Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PB-5C/121/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Považská Bystrica, sudkyňa JUDr. Helena Loduhová v právnej veci navrhovateľov 1/ E. J., nar. XX. X. XXXX, bytom T. XXX a 2/ R. J., nar. XX. X. XXXX, bytom T. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Darinou Kučerovou, advokátkou AK Považská Bystrica, Železničná 90/12 proti odporcovi U. J., nar. XX. X. XXXX, bytom T. XX, právne zast. JUDr. Dušanom Divkom, advokátom AK Pov. Bystrica, Šoltésovej 346/1 o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a .

Navrhovatelia 1/, 2/ sú p o v i n n í zaplatiť odporcovi trovy konania z titulu trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Dušana Divku vo výške 467,02 € do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v podanom návrhu uviedli, že majú naliehavý právny záujem na určení vlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. T.. Jedná sa o parcele KN-E XXXX/XX „lesné pozemky“ o výmere 2 775 m2, KN-E XXXX/X „orná pôda“ o výmere 2 741 m2, ktoré sú zapísané na LV č. XXX a na LV č. XXX zapísanú parc. KN-E XXX „orná pôda“ o výmere 3 626 m2. V návrhu tiež uviedli, že odporca si usporiadal vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam osvedčením o vydržaní, ktoré bolo vykonané notárskou zápisnicou N 216/2013 a Nz 16334/2013. Poukázali na to, že naopak osvedčením o dedičstve bolo prejednané dedičstvo po poručiteľovi I. J., ktorý sa narodil XX. X. XXXX a zomrel X. X. XXXX a kde parcele, ktoré sú predmetom sporu zdedili jeho potomkovia, teda oni, ako navrhovatelia 1/ a 2/. Tvrdili, že odporca ani žiaden jeho právny nástupca nikdy neboli vlastníkmi týchto nehnuteľností, ktoré v predmetnom dedičskom konaní zdedili navrhovatelia. Navrhovatelia tiež uviedli, že sa pokúšali s odporcom mimosúdne dohodnúť. Tento však nebol ochotný s tým, že vlastníctvo k nehnuteľnostiam vydržal a mali za to, že celý problém vznikol z toho, že došlo k zámene mena I. J. ako pôvodného vlastníka.

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukazoval na to, že podľa údajov navrhovateľov sa I. J., ktorý bol ich starý otec, narodil v r. 1870 a zomrel v r. 1950 a že by mal byť totožný s I. J., ktorý je podielovým spoluvlastníkom spolu so svojim bratom R. J. zapísaným na prídelovej zmluve od štátu zabranej pôdy zo dňa 17. 12. 1920 a na základe prídelu z 15. 10. 1921. Išlo o súrodencov a dňa 23. 4. 1925 pod č. d. 1759/25 Okresného súdu v Pov. Bystrici R. J. celý svoj majetok previedol na svojho brata I. J.. Odporca uviedol, že originál tejto listiny sa mu zachoval po jeho otcovi I. J., ktorý sa narodil v r. 1902 a jeho matkou bola Y. J., dcéra Š. J. E. Ž. J., rod. F. z Praznova. Mal za to, že základná otázka, komu boli pozemky pridelené, je potrebná vyriešiť v tomto spore a vychádzať z toho, že pozemky označené ako hore a roľa „Pod hájom“ si od nepamäti užívala len jeho rodina z titulu vlastníctva otca I.. Uviedol, že na týchto pozemkoch mali zasiate poľnohospodárske plodiny, z hory otec vyrábal drevo, z ktorého postavil humno, krov na chalupu a pod. Z týchto dôvodov žiadal návrh zamietnuť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil sa so sobášnym listom I. J. E. U., rod. N., ďalej s výpisom z LV č. XXX kat. úz. T., osvedčením o dedičstve, originálom výmeru č. 76/ XXII.1933, ďalej sa súd oboznámil s obsahom spisu N 216/2013, spisom , dedičským osvedčením Ded 1759/25, rodným a krstným listom I. J., osvedčením o dedičstve D 625/1994, identifikáciou parciel, výpisom z pozemkovej knihy č. XXX kat. úz. Praznov, súd vypočul svedka U. Y., oboznámil sa s čestným prehlásením R. N., E. Y., R.W. J., R. J., F. W., zmluvou o pridelení štátom zabranej pôdy a zistil nasledovné:

Sporné nehnuteľnosti tak ako žiadali navrhovatelia priznať do vlastníctva sú zapísané na LV č. XXX E. XXX v kat. úz. T.. Vlastníctvo v prospech odporcu na týchto LV bolo zapísané na základe notárskej zápisnice v konaní N 216/2013. Zo spisu N 216/2013, Nz 16 334/2013 súd zistil, že na základe notárskej zápisnice bolo notárkou vydané osvedčenie vo forme notárskej zápisnice a to dňa 17. 5. 2013. Ako vyplýva z obsahu tejto notárskej zápisnice predmetom boli spoluvlastnícke podiely, ktoré odporca nadobudol v predmetných nehnuteľnostiach a teda okrem iného aj k parceliam V.-X. XXXX/XX, V.-X. XXXX/X E. V.-X. XXX v kat. úz. T.. Ako vyplýva z obsahu tohto notárskeho spisu právni nástupcovia pôvodných vlastníkov nemali výhrady, aby bolo vlastníctvo zapísané v prospech odporcu.

V dedičskom konaní prebiehalo dedičské konanie po I. J., ktorý sa narodil 13. 4. 1870 a ktorý zomrel 3. 2. 1950, kedy na základe osvedčenia o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť 3. 6. 2013 sa navrhovatelia 1/ a 2/ stali okrem iných aj vlastníkmi týchto sporných nehnuteľností.

V dedičskom konaní D 625/1994 sa prejednávala dedičská vec po I. J., ktorý sa narodil X. X. XXXX a zomrel X. X. XXXX. V tomto konaní bolo vydané osvedčenie o dedičstve a dedičia uzavreli dedičskú dohodu, na základe ktorej dedili majetok po poručiteľovi, pričom predmetom dedičstva sporné parcele neboli.

Z výpisu z pozemkovej knihy vl. č. XXX súd zistil, že pkn parcele boli zapísané v tejto vložke ako parc. XXXX/XX, XXXX/X ako „roľa a hora pod hájom“ a k zápisu do pozemkovej knihy došlo 19. 11. 1925 pod č. D 1759 podľa kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 29. 4. 1925 na R. E. I. J., ktorí sa stali spoluvlastníkmi v 1/2 - ici. Ďalej v pozemkovej knihe sa nachádza zápis na základe zmluvy o pridelení štátom zabranej pôdy zo dňa 17. 12. 1920.

Ako vyplýva z osvedčenia D 1759/25 R. J. osvedčil, že dňa 5. 1. 1925 kúpno-predajnou zmluvou odpredal svojmu bratovi E. celý svoj nehnuteľný majetok - svoj podiel po starom otcovi a celý podiel z prídelových pozemkov. Ako už bolo uvedené toto osvedčenie bolo zapísané v pozemkovej knihe.

Podľa zmluvy o pridelení štátom zabranej pôdy, ktorá bola uzavretá medzi pozemkovým úradom a medzi Y. J., roľníčkou z Praznova, pozemkový úrad pridelil do vlastníctva parcele zapísané vo vložke č. 94, pod poradovým č. 34 a 40 - XXXX/X E. XXXX/X. Za tieto nehnuteľnosti kupiteľka zaplatila kúpnu cenu ako je uvedená v tomto rozhodnutí.

Zo sobášneho listu súd zistil, že dňa 4. 5. 1922 uzavrel manželstvo I. J., nar. XX. X. XXXX s U. N., nar. X. X. XXXX.

Zo spisu súd zistil, že v tomto konaní R. J., syn I. J., ktorý zomrel X. X. XXXX a po ktorom bolo dedičské konanie zastavené žiadal, aby bolo vykonané dodatočné prejednanie dedičstva, pričom v tomto konaní sa nachádza úmrtný list, z ktorého vyplýva, že I. J. sa narodil XX. X. XXXX a bol ženatý s U. J., rod. N.. V tomto konaní bolo vydané uznesenie, že dedičia po tomto poručiteľovi R., Ľ., N. E. M. J., ako aj U. J., rod. N.I. sa vkladá nehnuteľnosť zapísaná v pozemkovej knihe v kat. úz. Praznov v protokole č. XXX parc. XXXX pod B2/A na meno I. J. H. v prospech Ľ. J., roľníka v Praznove.

Podľa rodného a krstného listu I. J. sa narodil dňa X. X. XXXX ako nemanželské dieťa z matky Y. J..

Z výsluchu svedka U. Y. súd zistil, že pokiaľ ide o pozemky, ktoré kedysi spoločne obhospodarovali s bratrancom odporcu, ide o pozemky, ktoré sa volali Pod hájom, Zápotočie, Pod hájikom a Lánce. Tieto pozemky užíval I., ktorý mal priezvisko po manželke a označovaný bol ako I. J. Z.. Jeho manželkou bola Y. J.. Svedok uviedol, že I. J. Z. bol kováč, ktorý mal jediného syna I. J.. Tento sa oženil s E.W., ktorá sa za

slobodna volala pravdepodobne Y. alebo U.. Mali veľmi veľa detí. Plnoletosti sa ich dožilo sedem. Tieto deti sa potom rozutekali do Čiech a zostal tam U. E. F. J.. Títo pravdepodobne podpísali štátu užívanie, keď sa založil Štátny majetok Lieskov. Svedok uviedol (nar. v r. 1932), že si nepamätá, že by niekto iný ako súrodenci U. E. F. J. tieto nehnuteľnosti užívali. Uviedol, že pozemok Pod hájom sa obrábal ako orná pôda a zvyšok bol les. Svedok ďalej uviedol, že pokiaľ ide o starého otca navrhovateľov, pamätá si, že bývali v drevenici, ale nepamätá si, že by užívali sporné pozemky. Svedok zopakoval tvrdenie, že právnym predchodcom odporcu pomáhal pozemky obhospodarovať. bolo to I. J., ktorý bol predchodcom U.. Uviedol, že pokiaľ ide o pozemky označené ako Podháje, pôvodne to boli panské pozemky, ktoré sa rozpredávali a odkúpila ich manželka I. J. Z. po jeho smrti za peniaze, ktoré dostala od „Maďarov“. Svedok uviedol, že takto o tom spomínala jeho stará mama, ktorá bola jej sestrou. Poukazoval na to, že asi 3 až 4 parcele ďalej takto kúpila pozemok aj jeho matka. Na otázku právnej zást. navrhovateľov svedok ozrejmil, že syn I. Z. J. sa volal I. J., ale už nie Z. a jeho otec I. J. Z. zomrel v 1. svetovej vojne a vlastne za peniaze, ktoré v tejto súvislosti dostala jeho manželka kúpila tieto pozemky. Svedok ďalej uviedol, že pokiaľ ide o pozemky v Podháji, tam bol kedysi kaštieľ, po ktorom sú ešte základy a pozemky užíval F. E. U. J. a predtým ich predchodca I. J.. Po predložení snímky z pozemkovej mapy svedok uviedol, že sa jedná o parcele, o ktorých hovorí.

Navrhovatelia uviedli, že sa cítia byť vlastníci na základe dedičského konania a že predtým ako začalo toto dedičské konanie nevedeli o tom, že nehnuteľnosti vlastnia. Oni ich nikdy neužívali a nepamätajú si, že by ich užívali rodičia.

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa podľa písm. c/ rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, aj je na tom naliehavý právny záujem.

Navrhovatelia odôvodňovali svoj naliehavý právny záujem na určení, že sú vlastníci nehnuteľností tým, že tieto predmetné nehnuteľnosti riadne zdedili v dedičskom konaní, pričom ešte predtým bol vykonaný vklad v katastri nehnuteľností -na základe dedičského rozhodnutia bol vykonaný zápis vlastníckeho práva v prospech odporcu na základe osvedčenia. Súd považoval naliehavý právny záujem za odôvodnený, pričom advokátka žiadala jednak určiť, že sú navrhovatelia vlastníci, ale aj určiť, že odporca vlastníkom nie je. V tomto prípade podľa názoru súdu prichádza do úvahy negatórne určenie, t. z. žaloba na určenie, že odporca nie je vlastníkom, pretože navrhovatelia už majú právoplatné rozhodnutie, ktoré je možné v katastri nehnuteľností zapísať. Z vykonaného dokazovania potom súd dospel k záveru, že návrh je nedôvodný. Síce bolo treba o vlastníctve rozhodnúť, pretože vzhľadom na dve existujúce rozhodnutia bolo ohrozené právo žalobcov a bez tohto určenia bolo neisté ich právne postavenie, pretože dedičské rozhodnutie nebolo možné v katastri nehnuteľností zapísať. Súd teda rozhodol ktorý právny titul je v súlade so zákonom a dospel k záveru, že tvrdenia navrhovateľov nie sú právne podložené. Je nesporné, že problém v tomto konaní spočíval v tom, po ktorom I. J. sú navrhovatelia alebo odporcovia oprávnenými vlastníkmi, teda ktorý I. J. bol vlastníkom nehnuteľností, z ktorého prešli vlastnícke práva na účastníkov konania, teda či to bol právny predchodca navrhovateľov alebo odporcu.

Z vykonaného dokazovania potom súd dospel k záveru, že vlastníkom nehnuteľností bol právny predchodca odporcu I. Z. J. a neskôr jeho syn I. J., ktorý sa narodil X. X. XXXX z Y. J.. V tomto prípade súd oprel dokazovanie o výsluch svedka U. Y., nar. v r. XXXX, ktorý jednoznačne uviedol, že tieto nehnuteľnosti vlastnil I. Z. J., ktorého syn bol I. J. a I. Z. J. zomrel v 1. svetovej vojne. Samotní navrhovatelia po výsluchu tohto svedka uviedli, že oni sami nikdy sporné nehnuteľnosti neužívali, že sa nepamätajú ani na to, že by to užívali rodičia a že vlastníkmi sa cítili len na základe dedičského rozhodnutia. Vzhľadom na popísaný skutkový stav súd dospel k záveru, že z listinných dôkazov a z doplneného výsluchu svedka vyplýva, že nehnuteľnosti, ku ktorým sa navrhovatelia domáhajú určenia vlastníckeho práva neboli vo vlastníctve právnych predchodcov navrhovateľov a že v dedičskom konaní boli dedičia a ich právny predchodca nesprávne stotožnení. Preto súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Odporca bol v konaní v celom rozsahu úspešný a preto mu súd podľa priznal náhradu trov konania. Tieto trovy konania odporcovi vznikli právnym zastúpením advokátom, ktorý v konaní vykonal úkony spočívajúce v príprave a prevzatí veci, podaním vyjadrenia, zastupovania na 3 pojednávaniach a 1 nemeritórnom pojednávaní. Podľa vyhl. č - /, / a patrí advokátovi za 1 úkon právnej pomoci odmena 64a 5 úkonov a za zastupovanie pri pojednávaní nemeritórne 16,14 €. Ďalej mu

patrí náhrada hotových výdavkov za 6 úkonov po 8,39 €, čo je spolu 50,34 €, čo spolu s 20% DPH z hodnoty 389,18 €, ktorá predstavuje 77,84 € sú trovy konania spolu 467,02 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne (trojmo).

Náležitosti odvolania:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sleduje

- musí byť podpísané a datované

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje

- v akom rozsahu rozhodnutie napáda

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- čoho sa odvolateľ domáha

Nepodaním odvolania v zákonnej lehote sa rozhodnutie stáva právoplatným a vykonateľným.

Ak povinný dobrovoľne neplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na exekúciu.