Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18C-213-2014.pdf
PDF · 94.38 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/213/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: Quantum Credit a.s., so sídlom Bratislava, Tomášikova 23/C, IČO: 47 248 980, právne zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., Tomášikova 23/C, Bratislava, proti odporkyni: H. H., Q.. XX.XX.XXXX, W. U. W. XXX/X, U., t.č. na neznámom mieste, o zaplatenie 741,81 Eur prísl.,
rozhodol:
Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 787,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 77,02 Eur od 04.10.2011 do zaplatenia, zo sumy 129,81 Eur od 04.11.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 580,89 Eur od 04.12.2012 do zaplatenia, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporkyňa je povinná nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 47,- Eur titulom súdneho poplatku za návrh a vo výške 142,78 Eur titulom trov právneho zastúpenia, na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 16.09.2014, doručeným Okresnému súdu R. U. dňa 22.09.2014 a postúpeným tunajšiemu súdu dňa 23.10.2014, domáhal voči odporkyni uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 787,72 Eur spolu s úrokom z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou uzavrel zmluvu o pripojení. Na základe zmluvy právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni služby. Odporkyňa riadne a včas nezaplatila cenu poskytnutých služieb, čím porušila zmluvné povinnosti. Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu zmluvu o poskytovaní verejných služieb, oznámenie o postúpení pohľadávky, faktúry.
Súd pred začatím konania skúmal vecnú legitimáciu a zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, predmetom ktorej bolo okrem iného aj postúpenie pohľadávky voči odporkyni.
Na základe vyššie uvedeného súd v danej veci nariadil ústne pojednávanie na deň 02.10.2015, ktoré bolo odročené na žiadosť odporkyne na 06.11.2015. Na pojednávanie sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a odporkyne v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu.
Z predloženej zmluvy o pripojení zo dňa 19.08.2011 s dodatkom mal súd zistené, že danú zmluvu s dodatkom platne uzatvorili právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa ako zmluvné strany dňa 19.08.2011, predmet ktorej bol v zmluve špecifikovaný, pričom bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov. Odporkyni boli poskytnuté služby. Z predloženej zmluvy o pripojení zo dňa 02.03.2011 s dodatkom mal súd zistené, že danú zmluvu s dodatkom platne uzatvorili právny predchodca navrhovateľa a odporkyňa ako zmluvné strany dňa 02.03.2011, predmet ktorej bol v zmluve špecifikovaný, pričom bola dohodnutá doba viazanosti 24 mesiacov. Odporkyni boli poskytnuté služby.
Súd posúdil, že predmetné zmluvy sú spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou - zákonom č. 568/2007 Z.z., a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu. To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené. Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.
V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa. Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu. Podľa § 77 ods. 9 zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona. Podľa § 44 ods.1 zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel predmetné zmluvy, na základe ktorých odporkyňa bola povinná platiť za poskytnuté služby, avšak faktúry neuhrádzala riadne a včas. Z predložených listín mal súd preukázané vystavenie faktúr za poskytnuté služby za jednotlivé obdobia:
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.09.2011 na sumu 177,02 Eur splatnú dňa 03.10.2011 za služby
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.10.2011 na sumu 129,81 Eur splatnú dňa 03.11.2011 za služby
- faktúru č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.11.2012 na sumu 580,89 Eur splatnú dňa 03.12.2012 za pokuty.
Odporkyňa v konaní okrem podania doručeného dňa 01.10.2015 bola nečinná. V danom podaní nič nenamietala, len opisovala svoju finančnú a sociálnu situáciu, že je bezdomovec, bola prepustená z práce, hľadá si lepšie platenú prácu, má dlhy, ktoré nemá ako splácať, vedú sa voči nej exekúcie a zdržiava sa v ČR, pričom uviedla svoj telefonický kontakt. Na podaní napriek uvedenému uviedla svoju adresu - U., W. XXX/X.
Súd poukazuje na to, že odporkyňa napriek svojim tvrdeniam, nič z tvrdeného nepreukázala. Na jej žiadosť na základe písomného podania vyššie uvedeného súd pojednávanie odročil na 06.11.2015, čo bolo odporkyni telefonicky oznámené spolu s výzvou, aby oznámila adresu, na ktorej preberá počtové zásielky, ako aj či trvá na osobnej účasti. Napriek tomu sa k ničomu nevyjadrila a žiadnu inú adresu neuviedla.
Súd mal za preukázané, že odporkyňa skutočne neuhradila faktúry, hoci zmluvou zo dňa 02.03.2011 a 191.08.2011 sa zaviazala na platenie za poskytnuté služby s dobou viazanosti 24 mesiacov, pričom jej boli odpredané aj mobilné zariadenia Sony Ericsson YENDO a LEADTEK USB MODEM BLACK, pričom v zmluvách s dodatkami boli dohodnuté aj zmluvné pokuty za porušenie povinností, ku ktorým sa zaviazala odporkyňa, a to zmluvou z 02.03.2011 vo výške 331,94 Eur a zmluvou z 19.08.2011 pokutu vo výške 248,95 Eur, a to vzhľadom na poskytnuté benefity, hodnotu odpredaných zariadení a dĺžku viazanosti.
Keďže je nepochybné, že odporkyňa porušila povinnosti z obidvoch uzavretých zmlúv a to dokonca počas doby viazanosti, len niekoľko mesiacov od ich uzavretia, navrhovateľovi vznikol nárok na dohodnuté zmluvné pokuty.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
S poukazom na uvedené skutočnosti súd priznal navrhovateľovi sumu za poskytnuté služby a zmluvnú pokutu tak, ako požadoval v žalobnom návrhu. Jeho tvrdenia neboli nikým a ničím spochybnené, odporkyňa poukazovala iba na jej finančnú a sociálnu situáciu bez akéhokoľvek preukázania, ktoré by mohlo odôvodniť napríklad uloženie povinnosti v splátkach. Skutočnosť, že dlžník nemá finančné prostriedky, neznamená, že je zbavený povinnosti dlh uhradiť. Súd mal za to, že nárok navrhovateľa bol riadne preukázaný a zmluvná pokuta bola primeraná vzhľadom na poskytnuté benefity, hodnotu odpredaných zariadení a na dĺžku viazanosti.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Podľa § 3 ods. 2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporkyňa bola v omeškaní so splatením predmetných vyššie uvedených faktúr, nakoľko ich neuhradila riadne a včas, teda v lehote ich splatnosti.
Vzhľadom na to, že odporkyňa si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnila, dostala sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úrok požadovaný navrhovateľom v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., a to od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr. Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žalobou uplatnenej pohľadávky, na základe čoho súd návrhu navrhovateľa vyhovel v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 150 ods. 1 O.s.p., ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 3 O.s.p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
Nakoľko súd návrhu navrhovateľa vyhovel, úspešným účastníkom v tomto konaní bol navrhovateľ, ktorému na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. voči odporcovi. Súd nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, pre ktoré by navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi nepriznal náhradu trov konania voči odporcovi ako neúspešnému účastníkovi v konaní.
Navrhovateľ v návrhu uplatnil trovy konania a v podaní zo dňa 01.10.2015 vyčíslil trovy konania - trovy právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby v sume 142,78 eur a náhradu súdneho poplatku za návrh v sume 47,-eur.
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom trov právneho zastúpenia sumu spolu 142,78 eur, pozostávajúcu : 1/za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. a) cit. vyhl. sumu 51,45 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, 2/za úkon právnej služby - podanie žaloby podľa § 10 ods.1, § 13a ods. 1 písm. c) cit. vyhl. sumu 51,45 eur + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 8,39 eur + 20% DPH podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky a náhradu súdneho poplatku za návrh v sume 47,-eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania - trovy právneho zastúpenia vo výške 142,78 eur a vo výške 47,-eur titulom súdneho poplatku za návrh, všetko na účet právneho zástupcu navrhovateľa a to tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).