Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_34P-49-2015.pdf
PDF · 98.75 KB
Case nature
Area
Subarea
34P/49/2015
Rozhodnutie
Okresný súd Trenčín samosudkyňou Mgr. Katarínou Šimkovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti A. : K., nar. XX.XX.XXXX a M., nar.XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, deti rodičov : matky Q. A., rod. A., štátnej občianky Slovenskej republiky, O. Q., X. XXX/XX, zastúpenej v konaní P.. F. F., advokátom so sídlom Z., H. XXX/XX a otca P. A., štátneho občana Slovenskej republiky, trvale bytom O. Q., X. XXX/XX, t. č. bytom B. nad B., X. XXX/X, zastúpeného v konaní P.. F. I., advokátom so sídlom F., P. č.XXXX/XX, o návrhu otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom takto
rozhodol:
Z n i ž u j e s a vyživovacia povinnosť otca k maloletému K. A., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 170,-Eur mesačne na sumu 125,-Eur mesačne a k maloletej M. A., nar. XX.XX.XXXX, z doterajšej sumy 130,-Eur mesačne na sumu 90,-Eur mesačne, s účinnosťou od 01.11.2015, ktoré j e otec p o v i n n ý prispievať k rukám matky vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred. Týmto sa vo výrokovej časti o úprave vyživovacej povinnosti otca k maloletému K. a k maloletej M. m e n í rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.05.2014, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Návrhom na začatie konania sa otec maloletých detí domáhal zníženia jeho vyživovacej povinnosti k maloletému K. z doterajšej sumy 170,-Eur mesačne na sumu 60,-Eur mesačne a k maloletej M. z doterajšej sumy 130,-Eur mesačne na sumu 50,-Eur mesačne, s účinnosťou od rozhodnutia súdu. Uviedol, že rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.5.2014, č.k. 26P/153/2013, bolo jeho manželstvo s matkou detí rozvedené a súd schválil rodičovskú dohodu, ktorou boli maloleté zverené do osobnej starostlivosti matky a on otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu sumou 170,-Eur mesačne na mal. K. a 130,-Eur mesačne na mal. M.. Uviedol, že k otázke výšky výživného súd podrobné dokazovanie nevykonával, prečítal len listinné dôkazy a schválil rodičovskú dohodu. Otec uviedol, že s touto dohodou a návrhom matky súhlasil, nakoľko mal na zreteli výlučne záujem detí, aby im nič nechýbalo a tiež rozvodové konanie, ktoré bolo pre nich psychicky zaťažujúce, nechcel predlžovať. Potom si ale uvedomil, že uvedená výška výživného nie je v jeho schopnostiach a možnostiach. Za účelom platenia výživného si musel vziať úver, ktorý si zobral dňa 24.9.2014 v Tatra banke a.s. vo výške 5.000,-Eur, pretože po rozvode nemal žiadne peniaze. Uviedol, že keď mal vtedy tie peniaze z úveru a matka detí ho potom vyplatila z vyporiadania BSM sumou 1.300,-Eur, z uvedených peňazí vtedy to platenie výživného nejako lepil, ale potom už musel podať návrh na zníženie výživného. Otec ďalej uviedol, že výdavky presahujúce jeho príjmy zatiaľ vykrýva z tých financií z toho úveru, ale zostalo mu z neho už len 700,-Eur a nevie aká bude jeho situácia, keď minie tieto peniaze z úveru, preto trval na znížení výživného. Otec poukázal tiež na to, že od rozvodu došlo k zmene pomerov na jeho strane v tom, že zmenil zamestnávateľa. Uviedol, že pracuje na živnosť ako kuriér, do mája 2014 pracoval pre spoločnosť X. a od júna 2014 pracuje pre spoločnosť Q. s.r.o. a jeho čistý príjem, po odčítaní povinných odvodov na zdravotné a sociálne poistenie, je cca 380,-Eur mesačne. Uviedol, že jeho príjem od spol. Q. s.r.o. od júna 2014 klesol, jednak z dôvodu, že ako kuriéri sú ochotní pracovať aj mladí ľudia za nižšiu odmenu a aj z toho dôvodu, že sa od
mája zmenil majiteľ firmy, pre ktorého pracuje. Tiež sa u neho začali objavovať zdravotné problémy, pre ktoré býval častejšie PN, čo malo tiež vplyv na výšku jeho príjmu. Uviedol, že zamestnávateľa nemenil, pretože u svojho zamestnávateľa má možnosť užívať firemné auto na stretávanie sa s deťmi, keďže on nemá svoje vlastné. Otec poukázal tiež na to, že od poslednej úpravy výživného sa zvýšili jeho výdavky na bývanie, pretože v čase rozvodu býval u svojich rodičov, ktorým nemusel finančne prispievať, ale v súčasnosti býva v 1,5 - izbovom prenajatom byte, kde platí mesačné nájomné 230,-Eur a má za to, že má právo sa osamostatniť od rodičov. Otec ďalej uviedol, že je v zlej finančnej situácii, že okrem úveru, ktorý si zobral dňa 24.9.2014 na platenie výživného, spláca aj ďalšie dve pôžičky, ktoré si zobral ešte počas trvania manželstva pre potreby spoločnej domácnosti a takto mesačné splátky úverov predstavujú spolu 256,65 Eur. Napriek uvedenému sa snaží deťom prispievať aj nad rámec stanovenej vyživovacej povinnosti, chodí s deťmi často na výlety, deťom kupuje darčeky na sviatky, synovi prispel na mobil, kupuje deťom oblečenie a pod. Otec poukázal na to, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia a nedomnieva sa, že aj matka prispieva rovnakou sumou. Má za to, že doterajšia suma výživného nie je adekvátna jeho osobným a zárobkovým pomerom, rovnako ani oprávneným potrebám maloletých detí. Poukázal tiež na to, že on nevlastní žiaden majetok a býva v podnájme a matka detí je vlastníčkou rodinného domu a priľahlých pozemkov a jej príjem je zhruba o 250,-Eur vyšší ako príjem otca. Spochybnil matkou predložené inzeráty; poukázal na to, že v jeho súčasnej práci má síce nízky príjem, ale má benefit v užívaní služobného auta aj na súkromné účely a vzhľadom na jeho vek už jeho veková kategória je pre zamestnávateľov nezaujímavá. Matka maloletých detí nesúhlasila s návrhom otca na zníženie výživného a žiadala návrh otca v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na to, že k zmene pomerov došlo aj strane maloletých detí, maloletý K. prešiel na strednú školu a maloletá M. nastúpila na 2. stupeň ZŠ, čo by skôr odôvodňovalo zvýšenie výživného. Ale ona nežiada zvýšiť výživné, ale žiada, aby súd prihliadol aj na to, že na strane detí došlo k zmene pomerov a zvýšeniu výdavkov. Matka sa domnieva, že nie je pravdou, že by nebolo v schopnostiach a možnostiach otca platiť doterajšie určené výživné. Poukázala na to, že otec detí je živnostníkom a je možné, že si účelovo znížil svoj príjem, pretože za prácu, ktorú on vykonáva, sa dá zarábať aj 800,- až 1.000,-Eur mesačne a predložila súdu kópiu inzertných novín s dvoma ponukami práce vodičov. Matka ďalej uviedla, že nie je pravdou, že by sa otcovi detí zvýšili náklady bývania, pretože v čase poslednej úpravy výživného otec býval u svojich rodičov len 2 týždne, inak býval v prenajatej garsónke. Matka zhodne uviedla, že je pravdou, že otec s deťmi chodí často na výlety, že im kupuje nejaké veci a pod., ale ona ani deti to od neho nežiadajú, z toho výživného a svojich príjmov ona deti vyživí, ona uzná čo deti potrebujú, od otca detí nič nežiadala. Myslí si, že otcom uvádzaný zárobok je nepravdivý, okrem toho na trhu práce je dosť práce, ona našla dva inzeráty, alebo by otec mohol chodiť pracovať na týždňovky alebo dvojtýždňovky. Matka uviedla, že ona zarába v priemere 759,27 Eur mesačne netto, maloletý K. je žiakom 2. ročníka H. akadémie v K., má aj cestovné výdavky a maloletá M. je žiačkou 5. ročníka ZŠ. Matka predložila súdu rozpis výdavkov na deti, ktoré vyčíslila priemernou sumou 189,-Eur mesačne na mal. K. a 99,- Eur mesačne na mal. M., do ktorých výdavkov zahrnula poistky, mobil, cestovné, vreckové, desiate, školu, oblečenie, drogériu, lieky, voľný čas. V závere zdôraznila, že v rozvodovom konaní otec súhlasil s doterajším výživným v sume 300,-Eur mesačne na obe deti, čo sa dá chápať aj tak, že nechce, aby sa komplexne skúmali jeho príjmy, pretože by sa mohlo zistiť, že je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť aj vyššie výživné. Poukázala tiež na to, že pôsobí nedôveryhodne, ak otec deklaruje mesačný príjem len cca 380,-Eur, a že si musel zobrať pôžičku, nakoľko banka by osobe s takým príjmom pôžičku neposkytla. Taktiež sa vzájomne vylučujú otcom uvádzané nízke príjmy a deklarované vysoké výdavky vysoko presahujúce jeho príjmy a ak by bol finančne v mínuse, tak by si nemohol dovoliť chodiť s deťmi po výletoch a kupovať im tak často darčeky. Zdôraznila judikatúru súdov, že ak má rodič možnosť zarobiť viac ako je jeho aktuálny príjem, má sa pri určovaní výživného vychádzať z možného potencionálneho zárobku a nie z deklarovaného. Kolízny opatrovník uviedol, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí a otec by mal vyvíjať maximálne úsilie pre zabezpečenie si finančných prostriedkov a nie spoliehať sa na úvery. Poukázal tiež na to, že na strane detí došlo k zmene pomerov a matka ani nepožiadala o zvýšenie výživného. Kolízny opatrovník odporučil návrh otca na zníženie výživného zamietnuť. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil faktúry otca a zmluvy o spotrebiteľských úveroch s prílohami, zmluvu o pôžičke, splátkový kalendár, lustrácie v SP, výpis zo ŽR, potvrdenie o príjme matky, potvrdenie o PnD, daňové priznania otca za rok 2014 a 2013, potvrdenie o návšteve školy, potvrdenie o príjme matky, rozpis výdavkov, kópie inzertného časopisu, výpis so ŽR, faktúry, obsah pripojeného spisu sp.zn.XXP/XXX/XXXX a zistil nasledovný skutkový stav : Maloleté deti K. a M. pochádzajú z manželského vzťahu ich rodičov, ktoré manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 30.5.2014, č.k. XXP/XXX/XXXX-XX, právoplatným dňa
10.6.2014 a súčasne bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle ktorej boli maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na výživu mal. K. sumou 170,-Eur mesačne a na výživu mal. M. sumou 130,-Eur mesačne. Z pripojeného rozvodového spisu bolo zistené, že v tom čase mal maloletý K. necelých XX rokov, bol žiakom 9. ročníka ZŠ a matka poukazovala na to, že maloletý bude od 09/2014 navštevovať H. akadémiu v K., s čím bude mať zvýšené výdavky. Maloletý vtedy navštevoval bezplatné záujmové krúžky, stravoval sa v škole, nosil okuliare, užíval lieky na alergiu s doplatkom 2,-Eurá a pod. Maloletá M. mala vtedy 9 a 3 rokov a bola žiačkou 3. ročníka ZŠ. Navštevovala bezplatné záujmové krúžky, bola zdravá, mala veku primerané výdavky. Matka deťom platila poistky, K. po 10,39 Eur mesačne a M. po 11,20 Eur mesačne. Matka s deťmi bývala v rodinnom dome, ktorého bola podielovou spoluvlastníčkou titulom darovania. Priemerný čistý mesačný príjem matky zisťovaný z obdobia od 05/2013 do 04/2014 bol vtedy 664,71 Eur. Splácala tri pôžičky. Otec maloletých detí vtedy býval v prenajatej garsónke, kde platil nájom 150,-Eur mesačne. Pracoval ako živnostník, vykonával prácu kuriéra a podľa vlastného udania dosahoval príjem cca 750,-Eur mesačne, z čoho si platil odvody na sociálne poistenie 133,42 Eur mesačne a na zdravotné poistenie 57,-Eur mesačne. Platil si dve poistky a splácal tri úvery, spolu úvery v sume 185,- Eur mesačne. Podľa daňového priznania za rok 2013 dosiahol príjmy zo živnosti 10.136,22 Eur, jeho výdavky predstavovali 6.252,92 Eur, jeho základ dane čiastkový predstavoval 3.883,30 Eur a jeho základ dane bol 147,36 Eur. V tom čase vrátil matke matky detí dar - podiel 1 na rodinnom dome. Maloleté deti bývajú s matkou, s otcom sa pravidelne stretávajú. Otec sa deťom venuje, prispieva deťom i mimo bežného výživného, chodieva s deťmi na výlety, v rámci svojich možností im kupuje veci. V súčasnosti má maloletý K. XX rokov a je žiakom 2. ročníka H. akadémie v K.. Stravuje sa doma, jeho cestovné výdavky predstavujú 28,-Eur mesačne. Navštevuje futbalový krúžok, ktorý je bezplatný. Maloletý je epileptik, užíva liehy hradené poisťovňou, 2x ročne chodí na kontroly. Má alergiu, užíva lieky hradené poisťovňou, nosí okuliare. Maloletá M. má XX rokov a je žiačkou 5. ročníka ZŠ. Stravuje sa doma. Navštevuje folklórny krúžok, ktorý je bezplatný. Je zdravá. Matka detí je rozvedená, spolu s deťmi býva v rodinnom dome, ktorý je v jej vlastníctve titulom darovania. Náklady bývania vyčíslila sumou 200,-Eur mesačne. Matka pracuje ako operátor výroby s priemerným čistým mesačným príjmom podľa potvrdenia jej zamestnávateľa zisťovaným z obdobia po rozvode od 06/2014 do 09/2015 vo výške 772,51 Eur. Poberá prídavky na dve deti spolu 47,04 Eur mesačne. Okrem týchto dvoch detí nemá matka iné vyživovacie povinnosti. Je vlastníčkou rodinného domu, v ktorom s deťmi býva, iný majetok väčšej hodnoty nevlastní. Otec detí býva v prenajatom 2-izbovom byte, jeho náklady bývania predstavujú 230,-Eur mesačne. Je živnostníkom, pracuje ako kuriér. Podľa vlastného udania zarába v priemere 500,-Eur mesačne brutto, z čoho si mesačne platí zákonné odvody na sociálne poistenie 136,57 Eur a na zdravotné poistenie 57,68 Eur. Podľa jeho daňového priznania za rok 2014 jeho príjmy zo živnosti predstavovali 6.541,84 Eur, výdavky predstavovali 4.896,65 Eur, základ dane čiastkový predstavoval 1.645,19 Eur a základ dane znížený o nezdaniteľné časti predstavoval 0,-Eur. Z predložených faktúr vyplynulo, že za kuriérske služby do apríla 2014 fakturoval odberateľovi Q. X. - X. a od 05/2014 ich fakturuje odberateľovi Q. s.r.o. Po rozvode manželstva, dňa 24.9.204 si otec zobral z K. banky a.s. úver v sume X.XXX,-Eur, o ktorom uviedol, že si ho zobral za účelom platenia výživného na maloleté deti. Otec spolu spláca tri pôžičky, spolu v sume po cca 256,-Eur mesačne. Otec nevlastní žiaden majetok väčšej hodnoty, má možnosť užívať služobné auto na súkromné účely. Okrem týchto dvoch detí nemá otec iné vyživovacie povinnosti. Podľa § 62 ods. 1-5 Zákona o rodine ( z.č. 36/2005 Z.z.) plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa § 65 ods.1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. V zmysle § 78 ods. 1 veta prvá, ods.2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov. V danej veci mal súd za to, že návrh otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom je dôvodný, hoci nie v takom rozsahu ako otec navrhoval znížiť výživné. Vyživovacia povinnosť otca k deťom bola naposledy upravená rozvodovým rozsudkom zo dňa 30.5.2014. Odvtedy síce neprešla dlhá doba, ale možno konštatovať, že na strane účastníkov odvtedy došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu doterajšej úpravy vyživovacej povinnosti. Je pravdou, že na strane detí došlo k zmene pomerov v tom, že maloletý K. sa od septembra 2014 stal žiakom strednej školy a maloletá M. od septembra 2015 prešla na druhý stupeň ZŠ, ktoré zmeny by bez iných skutočností sami osebe boli skôr dôvodom na zvýšenie vyživovacej povinnosti, ale k zmenám pomerov odôvodňujúcich zníženie vyživovacej povinnosti otca k deťom došlo na strane oboch rodičov; a to jednak zvýšením príjmových pomerov matky, čím sa zvýšili jej schopnosti a možnosti prispievať na výživu detí a súčasne znížením príjmových pomerov otca, ktoré naopak spôsobujú zníženie je schopnosti prispievať na výživu detí. Okrem toho už v rámci rozvodového konania, kedy bol maloletý K. žiakom 9. ročníka ZŠ, poukazovala matka na to, že od septembra 2014 nastúpi maloletý na strednú školu, s čím budú zvýšené výdavky a možno preto usudzovať, že výživné bolo rodičovskou dohodou upravené už s prihliadnutím na túto zmenu pomerov, ktorá mala v krátkej dobe po rozvode nastať. Súd ďalej zdôrazňuje, že vyživovaciu povinnosť k deťom majú obaja rodičia podľa ich schopností a možností a zmena vzájomného pomeru ich schopností a možností je tiež dôvodom pre zmenu úpravy vyživovacej povinnosti. V čase poslednej úpravy výživného sa vychádzalo z priemerného čistého mesačného príjmu matky pred rozvodom zisťovaným z obdobia od 05/2013 do 04/2014 vo výške 664,71 Eur mesačne netto. Odvtedy sa zlepšili príjmové pomery matky a jej súčasný priemerný čistý mesačný príjem zisťovaný z obdobia po rozvode účastníkov od 06/2014 do 09/2015 predstavuje 772,51 Eur mesačne netto. Teda možno konštatovať, že na jej strane došlo k zvýšeniu príjmu o 107,80 Eur mesačne viac. Na druhej strane sa pri rozvode vychádzalo z príjmu otca, ktorý vtedy podľa daňového priznania za rok 2013 dosiahol hrubé príjmy zo živnosti 10.136,22 Eur, čo je v prepočte 844,68 Eur mesačne brutto, ale podľa daňového priznania za rok 2014 dosiahol hrubé príjmy zo živnosti len v sume 6.541,84 Eur, čo je v priemere 545,15 Eur mesačne brutto, ktoré zistenie korešponduje aj s otcom predloženými faktúrami. Z uvedenej sumy si otec detí ako živnostník musí ešte platiť zákonné odvody na sociálne a zdravotné poistenie. Možno teda konštatovať, že na strane otca došlo k zníženiu jeho príjmových pomerov. Je teda zrejmé, že napriek zmenám pomerov na strane detí, už nie je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu detí doterajším určeným výživným. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodiča, ale nemôže na úkor povinného rodiča žiť nad svoje pomery a pomery povinného rodiča, čo je aj v danej veci, kedy si otec musel dokonca zobrať úver, aby mohol platiť určené výživné, keďže platenie doterajšieho určeného výživného nie je v jeho schopnostiach a možnostiach. Účelom výživného je hradiť odôvodnené potreby detí a nie finančne likvidovať povinného rodiča. Súd zdôrazňuje, že výživné má spotrebný charakter a je určené na úhradu odôvodnených potrieb detí. Sama matka vyčíslila mesačné výdavky na maloletého K. spolu sumou 189,- Eur mesačne a na maloletú M. sumou 99,-Eur mesačne, v ktorej sume však matka ešte nezahrnula výdavky na bývanie. Ako už bolo vyššie konštatované, na výživu detí prispievajú obaja rodičia podľa svojich schopností a možností. Preto s poukazom na uvedené, zistenú zmenu pomerov na strane všetkých účastníkov konania, zákonnú požiadavku prispievania na výživu detí oboma rodičmi, mal súd za to, že znížené výživné zo strany otca k maloletému K. na sumu 125,-Eur mesačne a k maloletej M. na sumu 90,-Eur mesačne, aj s prihliadnutím na náklady bývania, ktoré matka do rozpisu výdavkov nezahrnula, zodpovedá zistenej zmene pomerov a súčasne zodpovedá úhrade odôvodnených potrieb detí zo strany otca ako jedného z rodičov povinných vyživovať deti. Pri rozhodovaní súd prihliadol tiež na to, že u otca sa jedná o zodpovedného rodiča, pretože ten sa o deti zaujíma, stretáva sa s nimi, venuje sa im, chodí s nimi na výlety, snaží sa v rámci svojich možností deťom kupovať darčeky a veci aj mimo určeného výživného, na platenie výživného si dokonca zobral úver a pod. Súd má za to, že znížené výživné zo strany otca za daného skutkového stavu je zodpovedajúce zistenej zmene
pomerov a súčasne postačujúce na úhradu odôvodnených potrieb detí zo strany otca popri existujúcej aj vyživovacej povinnosti matky, preto súd rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Otcom požadované zníženie výživného na ešte nižšie sumy už považoval súd za nedôvodné, ktoré by už nekorešpondovalo so zistenou zmenou pomerov, a to najmä prechodom maloletého K. na strednú školu a prechodom maloletej M. na druhý stupeň ZŠ. Nižšie výživné zo strany otca k deťom by už mohlo ohroziť uspokojovanie ich odôvodnených potrieb a nepomerne by zaťažovalo matku detí ako druhého rodiča majúceho tiež vyživovaciu povinnosť. V tejto súvislosti súd pripomína, že rodič by mal v rámci svojich možností vyvíjať maximálne úsilie tak, aby si mohol riadne plniť svoju rodičovskú povinnosť a prispievať na výživu svojich detí tak, aby ich výživa nebola ohrozená a mohli byť uspokojené odôvodnené potreby detí. Okrem toho výživné na maloleté deti by malo mať prednosť pred inými výdavkami rodiča. Keďže otec nepožadoval zníženie jeho vyživovacej povinnosti k maloletým deťom od začatia súdneho konania a navrhol znížiť výživné od rozhodnutia súd, súd vyživovaciu povinnosť otca k maloletým deťom znížil s účinnosťou od 1.11.2015, teda od začiatku mesiaca, v ktorom bolo rozhodnuté o znížení výživného. O trovách konania rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p., v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne /trojmo/.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.). Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods.1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu. Toto rozhodnutie je v časti o výživnom predbežne vykonateľné.