Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_5C-325-2015.pdf
PDF · 113.95 KB
Case nature
Area
Subarea
5C/325/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Jarmilou Kasanovou v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS, a.s., so sídlom Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpený advokátom JUDr. Vratislavom Šteffekom, so sídlom Nám. Martina Benku 6, Bratislava proti žalovanému: F. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXX/XXX, Ž. S. A., toho času v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici, o návrhu na zaplatenie sumy 550 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 398 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne počítaný od 09.04.2013 do zaplatenia, v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
Súd čo do zvyšku návrh žalobcu z a m i e t a.
Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z trov na zaplatenom súdnom poplatku vo výške 7,88 € a trov právneho zastúpenia vo výške 25,55 € a zaplatiť ich do rúk právneho zástupcu žalobcu JUDr. Vratislava Šteffeka, v lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
odôvodnenie:
Žalobca sa podaným návrhom doručeným Okresnému súdu Žiar nad Hronom dňa 06.08.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 550 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 550 € od 09.04.2013 do zaplatenia titulom nesplatenej časti poskytnutého úveru a zaplatenia sumy 92,40 € titulom zmluvnej pokuty. Návrh odôvodnil tým, že dňa 27.11.2012 uzavrel so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 420123588, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 400 € za odplatu vo výške 152 €, pričom žalovaný sa celkovú čiastku 552 € zaviazal uhradiť v 13-tich mesačných splátkach, so splatnosťou prvých troch vo výške 2 € a zvyšných 10-tich vo výške 54,60 €. Vzhľadom na porušenie povinnosti žalovaným splácať úver riadne a včas, zosplatnil úver ku dňu 08.04.2013 a voči žalovanému si podaním návrhu na súd uplatnil dlžnú sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutým úverom s odplatou v sume 552 € a do podania návrhu uhradenou čiastkou 2 €.
Podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.12.2014 vzal žalobca návrh v časti o zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 92,40 € späť a konanie v tejto časti žiadal zastaviť. O procesnom podaní žalobcu súd osobitne nerozhodoval a čiastočné späťvzatie návrhu vybavil vydaním platobného rozkazu č. k. 7Ro/684/2014 - 18 zo dňa 22.01.2015 v rozsahu, ktorý vyplýval zo žalobcom uskutočneného čiastočného späťvzatia návrhu pred vydaním tohto platobného rozkazu. V konaní nasledujúcom po vydaní predmetného platobného rozkazu bol predmetom konania žalobcom upravený posledný návrh, t. j. zaplatenie sumy 550 € s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 550 € od 09.04.2013 do zaplatenia.
Nakoľko sa platobný rozkaz žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk, súd tento uznesením č. k. 7Ro/684/2014 - 35 zo dňa 07.08.2015 zrušil v plnom rozsahu s poukazom na § 173 ods. 2 O.s.p a vo veci nariadil pojednávanie.
V štádiu konania pred začatím pojednávania vo veci samej, súd po zistení, že žalovaný sa nachádza v Ústave na výkon väzby a trestu odňatia slobody v Banskej Bystrici tomuto doručil návrh na vyjadrenie, pričom žalovaný k návrhu uviedol, že sumu 2 € nikomu neplatil, naopak pri podpise zmluvy mu bola stiahnutá suma 50 € ako prvá splátka úveru a podľa uzavretej zmluvy mal žalobcovi zaplatiť sumu 700 € a nie sumu 550. K obrane žalovaného žalobca uviedol, že z prehľadu súdu doručeného splátkového kalendára vyplýva, že žalovanému bola na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytnutá suma 400 € a žalovaný na jeho splatenie zaplatil len prvú splátku vo výške 2 €. Ďalej uviedol, že so žalovaným uzavrel aj inú zmluvu, a to zmluvu o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 27.11.2012, ktorá je samostatným právnym úkonom. Predmetom tejto zmluvy bolo poskytovanie konzultačných a nadštandardných služieb spočívajúcich v starostlivosti o žalovaného ako klienta („Domáci servis“) a za poskytnutie týchto služieb sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške 163,80 € v troch mesačných splátkach po 54,60 €. Na predmetnú zmluvu žalovaný uhradil sumu 54,60 € hneď pri podpise zmluvy dňa 27.11.2012.
Žalobca a jeho právny zástupca sa pojednávania nariadeného na deň 09.11.2015 nezúčastnili, hoci naň boli predvolaní riadne a včas, svoju neúčasť ospravedlnili za súčasného vyjadrenia súhlasu s tým, aby súd o veci rozhodol v ich neprítomnosti. Súd v záujme hospodárnosti konania prejednal vec v ich neprítomnosti, keď pritom v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 420123588 zo dňa 27.11.2012 v spojení s obchodnými podmienkami, predžalobnou upomienkou - výzvou k úhrade dlžnej sumy zo dňa 14.10.2013 v spojení s podacím hárkom, oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 30.10.2013 v spojení s podacím hárkom a zmluvou o poskytovaní domáceho servisu zo dňa 27.11.2012.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 1 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 ods. 8 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
Podľa § 2 písm. a), b) a c) Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, iným veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, v rámci svojej podnikateľskej činnosti, s výnimkou banky, pobočky zahraničnej banky a finančnej inštitúcie podľa osobitného predpisu, okrem takej finančnej inštitúcie, ktorej nebolo udelené povolenie na činnosť Národnou bankou Slovenska.
Podľa § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
Podľa § 9 ods. 6 Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.
Podľa § 11 ods. 1 písm. a) Zákona o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
V prejednávanej veci súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrh žalobcu je v prevažnej časti dôvodný.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca ako veriteľ uzavrel so žalovaným ako dlžníkom dňa 27.11.2012 zmluvu o úvere (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 400 € za odplatu vo výške 152 €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť žalobcovi spolu sumu vo výške 552 € v 13-tich mesačných splátkach, z ktorých prvé 3 sú splatné vo výške 2 € mesačne a zvyšných 10 vo výške 54,60 € mesačne s dátumom splatnosti prvej splátky 10-teho dňa po uzavretí zmluvy a ďalších splátok k 30-temu dňu po splatnosti predchádzajúcej splátky s tým, že doporučený termín úhrady splátok je 30. deň v mesiaci. V zmluve bolo dojednané, že úver je poskytnutý za celkový úrok vo výške 20 % z istiny, odmena za poskytnutie úveru je vo výške 18% z istiny, priemerná RPMN ku dňu podpisu zmluvy je vo výške 46,35 bez uvedenia konkrétnej jednotky a RPMN je v bode 1 Obchodných podmienok uvedená vo výške 67,70 % (všetko pri úvere poskytnutom na 13 mesiacov). V zmysle dojednania v bode 2 Obchodných podmienok je konečnou splatnosťou úveru uhradenie poslednej splátky veriteľovi, pričom doba trvania úveru je od uzavretia zmluvy o úvere do konečnej splatnosti úveru.
Z predžalobnej upomienky (výzvy na úhradu dlžnej sumy) zo dňa 14.10.2013 v spojení s oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 30.10.2013 vyplynulo, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením splátok, preto žalobca s poukazom na dojednanie v bode 1 prvá veta Obchodných podmienok úver zosplatnil ku dňu 08.04.2013 a k tomuto dátumu požiadal žalovaného o vrátenie celej dlžnej sumy. Z obsahu návrhu súd zistil, že žalovaný ku dňu podania návrhu na súd zaplatil sumu 2 €.
Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že dňa 27.11.2012 uzavrel žalobca ako poskytovateľ so žalovaným ako klientom aj ďalšiu zmluvu, a to zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, na základe
ktorej sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému konzultačné a nadštandardné služby, tzv. domáci servis spočívajúci v starostlivosti o klienta pri poskytnutí úveru na základe zmluvy o úvere č. 420123588 zo dňa 27.11.2012, zaplatenie dlžnej sumy z ktorej zmluvy je predmetom tohto konania. Za domáci servis sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi odmenu v celkovej výške 163,80 € v troch mesačných splátkach po 54,60 €, splatných pri preberaní splátok úveru v zmysle zmluvy o úvere.
Zo špecifikácie úveru poskytnutého na základe zmluvy o úvere (ktorá špecifikácia je súčasťou vyjadrenia žalobcu zo dňa 05.11.2015) vyplynulo, že žalovaný zaplatil len prvú dojednanú splátku úveru vo výške 2 €. Pokiaľ ide o zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, žalovaný zaplatil tiež len jednu splátku dojednanej odmeny vo výške 54,60 €.
Predmetom tohto konania je len pohľadávka žalobcu vzniknutá z titulu nesplateného úveru na základe zmluvy o úvere zo dňa 27.11.2012.
I keď sporná zmluva o úvere predstavuje tzv. absolútny obchodný záväzkový vzťah (§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka), je zrejmé, že predmetná zmluva je súčasne spotrebiteľskou zmluvou a na žalovaného je potrebné hľadieť ako na spotrebiteľa, pretože pri jej uzavieraní nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, teda na právny vzťah založený zmluvou o úvere je potrebné aplikovať aj príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách (§ 52 a nasl. Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu uvedený záver vyplýva zo skutočnosti, že tzv. spotrebiteľské zmluvy (i keď sú upravené v Občianskom zákonníku) nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len na občianskoprávne vzťahy, naopak príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ bez ohľadu na to, či ide o občianskoprávny alebo obchodnoprávny vzťah (vyplýva to najmä z toho, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách sú systematicky zaradené vo všeobecnej časti Občianskeho zákonníka, a teda nepredstavujú osobitný zmluvný typ zo záväzkovej časti). Preto na právny vzťah žalobcu a žalovanej založený zmluvou o úvere aplikoval súd ustanovenia Občianskeho zákonníka (týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv) a ustanovenia Obchodného zákonníka (čo sa týka konkrétnych práv a povinností). Ustanovenie § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy) je potrebné vykladať v súlade s obsahom smernice 93/13/EHS v zmysle princípu tzv. nepriameho účinku smernice, podľa ktorého súd je povinný vykladať vnútroštátne právo v súlade s cieľmi, ktoré boli sledované touto smernicou - táto sa nevzťahuje len na zmluvy podľa Občianskeho zákonníka (ako to vyplýva z uvedeného § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ale na všetky zmluvy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Uzavretú zmluvu súd zároveň podriadil aj pod právny režim zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy, nakoľko spotrebiteľským úverom sa na účely tohto zákona považuje (o.i.) aj dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru (§ 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch). Pokiaľ ide o spornú zmluvu, žalovaný má s poukazom na § 2 písm. a) citovaného zákona postavenie spotrebiteľa, keďže pri jej uzavretí nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a žalobca má s poukazom na § 2 písm. b) citovaného zákona postavenie veriteľa, keďže do právneho vzťahu so žalovanou vstupoval ako právnická osoba poskytujúca spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
Vyhodnotením vykonaných dôkazov súd dospel k záveru, že zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto určuje ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to uvedenie doby trvania zmluvy o úvere a termín konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona), údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov (§ 9 ods. 2 písm. j) citovaného zákona) a uvedenie výšky, počtu a termínov, splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona). V zmluve nie je jednoznačným a zrozumiteľným spôsobom dojednané kedy nastane konečná splatnosť úveru, keď zmluva ustanovuje splatnosť prvej splátky 10-teho dňa po uzavretí zmluvy a splatnosť ďalších splátok k 30-temu dňu po splatnosti predchádzajúcej splátky, pričom takto dojednaná splatnosť jednotlivých splátok vždy pripadne na iný kalendárny deň v mesiaci. V zmluve je zároveň doporučený deň splatnosti pravidelnej mesačnej splátky k 30-temu dňu v mesiaci. Uvedené dva spôsoby určenia termínu splatnosti úveru si navzájom odporujú, a teda nie je jednoznačne dojednané, kedy (ktorým dňom) nastane konečná splatnosť úveru. Pokiaľ ide o dojednanie RPMN, táto je uvedená v Obchodných podmienkach, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, vo výške 67,70 %. Keďže ide o predtlačený formulár (bez možnosti zmeny jeho obsahu), takto paušálne dojednanú RPMN (bez vzťahu ku konkrétnym sumám a podmienkam spornej
zmluvy) nemožno považovať za splnenie podmienky uvedenia RPMN v zmluve. Zmluva neobsahuje ani údaj o výške, počte a termíne splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, dojednaná je len celková suma splátok (3x 2 €; 10x 54,60 €) bez bližšej špecifikácie aká časť splátky bude použitá na zaplatenie istiny, úroku (resp. odplaty žalobcu) a ďalšie poplatky. Splnenie tejto náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nie je možné nahradiť uvedením celkovej výšky splátky, ani keď z iných ustanovení zmluvy vyplýva výška úroku, prípadne odplaty. Vzhľadom na absenciu vyššie uvedených náležitostí sa úver s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch považuje za bezúročný a bez poplatkov. Dokazovanie ohľadom splnenia ďalších náležitosti zmluvy (ročná úroková sadzba, priemerná PRMN a iné) nebolo potrebné, keď nedostatok čo len jednej z náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere vymedzených v § 9 ods. 2 má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy.
Pokiaľ ide o obranu žalovaného proti návrhu spočívajúcu v tom, že žalobcovi zaplatil sumu 50 €, a nie tvrdenú sumu 2 €, súd túto obranu vyhodnotil ako nedôvodnú. Z výsledkov vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že účastníci konania uzavreli v ten istý deň 27.11.2012 dve zmluvy, a to zmluvu o úvere a zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, pričom v každej z týchto zmlúv osobitným spôsobom dojednali vzájomné práva a povinnosti. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, že by preukázal, že na splatenie úveru zaplatil sumu 50 €, naopak vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na jeho splatenie plnil riadne a včas len jednu splátku vo výške 2 €. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že zaplatil sumu 50 €, resp. že táto suma mu bola „stiahnutá“ už pri podpise zmluvy, žalovaný mal zrejme na mysli plnenie na zmluvu o poskytovaní domáceho servisu, kde preukázateľne z jeho strany došlo k úhrade sumy 54,60 € v deň uzavretia tejto zmluvy. Uvedené vyplynulo zo špecifikácie pohľadávky žalobcu z jednej aj z druhej zmluvy, ktorá špecifikácia bola prílohou jeho vyjadrenia zo dňa 05.11.2015. Zaplatenie sumy 54,60 € žalovaným však súd v predmetnom konaní nemohol vziať do úvahy (v zmysle započítania na žalovaný dlh), keďže predmetom tohto konania je len zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy o úvere, kde žalobca preukázateľne eviduje iba jednu zaplatenú splátku vo výške 2 €.
Keďže žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 400 € a žalovaný preukázateľne zaplatil len sumu 2 €, žalobca má vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť ním poskytnutého úveru nárok na zaplatenie sumy 398 € (400 € - 3 € = 398 €) s príslušenstvom. V tejto časti bol návrh žalobcu dôvodný.
Nakoľko predmetom konania bolo zaplatenie sumy 550 € s príslušenstvom, súd čo do zvyšku (152 € s príslušenstvom) návrh zamietol.
Žalovaný je v omeškaní s plnením peňažného dlhu, preto súd prisúdil žalobcovi aj úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 398 € od 09.04.2013 do zaplatenia. Pri určení výšky úroku z omeškania vychádzal súd zo základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá ku dňu 09.04.2013 (prvý deň omeškania žalovaného s dlžnou sumou, t.j. deň nasledujúci po zosplatnení dlžnej sumy) predstavovala 0,75 % ročne (0,75 % + 8 % = 8,75 %), žalobcovi tak vzniklo právo na úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne. Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 vzhľadom na prechodné ustanovenie § 10c uvedeného nariadenia, ktoré určuje, že ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Vo veci bol úspešnejší žalobca, ktorému vzniklo právo na náhradu pomernej časti trov konania. Súd pri určení pomeru úspechu v konaní vychádzal zo žalovanej istiny. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 642,40 € (istina 550 € + zmluvná pokuta 92,40 €). Žalobca bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 398 €, čo je v percentuálnom vyjadrení 61,95 % zo žalovanej sumy 642,40 €, žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 244,40 € (zamietnutie návrhu v časti 152 €, zastavenie konania zavinením žalobcu v časti 92,40 €), čo predstavuje úspech žalovaného 38,05 %. Čistý úspech žalobcu potom predstavuje 23,90 % (61,95 % mínus 38,05 %). Preto súd priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov na zaplatenom súdnom poplatku z návrhu v rozsahu 7,88 € (23,90 % zo sumy 33 €) a z trov
právneho zastúpenia za nasledovné účelne vynaložené úkony právnej pomoci: 1) príprava a prevzatie zastúpenia dňa 01.08.2014 v sume 36,52 € (pri základe určenom podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, 13a ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška“) + 8,04 € režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky), spolu 44,56 €, 2) podanie návrhu na súd dňa 06.08.2014 v sume 36,52 € + 8,04 € režijný paušál, spolu 44,56 €, čo je na trovách právneho zastúpenia 89,12 € + 20% DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky) celkovo suma 106,94 €, z čoho 23,90 % činí 25,55 €.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť prisúdenú náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia právnemu zástupcovi žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 - tich dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1 prvá veta O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. rozhodlo sa vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, nepodal sa návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, rozhodlo sa bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, bol odvolacím súdom schválený zmier, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo vec, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. týkajú sa podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., účastník konania ich bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa, f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok).