Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_24S-112-2014.pdf
PDF · 118.88 KB
Case nature
Area
Subarea
24S/112/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Jozefa Zlochu v právnej veci žalobcu: PEROSA & KODEXI, s.r.o., so sídlom Vajanského 93/5068, 984 01 Lučenec, IČO: 36 049 549, zastúpeného advokátom JUDr. Danielom Přibylom, Dr. Vodu 18, 984 01 Lučenec proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/273914/2014/5172 zo dňa 12.06.2014 takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou dňa 28.08.2014 domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100301/1/273914/2014/5172 zo dňa 12.06.2014 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový správny orgán“ alebo „správca dane“) č. 9600503/5/436591/2014/Dur zo dňa 04.02.2014 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) o zriadení záložného práva na zabezpečenie daňového nedoplatku vo výške 126.075,42 Eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) splatnej v r. 2013. Žalobca v žalobe stručne opísal konanie správcu dane, ktoré predchádzalo vydaniu vyššie uvedeného rozhodnutia a uviedol, že správca dane v konaniach podľa Daňového poriadku rozhodol o vyrubení dane rozhodnutiami uvedenými vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia správcu dane zo dňa 04.02.2014. Proti všetkým rozhodnutiam žalobca podal včas odvolanie, ktoré na výzvu správcu dane doplnil písomne podaním v listinnej podobe - podaním na poštovú prepravu. Správca dane vyhodnotil podanie vyššie uvedených odvolaní tak, že na ne neprihliadal a vydal prvostupňové rozhodnutie zo dňa 04.02.2014 o zriadení záložného práva na zabezpečenie daňového nedoplatku vo výške 126.075,42 Eur na DPH splatnej v r. 2013, ktorého predpokladom vydania je nadobudnutie právoplatnosti rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane, proti ktorým žalobca podal odvolania. Proti prvostupňovému rozhodnutiu správcu dane zo 04.02.2014 o zriadení záložného práva žalobca podal odvolanie dňa 14.04.2014, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím z 12.06.2014, ktorým prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. Žalobca v žalobe odcitoval odôvodnenie predmetného rozhodnutia žalovaného, v ktorom žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán pri vydaní rozhodnutia o záložnom práve zo dňa 04.02.2014 postupoval v zmysle zák. č. 563/2009 Z.z. o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“). Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že daňový subjekt v zmysle § 14 Daňového poriadku je povinný doručovať podania elektronickými prostriedkami, pričom táto povinnosť vyplýva aj z § 13 ods. 2, ods. 5 a 6 Daňového poriadku. Žalobca ako daňový subjekt uvedený v § 14 Daňového poriadku je povinný všetky dokumenty doručovať elektronicky napriek tomu, že nebol poučený o tejto povinnosti v príslušnom rozhodnutí. Žalobca bol poučený o tom, že môže urobiť podanie (odvolanie) buď písomne alebo ústne do zápisnice. Ak sa však daňový subjekt rozhodne urobiť podanie (odvolanie) písomne, pre daňový subjekt uvedený v § 14 Daňového poriadku to znamená, že písomnosť (odvolanie) musí byť doručená elektronickými prostriedkami. Ak daňový
subjekt uvedený v § 14 Daňového poriadku podá odvolanie v listinnej podobe, hoci ho mal povinnosť podať elektronickými prostriedkami, takéto podanie podľa žalovaného nezakladá právne účinky, lebo nebolo podané zákonom predpísaným spôsobom a správca dane môže o tejto skutočnosti daňový subjekt informovať oznámením. Takto podané odvolanie sa považuje za nepodané a právoplatnosť toto rozhodnutie nadobudne márnym uplynutím 15-dňovej lehoty na odvolanie. Podľa žalovaného tento výklad zákona nie je nad jeho rámec, ani nie je v rozpore s Daňovým poriadkom. Správca dane nemá povinnosť vyzývať daňového dlžníka na podanie odvolania elektronickými prostriedkami. Žalobca poukázal na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR a uviedol, že žiadne zákonné ustanovenia Daňového poriadku s nedoručením podania daňovým subjektom - platiteľom DPH elektronicky nespájajú následok, že sa takéto podanie považuje za nedoručené, alebo že sa na neho neprihliada. Výklad žalovaného uvádzaný v napadnutom rozhodnutí je podľa žalobcu nad rámec zákonnej úpravy, t.j. Daňovým poriadkom, a teda porušením cit. ustanovenia Ústavy SR priamym zásahom do práv žalobcu, nakoľko štátny orgán nekoná v medziach zákona, ale tento prekračuje. Následkom uvedeného porušovania zákonnosti žalobcom napadnutého rozhodnutia žalovaným, a to jeho protizákonným postupom vadou v konaní, je vydanie napadnutého rozhodnutia žalovaného výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci (právoplatnosť rozhodnutí o vyrubení dane), na základe čoho bol podľa žalobcu zistený skutkový stav v rozpore s obsahom spisov. Žalobca preto žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Súčasne žalobca požiadal o oslobodenie od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za podanie žaloby.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 13.10.2014 uviedol, že správca dane eviduje daňový nedoplatok vo výške 126.075,42 Eur na DPH splatnej v r. 2013, ktorý zabezpečil záložným právom na nehnuteľnosti daňového dlžníka - žalobcu, pričom vydal rozhodnutie zo dňa 04.02.2014 na zriadenie záložného práva podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutie správcu dane o záložnom práve zo 04.02.2014 potvrdil napadnutým rozhodnutím potom, čo preskúmal rozhodnutie o zriadení záložného práva vydané správcom dane a zistil, že postup správcu dane bol v zmysle zákona (Daňového poriadku) a záložné právo bolo zriadené na existujúci daňový nedoplatok. Žalobca v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane napádal skutočnosť, že neexistuje daňový nedoplatok, nakoľko proti všetkým rozhodnutiam o vyrubení rozdielu dane podal odvolanie včas a nenastala splatnosť vyrubených rozdielov dane z dôvodu nesprávneho výkladu zákona správcom dane k § 14 Daňového poriadku. Žalovaný odvolaciu námietku žalobcu považoval za irelevantnú z dôvodu, že žalobca ako daňový subjekt uvedený v § 14 Daňového poriadku je povinný doručovať podania elektronickými prostriedkami. Poukázal na to, že podanie možno urobiť buď písomne alebo ústne do zápisnice, pričom písomne znamená, že buď v listinnej podobe alebo elektronickými prostriedkami. Tieto skutočnosti vyplývajú z ust. § 13 ods. 2, 5 a 6 Daňového poriadku. Žalobca ako subjekt uvedený v § 14 Daňového poriadku je povinný všetky dokumenty doručovať elektronicky. Pokiaľ žalobca ako daňový subjekt uvedený v § 14 Daňového poriadku podal odvolanie v listinnej podobe, hoci ho mal povinnosť podať elektronickými prostriedkami, takéto podanie nezakladá právne účinky, lebo nebolo podané zákonom predpísaným spôsobom a správca dane môže o tejto skutočnosti žalobcu informovať oznámením. Takto podané rozhodnutie sa považuje za nepodané a právoplatnosť toto rozhodnutie nadobudne márnym uplynutím 15-dňovej lehoty na odvolanie. Správca dane nemá povinnosť vyzývať žalobcu na podanie odvolania elektronickými prostriedkami. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že žalobca sa odvolal proti rozhodnutiam správcu dane o určení rozdielu v sume, na ktorú si žalobca uplatnil nárok na DPH a sumou zistenou správcom dane daňovou kontrolou za obdobie január 2010 a máj až december 2010, január až november 2011 a január až apríl 2012. Nakoľko odvolanie neobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, správca dane vyzval žalobcu na ich doplnenie. Žalobca v určenej lehote svoje odvolania doplnil, avšak tieto doplnenia odvolania doručil správcovi dane poštou v čase, keď už bol ako platiteľ DPH povinný doručovať svoje podania správcovi dane podľa § 14 Daňového poriadku. Doplnené odvolania boli odovzdané na poštové doručovanie 16.01.2014, čo správca dane považoval za nepodané odvolania, keďže neboli doručené elektronickými prostriedkami v zmysle § 14 Daňového poriadku, ktorý bol platný od 01.01.2014. Uvedená skutočnosť bola žalobcovi oznámená písomne 21.01.2014. Rozhodnutia správcu dane nadobudli právoplatnosť márnym uplynutím 15-dňovej lehoty na odvolanie. Na základe uvedeného správca dane vydal rozhodnutie zo 04.02.2014 o zriadení záložného práva podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku na daňový nedoplatok vo výške 126.075,42 Eur, nakoľko rozhodnutia považoval za právoplatné dňa 05.12.2013, resp. 06.12.2013. K žalobným námietkam žalovaný uviedol, že žalovaný pri potvrdení rozhodnutia správcu dane nevychádzal pri výklade zákona nad rámec zákonnej úpravy, neporušil Ústavu SR a nezasahoval do práv žalobcu, nakoľko žalovaný konal v medziach zákona. Vyslovil názor, že § 14 Daňového poriadku bližšie nešpecifikuje podania,
ktorých sa povinnosť elektronického doručovania týka, ale určuje, ktoré osoby majú povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami. Keďže žalovaný patrí medzi osoby, ktoré takúto povinnosť majú, mal predložiť doplnenie odvolania elektronickými prostriedkami. Keďže v zákone nebolo uvedené prechodné ustanovenie, povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami po 01.01.2014 mali všetky osoby uvedené v § 14 Daňového poriadku. Žalovaný má za to, že v danom prípade nedošlo k porušeniu zákonnosti vydaním napadnutého rozhodnutia z 12.06.2014, ktorým potvrdil záložné právo. Napadnuté rozhodnutie rešpektuje ustanovenia Daňového poriadku a žalovaný ho považuje za zákonné. Navrhol žalobu zamietnuť.
Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k. 24S/112/2014-23 zo dňa 09.06.2015 s poukazom na § 138 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p. priznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na dôvodoch žaloby. Zdôraznil, že žalovaný pri rozhodovaní o podanom odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane o zriadení záložného práva vychádzal z toho, že rozhodnutia správcu dane, ktorými bol vyrubený rozdiel DPH, sú právoplatné. S takýmto posúdením žalovaného nesúhlasí a podal túto žalobu, keďže podľa neho neexistuje žiadny spôsob, ktorým by mohli byť napadnuté rozhodnutia správcu dane o vyrubení DPH, na ktorých bola vyznačená právoplatnosť. Poukázal na to, že zriadenie záložného práva je možné len vtedy, ak existuje daňový dlh, avšak v tomto prípade daňový dlh neexistuje vzhľadom na to, že boli proti rozhodnutiam o vyrubení rozdielu DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia podané odvolania a správca dane o nich nerozhodol. Skutkový stav je podľa žalobcu v rozpore so zákonom, resp. nemá oporu v zákone, pokiaľ sa správca dane nezaoberal podanými odvolaniami. Písomné oznámenie správcu dane o tom, že sa na jeho odvolania neprihliada, nepovažuje za rozhodnutie, ktoré by malo nejaké účinky. Rozhodujúca pre posúdenie tejto veci je podľa neho skutočnosť, či boli rozhodnutia právoplatné alebo nie. Otázka, či boli podané odvolania v predchádzajúcom konaní riadne a či malo byť o nich rozhodované, je podľa žalobcu otázkou, ktorá by mala byť posudzovaná v tomto konaní. Žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a z dôvodu zistenia skutkového stavu v rozpore s obsahom spisov.
Zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalobu považuje za neopodstatnenú a dôvody uvedené v žalobe sa netýkajú rozhodnutia o zriadení záložného práva. Tieto dôvody smerujú voči konaniu, ktoré malo byť predmetom preskúmania v inom konaní. Žiadal žalobu zamietnuť.
Predmetom preskúmavacieho konania bolo preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správcu dane o zriadení záložného práva na zabezpečenie daňového nedoplatku žalobcu na DPH splatnej v r. 2013.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane vydal dňa 04.02.2014 s poukazom na § 81 ods. 1 Daňového poriadku rozhodnutie o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu uvedeným na LV č. XXXX k. ú. S., ktoré sú podrobne špecifikované vo výroku predmetného prvostupňového rozhodnutia, na zabezpečenie daňového nedoplatku vo výške 126.075,42 Eur evidovaného správcom dane na DPH splatnej v r. 2013 vyplývajúcej z rozhodnutí správcu dane o určení rozdielu DPH, pričom predmetné rozhodnutia sú špecifikované vo výroku prvostupňového rozhodnutia. Jedná sa o rozhodnutia správcu dane o určení rozdielu DPH: a/ za zdaňovacie obdobia január 2010, máj až december 2010 zo dňa 12.11.2013, pričom rozhodnutie za zdaňovacie obdobie október 2010 bolo žalobcovi doručené 20.11.2013 a rozhodnutia za ostatné zdaňovacie obdobia r. 2010 boli žalobcovi doručené 21.11.2013; b/ za zdaňovacie obdobia január a február 2011, apríl 2011, júl až november 2011 zo dňa 13.11.2013, pričom rozhodnutia za zdaňovacie obdobie január, február, júl, august, september a november 2011 boli žalobcovi doručené 20.11.2013 a rozhodnutia za zdaňovacie obdobie apríl až október 2011 boli žalobcovi doručené 21.11.2013; c/ za zdaňovacie obdobia január až apríl 2012 zo dňa 12.11.2013, ktoré boli žalobcovi doručené dňa 20.11.2013.
Žalobca sa proti vyššie uvedeným rozhodnutiam správcu dane odvolal, pričom všetky podania označené ako „odvolanie proti rozhodnutiu“ zo dňa 05.12.2013, doručené správcovi dane 09.12.2013, obsahovali len čísla napadnutých rozhodnutí správcu dane za jednotlivé (vyššie uvedené) zdaňovacie obdobia a dátum vydania týchto rozhodnutí (12.11. resp. 13.11.2013). Z obsahu odvolaní nachádzajúcich sa v administratívnom spise vyplýva, že predmetné podania označené ako odvolania neobsahovali žiadne odôvodnenie. Keďže odvolania neobsahovali zákonom stanovené náležitosti, správca dane žalobcu vyzval výzvami zo dňa 16.12.2013 na ich doplnenie. Uvedená skutočnosť medzi účastníkmi konania nebola sporná a jednotlivé výzvy správcu dane sú označené číslom a dátumom výzvy v jednotlivých podaniach žalobcu označených ako „odvolanie proti rozhodnutiu - doplnenie“. Predmetné podania žalobcu (doplnenie odvolaní) sú datované 16.01.2014, tieto boli podané na poštovú prepravu 16.01.2014 a správcovi dane boli doručené 20.01.2014. Správca dane následne podaniami označenými ako „Oznámenie“ datovanými 21.01.2014 žalobcovi v jednotlivých prípadoch oznámil, že jeho podania vo veci odvolaní zo dňa 16.01.2014 proti rozhodnutiam správcu dane z 12.11.2013, resp. 13.11.2013 - doplnenie na základe výziev správcu dane zo dňa 16.12.2013, ktoré doplnenie bolo odovzdané na poštovú prepravu 16.01.2014 a bolo doručené správcovi dane 20.01.2014, sa považujú za nepodané. Správca dane poukázal na povinnosť daňového subjektu, ktorý je platiteľom DPH v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ Daňového poriadku doručovať podania finančnej správe elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 Daňového poriadku, pričom podľa § 13 ods. 7 Daňového poriadku sa takéto podanie považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. Z oznámení, ktorých obsah bol v každej veci za jednotlivé zdaňovacie obdobia zhodný, vyplýva, že žalobcovi boli predmetné výzvy zo 16.12.2013 na odstránenie nedostatkov podaných odvolaní doručené 27.12.2013, pričom žalobca mal doplniť svoje odvolania do 20 dní od ich doručenia. Podľa obsahu oznámení bol žalobca vo výzvach poučený podľa § 13 ods. 9 Daňového poriadku, v zmysle ktorého ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správca dane žalobcovi oznámil, že podania žalobcu vo veci odvolaní z 05.12.2013, ktoré boli správcovi dane doručené 09.12.2013, sa považujú v zmysle § 13 ods. 9 Daňového poriadku za nepodané.
Správca dane vyznačil na jednotlivých rozhodnutiach o určení rozdielu DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia r. 2010, 2011 a 2012 zo dňa 12.11.2013, resp. 13.11.2013 právoplatnosť dňom 05.12.2013, resp. 06.12.2013 a vykonateľnosť dňom 21.12.2013, resp. 24.12.2013. Následne správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 04.02.2014 o zriadení záložného práva podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku na daňový nedoplatok vo výške 126.075,42 Eur vychádzajúc z vyššie uvedených rozhodnutí správcu dane, na ktorých bola vyznačená právoplatnosť dňom 05.12.2013 (rozhodnutia správcu dane doručené žalobcovi 20.11.2013), resp. dňom 06.12.2013 (rozhodnutia správcu dane doručené žalobcovi 21.11.2013). Prvostupňové rozhodnutie správcu dane o zriadení záložného práva zo dňa 04.02.2014 bolo žalobcovi doručené 17.02.2014. Žalobca podal proti predmetnému rozhodnutiu odvolanie dňa 04.03.2014 do elektronickej podateľne (DR SCAN - ev. č. 6/11562891/2014), v ktorom namietal, že neexistuje daňový nedoplatok žalobcu, na zabezpečenie ktorého správca dane zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam, pretože žalobca proti všetkým rozhodnutiam správcu dane o vyrubení rozdielu dane (uvedeným vo výroku napadnutého rozhodnutia) podal včas odvolanie, nenastala z dôvodu nenadobudnutia právoplatnosti týchto rozhodnutí splatnosť vyrubených rozdielov dane a nevznikol správcom dane vymáhaný nedoplatok. Žalobca namietal, že Daňový poriadok s nedoručením podania daňovým subjektom - platiteľom DPH elektronicky nespája následok, že sa takéto podanie považuje za nedoručené alebo sa naň neprihliada. Žiadal prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušiť. Správca dane výzvou z 12.03.2014 doručenou žalobcovi dňa 28.03.2014 žalobcu vyzval na odstránenie nedostatkov podania podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku a zároveň ho poučil o následkoch nevyhovenia výzve podľa § 13 ods. 9 Daňového poriadku. Žalobca na predmetnú výzvu správcu dane reagoval podaním doručeným správcovi dane dňa 14.04.2014 do elektronickej podateľne (DR SCAN - ev. č. 6/13952783/2014). O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím z 12.06.2014 tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil s odôvodnením, že pokiaľ žalobca ako daňový subjekt, ktorý je platiteľom DPH podal odvolania proti rozhodnutiam, ktorými mu správca dane vyrubil rozdiel DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia v listinnej podobe, hoci ich mal s poukazom na § 14 Daňového poriadku podať elektronickými prostriedkami, takéto podania nezakladajú právne účinky, lebo neboli podané zákonom predpísaným spôsobom a správca dane môže o tejto skutočnosti daňový subjekt informovať oznámením. Takto podané odvolania sa považujú za nepodané a rozhodnutia
správcu dane nadobudnú právoplatnosť márnym uplynutím 15-dňovej lehoty na odvolanie. Žalovaný po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia správcu dane dospel k záveru, že postup správcu dane bol v súlade s Daňovým poriadkom a záložné právo bolo zriadené na existujúci daňový nedoplatok.
Podľa § 13 ods. 1, 2, 3, 5, 6, 7, 8, 9 Daňového poriadku (1) Podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. (2) Písomné podanie musí byť podpísané osobou, ktorá ho podáva. (3) Podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania. (5) Podanie urobené elektronickými prostriedkami sa podáva prostredníctvom elektronickej podateľne podľa § 33 ods. 2 alebo prostredníctvom elektronickej podateľne ústredného portálu verejnej správy a musí byť podpísané zaručeným elektronickým podpisom 20)osoby, ktorá ho podáva. Ak daňový subjekt chce doručovať finančnej správe písomnosti elektronickými prostriedkami, ktoré nebudú podpísané zaručeným elektronickým podpisom, oznámi správcovi dane údaje potrebné na doručovanie na tlačive podľa vzoru uverejneného na webovom sídle finančného riaditeľstva a uzavrie so správcom dane písomnú dohodu o elektronickom doručovaní. Dohoda obsahuje najmä náležitosti elektronického doručovania, spôsob overovania elektronického podania a spôsob preukazovania doručenia. (6) Podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané spôsobom podľa odseku 5, alebo podanie urobené telefaxom je potrebné doručiť aj v listinnej forme, a to do piatich pracovných dní od odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené. (7) Na podanie urobené elektronickými prostriedkami sa primerane vzťahuje § 33. Takéto podanie sa považuje za doručené dňom jeho prijatia do elektronickej podateľne, o čom sa zašle potvrdenie do elektronickej osobnej schránky daňového subjektu. (8) Ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. (9) Ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu.
Podľa § 14 ods. 1, 2 Daňového poriadku (1) Povinnosť doručovať podania elektronickými prostriedkami podľa § 13 ods. 5 finančnej správe má a) daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, b) daňový poradca za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, c) advokát za daňový subjekt, ktorého zastupuje pri správe daní, d) zástupca neuvedený v písmenách b) a c) za daňový subjekt, ktorý je platiteľom dane z pridanej hodnoty, ktorého zastupuje pri správe daní. (2) Prílohy k podaniu môžu subjekty podľa odseku 1 doručovať aj inak ako elektronickými prostriedkami.
Podľa § 72 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Daňového poriadku (1) Proti rozhodnutiu možno podať odvolanie, ak tento zákon neustanovuje inak alebo ak sa účastník konania odvolania nevzdal písomne alebo ústne do zápisnice. (2) Odvolanie sa podáva orgánu, ktorého rozhodnutie je odvolaním napadnuté (ďalej len "prvostupňový orgán"). (3) Odvolanie možno podať do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, ak tento zákon neustanovuje inak; najneskôr do uplynutia tejto lehoty možno podané odvolanie zmeniť alebo doplniť. (4) Odvolanie musí obsahovať okrem náležitostí podľa § 13 aj a) označenie prvostupňového orgánu, b) číslo rozhodnutia, proti ktorému odvolanie smeruje, c) dôvody podania odvolania, d) dôkazy preukazujúce odôvodnenosť odvolania, ak sa v odvolaní nenamieta len rozpor s právnymi predpismi; ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy, e) navrhované zmeny alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. (5) Ak odvolanie neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, prvostupňový orgán postupuje podľa § 13 ods. 8 až 10, pričom lehota na odstránenie nedostatkov odvolania nesmie byť kratšia ako 15 dní.
Podľa § 81 ods. 1 Daňového poriadku na zabezpečenie daňového nedoplatku môže rozhodnutím správcu dane vzniknúť záložné právo k predmetu záložného práva vo vlastníctve daňového dlžníka alebo k pohľadávke daňového dlžníka. Rovnako môže správca dane rozhodnúť o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k predmetu záložného práva, ktorý daňový dlžník nadobudne v budúcnosti, a to aj vtedy, ak predmet záložného práva vznikne v budúcnosti alebo jeho vznik závisí od splnenia podmienky. Záložné právo nemožno zriadiť k ortopedickým pomôckam a kompenzačným pomôckam vrátane osobného motorového vozidla ťažko zdravotne postihnutej osoby. Záložné právo k pohľadávke je účinné voči poddlžníkovi, ak je poddlžník o tom písomne vyrozumený. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k zálohu daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi. Ak ide o záložné právo k pohľadávke daňového dlžníka, rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva k pohľadávke daňového dlžníka sa doručí daňovému dlžníkovi a poddlžníkovi. Proti rozhodnutiu podľa piatej vety v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia môže daňový dlžník podať odvolanie; rovnako podľa šiestej vety môže daňový dlžník a poddlžník podať odvolanie. Poddlžník môže v odvolaní namietať len neexistenciu alebo zánik pohľadávky, ktorá je predmetom záložného práva; toto tvrdenie je povinný preukázať. Odvolanie nemá odkladný účinok. Rozhodnutie o zabezpečení daňového nedoplatku zriadením záložného práva sa s vyznačením jeho vykonateľnosti zašle na zápis alebo na registráciu podľa Občianskeho zákonníka. 45)Katastru nehnuteľností alebo príslušnému registru správca dane oznámi, kedy rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Na účely tohto zákona sa poddlžníkom rozumie dlžník daňového dlžníka.
Podľa § 244 ods. 1, 3 O.s.p. (1) V správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. (3) Rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb priamo dotknuté. Postupom správneho orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.
Podľa § 245 ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu posúdi súd i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné a ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup.
Podľa § 247 ods. 1, 3 O.s.p. (1) Podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu. (3) Predmetom preskúmania môže byť za podmienok ustanovených v odsekoch 1 a 2 aj rozhodnutie, proti ktorému zákon nepripúšťa opravný prostriedok, ak sa stalo právoplatným.
(1) Žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť. (2) Ak žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie správneho orgánu nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom konania malo konať, súd overí správnosť tohto tvrdenia a uloží správnemu orgánu doručiť tomuto účastníkovi správne rozhodnutie a podľa okolností odloží jeho vykonateľnosť. Týmto stanoviskom súdu je správny orgán viazaný. Po uskutočnenom doručení predloží správny orgán spisy súdu na rozhodnutie o žalobe. Ak sa v rámci správneho konania po vykonaní pokynu súdu na doručenie správneho rozhodnutia začne konanie o opravnom prostriedku, správny orgán o tom súd bez zbytočného odkladu upovedomí. (3) Súd postupuje podľa odseku 2, len ak od vydania rozhodnutia, ktoré nebolo žalobcovi doručené, neuplynula lehota troch rokov. (4) Ak správny orgán nedodrží súdom určenú lehotu na doručenie správneho rozhodnutia alebo ak vec nepredloží súdu na konanie ani po opakovanej výzve, súd môže rozhodnúť o uložení pokuty správnemu orgánu až do 1 640 eur, a to aj opakovane. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty je prípustné odvolanie.
(5) Prokurátor môže žalobu podať do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým nebolo vyhovené protestu.
Žalobca v žalobe namietal, že rozhodnutie žalovaného, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane o zriadení záložného práva na zabezpečenie daňového nedoplatku určeného správcom dane rozhodnutiami o vyrubení rozdielu DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia r. 2010, 2011 a 2012 v celkovej výške 126.075,42 Eur, je výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci, keď vychádzal z toho, že tieto rozhodnutia sú právoplatné. Tvrdil, že takéto rozhodnutie zasahuje do jeho práv v dôsledku výkladu ustanovení Daňového poriadku v rozpore so zákonom, keď žalobcom včas podané odvolanie proti rozhodnutiam správcu dane o vyrubení rozdielu DPH, ktoré na výzvu správcu dane doplnil písomnými podaniami podanými na poštovú prepravu (t.j. v listinnej podobe), boli vyhodnotené ako podania, ktoré nezakladajú právne účinky, pretože neboli podané zákonom predpísaným spôsobom s argumentáciou, že žalobca ako subjekt uvedený v § 14 Daňového poriadku bol povinný doručovať podania elektronickými prostriedkami a o tejto skutočnosti môže správca dane daňový subjekt informovať oznámením. Žalobca nesúhlasil so záverom žalovaného, že takto podané odvolania sa považujú za nepodané a právoplatnosť tieto rozhodnutia správcu dane nadobudnú márnym uplynutím 15-dňovej lehoty na podanie odvolania. Na základe uvedeného bol podľa žalobcu zistený skutkový stav v rozpore s obsahom spisov.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane prvostupňovým rozhodnutím zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu na zabezpečenie daňového nedoplatku žalobcu vzniknutého na DPH splatnej v r. 2013 vo výške určenej v jednotlivých rozhodnutiach správcu dane špecifikovaných vo výroku prvostupňového rozhodnutia správcu dane zo dňa 04.02.2013 spolu vo výške 126.075,42 Eur. Podkladom pre toto rozhodnutie boli teda rozhodnutia správcu dane zo dňa 12.11.2013 a 13.11.2013 o určení rozdielov DPH za jednotlivé zdaňovacie obdobia r. 2010, 2011 a 2012, v ktorých bola splatnosť určeného rozdielu DPH stanovená do 15 dní od právoplatnosti jednotlivých rozhodnutí. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca rozdiel DPH nezaplatil. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že správca dane pri vydaní prvostupňového rozhodnutia vychádzal z toho, že tieto rozhodnutia sú právoplatné vzhľadom na to, že v administratívnych spisoch mal správny orgán k dispozícii Oznámenia zo dňa 21.01.2014, ktorými správca dane v zmysle § 13 ods. 9 Daňového poriadku žalobcovi oznámil, že odvolania podané žalobcom proti rozhodnutiam správcu dane z 12.11.2013 a 13.11.2013, ktorými bol určený rozdiel DPH za predmetné jednotlivé zdaňovacie obdobia r. 2010, 2011 a 2012, sa považujú za nepodané s odôvodnením, že žalobca na výzvy správcu dane v určenej lehote nevyhovel výzvam správcu dane na odstránenie nedostatkov podaní - odvolaní zo dňa 05.12.2014, ktoré neobsahovali náležitosti stanovené Daňovým poriadkom. Existencia a obsah predmetných oznámení mali teda za následok, že správca dane na rozhodnutiach o vyrubení DPH vyznačil právoplatnosť, keďže vychádzal z toho, že podané odvolania sa v zmysle § 13 ods. 9 Daňového poriadku považujú za nepodané, t.j. rozhodnutia správcu dane v dôsledku márneho uplynutia 15- dňovej lehoty na podanie odvolania nadobudli právoplatnosť. Uvedené skutočnosti vyplývajú z obsahu administratívneho spisu a takto zistený skutkový stav, z ktorého správca dane i žalovaný vychádzali, nie je v rozpore s obsahom administratívneho spisu. Správca dane i žalovaný boli viazaní doručenými Oznámeniami. Rovnako súd pri preskúmavaní napadnutého rozhodnutia žalovaného je viazaný týmito Oznámeniami správcu dane, ktorými s poukazom na § 13 ods. 9 Daňového poriadku žalobcovi oznámil, že ním podané podania - odvolania sa považujú za nepodané. Súd v tomto preskúmavacom konaní nemôže preskúmavať zákonnosť predmetných Oznámení, ani postupu správcu dane, ktorý vydaniu týchto Oznámení predchádzal, pretože podľa § 245 ods. 1 O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu súd posúdi i zákonnosť prv urobeného správneho rozhodnutia, o ktoré sa preskúmavané rozhodnutie opiera, ak bolo preň prv urobené rozhodnutie záväzné len v tom prípade, ak nie je na jeho preskúmanie určený osobitný postup. O takýto prípad sa v preskúmavanej veci nejedná. Oznámenia správcu dane vydané v zmysle § 13 ods. 9 Daňového poriadku o tom, že odvolania daňového subjektu - žalobcu proti rozhodnutiam správcu dane o vyrubení rozdielu DPH zo dňa 12.11.2013 a 13.11.2013 sa považujú za nepodané, sú opatreniami správneho orgánu s individuálnymi účinkami, ktoré napriek nedodržaniu formálnych náležitostí rozhodnutia, sú spôsobilé zasiahnuť do právneho postavenia daňového subjektu, resp. do jeho práv alebo právom chránených záujmov. Predmetné Oznámenia - opatrenia správcu dane sú preto spôsobilým predmetom súdneho preskúmania podľa II. hlavy V. časti O.s.p. (v tejto súvislosti súd poukazuje napr. na Nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 37/95, II.ÚS 50/01, I.ÚS 52/02, III.ÚS 185/2003, PL ÚS 21/08, I.ÚS 354/08, ako aj na rozhodnutia NS SR napr. uznesenia sp. zn. 8Sžf/29/2010 a sp. zn. 5Sžf/5/2011). Keďže na preskúmanie
predmetných Oznámení, ktoré boli pre prvostupňové rozhodnutie správcu dane o zriadení záložného práva i pre rozhodnutie žalovaného záväzné, je určený osobitný postup (podľa II. hlavy V. časti O.s.p.) a žalobca v žalobe netvrdil, že tento postup využil, pričom podanie žaloby o preskúmanie predmetných oznámení správcu dane nevyplýva ani z obsahu administratívneho spisu, súd musí v tomto konaní prihliadať k obsahu administratívneho spisu a listín, rozhodnutí a opatrení v ňom obsiahnutých, ako aj ku skutočnostiam v nich uvedených resp. z nich vyplývajúcich. V tomto prípade sa žalobca mohol domáhať žalobou podanou v lehote dvoch mesiacov od doručenia predmetných Oznámení správcu dane, ktoré boli podkladom pre vyznačenie právoplatnosti rozhodnutí správcu dane o vyrubení rozdielu DPH, preskúmania zákonnosti týchto Oznámení postupom podľa II. hlavy V. časti O.s.p. Ak tak neurobil, tak správny orgán správne vychádzal zo skutočnosti, že v dôsledku neodstránenia vád podaných odvolaní, ktoré neobsahovali náležitosti stanovené Daňovým poriadkom, v lehote určenej správcom dane vo výzvach, sa považujú podané odvolania za nepodané, ktorú skutočnosť správca dane žalobcovi v súlade s § 13 ods.9 Daňového poriadku oznámil žalobcovi predmetnými Oznámeniami. Dôsledkom tejto právnej skutočnosti je, že predmetné rozhodnutia správcu dane o vyrubení DPH nadobudli právoplatnosť márnym uplynutím 15-dňovej lehoty na podanie odvolania, pričom právoplatnosť bola na predmetných rozhodnutiach vyznačená vo forme doložky právoplatnosti. Pokiaľ následne správca dane i žalovaný pri rozhodovaní o zriadení daňového záložného práva z týchto skutočností vychádzali, t.j. vychádzali z toho, že predmetné rozhodnutia správcu dane sú právoplatné a teda na strane žalobcu existuje daňový nedoplatok, napadnuté rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie správcu dane nie je možné považovať z dôvodov uvedených v žalobe za nezákonné.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd po preskúmaní rozhodnutia a postupu žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného je v súlade so zákonom, a preto žalobu s poukazom na § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.
Podľa § 250k ods. 1 O.s.p. má právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu trov konania len žalobca, ktorý mal úspech v konaní celkom alebo sčasti. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, súd o náhrade trov konania žalobcu rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, dvojmo, prostredníctvom tunajšieho súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.