Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-203-2006.pdf
PDF · 83.79 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/203/2006
Uznesenie
Okresný súd Lučenec v exekučnej veci oprávneného F. J., W.. XX.XX.XXXX, M. F. M. T., T. F. I. XXXX/ XXX, F. - H. W. U., F. K..proti povinnému R. V., W.. XX.XX.XXXX, F. T. X, N., o vymoženie zameškaného výživného vo výške 302,06 Eur a trov exekúcie, takto
rozhodol:
Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom, Exekútorský úrad so sídlom Lučenec, Št. Moyzesa 50 pod sp.zn. 294/2006 s a z a s t a v u j e.
Povinný R. V., W.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 113,27 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Oprávnenému sa náhrada trov exekúcie n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Exekúcia sa vykonáva na základe návrhu oprávneného doručeného súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinu dňa 28.02.2006, čím sa exekučné konanie začalo. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie bol oprávnený maloletým dieťaťom a teda bol v zmysle zákona- § 27 Občianskeho zákonníka zastúpený matkou ako zákonnou zástupkyňou.
Dňa 15.06.2015 bol exekučnému súdu doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie v dôsledku oznámenia matky oprávneného, v ktorom uviedla, že oprávnený je plnoletý a nepripravuje sa na budúce povolanie. Povinný svoju dlžnú sumu voči oprávnenému uhradil. Súdny exekútor s poukazom na túto skutočnosť uviedol, že trovy exekúcie vymožené neboli a preto žiada, aby mu boli priznané na základe rozhodnutia exekučného súdu.
Súd nahliadnutím do súdneho spisu zistil, že oprávnený je už toho času plnoletou osobou a teda nie je dôvodné, aby ho v tejto exekučnej veci zastupovala ako jeho matka ako zákonný zástupca v zmysle zákona. Taktiež súd k veci udáva, že matka oprávneného na základe novely Občianskeho súdneho poriadku v zmysle zákona č. 335/2012 Z.z. účinného od 01.01.2013 nemôže oprávneného zastupovať ani na základe prípadnej predloženej plnej moci, nakoľko v konaní podľa Exekučného poriadku sa zastupovanie fyzickou osobou spôsobilou na právne úkony nepripúšťa. To neplatí, ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1 má vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou osobou ( § 27 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku ). Z podania matky oprávneného vyplýva, že nepreukázala, že by mala vzdelanie druhého stupňa v odbore právo aj napriek tomu, že je blízkou osobou oprávneného a teda nie je účastníkom konania v tejto exekučnej veci. Z úradnej povinnosti v zmysle § 58 ods. 1 Exekučného poriadku skúmal dôvody pre zastavenie exekúcie vymenovaných v § 57 Exekučného poriadku a dospel k záveru, že v danom štádiu konanie existuje žiadny dôvod pre zastavenie exekúcie a to tá skutočnosť, že po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané s poukazom na tú skutočnosť, že súd prihliadol na podanie matky len ako na podnet
na zastavenie exekúcie, z ktorého vyplýva, že povinný dlžnú sumu uhradil oprávnenému. Uvedenú skutočnosť potvrdil aj súdny exekútor, ktorý bol poverený vykonávaním predmetnej exekúcie. Predmetnom tejto exekučnej veci bolo vymoženie zameškaného výživného v sume 302,06 Eur od 01.10.2001 do 31.03.2003 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č.k. 7C/173/1993-12 zo dňa 05.08.1993, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.08.1993 a vykonateľnosť dňa 07.09.1993. Podľa § 57 ods. 1 písm. f/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom k tomu, že pohľadávka oprávneného bola povinným uhradená po začatí exekučného konania, súd exekúciu zastavil z úradnej povinnosti v zmysle § 57 ods. 1 písm. f ) EP.
Podľa prechodných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení neskorších právnych predpisov §27a, pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času vypočítaných podľa § 14, 15, 22, 23 a 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.04.2008 (ďalej len „vyhl.“), t.j. v čase, v ktorom sa exekučné konanie začalo.
Súdny exekútor si vyčíslil celkové trovy exekúcie spočívajúce v odmene v zmysle § 16 ods. 2 vyhl. z vymoženej sumy 302,06 Eur 20% v sume 61,00 Eur a náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhl. za poštovné poplatky v sume 31,59 Eur, tel. a internetové poplatky ( KaPor, IRIS, Soc. poisť. a pod.) v sume 6,64 Eur, bankové poplatky v sume 1,80 Eur, v celkovej výške 121,24 Eur vrátane 20% DPH. Súdny exekútor taktiež alternatívne požiadal exekučný súd, aby bola exekúcia zastavená len čo do istiny, nakoľko v danom štádiu konania je potrebné vymôcť trovy exekúcie v dôsledku účelnosti a hospodárnosti.
Podľa § 5 ods. 1 vyhl. odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura.
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje: a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 200 Sk (6,64 Eur) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhl., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 100 Sk (3,32 Eur).
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 16 ods. 2 vyhl. ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky.
Podľa § 22 vyhl. súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 ods. 1 vyhl. náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť.
Podľa § 25 vyhl. v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie sp.zn.: EX 294/2006 a súdnemu exekútorovi vzhľadom na účelnosť vynaložených výdavkov v spojitosti s ich preukázaním v exekučnom spise nepriznal náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhl. za telekomunikačné a internetové poplatky ( KaPor, IRIS, Soc. poisť. a pod. ) vo výške 6,64 Eur, nakoľko nebolo vynaloženie týchto prostriedkov v exekučnom spise dostatočne preukázané na to, aby ich súd súdnemu exekútorovi priznal.
Súdnemu exekútorovi teda priznal súd odmenu spočívajúcu v odmene v zmysle § 16 ods. 2 vyhl. z vymoženej sumy 302,06 Eur 20% v sume 61,00 Eur v spojení s § 5 ods. 1 vyhl. účinnej do 30.04.2008, v zmysle ktorej má súdny exekútor nárok na 20% zo základu z vymáhanej sumy, t.j. zo sumy 302,06 Eur čo predstavovala zameškané výživné od 01.10.2001 do 31.03.2003. Ďalej mu priznal náhradu hotových výdavkov v zmysle § 22 vyhl. za poštovné poplatky v sume 31,59 Eur, bankové poplatky v sume 1,80 Eur, v celkovej výške 113,27 Eur vrátane 20% DPH.
Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
K zastaveniu exekúcie došlo na základe správania sa povinného, ktorý po jej začatí uhradil zameškané výživné. Príčinou zastavenia exekúcie teda bolo v konečnom dôsledku konanie povinného, preto ho súd zaviazal k náhrade trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi.
Oprávnenému žiadne trovy exekúcie nevznikli, preto mu súd náhradu trov exekúcie nepriznal.
Súd záverom dodáva, že síce súdny exekútor navrhol alternatívne zastaviť predmetnú exekúciu len čo do istiny, nakoľko je potrebné vymôcť trovy exekúcie v dôsledku účelnosti a hospodárnosti, avšak exekučný súd dospel k tomu právnemu záveru, že toto vydané uznesenie je spôsobilým exekučným titulom pre prípad, že by si povinný nesplnil svoju povinnosť, ktorá mu bola uložená ohľadom náhrady trov exekúcie súdnemu exekútorovi aj s poukazom na tú skutočnosť, že súdny exekútor mal možnosť vymôcť trovy exekúcie počas jej trvania, t.j. od podania návrhu na vykonanie exekúcie oprávneným dňa 28.02.2006 až do dňa vydania tohto uznesenia - meritórneho rozhodnutia, t.j. do dňa 06.11.2015, čo bol dostatočný časový úsek pre ich vymoženie.
Podľa § 169 ods. 1 veta druhá O.s.p, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.
V danej veci súd exekúciu zastavil, preto nie je dôvod, aby sa s vykonateľnosťou uznesenia ohľadne trov konania nevyčkalo až do právoplatnosti rozhodnutia.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu o zastavené exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.
Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 221 ods. l O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i)sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.
Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak: a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O.s.p., ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Proti rozhodnutiu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec ( § 374 ods. 4 O.s.p.).
Podľa § 374 ods. 4 O.s.p., proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.