Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-49C/117/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V v konaní pred samosudkyňou JUDr. Natáliou Kollárikovou, v právnej veci navrhovateľa: Západoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Čulenova 6, Bratislava, IČO: 36 361 518, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Graban, Torma & Partners, s.r.o., Vodná 3, Košice proti odporcovi: Q. S., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom G. XX, G., toho času v B. na I., K. XX, XXX XX E. nad K., o zaplatenie 633,36 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 633,36 Eur spolu s úrokom z omeškania v sadzbe 9,5% p.a. zo sumy 633,36 Eur odo dňa 19.3.2007 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v sume 38,- Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 117,38 Eur, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.12.2012 sa navrhovateľ domáhal, aby súd zaviazal odporcu zaplatiť mu istinu 633,36 Eur spolu s príslušenstvom z titulu náhrady škody za neoprávnený odber elektrickej energie.

Návrh odôvodnil tým, že dňa 19.01.2007 bola vykonaná kontrola odberného miesta poverenými zamestnancami navrhovateľa, pri ktorej bolo zistené, že chýbalo zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, chýbali podnikové plomby aj kryt na svorkovnici elektromera. Chýbal krycí plech hl.ističa

- nemeranú časť sa nedalo zaplombovať. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu a zároveň bola vyhotovená fotografická dokumentácia. V dôsledku vyššie uvedeného vznikla navrhovateľovi škoda spôsobená neoprávneným odberom elektriny v celkovej výške 633,36 Eur. Navrhovateľ vyfakturoval odporcovi vzniknutú škodu faktúrou č. XXXXXXXXXX, vystavenou dňa 28.02.2007 a splatnou 18.03.2007. Dlžnú sumu odporca navrhovateľovi neuhradil ani napriek opakovaným výzvam na zaplatenie zo dňa 23.04.2007 a 15.05.2007. Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu poukázal na to, že odo dňa 11.08.2005 do 07.03.2008 bol vo výkone trestu odňatia slobody a následne na odbernom mieste nebýval. Nepoprel však, že v danom období bol vlastníkom bytu (odberného miesta), z toho dôvodu bude pravdepodobne uhradiť záväzok voči navrhovateľovi, avšak nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami.

Podľa (ďalej len ) na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo

veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. 2) Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

Podľa , ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Vzhľadom ku skutočnosti, že predmetom konania je návrh na zaplatenie sumy vo výške 633,36 Eur, t.j. ide o drobný spor, súd s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenia vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania na základe listinných dôkazov predložených navrhovateľom, keďže to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu 26.10.2015. Návrh s prílohami, s procesným poučením i výzvou na vyjadrenie sa k návrhu bol odporcovi doručený do vlastných rúk 29.06.2015.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením obsahu listinných dôkazov doložených navrhovateľom a to najmä: protokolom o zistení neoprávneného odberu zo dňa 19.01.2007, vyúčtovaním náhrady škody FA č. XXXXXXXXXX, výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, upomienkou zo dňa 23.04.2007, pokusom o zmier zo dňa 15.05.2007 i fotografickou dokumentáciou aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom prečítaním a zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti zistil tento skutkový a právny stav:

Navrhovateľ dňa 19.01.2007 vykonal kontrolu odberného miesta odporcu poverenými zamestnancami. O zistenom neoprávnenom odbere bol spísaný protokol o zistení neoprávneného odberu. Z protokolu vyplýva, že pri kontrole meracieho miesta chýbalo zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, chýbali podnikové plomby aj kryt na svorkovnici elektromera. Elektromer bol svojvoľne zapojený. Chýbal kryt nemeranej časti hl.ističa - nemeranú časť sa nedalo zaplombovať.

V dôsledku neoprávneného odberu elektriny vznikla navrhovateľovi škoda, ktorá bola spôsobená neoprávneným odberom elektriny v celkovej výške 633,36 Eur (19 080,50 Sk). Navrhovateľ vyfakturoval odporcovi vzniknutú škodu v sume v tom čase 19 080,50 Sk faktúrou č. XXXXXXXXXX vystavenou dňa 28.02.2007, splatnou dňa 18.03.2007. Dlžnú sumu odporca navrhovateľovi neuhradil ani napriek Upomienke zo dňa 23.07.2007 a Pokusu o zmier zo dňa 15.05.2007.

V zmysle o energetika a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, neoprávneným odberom elektriny je odber elektriny:

a) bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou o 1. pripojení k prenosovej sústave alebo o pripojení k distribučnej sústave, alebo 2. dodávke elektriny, alebo 3. zúčtovaní odchýlky účastníka trhu, alebo 4. prenesení zodpovednosti za odchýlku účastníka trhu na zúčtovateľa, b) bez určeného meradla alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo nesprávne zaznamenáva odber elektriny, c) meraný meracím zariadením, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom sústavy, alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii.

V zmysle o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov , pri neoprávnenom odbere je ten, kto elektrinu odoberal, povinný uhradiť vzniknutú škodu. Spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

V zmysle Vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom elektriny, škoda spôsobená

neoprávneným odberom elektriny sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny určenej podľa odseku 2 vyhlášky cenou uvedenou v zmluve o dodávke elektriny vrátane poplatkov súvisiacich s dodávkou elektriny. Ak ide o neoprávnený odber elektriny bez uzavretej zmluvy, výška škody sa vypočíta vynásobením celkovej spotreby elektriny príslušnou cenou, ktorá je:

a) v prípade neoprávneného odberu pre domácnosť cenníkovou cenou v najvyššej tarife, b) v ďalších prípadoch neoprávneného odberu v najvyššej jednotkovej cene systémovej odchýlky, ktorá vznikla počas trvania neoprávneného odberu a regulovaných poplatkoch súvisiacich s dodávkou elektriny

Podľa , každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa veta prvá , škoda je spôsobená právnickou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili.

Podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo.

Podľa , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní preukázal oprávnenosť uplatneného nároku v konaní. Odporca svojím konaním naplnil zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, svojím protiprávnym konaním porušil právnu povinnosť a spôsobil ujmu v majetkovej sfére poškodeného subjektu, medzi protiprávnym úkonom odporcu a vzniknutou škodou existuje vzťah príčiny a následku, zavinenie odporcu bolo preukázané skutočnosťou, že na odbernom mieste neoprávnene odoberal elektrickú energiu.

Navrhovateľ predloženými listinnými dôkazmi preukázal existenciu nároku. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti a citované zákonné ustanovenia dospel súd k záveru, že nárok uplatnený navrhovateľom je skutkovo i právne opodstatnený a preto návrhu vyhovel.

Podľa veta prvá , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania.

Podľa Nariadenia vlády SR č. , je úrok z omeškania stanovený dvojnásobkom diskontnej sadzby určenej Národnou bankou SR k prvému dňu omeškania. Podľa nariadenia vlády SR č. , účinného od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Nakoľko sa odporca dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, súd priznal navrhovateľovi zákonný úrok z omeškania zo sumy 633,36 Eur v sadzbe 9,50% p.a. od 19.03.2007 - odo dňa nasledujúceho po splatnosti vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX do zaplatenia.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa , ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Úspešnému navrhovateľovi, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh v sume 38 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 117,38 Eur. Trovy právneho zastúpenia právny zástupca vyčíslil v súlade s vyhl.

MS SR č. , súd priznal odmenu za nasledovné úkony právnej služby pri výške hodnoty sporu 633,36 Eur :

1. prevzatie a príprava právneho zastúpenia 01.05.2010............................41,49 Eur (podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhl. č. 655/2004 Z.z )

2. podanie návrhu 04.12.2012................................................................. 41,49 Eur (podľa § 14 ods. 1 písm. c) vyhl. č. 655/2004 Z.z )

Súd priznal zároveň režijný paušál k vyššie uvedeným úkonom právnej služby nasledovne v zmysle ust. § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z . o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb:

· v roku 2010 1x po 7,21 Eur · v roku 2012 1x 7,63 Eur

Súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov konania za úkon právnej služby - vyjadrenie k vyjadreniu odporcu, nakoľko trovy vynaložené za uvedený úkon nemožno považovať za trovy konania potrebné na účelné uplatnenie alebo bránenie práva, a to i s prihliadnutím na skutočnosť, že vyjadrenie navrhovateľ podal bez výzvy súdu.

V zmysle ust. § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z bola zvýšená náhrada trov konania o daň z pridanej hodnoty v sume 19,56 Eur, nakoľko právny zástupca navrhovateľa preukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty.

Súd ďalej uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou účastníkov konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Podľa , ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Lehotu na plnenie súd určil v súlade s ustanovením , keďže odporca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal dôvod pre určenie peňažného plnenia v splátkach.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde, dvojmo, o odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Bratislave.

Odvolanie voči rozsudku musí obsahovať tieto náležitosti: · z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané a datované · v odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha · odvolanie podlieha súdnemu poplatku v rovnakej výške ako sa platí súdny poplatok za návrh.

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že: · v konaní došlo k vadám uvedeným v , · konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, · súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, · súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

· doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ) · rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).