Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-270-2014.pdf
PDF · 84.28 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/270/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Markétou Marečkovou v právnej veci žalobcu BL Telecom collection, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 47 150 513, právne zastúpeného SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému Q. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom Š. X, Š., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie - Pomoc a ochrana spotrebiteľa „POS", so sídlom Nám. Legionárov 5, Prešov, IČO: 42 343 828, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov 163/66, Svidník, o zaplatenie sumy 650,02 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 129,30 eur s 9,5 %-ným p. a. úrokom z omeškania zo sumy 31,45 eur od 18.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,95 eur od 18.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 31,45 eur od 18.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 31,45 eur od 18.10.2011 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Žalobca j e p o v i n n ý nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného trovy právneho zastúpenia vo výške 107,47 eur na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka na strane žalovaného č. ú.: XXXXXXXX/XXXX, VS: XXXXXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou doručenou súdu 30.06.2014 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 650,02 eur s 9,5 %-ným p. a. úrokom z omeškania zo sumy 31,45 eur od 18.07.2011 do zaplatenia, zo sumy 34,95 eur od 18.08.2011 do zaplatenia, zo sumy 31,45 eur od 18.09.2011 do zaplatenia, zo sumy 31,45 eur od 18.10.2011 do zaplatenia, zo s 9,25 %-ným p. a. úrokom z omeškania zo sumy 520,72 eur od 18.11.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že žalovaný uzavrel s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o pripojení, predmetom ktorej bolo poskytovanie elektronickej komunikačnej služby právnym predchodcom žalobcu - Slovak Telekom a.s., ktorá dňa 06.12.2011 postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
Žalovaný sa k podanej žalobe nevyjadril.
Podaním z 18.07.2014 oznámil vstup do konania vedľajší účastník na strane žalovaného.
Podaním zo 06.11.2014 žalobca namietal vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania dôvodiac, že nie sú splnené podmienky na vstup vedľajšieho účastníka do konania.
Uznesením z 06.03.2015 súd rozhodol, že vstup vedľajšieho účastníka na strane žalovaného do konania je prípustný. Proti uzneseniu v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolací súd uznesením z 22.07.2015 potvrdil uznesenie súdu 1. stupňa.
V zmysle § 115a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd vo veci rozhodoval bez nariadenia pojednávania.
Súd vo veci vykonal dokazovanie: zmluvou o poskytovaní elektronickej komunikačnej služby, zmluvou o postúpení pohľadávky, faktúrami a ostatnými listinnými dôkazmi, ktoré tvoria súčasť spisu, z vykonania ktorých súd zistil skutkový stav:
Žalovaný uzatvoril dňa 09.12.2010 s obchodnou spoločnosťou Slovak Telekom a.s. zmluvu o pripojení, na základe ktorej predmetná spoločnosť poskytovala elektronické komunikačné služby žalovanému. V konaní žalobca nepreukázal dátum uzatvorenia zmluvy.
Faktúrou splatnou 17.08.2011 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému sumu 34,95 eur, faktúrou splatnou 17.11.2011 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému sumu 520,72 eur, faktúrou splatnou 17.07.2011 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému sumu 31,45 eur, faktúrou splatnou 17.09.2011 právny predchodca žalobcu vyfakturoval žalovanému sumu 31,45 eur, faktúrou splatnou 17.10.2011 právny predchodca žalobcu vyfaktúroval žalovanému sumu 31,45 eur.
Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo 06.12.2011 súd zistil, že spoločnosť Slovak Telekom a.s. Bratislava postúpila pohľadávku voči žalovanému na žalobcu.
Podľa § 78 ods. 9 zákona 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 4 ods. 1 zákona 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa.
Podľa hlavy I. článok 4 bod 2 písm. f) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, spoločné právomoci Únie a členských štátov sa uplatňujú aj v jednej z hlavných oblastí, a to ochrane spotrebiteľa.
Podľa hlavy I. článok 12 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, požiadavky ochrany spotrebiteľa sa zohľadnia pri definovaní a uskutočňovaní iných politík a činností Únie.
Podľa hlavy XI. článok 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti a hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov.
Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok. Členské štáty príjmu potrebné opatrenia na to, aby zabezpečili, že spotrebiteľ nestratí ochranu, zabezpečenú touto smernicou, tým, že si vyberie právo nečlenského štátu ako právo uplatniteľné na zmluvu, ak táto má úzku súvislosť s územím členských štátov.
Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 09.12.2010, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného k 09.12.2010, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka účinného k 09.12.2010, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka účinného k 09.12.2010, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného k 09.12.2010, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná čiastočne v časti uplatnenej istiny predstavujúcej nezaplatené hovorné, spolu vo výške 129,30 eur. Samotný žalovaný nepopieral existenciu zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu a využívanie služieb právneho predchodcu žalobcu.
Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty súd aplikoval spotrebiteľské právo
Vzhľadom na charakter sporu je potrebné uviesť, že práve spotrebiteľské právo je určené na efektívne zamedzenie používania neprijateľných podmienok. Vychádzajúc zo znenia čl. 38 Charty základných práv Európskej únie, Politiky Únie zabezpečia vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa, a znenia čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane hospodárskych záujmov spotrebiteľov. V rámci politiky Európskej únie je sledovaný cieľ vytvorenia regulatívneho rámca na to, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe zmluvných podmienok v súlade s drobnými mravmi a bola tak zachovaná fiduciárna podstata záväzkového vzťahu medzi ním a spotrebiteľom.
Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, vzhľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne vzhľadom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takého vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle (ÚS 342/09 ČR).
Vykonaným dokazovaním v súlade s citovanou právnou úpravou súd dospel k záveru, že žalobe v časti o uplatnenej zmluvnej pokute nemožno vyhovieť. V predmetnom konaní sa žalobca voči žalovanému domáha zaplatenia neuhradenej zmluvnej pokuty. Zmluva uzatvorená medzi zmluvnými stranami je nepochybne zmluvnou spotrebiteľskou, keď žalovaná pri jej uzatváraní nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Zmluva má charakter formulárovej zmluvy, keď účastník zmluvného vzťahu nemal možnosť zmeniť stanovené zmluvné podmienky. K obrane žalobcu spočívajúcej v tvrdení, že žalovaný mal možnosť ovplyvniť výšku zmluvnej pokuty tým, že mal možnosť výberu do akého zmluvného vzťahu s právnym predchodcom žalobcu vstúpi, súd uvádza, že žalovaný keď sa rozhodol pre konkrétny typ zmluvného vzťahu s dodávateľom, nemal možnosť žiadnym spôsobom ovplyvniť znenie zmluvy, nemal možnosť ovplyvniť výšku dohodnutej zmluvnej pokuty, ani podmienky, za ktorých by k uplatneniu zmluvnej pokuty došlo. Súd výšku uplatnenej zmluvnej pokuty
520,72 eur považuje za neprimerane vysokú v rozpore so záujmami spotrebiteľa. Z týchto dôvodov súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nepriznal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keď žalovaný náhradu trov konania neuplatnil.
Vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného súd podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku priznal náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi. Trovy konania predstavujú trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby á 34,85 eur (prevzatie a príprava, vyjadrenie z 15.10.2015), za 1 úkon právnej služby á 17,43 eur (vyjadrenie z 08.07.2015), 1 x režijný paušál á 8,04 eur, 2 krát režijný paušál á 8,39 eur, DPH vo výške 22,39 eur, spolu vo výške 134,34 eur v zmysle § 10 ods. 1, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.