Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-511-2015.pdf
PDF · 80.4 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/511/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudcom Mgr. Petrom Sivákom v právnej veci navrhovateľa F.. Z. H., nar. X.XX.XXXX, bytom Š. XX, XXX XX O. X., proti odporkyni S.. Z. G., bytom S. XX, XXX XX S., o náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a.
Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 5.10.2015 voči žalovanej domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.000 eur a náhrady trov konania.
Svoj návrh odôvodnil tým, že odporkyňa ako kolízny opatrovník od začiatku právneho zastupovania maloletých synov predkladá súdu nepravdivé a zavádzajúce informácie ako sú bytové pomery, kde sa maloletí toho času zdržiavajú, klamlivé informácie ohľadne jeho príjmov, nepravdivé informácie ohľadne výpisu zo živnostenského registra jeho menovca a predkladá tieto neoverené informácie na súd. Asi 60 krát kontaktoval kolíznu opatrovníčku o dohovorenie matke maloletých detí, aby mu nebránila v styku s maloletými, avšak nedostal žiadnu odpoveď. Kolízna opatrovníčka nekontaktovala matku maloletých, keďže táto mu od 2.2.2014 odmieta poskytnúť telefonický rozhovor s maloletými. Mal za to, že náplňou práce kolízneho opatrovníka je dohovoriť jednému z rodičov o povinnostiach a právach oboch rodičov. Zároveň matka žiada o určenie vyživovacej povinnosti vo výške 400 eur mesačne na dve maloleté deti, čo je abnormálna suma, a práve kolízny opatrovník by mala byť osoba, ktorá by mala vyzvať matku ešte pred podaným návrhom, aby tieto výdavky na každé maloleté dieťa zdokladovala, zdokumentovala a vyčíslila. Žalobca pritom poukazoval na ustanovenie § 20 zákona č. 305/2005 Z.z. Kolízny opatrovník podsúva nepravdivé a klamlivé informácie súdu a dokladaním takto nezmyselných údajov u kolízneho opatrovníka nechýba arogancia moci a absentuje zdravý rozum. Kolízny opatrovník neobhajuje maloletých, ale matku maloletých, pretože ani kolízny opatrovník ani matka nezdokladovali náklady na každé maloleté dieťa osobitne. Nečinnosťou, ľahostajnosťou jemu ako otcovi a maloletým spôsobil kolízny opatrovník psychickú traumu, kolízny opatrovník nedokázal právne zastupovať a ochrániť maloleté deti.
Na pojednávanie nariadené na deň 6.11.2015 sa nedostavil žalobca, hoci predvolanie na pojednávanie mu bolo riadne a včas doručené. Žalobca svoju neúčasť ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 29.10.2015 a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Preto súd postupom podľa ustanovenia § 101 odsek 2 Občianskeho súdneho poriadku vec prejednal v neprítomnosti žalobcu. Žalovaná sa pojednávania zúčastnila.
Súd v tejto veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby zo dňa 4.10.2015 s prílohami, a to mailovými správami žalobcu, s pripojeným spisom okresného súdu Humenné pod sp. zn. XXP/ XX/XXXX a sp. zn. XXP/XXX/XXXX, výsluchom žalovanej na pojednávaní dňa 6.11.2015 a zistil tento skutkový stav:
Z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné pod sp. zn. XXP/XX/XXXX vo veci žalobcu F.. Z. H. proti žalovanej S.. M. H. o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom súd zistil, že v tomto konaní bol maloletým deťom ustanovený ako kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v N.. Súd v tejto veci rozhodol rozsudkom zo dňa 13.10.2015 tak, že manželstvo účastníkov rozviedol, deti boli zverené do osobnej starostlivosti žalovanej a žalobcovi bola uložená povinnosť prispievať na ich výživu sumou 150 eur mesačne na syna P. a sumou 100 eur mesačne na syna P.. Zároveň súd upravil aj styk maloletých detí s otcom a zamietol návrh žalobcu na zverenie detí do striedavej starostlivosti oboch rodičov a rozhodol o trovách konania.
Z pripojeného spisu Okresného súdu Humenné sp.zn. XXP/XXX/XXXX, že rozsudkom zo dňa 23.5.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 29.1.2015 bolo rozhodnuté tak, že podľa návrhu matky boli maloletí zverení do osobnej starostlivosti matky, a to na čas pred rozvodom manželstva. Otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého syna P. sumou 200 eur mesačne, a rovnako 200 eur mesačne aj na syna P.. V rozsudku bolo určené aj dlžné výživné za predchádzajúce dlžné obdobie, bol upravený styk maloletých detí s otcom s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 29.10.2015 opätovne poukazoval na to, že žalovaná obhajuje matku maloletých, nie maloleté deti. Kolízny opatrovník konal podľa neho zaujato voči jeho osobe, arogantne, a nedbanlivo sa staval vo veci bránenia mu v styku s maloletými zo strany matky.
Žalovaná na pojednávaní dňa 6.11.2015 žiadala žalobu zamietnuť z dôvodu, že ona ako fyzická osoba nikdy nebola ustanovená za kolízneho opatrovníka maloletých detí žalobcu. V súčasnej dobe pracuje na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v N., pracovisko S., kde sa vykonáva aj agenda sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, je to jej pracovná činnosť. Ako zamestnanec vykonávala pre Okresný súd Humenné funkciu kolízneho opatrovníka, pretože jej zamestnávateľ bol uznesením súdu ustanovený za kolízneho opatrovníka deťom žalobcu. Išlo o konanie sp.zn. XXP/XXX/XXXX, kde sa riešila úprava rodičovských práva a povinností k maloletým deťom pred časom do rozvodu, pričom v tomto konaní bol aj návrh na predbežnú úpravu rodičovských práv a povinností, a následne o konanie o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností pod sp.zn. XXP/XX/XXXX. V rámci týchto konaní vykonávali opatrenia, šetrenia a ďalšie a podávali správy súdu. V týchto správach a vyjadreniach zasielala súdu len také zistenia, ktoré objektívne zistila pri šetrení. Pri výkone práce postupovala podľa najlepšieho vedomia a svedomia, v súlade so zákonom a podľa toho, čo jej umožňovali a dovoľovali pracovné povinnosti. Ďalej žalovaná uviedla, že žalobca podával na ňu sťažnosti ohľadom jej činnosti jej zamestnávateľovi, avšak nebola vylúčená zo žiadnych úkonov.
Podľa ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vznp. (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu“), ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.
Podľa ustanovenia § 9 odsek 4 zákona o zodpovednosti štátu, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda. Podľa ustanovenia § 22 odsek 1 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva funkciu opatrovníka podľa osobitného predpisu na základe rozhodnutia súdu.
Podľa ustanovenia § 20 odsek 2 zákona č. 305/2005 Z.z. orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri výkone funkcie kolízneho opatrovníka dieťaťa zisťuje rodinné pomery, bytové pomery a sociálne pomery dieťaťa na účely výkonu funkcie kolízneho opatrovníka dieťaťa. Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri zisťovaní pomerov podľa prvej vety na účely výkonu funkcie
kolízneho opatrovníka dieťaťa vo veciach úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu podľa osobitného predpisu zisťuje informácie o spôsobilosti obidvoch rodičov osobne vychovávať dieťa, záujem obidvoch rodičov o osobnú starostlivosť o dieťa, názory obidvoch rodičov na zaistenie potrieb dieťaťa v prípade osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi, a to aj vtedy, keď len jeden rodič prejaví záujem o osobnú starostlivosť o dieťa obidvomi rodičmi, a posudzuje možnosti osobnej starostlivosti o dieťa obidvomi rodičmi s prihliadnutím na záujmy dieťaťa, na zaistenie potrieb dieťaťa a na názor dieťaťa.
Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu, ktoré vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Súd žalobe môže vyhovieť len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne bez ohľadu na tú skutočnosť, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca ako žalovaného neoznačil.
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, v konaní vedenom Okresným súdom Humenné pod sp.zn. XXP/XX/XXXX a sp.zn.XXP/XXX/XXXX bol maloletým deťom žalobcu ustanovený ako kolízny opatrovník Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v N.. Žalobca počas celého konania namietal postup a pochybenie kolízneho opatrovníka v konaniach, v ktorých sa rozhodovalo o výkone rodičovských práv a povinností. Súd mal však za preukázané, že v predmetných súdnych konaniach vykonávala žalovaná ako zamestnanec Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v N., ktorý bol súdom ustanovený za kolízneho opatrovníka úkony v zmysle zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele, a to tým, že vykonávala opatrenia, šetrenia a podávali správy súdu, pričom všetky úkony sú zaznamenané aj v dokumentácii úradu práce.
V zmysle uvedeného tak žalovaná ako zamestnanec Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v N. vykonávala úlohy orgánu verejnej moci, pri ktorých jej bol zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom zákonom. Podľa ustanovenia § 4 odsek 1 písmeno d) zákona o zodpovednosti za škodu však vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci, koná v mene štátu ministerstvo, ktorým je v danom prípade Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. Z tohto dôvodu žalovanej v tomto konaní nesvedčí pasívna vecná legitimácia, pretože žalovaná nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, čo má za následok neúspech žalobcu v tomto konaní.
Na dôvažok súd dodáva, že z uvedeného dôvodu sa už nezaoberal tým, či postupom zamestnanca Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny N. ako kolízneho opatrovníka došlo k nesprávnemu úradnému postupu a či ním vznikla žalobcovi škoda.
Po vykonanom dokazovaní tak súd žalobu žalobcu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalovanej zamietol v celom rozsahu.
O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 142 odsek 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaná mala v tomto konaní plný úspech, preto jej vzniklo právo na náhradu trov tohto konania. Žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, preto súd vyslovil, že jej náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove, prostredníctvom tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 odsek 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.