Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoP-398-2015.pdf
PDF · 86.7 KB
Case nature
Subarea
8CoP/398/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach vo veci starostlivosti súdu o maloletú A. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcu u matky zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov otca O.. T. T. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v E. na Z. ul. č. XXXX/X zastúpeného JUDr. Zuzanou Gazdičovou advokátkou so sídlom Advokátskej kancelárie na M. R. Štefánika č. 2393/29 v Trebišove a P.. M. T. O.. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v M. na A. ul. č. XX v súčasnosti na M. ul. č. XXX v M. zastúpenej JUDr. Martinom Kostrejom advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Michalovciach na ul. Cyrila a Metoda č. 3 v konaní o návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce z 24.7.2015 č.k. 23P 119/2015-33 v spojení s opravným uznesením z 21.9.2015 č.k. 23P 119/2015-64 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením predbežne upravil styk otca s mal. A. T. každý párny týždeň od soboty od 8.00 hod. do nedele do 17.00 hod. s tým, že matka je povinná maloletú riadne na styk pripraviť a odovzdať ju otcovi v určenom čase pred vchodom bytového domu, v ktorom s maloletou býva, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej vedeného na konajúcom súde pod sp.zn. 15P 262/2014.
Rozhodol tak na základe návrhu otca podaného 24.6.2015, ktorým sa domáhal, aby súd upravil jeho styk s maloletou, pretože matka maloletej robí rôzne obštrukcie, všemožným spôsobom mu bráni v styku s maloletou s odôvodnením, že maloletá sa ho bojí, hystericky plače a vystrája, keď má ísť k nemu. V návrhu uviedol, že žiadnym spôsobom neboli tieto tvrdenia matky preukázané a podľa jeho názoru správanie sa maloletej je spojené s odmietavým postojom matky k styku maloletej s ním. Konštatoval, že matka na stretnutia maloletej s ním si vždy privedie dvoch svedkov a maloletú žiadnym spôsobom nenabáda k tomu, aby odišla s ním. Vyjadril názor, že maloletá chce byť s ním, ale sa bojí matky, aby ju nesklamala. Naliehavosť potreby dočasnej úpravy styku vidí v tom, že matka zneužíva skutočnosť, že s maloletou býva, ovplyvňuje ju proti nemu a znemožňuje mu styk s maloletou, ktorý je nevyhnutný pre zachovanie ich vzájomných citových väzieb a tiež pre vývoj maloletej. Konajúci súd o návrhu otca rozhodol podľa § 75 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“), podľa § 75 ods. 2, 6 a 8 O.s.p., § 76 ods. 1, 4 a § 102 ods. 1 O.s.p.. Rozhodnutie odôvodnil tak, že na základe predložených listín a dôkazov zistil, že v tejto právnej veci sú splnené podmienky na vydanie predbežného opatrenia, stotožnil sa so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu otca na nariadenie predbežného opatrenia, a pretože doposiaľ nie je právoplatne upravený styk otca s maloletou a matka mu znemožňuje stretávať sa s ňou, pričom táto skutočnosť má nepriaznivý vplyv na zdravý psychický vývoj maloletej, predbežne návrhu otca vyhovel. V odôvodnení tiež apeloval na matku, aby nezneužívala skutočnosť, že žije s maloletou v spoločnej domácnosti a aby si uvedomila, že dieťa má právo stretávať sa s obidvoma rodičmi a budovať si tak vzájomný vzťah s nimi. Odmietavý postoj matky k styku s maloletou nie je v záujme maloletej, ktorá veľmi silne prežíva stres z celej negatívnej situácie navodenej
matkou, a preto je v záujme maloletej dočasná úprava styku s otcom až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej evidovanej pod sp.zn. 15P 262/2014.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh otca na vydanie predbežného opatrenia zamietol. Odvolanie podala v zmysle § 201 O.s.p., § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p.. V odvolaní uviedla, že otec žiadnym spôsobom nepreukázal ním tvrdené skutočnosti v návrhu a jeho tvrdenia, že ona robí obštrukcie a všemožným spôsobom mu neumožňuje styk s maloletou, označila za jeho absolútny výmysel. Poukázala na čestné prehlásenie B. E. z 23.X.XXXX, ktoré priložila k odvolaniu, z ktorého vyplýva, že dňa 16.5.2015 bola na návšteve u matky, kedy mal prísť otec pre mal. A., ktorú ona pripravila na odchod s otcom, ale mal. A. veľmi plakala, nechcela ísť k otcovi a posielala ho preč. Označená svedkyňa bola tiež prítomná u matky 30.5.2015, ako to vyplýva z jej čestného prehlásenia, kedy matka opäť dcére pripravila kufrík aj s vecami, ale maloletá odmietla stráviť víkend s otcom, čo prejavovala intenzívnym plačom. M. k odvolaniu pripojila aj čestné prehlásenie O. Z. z XX.X.XXXX, ktorý vo svojom výsluchu pred OR PZ v E. potvrdil, že 6.4.2015 bol svedkom toho, ako sa A. odmietala stretnúť so svojím otcom, skrývala sa za svoju matku a keď sa s ňou svedok rozprával, mal. A. mu povedala, ako ju otec nútil povedať do kamery, že ju navádzajú doma proti nemu, a že jej otec povedal, ak nebude tvrdiť to, čo on chce, tak s nožom zabije jej matku a tiež starú matku. Z uvedených čestných vyhlásení matka vyvodila záver, že tvrdenia otca o tom, ako mu ona bráni všemožným spôsobom v styku s maloletou, sú účelové a nepravdivé. Zdôraznila, že sa snažila, aby maloletá pozitívne vnímala svojho otca, preto ju riadne a včas pripravila na styk s ním, ale maloletá s otcom nikdy odísť nechcela. K odvolaniu pripojila aj správu z XX.X.XXXX vyhotovenú Materskou školou J. Z. č. 8, z ktorej vyplýva, že z pozorovania učiteliek nepochybne vyplynulo, že pri preberaní maloletej z materskej škôlky jej otcom, maloleté dieťa dvakrát odmietlo odísť s ním z materskej škôlky alebo odišlo z nevôľou. Matka pripojila k odvolaniu aj upovedomenie o začatí trestného stíhania zo 14.6.2015 a 6.5.2015, z ktorého je zrejmé, že voči otcovi bolo začaté trestné stíhanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm.a/ Trestného zákona. Poukázala aj na dve správy vydané detskou psychologičkou O.. V. C., pričom z prvej správy zo dňa 10.4.2015 je zrejmé, že maloletá navštevuje psychologickú ambulanciu od januára 2015 a v rozhovore s psychologičkou uviedla, že keď bola u otca cez sviatky, tak si vypočula rozhovor otca s babkou C., že mamka má zomrieť a že babka s dedkom nie sú jej rodina. Zároveň uviedla, že sa v noci bojí a chce bývať s mamkou. Zo záveru správy psychologičky nepochybne vyplýva, že za tohto stavu nie je vhodné a v záujme maloletého dieťaťa, aby sa stretávalo s otcom. Z druhej správy zo dňa 10.4.2015 rovnako vydanej O.. V. Korpovou nepochybne vyplýva, že pri cielených otázkach kladených dieťaťu na otca je maloletá neprístupná, odmieta udržať očný kontakt, mení sa jej nálada, badať sklon k negativizmu. Na otázku, či by maloletá chcela volať otcovi alebo mu písať, odpovedá negatívne a stále zdôrazňuje, že otec jej povedal, že chce mamku zabiť. Podľa názoru matky súd prvého stupňa za danej skutkovej situácie pochybil, ak vyhovel návrhu otca na vydanie predbežného opatrenia a tiež pochybil, ak uveril otcovi, že mu ona znemožňuje stretávať sa s maloletou. Matka v závere odvolania vyjadrila názor, že práve otec je osobou, ktorá svojím spôsobom docielila neúnosnú situáciu, že maloletá má z neho strach a odmieta s ním stráviť voľné chvíle. Navrhla odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie zmeniť a návrh otca na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť.
Otec maloletej vo vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka od začatia konania už vo veci rozvodu ich manželstva robila všetko preto, aby sa s maloletou nemohol stýkať. Vymýšľala rôzne dôvody a argumenty, ako mu umožniť styk s dcérou. Skutočnosť, že mal. A. odmieta s ním styk, je predovšetkým zásluha a práca jej matky a jej vedome premyslená taktika. Matka svojím tendenčným a účelovým konaním sa všemožne snaží znemožniť mu výkon jeho rodičovských práv. Maloletú používa ako zbraň proti nemu a svojím postojom buduje u maloletej odpor voči nemu, v dôsledku čoho maloletá plače a nechce ísť s ním. Poukázal na skutočnosť, že 15.4.2015 súd schválil dohodu rodičov o výkone ich rodičovských práv a povinností voči maloletej A. a súd schválil dohodu na základe podmienok vymienených matkou maloletej, s ktorou on súhlasil napriek tomu, že jeho styk s maloletou bol obmedzený na minimum, pretože nemal inú možnosť stretávať sa s maloletou. Bol presvedčený o tom, že uzavretím dohody v rozsahu navrhnutom matkou mu ona umožní stýkať sa s maloletou v minimálnom rozsahu. Paradoxne matka po uzavretí dohody pred súdom podala voči rozhodnutiu odvolanie. Následne podala trestné oznámenie na základe skutočností, o ktorých sa údajne dozvedela až 6.4.2015. Zdôraznil, že na základe trestných oznámení matky doposiaľ voči nemu nebolo vznesené obvinenie. Pokiaľ ide o lekárske správy z psychologického vyšetrenia maloletej u psychologičky PhDr. V. C. z XX.X.XXXX a z XX.X.XXXX uviedol, že voči odbornosti menovanej psychologičky nemá námietky, pretože jej odbornosť
nemôže posudzovať, má však vážne pochybnosti o jej nestrannosti a nezaujatosti, pretože po tom, že od 6.4.2015 so svojou dcérou nemal žiaden kontakt, vydala 25.8.2015 psychologickú správu, v ktorej uviedla, že nie je vhodné, aby sa maloleté dieťa s ním v súčasnosti stretávalo. Konštatoval, že od podania návrhu na rozvod manželstva a najmä od obdobia vzniku negatívneho postoja maloletej voči nemu sa snažil riešiť tento problém s kolíznym opatrovníkom, konkrétne s PhD. I., ktorá navrhla riešiť situáciu v rodine prostredníctvom organizácie V., resp. prostredníctvom psychológa, o čo však matka nejavila žiaden záujem a s takouto pomocou nesúhlasila. Vyjadril tiež názor, že matka bude pokračovať a robiť nezmyselné veci s cieľom úplne zničiť vzťah medzi dcérou a ním a z dcéry urobila rukojemníka voči vlastnému otcovi. V závere vyjadrenia poukázal na čl. 41 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu na základe zákona. Rodičovské práva a povinnosti patria obidvom rodičom, až keď nedôjde k dohode rodičov o výkone rodičovských práv, rozhodne o ich výkone súd, vždy s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa. K záujmom maloletého dieťaťa nepochybne patrí aj uznanie role a dôležitosti druhého rodiča v živote dieťaťa. Zdôraznil, že svoju dcéru miluje nadovšetko, chce sa podieľať na jej výchove a zdravom telesnom a duševnom vývoji rovnakou mierou ako matka a robí preto všetko, čo je v jeho silách, aby sa konečne dopracoval k svojim právam. Navrhol odvolaciemu súdu napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
Podľa §-u 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Podľa ust. §-u 102 ods. 1 vety prvej O.s.p. ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.
Predbežné opatrenie predstavuje jeden zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese a jeho zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v schopnosti zabrániť dočasnou a provizórnou úpravou nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo už v začatom konaní nastať. Pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení, a to z dôvodu, že nariadenie predbežného opatrenia má dočasný (predbežný charakter). V dôsledku toho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia (vo veci samej) a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie (§ 120 a nasl. O.s.p.). Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Preukázanie alebo aspoň osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa obsahu návrhu a k nemu pripojených, prípadne dodatočne predložených listín. Takýto postup súdu predpokladá platná právna úprava (§ 115 ods. 1 O.s.p. a contrario, § 75 ods. 7 O.s.p.) sledujúca tým dosiahnutie účelu právneho inštitútu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle a pružné riešenie situácie vyžadujúcej okamžitý zásah súdu. Ak by v konaní o nariadenie predbežného opatrenia bolo potrebné trvať na požiadavke riadneho vykonania a hodnotenia dôkazov, mohol by byť účel tohto procesného inštitútu zmenený, pretože základnými znakmi predbežných opatrení sú ich dočasnosť a provizórnosť. Najmä atribút provizórnosti je potrebné mimoriadne vyzdvihnúť, lebo už zo samotného označenia „predbežné opatrenie“ vyplýva, že nejde o konečnú a definitívnu úpravu vzťahov medzi účastníkmi, a že nariadením predbežného opatrenia nezískava jeden z účastníkov silnejšie postavenie, nezískava práva, o ktorých sa má rozhodnúť až v budúcnosti, ale sa ním len dočasne a hlavne predbežne upraví určitý okruh vzťahov.
Odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutej časti podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. §-u 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že v danom prípade
bola splnená zákonná podmienka pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je naliehavosť dočasnej úpravy pomerov daná záujmom maloletej A., na udržaní a prehlbovaní prirodzenej väzby k obidvom rodičom. Otec maloletej dostatočným spôsobom osvedčil naliehavosť potreby upraviť jeho styk s maloletou, a to najmä so zreteľom na skutočnosť, že rodičia dieťaťa spolu nežijú, maloletá bola právoplatným rozsudkom zverená do osobnej starostlivosti matky a nevedia sa dohodnúť na podmienkach a pravidelnej realizácii styku otca s maloletou, pričom neochota matky komunikovať s otcom je v rozpore so záujmom mal. A.. Odvolací súd sa preto stotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že je potrebné upraviť styk otca s maloletou, nakoľko dlhodobá absencia otca pri výchove dieťaťa so zreteľom na jeho vek spôsobuje vzájomné odcudzenie, preto je nariadenie predbežného opatrenia dôvodné a je bez ďalšieho v záujme maloletej. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že rodičovské práva a povinnosti sú budované na základe rovnoprávneho postavenia otca a matky pri ich výkone, pričom je v záujme dieťaťa, aby mu nebolo odňaté právo mať zabezpečený osobný kontakt s oboma rodičmi. Je pritom predovšetkým na rodičoch, aby maloletému dieťaťu zabezpečili bezkonfliktné a stabilné výchovné prostredie a úlohou matky, ktorá maloletú vychováva je zabezpečiť priaznivé podmienky na uskutočňovanie styku s otcom. Rozsah predbežnej úpravy styku otca s maloletou zodpovedá charakteru dočasnosti a primeranosti inštitútu predbežného opatrenia a osobitostiam rodinných vzťahov medzi účastníkmi konania, veku maloletej, ktorá nebola vo fyzickom kontakte s otcom už dlhšiu dobu, v dôsledku čoho nepochybne došlo k citovému odcudzeniu dieťaťa od otca a citovému upnutiu sa na rodinné prostredie, v ktorom bolo doposiaľ vychovávané. Medzi právami rodičov vychovávať svoje dieťa na jednej strane a právom dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom, ako aj jeho záujmami, musí byť zachovaný primerane vyvážený vzťah. V tomto smere je potrebné zdôrazniť, že posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je otázkou právnou, nie skutkovou, pričom záujem dieťaťa nie je možné zamieňať so subjektívnymi názormi rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia na maloleté dieťa. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že je v záujme mal. A., aby bola jej citová väzba k otcovi postupne obnovená pravidelnými stretnutiami v štandardnom rozsahu každý párny týždeň od soboty od 8.00 hod. do nedele do 17.00 hod., tak aby si dieťa na starostlivosť otca opäť zvyklo. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že nariadenie predbežného opatrenia predstavuje len dočasnú ingerenciu súdu do pomerov účastníkov a nemá prejudikovať rozhodnutie vo veci samej, ktoré môže byť po úplnom zistení skutkového stavu a zhodnotení vplyvu tejto dočasnej úpravy na psychický stav dieťaťa úplne odlišné od rozhodnutia o predbežnej úprave s tým, že v priebehu konania môže súd zrušiť predbežné opatrenie a upraviť pomery účastníkov, resp. maloletého dieťaťa nariadením predbežného opatrenia v súlade s aktuálnymi pomermi a záujmami dieťaťa. Protichodnými tvrdeniami rodičov maloletej týkajúcimi sa uskutočňovania resp. neuskutočňovania styku otca s dieťaťom a vplyvu správania sa matky vo vzťahu k právam maloletého dieťaťa, a tiež aj otca tak ako to tvrdila matka sa bude zaoberať konajúci súd vo veci samej, pretože ide iba o predbežnú úpravu, v rámci ktorej postačuje osvedčenie danosti nároku, o potrebe ktorého nie sú vážnejšie pochybnosti, a preto nebolo úlohou odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať týmito rozpornými tvrdeniami účastníkov, kto je za súčasnú situáciu zodpovedný a či sú ich vzájomné obvinenia opodstatnené. Na základe vyššie uvedeného skutkového stavu a uvedených úvah odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 219 ods. 1 a preto že sa absolútne stotožnili s odôvodnením napadnutého rozhodnutia vo svojom rozhodnutí sa obmedzil na skonštatovanie správnosti dôvodov a tieto doplnil.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.