Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Uznesenie_11P-53-2022.pdf
PDF · 113.14 KB
Case nature
Subarea
11P/53/2022
Uznesenie
Okresný súd Trnava v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: W. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov - matka: T. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXX/XX, G., a otec: I. X., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXXX/XX, V.-Y., zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Urban, s.r.o., IČO: 47 254 173, Uhrova 18, 831 01 Bratislava-Nové Mesto, o návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie, ktorým ponecháva maloletú W. v osobnej starostlivosti matky, pričom každý z rodičov bude oprávnený maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
II. Súd n a r i a ď u j e neodkladné opatrenie v časti úpravy styku tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou W. každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hodiny do 17.00 hodiny a v nedeľu od 10.00 hodiny do 17.00 hodiny a každý nepárny kalendárny týždeň vo štvrtok od 16.00 hodiny do 18.00 hodiny, ktorá úprava styku sa bude realizovať aj počas prázdnin a sviatkov, s tým, že matka je povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať v určený deň a hodinu v mieste svojho bydliska a otec je povinný maloletú v určený deň a hodinu vrátiť matke v mieste jej bydliska a zároveň obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku.
III. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti informačnej povinnosti sa z a m i e t a .
IV. Súd p o u č u j e účastníkov, že majú možnosť podať návrh na začatie konania vo veci samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej W..
V. Súd u s t a n o v u j e Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny P., za procesného opatrovníka na zastupovanie maloletej W. v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Dňa 06.10.2022 bol tunajšiemu súdu doručený návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by bola maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti matky, bol by upravený styk otca s maloletou na každý párny kalendárny týždeň od piatku od 14.00 hodiny do nedele do 17.00 hodiny a na každý nepárny kalendárny týždeň vo štvrtok od 14.00 hodiny do 18.00 hodiny a tiež by bol upravený styk počas prázdnin a sviatkov v otcom špecifikovanom rozsahu, vrátane uloženia informačnej povinnosti, ktoré neodkladné opatrenie by bolo nariadené až do právoplatnosti rozhodnutia o úprave práv a povinností rodičov k maloletej. Návrh vo veci samej otec nepodal.
2. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia otec maloletej odôvodnil tým, že účastníci konania ako rodičia maloletej neboli a nie sú manželia. Rodičia maloletej žili s maloletou v spoločnej domácnosti u matky od narodenia maloletej až do rozchodu rodičov, ktorý nastal dňom 21.07.2022, kedy matka maloletej viacnásobne napadla otca maloletej nožom (riešila to aj polícia), vyhnala ho z domu a odvtedy otec prespával na dvore domu, na ulici, v parku a v aute, a to všetko len preto, aby bol blízko svojej dcérky. Matkina agresivita (fyzické útoky na otca a poškodzovanie jeho auta) sa stupňovala natoľko, že otec sa musel dňa 07.09 2022 úplne odsťahovať do svojho bytu v V., len aby maloletá nebola svedkom ďalších útokov a vulgárnych nadávok. Otec od narodenia maloletej prispieval na jej výživu, a to nielen uhrádzaním nákladov na výživu počas obdobia, keď žil v spoločnej domácnosti s matkou maloletej, ale aj pravidelným každomesačným posielaním výživného, v súčasnosti vo výške 250,- eur. Napriek všetkým týmto okolnostiam matka bráni otcovi v stretávaní sa s maloletou. Nakoľko rozchodom rodičov a odchodom otca zo spoločnej domácnosti vznikla nová situácia a rodičia nemajú rozhodnutím súdu upravené práva a povinnosti k maloletej, s ohľadom na najlepší záujem maloletej. Otec sa snažil iniciatívne riešiť situáciu ohľadom úpravy stretávania sa s maloletou aj na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny P. - pracovisko B., a to nielen osobnou návštevou, ale aj intenzívnou emailovou komunikáciou, pričom ani pracovníčke úradu sa nepodarilo nadviazať komunikáciu s matkou a otcovi odporučila podať návrh na súd. Na základe vyššie uvedeného má otec za to, že je v tomto prípade splnená podmienka odôvodnenej potreby bezodkladnej a dočasnej úpravy pomerov účastníkov konania. Otec navrhuje zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, a to z dôvodu, že napriek tomu, že spochybňuje rodičovské kvality matky, predsa len nechce matke uprieť jej právo na výchovu a výživu maloletej a zároveň chce pre maloletú ponechať jej prirodzené domáce prostredie. Otec má za to, že je osvedčená danosť jeho nárokov a rovnako aj potreba nariadiť také neodkladné opatrenie, ktorým budú dočasne upravené pomery účastníkov konania tak, aby do rozhodnutia súdu vo veci samej bolo zabezpečené právo otca na stretávanie sa so svojou maloletou dcérou. K návrhu otec priložil rodný list maloletej a e-mailovú komunikáciu.
3. Matka sa k návrhu na výzvu súdu vyjadrila v tom zmysle, že ju otec očiernil, ona je jedna dobrá a milujúca matka, jej dcéra ju zbožňuje, tak ako ona ju. S otcom nemá maloletá žiaden vzťah, je to pre ňu cudzí človek, s ktorým nechce byť sama. Otec sa nikdy o maloletú nestaral ako otec. Matka ďalej uviedla, že odkedy sa maloletá narodila, tak spolu nebývali. Prvý rok sa o ňu matka sama starala s pomocou jej rodiny. Začali spolu ako tak žiť až po roku života maloletej. Otec ju chcel po roku do starostlivosti, s tým matka nesúhlasila, pre maloletú to bol cudzí človek. Tak mu dala šancu skúsiť to ešte raz spolu. Chvíľu chodil iba na víkendy a potom po čase aj viac. Po čase boli hádky, nerozumeli si, nestaral sa o rodinu. Zase išli od seba, potom prišiel s papiermi od právnika, ten mu poradil, na čo má právo. Hlavne aby matke začal na účet posielať 200,- eur ako výživné a že si ju môžu striedať. Zase sa bála matka o malú dcérku, že bude odtrhnutá z domova a od svojej rodiny, tak zase po čase súhlasila, že nech sa vráti iba kvôli maloletej, aby si ju neprehadzovali ako takú vec. Viackrát otec matku bol udať na polícii a potom to vždy stiahol a ľutoval, len aby sa mohol vrátiť k matke a žiť s ňou. Čo sa týka výživného, 250,- eur jej posiela na účet rok odkedy začala maloletá chodiť do škôlky do predškolského ročníka, a to žiadala matka z dôvodu, že sa nestaral o nič, tak chcela 50,- eur navyše. Čo sa týka ich úplného rozchodu, bolo to tak, že začala hádka, začal jej vyčítať výživné. Polícia mu nariadila, aby sa odsťahoval, keď tu nemá trvalý pobyt a matka ho tam nechce. Čo sa týka styku maloletej s ním, vôbec nemal záujem, ani raz sa na ňu neprišiel opýtať ani pozrieť ju. Matku dcéra ľúbi, no stačí povedať meno jej otca a maloletá znervóznie a bojí sa, že s ním bude musieť byť sama. Sama s ním nikdy nebola. Vždy tam bol niekto, buď matka alebo babička, alebo matkini súrodenci. Matka ďalej uviedla, že nikdy nenamietala voči stretávaniu otca s maloletou, môže a aj mohol ju vidieť, nikdy nebránila, nemal záujem. Matka nenamieta, maloletá sa môže stretávať s otcom, ale tak, aby nemala zo začiatku šok z toho, že čo sa deje a prečo. Matka chce, aby maloletá netrpela a nemala psychickú ujmu. Hlavne nech súd vyhovie jej a nech ju netrhá od rodiny a domova. Takže matka na začiatku chce, aby sa maloletá stretávala s otcom v jej prítomnosti, z dôvodu, že maloletá otca vníma ako cudzieho človeka a bojí sa, že s ním odíde. Ak si maloletá na toto zvykne a zbadá, že sa potom vždy vráti domov, môže styk prebiehať aj bez prítomnosti matky. Ak si po čase zvykne aj na to, môžu sa dohodnúť aj na styku celodennom, kedy jej ju v ten deň vráti. Kľudne sa s ňou môže aj cez sviatky stretávať, nikto mu nebráni, môže prísť pre ňu. Môže ju zobrať aj na výlet. Matka len nechce, aby maloletá bola k niečomu prinútená alebo aby chodila s plačom k nemu a mala z toho zničené celé detstvo. Teraz je ešte maličká a potrebuje hlavne svoju mamu a svoj domov. Teraz je prváčka a má svoj režim. Otec jej ho chce narušiť, ale to iba z nejakej pomsty k matke. Preto matka prosí v mene svojej dcéry, nerobme jej zmätok v živote a hlavne taký radikálny, aký chce otec. Matka uviedla, že nemá dôvod brániť, aby sa otec s maloletou stretával, ale postupne a pomaly.
4. Súd sa oboznámil s podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia vrátane príloh, s vyjadrením matky, ako aj s výsledkami elektronickej lustrácie rodičov v Registri obyvateľov a Sociálnej poisťovni.
5. Podľa § 2 ods. 1 a 2 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
8. Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. (1) K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. (2)
9. Podľa § 328 ods. 1 a 2 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. (1) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326. O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu. (2)
10. Podľa § 329 ods. 1 a 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (1) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. (2)
11. Podľa § 330 ods. 1 a 2 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. (1) Ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej. (2)
12. Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie o jeho odmietnutí alebo zamietnutí ani prípadné odvolanie navrhovateľa súd ostatným stranám nedoručuje; uznesenie odvolacieho súdu im doručí, len ak ním bolo neodkladné opatrenie nariadené.
13. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
14. Podľa § 360 ods. 1 a 2 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu. (1) Ak súd nariadi neodkladné opatrenie bez návrhu pred začatím konania vo veci samej, začne konanie vo veci samej alebo poučí účastníkov o možnosti podať návrh na začatie konania vo veci samej. (2)
15. Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.
16. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine (ďalej len „ZR“), rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.6) Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
17. Podľa § 24 ods. 4 ZR, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
18. Podľa § 25 ods. 1 a 2 ZR, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. (1) Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. (2)
19. Podľa Čl. 5 písm. h) ZR, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.
20. Neodkladné opatrenia sú primárne upravené v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP, pričom ustanovenia § 360 a nasl. CMP upravujú potom len niektoré otázky týkajúce sa neodkladných opatrení súdu, a to ako výnimky zo všeobecnej právnej úpravy podľa CSP. Na rozdiel od sporového konania, podľa právnej úpravy mimosporového konania je možné nariadiť neodkladné opatrenie nielen na návrh, ale aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať bez návrhu. Podľa novej právnej úpravy neodkladných opatrení je v odôvodnených prípadoch prípustná zhoda petitu návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a návrhu vo veci samej, pričom po vydanom neodkladnom opatrení nemusí nevyhnutne nasledovať konanie vo veci samej, ale neodkladné opatrenie môže byť rozhodnutím konečným.
21. Neodkladné opatrenie je prostriedkom naliehavej procesnej ochrany a je určené na riešenie takých situácií, kde je potrebný rýchly zásah súdu, rýchla úprava pomerov účastníkov konania. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby sa aspoň osvedčila potreba neodkladnej úpravy, o ktorej nemôžu byť vážne pochybnosti, pričom táto úprava sa musí javiť ako naliehavá. Nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebný okamžitý zásah súdu a tento dôvod musí existovať v čase, keď o nariadení neodkladného opatrenia súd rozhoduje.
22. Otec maloletého dieťaťa sa svojím návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal najmä zverenia maloletej do starostlivosti matky a úpravy styku s maloletou, keď rodičia zatiaľ nemajú žiadnym rozhodnutím súdu upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletej a vznikajú medzi nimi nezhody. Po oboznámení sa s návrhom a ostatnými listinnými dôkazmi mal súd za to, že návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia je v zásade dôvodný, a je potrebné mu vyhovieť.
23. V tomto prípade išlo o neodkladné opatrenie vyplývajúce z demonštratívneho výpočtu neodkladných opatrení v ustanovení § 325 ods. 2 CSP. Zo znenia ustanovenia § 325 ods. 2 CSP („neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby ... “) je zrejmé, že ide len o demonštratívny výpočet neodkladných opatrení, ktoré môže súd nariadiť, pričom rovnako CMP neustanovuje, že by výpočet neodkladných opatrení upravených v ustanoveniach § 365 až § 368 CMP bol uzavretý. Z uvedeného vyplýva, že zákon nevylučuje aj inú formu nariadenia neodkladného opatrenia, akým dočasné ponechanie maloletého dieťaťa v starostlivosti niektorého z rodičov a úprava styku s druhým rodičom je.
24. Otec okrem úpravy styku navrhol neodkladným opatrením aj dočasne zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky. Matka vo svojom vyjadrení uviedla, že maloletá sa bojí sa, že sa od otca nevráti
domov. Hoci podľa návrhu otca tento nespochybňuje osobnú starostlivosť matky o maloletú, súd v záujme upokojenia situácie vo výroku I. neodkladným opatrením maloletú dočasné ponechal v osobnej starostlivosti matky (pozn. keďže v starostlivosti matky už maloletá je, nejde o „zverenie“ ale „ponechanie“). Takýmto spôsobom budú eliminované obavy matky, ale najmä maloletej, z toho, že otec si ponechá maloletú vo svojej starostlivosti.
25. Pokiaľ ide o zastupovanie maloletého dieťaťa a spravovanie jeho majetku v bežných veciach, keďže v zásade platí, že obaja rodičia sú oprávnení a povinní maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, keď zároveň matka u otca netvrdila také dôvody, pre ktoré by bolo potrebné jeho rodičovské práva a povinnosti v tomto smere obmedziť, súd ponechal toto oprávnenie obom rodičom.
26. Vzhľadom na to, že konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neumožňuje vykonať vo veci dokazovanie, ako je tomu v rámci konania vo veci samej, súd vychádza iba zo skutočností, ktoré považuje za osvedčené. Vychádzajúc z návrhu otca a vyjadrenia matky, za osvedčené treba považovať, že maloletá sa nachádza v starostlivosti matky, pričom styk otca s maloletou upravený nie je a záleží len od vôle matky, ktorá podľa vyjadrenia otca mu styk s maloletou riadne neumožňuje.
27. Keďže rodičia v súčasnosti takmer 7-ročnej maloletej žili od roku jej života v spoločnej domácnosti (hoci aj podľa vyjadrenia matky s prestávkami), súd mal za to, že je nepochybné, že maloletá je na svojho otca zvyknutá a nejde pre ňu o cudziu osobu. Súd pritom ako z predpokladu (bez preukázania iného) musí vychádzať z toho, že medzi otcom a maloletou je vytvorený vzťah otca s dcérou a otec nie je pre maloletú cudzím človekom, a to s poukazom na to, že rodičia a maloletá žili od roku jej života v spoločnej domácnosti (v ktorej podľa vyjadrenia matky žili práve kvôli maloletej a nie ich partnerskému vzťahu) a zároveň neboli ničím osvedčené patologické osobnostné vlastnosti otca, ktoré by vytvoreniu rodičovského vzťahu s maloletou bránili. Nie je pritom rozhodujúce, či vzťah maloletej k otcovi dosahuje intenzitu vzťahu maloletej k matke, ale dôležité je, že otec pre maloletú nie je cudzím človekom, čo je vylúčené s poukazom na niekoľko rokov bývania v spoločnej domácnosti, a to podľa vyjadrenia matky práve za účelom toho, aby otec bol prítomný pri výchove maloletej.
28. Súd poukazuje na to, že otec má vo vzťahu k maloletému dieťaťu rovnaké rodičovské práva a povinnosti ako matka a je dôležité, aby obidvom rodičom bolo umožnené budovať si zdravý a plnohodnotný vzťah k dieťaťu, čo nie je možné, pokiaľ bude styk s maloletým dieťaťom niektorému z rodičov bezdôvodne zamedzovaný. Súd má za to, že v záujme zdravého vývinu maloletej je nevyhnutné zachovať si vzťah k otcovi ako k (spolu s matkou) najbližšej osobe v jej živote, tento vzťah rozvíjať, čo je možné iba za predpokladu, že bude otec s maloletou spolu v pravidelnom kontakte. Zároveň sa v prípade úpravy stretávania sa otca s maloletou v pravidelne stanovených intervaloch zabezpečí eliminovanie nezhôd medzi rodičmi týkajúcich sa styku otca s maloletou. V danej veci súd dospel k záveru, že je potrebné dočasne upraviť styk otca s maloletou, pretože tento v súčasnosti závisí len od vôle matky, ktorá si dostatočne neuvedomuje potrebu otca v živote maloletej, keďže pred otcom uprednostňuje svoju matku, starú matku maloletej. V záujme maloletej však je, aby nadväzovala a rozvíjala vzťah nielen s príbuznými z matkinej strany, ale predovšetkým so svojim otcom.
29. K žiadosti matky o jej prítomnosť pri styku otca s maloletou, súd uvádza nasledovné. Hoci matka uviedla, že maloletá k otcovi nemá vytvorený vzťah, žiadnym spôsobom to nekonkretizovala, neuviedla žiaden dôvod. Vzhľadom na celodennú starostlivosť matky o maloletú v rámci materskej a neskôr rodičovskej dovolenky sa dá predpokladať, že vzťah matky a maloletej je intenzívnejší. Je však prakticky vylúčené, aby maloletá nemala ku svojmu otcovi vytvorený žiaden citový vzťah. Matka neuviedla vo vyjadrení žiadne také charakteristiky osobnosti otca, ktoré by naznačovali, že by predstavoval hrozbu pre maloleté dieťa, a z ktorého dôvodu by musela byť matka pri styku prítomná. Súd mal za to, že otec je (vzhľadom na to, že väčšinu života maloletej s ňou žil v jednej domácnosti a vzhľadom na to, že matka vo vyjadrení žiadnym spôsobom nespochybnila osobnosť otca) schopný stráviť s maloletou deň aj bez prítomnosti matky. Súd tiež poukazuje na maloletú vo veku takmer X. rokov, ktorá už nie je bábätkom, ale navštevuje základnú školu, a teda je pripravená stráviť deň v prítomnosti doteraz pre ňu cudzích osôb (učiteľky a vychovávateľky v škole), pričom v osobe otca nejde o žiadnu cudziu osobu, ale najbližšieho príbuzného.
30. Vzhľadom na všetko vyššie uvedené, považoval súd za v najlepšom záujme maloletej upraviť stretávanie otca s maloletou bez prítomnosti matky každý párny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00
hodiny do 17.00 hodiny a v nedeľu od 10.00 hodiny do 17.00 hodiny, a každý nepárny kalendárny týždeň vo štvrtok od 16.00 hodiny do 18.00 hodiny. Takýto rozsah styku považoval súd v tomto štádiu (bez riadne vykonaného dokazovania) pre potreby zachovania a rozvíjania vzťahu medzi otcom a maloletou za postačujúci. Súd styk vo štvrtok nepárneho kalendárneho týždňa upravil nie od 14.00 hodiny, keďže bez vykonaného dokazovania v podmienkach rozhodovania o neodkladnom opatrení nemal súd za preukázané, dokedy maloletá navštevuje školské vyučovanie, či navštevuje školský klub detí, či by bola matka schopná byť z práce doma už o 14.00 hodine za účelom odovzdania maloletej a pod.. Súd preto odovzdávanie maloletej posunul na 16.00 hodinu. Uvedené dve hodiny styku od 16.00 hodiny do 18.00 hodiny počas pracovného týždňa umožňujú, aby otec s maloletou strávil čas či už vonku alebo inou voľnočasovou aktivitou, pričom dôležitejší víkendový styk je upravený ako dlhší. Súdom vo výroku II. upravený styk zabezpečí, aby otec pravidelne trávil čas s maloletou, aby sa zachoval a prehlboval vzťah medzi nimi, keďže pre zdravý vývin maloletého dieťaťa je nepochybne potrebné zachovať a rozvíjať nielen jeho vzťah s matkou, ale aj s otcom.
31. Vyššie uvedený rozsah styku bez prespávania u otca súd považoval za postačujúci pre zabezpečenie pravidelného kontaktu otca s maloletou, keď pre úpravu styku aj s prespatím maloletej u otca, ako aj pre úpravu styku počas prázdnin a sviatkov, by bolo potrebné vykonať riadne dokazovanie (prešetrenie podmienok v domácnosti otca; zistenie schopnosti maloletej prespať mimo domácnosti a pod.), ktoré v podmienkach rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je možné vykonať. K návrhu otca na úpravu náhradného styku namiesto piatka a pondelka súd dodáva, že v tejto časti súd návrh nepovažoval za dôvodný, keďže súd styk upravoval na štvrtok, sobotu a nedeľu, keď zároveň úprava náhradného styku v súdnej praxi nebýva uplatňovaná z dôvodu jeho nevykonateľnosti. Keďže ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu a súd nie je viazaný návrhom otca, nebolo potrebné osobitne rozhodovať o prevyšujúcom návrhu otca v časti úpravy styku. Pokiaľ ide o prázdniny a sviatky, keďže tieto nie sú osobitne upravené, počas tohto obdobia sa bude realizovať styk ako počas bežného roka, ibaže by sa rodičia dohodli inak.
32. Zároveň bola rozhodnutím matke uložená povinnosť maloletú na stretnutie s otcom riadne pripraviť a odovzdať v určený deň a hodinu v mieste svojho bydliska, pričom takáto príprava zahŕňa nielen prípravu fyzickú, ale aj psychickú (pozitívna motivácia maloletej na stretnutie s otcom), aby maloletá plnohodnotne strávila čas so svojim otcom. Otcovi bola uložená povinnosť maloletú v určený deň a hodinu vrátiť matke v mieste jej bydliska. V prípade, že sa styk zo závažných dôvodov nebude môcť realizovať, bola obom rodičom uložená povinnosť oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku.
33. Trvanie neodkladného opatrenia súd určil bez časového obmedzenia, keďže toto neodkladné opatrenie môže predstavovať aj konečné riešenie otázky starostlivosti o maloletú a úpravy styku otca s maloletou. V prípade však, že bude na základe návrhu niektorého z rodičov prebiehať konanie vo veci samej a vo veci bude rozhodnuté, bude namieste postup podľa § 363 CMP, resp. § 337 ods. 3 CSP (zrušenie neodkladného opatrenia aj bez návrhu).
34. Súd dodáva, že pokiaľ ide o výživné, podľa vyjadrení otca aj matky, otec v súčasnosti na maloletú platí výživné v sume 250,- eur mesačne, a preto nebolo potrebné zahŕňať úpravu výživného do neodkladného opatrenia. Pokiaľ ide o tú časť návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia, týkajúcu sa rozhodovania o podstatných veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, ide o zákonnú úpravu v zmysle § 35 ZR, ktorú nie je potrebné osobitne upravovať neodkladným opatrením.
35. Vo vzťahu k informačnej povinnosti oboch rodičov súd uvádza, že v zmysle § 24 ods. 5 ZR sa rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže na súde domáhať práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Predovšetkým však otec ani netvrdil, ani neosvedčil, že by matka otca o záležitostiach týkajúcich sa maloletej neinformovala, a preto tomuto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia chýba dôvodnosť. Rovnako tomuto návrhu chýba aj naliehavosť, keďže otec ničím neosvedčil, v čom spočíva nevyhnutnosť okamžitého uloženia informačnej povinnosti matke, a to bez riadne vykonaného dokazovania. Z uvedených dôvodov súd návrh na uloženie informačnej povinnosti zamietol vo výroku III. tohto uznesenia.
36. Keďže otec podal iba návrh na nariadenie neodkladného opatrenia vo veci zverenia maloletej a úpravy styku otca s maloletou, a teda návrh vo veci samej nepodal, pričom súd nepovažuje za potrebné
začať konanie vo veci samej, pretože, ako už súd uviedol vyššie, toto neodkladné opatrenie môže byť konečným rozhodnutím vo veci starostlivosti o maloletú a úpravy styku otca s maloletou, súd v súlade s ustanovením § 360 ods. 2 CMP vo výroku IV. uznesenia iba poučil účastníkov o tom, že môžu podať návrh na začatie konania vo veci samej, t.j. vo veci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletej
37. Podľa § 30 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ak dôjde k stretnutiu záujmov zákonného zástupcu so záujmami zastúpeného alebo k stretnutiu záujmov tých, ktorých zastupuje ten istý zákonný zástupca, ustanoví súd osobitného zástupcu.
38. Podľa § 31 ods. 2 ZR, žiadny z rodičov nemôže zastupovať svoje maloleté dieťa, ak ide o právne úkony, pri ktorých by mohlo dôjsť k rozporu záujmov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom alebo medzi maloletými deťmi zastúpenými tým istým rodičom navzájom; v takom prípade súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka, ktorý ho bude v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať (ďalej len „kolízny opatrovník“).
39. Podľa § 31 ods. 3 ZR, kolízneho opatrovníka súd ustanoví aj v prípadoch, ak maloleté dieťa nemá zákonného zástupcu alebo ak zákonný zástupca nemôže z vážneho dôvodu maloleté dieťa v konaní alebo pri určitom právnom úkone zastupovať.
40. Podľa § 31 ods. 4 ZR, na ustanovenie kolízneho opatrovníka sa primerane použijú ustanovenia § 60 a 61. Funkcia kolízneho opatrovníka zaniká ukončením konania alebo vykonaním právneho úkonu, na ktorého účely bol ustanovený.
41. Podľa § 68 ods. 1 a 2 CSP, v rozsahu, v akom nemá fyzická osoba spôsobilosť samostatne konať pred súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník. (1) Procesný opatrovník je osoba ustanovená z dôvodov uvedených v tomto zákone súdom, ktorý spor prejednáva a rozhoduje. (2)
42. Podľa § 69 CSP, súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.
43. Podľa § 117 CMP, ak treba, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
44. V zmysle citovaných ustanovení súd ustanovil maloletej vo výroku V. tohto uznesenia procesného opatrovníka, ktorý bude zastupovať záujmy maloletého dieťaťa v tomto konaní o neodkladnom opatrení. Za procesného opatrovníka pritom ustanovil podľa trvalého bydliska a aj obvyklého pobytu maloletej miestne príslušný Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Z., keďže žiaden z účastníkov návrh na ustanovenie blízkej osoby za opatrovníka nepodal.
45. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
46. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
47. O náhrade trov konania účastníkov rozhodol súd podľa § 52 CMP, keď vo výroku VI. uznesenia rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže v mimosporových konaniach je v zásade vylúčený nárok na náhradu trov konania, pričom súd nezistil naplnenie žiadnej z výnimiek upravených v ustanovení § 53 a nasl. CMP. Súd dodáva, že o náhrade trov konania účastníkov rozhodol z dôvodu, že toto rozhodnutie môže byť vo veci starostlivosti o maloletú a vo veci úpravy styku otca s maloletou rozhodnutím konečným.
Poučenie:
Proti výroku V. tohto uznesenia nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 CSP a contrario).
Proti ostatným výrokom tohto uznesenia je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 357 písm. d), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí návrh na súdny výkon rozhodnutia.