Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6C-333-2015.pdf
PDF · 85.96 KB
Case nature
Area
Subarea
6C/333/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred sudcom Mgr. Daliborom Miľanom v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a. s., so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, proti žalovanej B. S., nar XX. XX. XXXX, trvale bytom T. J. XXXX/XX, XXX XX T., t. č. na neznámom mieste, občianke SR, zast. opatrovníčkou Teréziou Pečkovou, zam. Okresný súd Zvolen ako súdny tajomník, o zaplatenie sumy 901,04 Eur s prísl.,
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Súd n e p r i z n á v a žalovanej náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobca sa svojim žalobným návrhom domáhal voči žalovanej zaplatenia súm: 901,04 Eur, 580,40 Eur, 694,40 Eur, 295,92 Eur, 488,90 Eur, 921,44 Eur, 840,12 Eur a úroku z omeškania z jednotlivých súm vo výške 8,75 % ročne a 8,50 % od konkrétnych dátumov rozdielnych u každej sumy do dňa zaplatenia. Pre prípad úspechu v konaní si uplatnil náhradu trov konania.
Stanovisko žalovanej sa súdu nepodarilo zistiť, pretože na adrese trvalého pobytu sa nezdržiava - z tohto dôvodu jej bol ustanovený aj opatrovník na zastupovanie v celom konaní až do právoplatného skončenia sporu.
Súd na základe skutočností obsiahnutých v odôvodnení podaného žalobného návrhu, ako aj listinných dôkazov a to rozsudku Okresného súdu Zvolen 2T/195/2013 zo dňa 12. 11. 2013, úverových zmlúv 4206028576, 4208078550, 4208111138, 4208132182, 4208138808, 4209015586 a 4209054905, úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a. s. - DUO, reklamného letáku, výpisu z obchodného registra, ako aj ďalších listinných a ostatných dôkazov, zistil tento skutkový stav:
Tak, ako to vyplýva z rozsudku Okresného súdu Zvolen 2T/195/2013, kde bola žalovaná uznaná vinnou zo zločinu úverového podvodu podľa § 222 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona, uzatvorila táto jednak vo svojom mene, ako aj bez vedomia súhlasu (poškodených) W. U., nar. XX. XX. XXXX, M. O., nar. XX. XX. XXXX, M. O., nar. XX. XX. XXXX, Y. I., nar. XX. XX. XXXX, B. V., nar. XX. XX. XXXX úverové zmluvy zhora špecifikované, pričom po poskytnutí jednotlivých úverových súm tak, ako boli tieto špecifikované v každej z nich konkrétnou výškou, neboli následne realizované žiadne úverové splátky. Vo všetkých prípadoch žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru z ÚZ 1 - ÚZ 7, z čoho v dôsledku bol klient povinný zaplatiť svoj dlh jednorazovo. Tento postup žalobcu bol v súlade s úverovými zmluvami a platnými právnym poriadkom a to § 565 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o tom, že ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté, alebo v rozhodnutí určené.
Zo strany 4 predmetného trestného rozsudku je zrejmé, že v súlade so zákonným ustanovením § 51 ods. 4 písm. c/ Trestného zákona súd uložil povinnosť obvinenej (žalovanej) spočívajúcu v príkaze zaplatiť žalobcovi spôsobenú škodu vo výške 7.565,- Eur. Uvedená čiastka podľa predložených listinných dôkazov a fotokópií úverových zmlúv je súčtom reálne poskytnutých úverových súm žalovanej, ktorá tieto uzavrela či už vo svojom mene alebo v mene poškodených osôb (1.300,- Eur + 1.000,- Eur + 1.150,- Eur + 540,- Eur + 1.000,- Eur + 1.300,- Eur + 1.275,- Eur). Z uvedeného je zrejmé, že už bolo rozhodnuté súdom v inom konaní o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumy ktoré boli reálne z titulu spotrebiteľských úverov žalobcom aj poskytnuté.
Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
Podľa § 51 Občianskeho zákonníka, účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
Podľa § 1 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného do 11. 06. 2010) tento zákon upravuje práva a povinností súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 1 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie, alebo do 3 mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo, d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálne miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase rozhodovania, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúceho právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 10 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase rozhodovania, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v podobných prípadoch. Pri posudzovaní podobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných záväzkov a lehotu splatnosti. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
Predmetnú zmluvu súd podrobil kontrole, či obsahuje všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. a zistil, že neobsahuje zákonnú podmienku podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva teda neobsahuje rozčlenenie splátok úveru tak, aby bolo zrejmé, aká čiastka z celkovej výšky splátky predstavuje istinu, aká čiastka predstavuje úrok a aká čiastka predstavuje prípadné iné poplatky. Je nepostačujúce uviesť len celkovú výšku splátky. Súd pri výklade predmetných ustanovení aplikoval tzv. legálny výklad (dôvodová správa) k predmetnému ustanoveniu, kde zákonodarca bližšie špecifikoval svoj úmysel a to, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky), vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Z uvedeného vyplýva, že každý z atribútov vyjadrený v zákone slovami suma, počet a termíny splátok, sa viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i úrokom a tiež k prípadným poplatkom. Takýto rozpis splátok úveru v dotknutej zmluve absentuje.
S poukazom na zhora citované zákonné ustanovenie, ako aj uvedené skutočnosti, súd mal za to, že v tomto prípade predmetné spotrebiteľské úvery boli poskytnuté bez úrokov a bez poplatkov, pričom pre súd je postačujúce konštatovanie, že úver je bezúročný a bez poplatkov už aj len vtedy, ak zistí že v zmluve o spotrebiteľskom úvere chýba čo i len jedna z náležitostí vymenovaných v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010, pretože citovaný zákon nepredpokladá kumulatívne nesplnenie všetkých zákonov predpísaných podmienok (náležitostí písomnej zmluvy) vymenovaných v ustanovení § 9 ods. 2 citovaného zákona, aby úver bolo možné považovať za bezúročný a bez poplatkov.
S poukazom na zhora uvedené, keďže súd dospel k záveru, že poskytnuté spotrebiteľské úvery, pre nesplnenie zákonných podmienok, boli poskytnuté bez úrokov a bez poplatkov, pričom o reálne poskytnutých úveroch a o povinnosti súčet poskytnutých súm vrátiť žalobcovi žalovanou rozhodol okresný súd v trestnom rozsudku, súd predmetnú žalobu zamietol.
V súlade so zákonným ustanovením § 142 ods. 1 OSP žalovanej v konaní úspešnej, náležalo právo na náhradu trov konania, táto sa však pojednávania nezúčastnila, súdu nebolo známe či jej vznikli nejaké trovy konania v súvislosti s prejednávanou vecou, ak áno v akej výške a preto o trovách rozhodol tak, ako to vyplýva z druhej časti výroku súdneho rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho rovy (§ 42 ods. 3 OSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 33/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP t.j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d)súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), t.j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).