstavuje 10-násobok sumy životného minima. Tu však zdôraznil, že pre aplikáciu tejto zákonnej fikcie plynúcej z Zákona o rodine musí byť minimálne splnená podmienka v podobe jednoznačného preukázania, že otec dané príjmy skutočne má, len sa v dôsledku jeho nesúčinnosti nedá zistiť ich výška, pričom však k takémuto jednoznačnému preukázaniu danej skutočnosti v konaní určite neprišlo (nebol v konaní

produkovaný žiadny dôkaz, ktorý by nepochybne preukazoval, že otec takéto opakované príjmy má, všetko ostáva len pri nepodložených dohadoch zo strany súdu) a z tohto dôvodu tento zákonný postup súd ani neaplikoval. Takže ani z tejto zákonom formulovanej fikcie súd nevychádzal a teda z odôvodnenia napádaného rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, z čoho súd vychádzal pri určovaní výšky výživného na maloleté deti, v dôsledku čoho je napádané rozhodnutie zjavne zmätočné a nepresvedčivé. Súd odignoroval relevantné otcom predložené dôkazy a priklonil sa k ničím nepodloženým tvrdeniam matky o podnikaní otca s poukazom na akési uverejnené fotografie či internetovú stránku, čo samo o sebe ako dôkaz o príjme otca nemôže obstáť. 2.2 Ďalej otec detí uviedol, že skutočnosti uvedené v bode 27. odôvodnenia rozhodnutia sú ničím nepodložené fabulácie súdu, ktoré nepreukazujú súdom nešpecifikované jeho údajné príjmy. On na pojednávaní uviedol, že by sa rád k DJ-skej činnosti vrátil, preto je logické, že má v súčasnosti aktívnu internetovú stránku. Fotografie zo spoločnosti verejne známych osôb takisto nie sú dôkazom súdom nešpecifikovaných príjmov. Súdom uvádzané skutočnosti nie sú schopné preukázať nešpecifikované príjmy otca, z ktorej neuvedenej výšky mal vychádzať. Jediným relevantným dôkazom o jeho príjmoch sú len ním predložené účtovné doklady. Určovanie výživného z nešpecifikovanej výšky príjmu na základe existencie internetovej stránky, emailovej adresy a akýchsi fotografií je absolútne neprípustné a nezákonné. Podľa otca súd neustále v odôvodnení operuje spoločnosťou 3 SOUND spol. s r.o., pričom opomína podstatnú skutočnosť a síce, že jediným spoločníkom tejto spoločnosti je G. B., teda osoba odlišná od otca detí. Hoci je otec detí konateľom predmetnej spoločnosti vo vzťahu k jeho funkcii uviedol, že mu neprináleží žiadna odmena a jeho funkcia bolo založená za účelom pomoci jeho otcovi s administratívou firmy. V bode 27. súd uvádza aj ďalšie ničím nepodložené tvrdenia pričom opätovne nijakým spôsobom neuviedol, o aké „výnosy“ sa má jednať (v akej hodnote) a z čoho vlastne plynie istota súdu, že práve otec nadobudol do majetku spoločnosti motorové vozidlo a predovšetkým, že má príjmy z DJ-skej činnosti. Súd tak odôvodňuje predmetné rozhodnutie ničím nepodloženými tvrdeniami, ktoré nemajú žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní. 2.3 V bode 28. odôvodnenia opätovne absentuje akékoľvek relevantné zdôvodnenie takéhoto tvrdenia súdu, keď neustále vychádza z akejsi neznámej hodnoty príjmu, z ktorej určuje výšku výživného, ktorý postup je neprípustný a nepreskúmateľný. 2.4 Podľa otca je rozhodnutie súdu zároveň i vnútorné rozporné, keď na jednej strane odôvodňuje zvýšenie výživného skutočnosťou, že on prispieva maloletým deťom nad rámec už stanoveného výživného, teda z tejto činnosti odôvodňuje nešpecifikované vysoké príjmy otca, na ktorého životnej úrovni sa majú maloleté deti právo podieľať a zároveň v bode 29. napádaného rozhodnutia uvádza, že tá samá skutočnosť nemá na rozhodnutie súdu žiaden vplyv. Zároveň poukázal na irelevantnosť argumentácie súdu v súvislosti so spoločnosťou 3 SOUND spol. s r.o., aktuálne Sabrosa, s.r.o., v ktorej otec detí nemá žiadnu majetkovú ani inú účasť. 2.5 Podľa otca detí odôvodnenie napádaného rozhodnutia nezodpovedá vykonanému dokazovaniu, keď súd vychádza z príjmov otca, ktoré nijak nešpecifikoval. Rozhodol teda mimo zákonných medzí a na základe svojvôle zvýšil výživné na základe len akýchsi dohadov, a teda vec nesprávne právne posúdil, čoho dôsledkom je nesprávne a nezákonné rozhodnutie. 2.6 Navrhol, aby bol napadnutý rozsudok zrušený v zmysle , prípadne aby odvolací súd rozhodol vo veci postupom podľa .

3. Kolízny opatrovník detí vo vyjadrení zo dňa 10.01.2024 k odvolaniu otca zotrval na svojom vyjadrení a návrhu prednesom na pojednávaní dňa 06.11.2023, že sa zruší povinnosť otca prispievať výživným určeným na tvorbu úspor a o túto sumu sa následne zvýši výživné na maloleté deti.

4. Matka detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení zo dňa 05.02.2024 navrhla, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správny. Namietala odvolanie otca majúc za to, že nie je odôvodnené v zmysle , resp. na jeho podanie nie sú dané dôvody. Rovnako tak odvolanie považovala za účelné (zrejme správne účelové – poznámka odvolacieho súdu) s cieľom vyhnúť sa plateniu zvýšeného výživného na maloleté deti. Mala za to, že otec detí už počas konania na súde prvého stupňa svojím manipulatívnym a účelovým správaním si spôsobil, že v konečnom dôsledku nedokázal dôveryhodným spôsobom konajúcemu súdu vysvetliť zdroj svojich príjmov, výdavkov. Otec na súde vystupoval ako osoba, ktorá nemá síce žiadne povinnosti voči konajúcemu súdu, ale má množstvo práv, ktoré sú podľa jeho slov porušované. Opak je pravdou, počas konania na súde bolo jasne preukázané, že otec účelovo vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom svojho otca. Bolo preukázané, že otec špekulatívnym spôsobom koná tak, aby sa vyhol plateniu zvýšeného výživného. Otec už počas konania tvrdil, že v súčasnej dobe nevykonáva činnosť DJ a zvukára. Toto tvrdenie nie

je pravdivé, stáva sa, že volá staršieho syna A., aby mu išiel pomôcť na akciu. Počas roku 2023 sa to stalo niekoľkokrát. Synovi potom dal značnú finančnú odmenu za pomáhanie. Takto mu pomáhal aj na jar 2023. Matka detí dala tiež do pozornosti, že od 24.05.2023 mala spoločnosť 3 SOUND spol. s r.o. vydanú aj koncesiu na taxi službu, pričom uvedená lokalita E. F. je miesto trvalého pobytu otca a aj sídla spoločnosti. Otec detí na otázku konajúceho súdu, z čoho sú vygenerované tržby v spoločnosti 3 SOUND spol. s r.o. tvrdil, že prevažnú časť tvoria tržby za elektroinštalačné práce, ktoré vykonáva jeho otec G. B.. Tento je však narodený XX.XX.XXXX, to znamená, že má 76 rokov a v minulom roku mal značné zdravotné problémy, bol na náročnej operácii srdca a bol dlhodobo práceneschopný. Rovnako mal už zdravotné problémy aj v minulosti. Nie je preto pravdivé, že by 90 – 95 % tržieb firmy vytvárala činnosť jeho otca. Rovnako G. B. býva v G. a pravdepodobne nerobí taxikára v E. F. a okolí. Ďalej matka detí uviedla, že otec chodí každý rok na vianočnú lyžovačku, na niekoľkodňový pobyt do Nassfeldu v Rakúsku. Posledné 2 roky s ním bol na lyžovačke len maloletý A., predtým aj maloletý C.. V lete 2023 bol s A. na dovolenke na týždeň v Chorvátsku, kde bývali v hoteli, chodili na masáže, A. sa z dovolenky vrátil s množstvom nakúpených vecí. Deťom otec kupuje veci, ktoré nepatria k nevyhnutným. Kupuje im drahé darčeky, predovšetkým elektroniku. Otec detí tvrdí, že jeho príjmy sú nižšie ako životné minimum. Napriek tomu na podnet svojho otca už niekoľko rokov maloletý A. navštevuje drahého barbiera v Bratislave a zobral k nemu aj maloletého C.. Ďalej otec chodí na nákupy aj do Rakúska. Matka detí poznamenala, že otec detí ani v minulosti (r. 2015 a 2016) jej neplatil výživné v plnej výške 370,- eur spolu na obidve deti, ale len sumu 270,- eur až do času, kedy ho písomne vyzvala, aby uvedené doplatil, rovnako ako čiastku na sporiace účty maloletých detí.

5. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka detí zo dňa 12.02.2024 k vyjadreniu matky je obsahovo zhodné ako vyjadrenie zo dňa 10.01.2024 (viď bod 3. odôvodnenia).

6. Otec detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu v replike doručenej dňa 04.03.2024 uviedol, že jednotlivé skutočnosti zakladajúce nezákonnosť a nesprávnosť prvostupňového rozhodnutia riadne uviedol a subsumoval pod zákonné odvolacieho dôvody. Argumentáciu protistrany v tom, že podané odvolanie nie je riadne odôvodnené v zmysle , považuje preto za bezpredmetnú. Nie je mu známe, z čoho protistrana vychádza, keď tvrdí, že bolo v konaní preukázané, že on účelovo vykonáva podnikateľskú činnosť prostredníctvom svojho otca a že špekulatívnym spôsobom koná tak, aby sa vyhol plateniu zvýšeného výživného. V tejto súvislosti uviedol, že on si splnil svoju povinnosť predložiť súdu relevantné podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov ako i ďalšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie súdu. Opätovne uviedol, že pokiaľ mal súd pochybnosti o ním predložených dokladoch, mal tieto pochybnosti uviesť v rámci svojho predbežného právneho názoru tak, aby mohli byť v rámci dokazovania tieto pochybnosti odstránené. Takisto i protistrana mala právo namietať ním predložené doklady a navrhnúť dokazovanie, ktorým by preukázala opodstatnenosť svojich námietok. Dôkazy, ktoré boli protistranou produkované, nepovažuje za spôsobilé preukázať tvrdenia protistrany a na základe týchto dôkazov ani súd nemôže vydať zákonné rozhodnutie. Ďalej otec detí uviedol, že predmetom odvolania nebolo spochybňovanie skutočností, či na strane detí došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. Predmetom odvolania bolo namietanie postupu súdu, na základe ktorého rozhodol o zvýšení výživného bez toho, aby boli splnené zákonné podmienky. Súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia nijako neuviedol, z čoho vychádzal pri určovaní výšky výživného, keď z nepochopiteľného dôvodu považoval otcom predložené doklady za irelevantné. Uviedol tiež, že skutočnosti, ktoré matka uviedla vo vzťahu k staršiemu synovi A., nie sú pravdivé a hlavne nie sú ničím podložené. Považoval za pravdivé, že synovi A. dal finančné prostriedky, avšak nie v súvislosti s údajným pomáhaním na nejakej jeho protistranou nešpecifikovanej akcii ale ako finančnú podporu nad rámec stanoveného výživného. Táto skutočnosť bola preukázaná dôkazmi doloženými do spisu (dôkaz „231114 Prispievanie na deti mimo výživného Doplnenie do spisu4“ ako aj ďalšie bankové výpisy). Vo vzťahu k vydanej koncesii na taxi službu uviedol, že samotné vydanie koncesie nie je samo o sebe spôsobilé preukázať akékoľvek skutočnosti týkajúce sa nejakého jeho príjmu. Pokiaľ protistrana chce operovať v konaní tým, že on má príjmy z prevádzkovania taxi služby, mala tak učiniť v rámci prvostupňového konania a podložiť svoje tvrdenia relevantnými dôkazmi. Za pravdivé považoval, že bol s maloletým A. na lyžovačke a tento sa vrátil s istými nakúpenými vecami. Kupovanie rôznych vecí opäť len neguje tvrdenia protistrany o tom, že sa vyhýba plateniu výživného na maloleté deti. Je rozdiel, ak otec pošle matke detí výživné, ktoré nevie do čoho sa investuje, ako keď uhradí deťom niečo, čo chcú a čo je pre ne potrebné. On svojím správaním opakovane preukazuje snahu zabezpečiť svoje deti dopriať im to, čo potrebujú alebo chcú či už v rámci nevyhnutnosti alebo aj v rámci zvýšeného komfortu. Uviedol tiež, že kým bol on s maloletým A. na vianočnej lyžovačke, maloletý C. pracoval (za odmenu) v penzióne

v Jasnej, do čoho ho má „nútiť“ matka. Súhrnne ku všetkým skutočnostiam uvádzaným protistranou mal za to, že protistrana sa nijak vecne nevyjadrila k odvolacím dôvodom a svoje vyjadrenie zúžila len na ničím nepodložené tvrdenia matky, ktoré (ak bol úmysel ich zohľadniť pri rozhodovaní) mala uviesť súdu v rámci dokazovania na prvom stupni.

7. Vyjadrenie kolízneho opatrovníka zo dňa 14.03.2024 k vyjadreniu otca doručeného dňa 04.03.2024 je obsahovo zhodné ako vyjadrenie zo dňa 10.01.2024 (bod 3. odôvodnenia).

8. Otec detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu vo vyjadrení došlom dňa 04.04.2023 k vyjadreniu kolízneho opatrovníka uviedol, že nakoľko tento zotrváva na svojom vyjadrení a návrhu prednesenom na pojednávaní zo dňa 06.11.2023, v rámci vyjadrenia k nemu odkazuje na svoje podané odvolanie, v ktorom odôvodňuje a reaguje aj na návrh kolízneho opatrovníka.

9. Matka detí prostredníctvom splnomocneného zástupcu v duplike zo dňa 12.04.2024 zotrvala na všetkých skutočnostiach, ktoré uviedla vo svojich predchádzajúcich písomných podaniach v tejto veci. Pokiaľ otec detí opakovane tvrdí, že v súčasnej dobe nevykonáva podnikateľskú činnosť DJ a zvukára, tak uvádza, že je už so synom A. dohodnutý, že pokiaľ tento bude môcť, pôjde mu pomôcť na akciu 18.05. a 25.05.2024. Maloletý bol s otcom opakovane pri plnení jeho pracovných povinností (na akciách, rozumej športové podujatia, kultúrne podujatie, oslava a podobne), za čo dostal od neho finančnú odmenu, voči čomu ona nemá námietky. Námietky má len v tom, že tieto akcie sú počas celého večera, resp. noci do skorých ranných hodín, v dôsledku čoho maloletý nie je vyspatý a v škole unavený. Odmieta tvrdenia otca, že nevie na čo ona míňa prostriedky z výživného. Súdu predložila vyčíslené náklady na školné, stravu, školskú a mimoškolskú činnosť chlapcov ako aj ostatné výdavky čo sa týka oblečenia a celkovo výdavkov domácnosti. Otca vždy riadne informovala o skutočnostiach podstatných a týkajúcich sa maloletých detí. Potvrdila, že s oneskorením oznámila otcovi čísla sporiacich účtov detí, na ktoré mal otec prispievať sporiacou čiastkou po 100,- eur mesačne na každé dieťa. Rovnako však je pravdou aj to, že napriek uvedenému otec k rukám matky neprispieval v uvedenom čase výživné vo výške, ktorú mu určil súdu – teda 370,- eur mesačne spolu na obidve deti ale prispieval sumou 270,- eur mesačne. Predpokladá, že chýbajúce čísla sporiacich účtov neboli prekážkou platenia plnej výšky výživného. Matka tiež uviedla, že jej neprekáža, že keď otec chce deťom niečo kúpiť, nech kúpi a ktoré ona nemôže kúpiť napr. pre zaplatenie ošetrenia u lekára. Matka potvrdila, že syn C. jej chodí pomáhať (dobrovoľne) a za to dostáva finančnú odmenu.

10. Krajský súd ako súd odvolací ( , , ) po zistení, že odvolanie bolo podané včas, účastníkom konania (, , ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na vady konania, iba ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania súdu ( a contrario ), postupom podľa a rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., IV. a V. potvrdil ( ) a vo výroku III. zmenil ( ).

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu bolo posúdiť, či súd rozhodol vecne správne keď napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 05.03.2015 č. k. -254 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.07.2015 č. k. -279 v časti o výživnom tak, že otec je povinný prispievať na maloletého A. výživným vo výške 320,- eur mesačne a maloletého C. výživným vo výške 250,- eur mesačne, vždy do každého 5. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí, počnúc od 30.03.2023 pričom zrušuje povinnosť otca prispievať výživným určeným na tvorbu úspor na maloletého A. vo výške 100,- eur mesačne a na maloletého C. vo výške 100,- eur mesačne, počnúc od 30.03.2023.

12. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že súd mal po porovnaní okolností v čase posledného rozhodovania o výživnom (r. 2015) s okolnosťami zistenými v súčasnej dobe preukázanú zásadnú zmenu pomerov na strane detí v dôsledku ich veku a navštevovania strednej školy u maloletého A. a základnej školy (II. stupeň) u maloletého C. ako i na strane otca detí nakoľko jeho zárobkové pomery predstavuje nielen pracovný príjem ale aj činnosť v spoločnosti 3 SOUND spol. s r.o. ako i s prihliadnutím na majetkové pomery.

13. Otec v odvolaní proti rozsudku okresného súdu v podstate nenamietal zmenu pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom. Výhrady mal k tomu, že súd neprihliadal na ním deklarované pracovné príjmy a nie je preto podľa neho zrejmé z čoho pri určovaní výšky výživného vychádzal. Pokiaľ mal súd pochybnosti mal tieto uviesť v rámci predbežného právneho názoru. Ak by aj pripustil postup súdu, mal tento možnosť postupovať len zo zákonom formulovanej fikcie plynúcej z § 63 ods. 1 Zákona o rodine kedy ani minimálna podmienka v podobe jednoznačného preukázania, že otec dané príjmy skutočne má, len sa v dôsledku jeho nesúčinnosti nedá zistiť ich výška, nebola splnená. Z toho dôvodu považoval napádané rozhodnutie za zjavne zmätočné a nepresvedčivé.

14. Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na strane detí v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečenie ich odôvodnených potrieb ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov alebo dieťaťa došlo. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Pri rozhodovaní o zmene výživného je nevyhnutné previesť porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania.

15. Zákon o rodine neurčuje konkrétnu výšku výživného (okrem minimálneho, ktoré je každý rodič bez ohľadu na svoje možnosti a schopnosti povinný platiť), stanovuje iba kritériá, z ktorých má súd rozhodujúci o vyživovacej povinnosti povinného rodiča vychádzať. V § 62 ods. 1 Zákona o rodine je určený základ nároku dieťaťa na výživné od svojho rodiča až do doby, kým nie je schopné samé sa živiť a v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je určená rodičom povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s výslovným zakotvením, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd prihliadať podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V § 62 ods. 5 prikazuje Zákon o rodine súdu, aby nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výšku výživného reguluje Zákon o rodine aj v § 75 ods. 1 odôvodnenými potrebami oprávneného.

16. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a oboznámením sa s odvolaním otca dospel k záveru, že súd prvej inštancie porovnal pomery účastníkov v čase rozhodovania o výške výživného pri poslednej úprave so súčasným obdobím v rámci ktorého zistil skutočný stav veci. Zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver o zvýšení bežného výživného na maloleté deti zrušiac pritom tvorbu úspor. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie tiež dostatočne a presvedčivo odôvodnil v súlade s požiadavkami v ust. .

17. Aj odvolací súd zdôrazňuje, že porovnávajúc okolnosti, ktoré tu boli v čase posledného rozhodnutia o výživnom v r. 2015 s okolnosťami v čase vyhlásenia napadnutého rozhodnutia, došlo v danom prípade u maloletých detí v dôsledku zmeny životných nákladov súvisiacich s vekom a rastom a prechodom na vyšší stupeň vzdelávania k zmene, ktorá odôvodňuje stanovenie vyššieho než naposledy určeného výživného, ktoré predstavovalo bežné výživné a tvorbu úspor. Nemal teda pochybnosti o dôvodnosti zvýšenia výživného na maloleté deti.

18. Podľa odvolacieho súdu pri hodnotení pomerov na strane otca detí a s tým súvisiacou výškou zvýšeného výživného nebolo možné prihliadnuť len na to, že tento je zamestnaný a dosahuje mesačný príjem v sume 569,46 eur. Už len výdavky otcom detí špecifikované na pojednávaní prevyšujú ním tvrdený príjem. Aj keď je otec aj konateľom spoločnosti 3 SOUND spol. s r.o., z ktorej činnosti nemá podľa jeho udania odmenu, zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že činnosť v tejto spoločnosti fakticky vykonáva a získava z nej príjmy. Nebolo preto rozhodné, že spoločníkom spoločnosti je jeho otec G. B.. Matka detí v tejto súvislosti namietala, že menovaný pre svoj pokročilý vek a zdravotný stav ani nemôže činnosť v spoločnosti vykonávať. Uvedené je uveriteľné aj pre zmenu dovtedajšieho sídla spoločnosti v G., ktoré je bydliskom G. B. na sídlo v E. F., ktoré je bydliskom otca detí, ku ktorej došlo dňa 17.02.2023. Na záver o činnosti otca v spoločnosti poukazuje aj to, že činnosti, ktoré sú predmetom spoločnosti tento v minulosti vykonával (ozvučovanie a osvetľovanie kultúrno-spoločenských a športových podujatí) a to v spoločnosti rovnakého názvu, ktorú previedol na iné osoby. Vykonávanie činnosti pripustil v konaní napokon aj samotný otec. Preto prvotné tvrdenia otca, že len pomáha svojmu otcovi s preberaním pošty,

komunikáciou so zákazníkmi bolo vyvrátené. Na tvrdenia o nulových príjmoch z tejto činnosti v priebehu konania pred okresným súdom nepredložil dôkazy V odvolacom konaní napokon otec ani nepoprel, že na akciách organizovaných touto spoločnosťou sa zúčastňoval aj so synom A., ktorý podľa tvrdenia matky za pomoc dostal finančnú odmenu.

19. Pokiaľ v odvolaní poukazuje otec detí na to, že mu súd nedal ani reálnu možnosť navrhnúť dokazovanie za účelom preukázania tvrdení o jeho príjmoch odvolací súd poukazuje na to, že na pojednávaní dňa 14.06.2023 uviedol, že sa vyjadrí písomne čo však neučinil. Okrem toho konkrétne skutočnosti neuviedol a dôkazy neoznačil ani v samotnom odvolaní. Podľa odvolacieho súdu okresný súd nemohol pri rozhodovaní postupovať podľa ust. § 63 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého ak má rodič príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu a súdu ich nepreukáže, nepredloží podklady na zhodnotenie majetkových pomerov a neozrejmí súdu všetky skutočnosti potrebné na rozhodnutie, tak priemerný mesačný príjem predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima ( ). Dôvodom je, že predmetná povinnosť sa vzťahuje len na rodiča, ktorý je evidovaný ako živnostník či spoločník.

20. Vzhľadom na uvedené sa aj odvolaciemu súdu javí príjem otca ako nepravdivý a preto bolo povinnosťou okresného súdu prihliadať na jeho celkové pomery. Pri rozhodovaní o výživnom má výpovednú hodnotu zistenie potencionálnej životnej úrovne povinného rodiča, ktorá je limitovaná okrem majetkových pomerov aj finančnými nárokmi povinného rodiča na zabezpečenie uspokojenia vlastných potrieb.

21. Preskúmajúc tak rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní otcom detí vznesené neboli tak v konaní preukázané také skutočnosti, ktoré mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci.

22. Odvolací súd sa tak identifikuje so záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené hmotnoprávne podmienky za zmenu (zvýšenie) vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom v rozsahu, aký ustálil súd prvej inštancie, ktoré výživného zodpovedá tak odôvodneným potrebám maloletých detí, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom oboch rodičov. Pokiaľ ide o určenie začiatku poskytovania zvýšeného výživného, súd vychádzajúc z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine správne priznal výživné od dátumu podania návrhu. Nakoľko i výška zameškaného výživného bola okresným súdom určená správne, odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch I., II., IV. a V. ako vecne správny potvrdil podľa a teda aj rozhodnutia o trovách konania založenom na ust. .

23. Pokiaľ výrok III. rozsudku okresného súdu týkajúci sa zameškaného výživného za obdobie od 30.03.2023 do 30.11.2023 odvolací súd zmenil tak dôvodom bolo, že okresný súd pochybil v tom, keď výšku mesačnej splátky určil na obe deti celkovou sumou 50,- eur. Bežné výživné ako aj zameškané výživné a to vrátane povolenej splátky sa určuje pre každé dieťa samostatne. Vyplýva to z toho, že súdom uložená povinnosť tomu ktorému dieťaťu z titulu výživného je samostatným exekučným titulom.

24. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančných aj odvolacích) rozhodol odvolací súd vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie nanovo a to podľa a , podľa ktorého ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie. Podľa , rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania nevidiac dôvod na použitie výnimky v zmysle ust. .

25. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ (, ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ). Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).