Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Tos-83-2024.pdf
PDF · 83.03 KB
Case nature
Area
Subarea
6Tos/83/2024
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov Mgr. Pavla Macháča a Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdeného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 19.02.2024, č. k. 35PP/102/2023-30, na neverejnom zasadnutí konanom 25.06.2024 v Trnave, takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdeného A. B. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Trnava (ďalej aj okresný súd) uznesením zo dňa 19.02.2024, č. k. 35PP/102/2023-30, podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku s poukazom na § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 66 ods. 2 Trestného zákona návrh odsúdeného A. B. (ďalej len odsúdený) o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 08.09.2020, sp. zn. 1T/102/2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 08.12.2022, sp. zn. 1T/102/2015, zamietol. Po vyhlásení napadnutého uznesenia sa prokurátor vzdal práva podať sťažnosť, avšak odsúdený ihneď po vyhlásení napadnutého uznesenia zahlásil sťažnosť. Zahlásenú sťažnosť odsúdený odôvodnil vlastnoručným písomným podaním doručeným okresnému súdu dňa 27.02.2024. Odsúdený namietal, že okresný súd mu vytýkal minulosť spred 23 rokov, a založil odôvodnenie napadnutého uznesenia na tom, že bude ďalej páchať trestnú činnosť. Za posledných 23 rokov spáchal 1 trestný čin, za ktorý mu bol udelený podmienečný trest odňatia slobody, ktorý mu bol premenený na trest odňatia slobody na základe priestupkov a nie ďalšieho odsúdenia, takže nevie z čoho okresný súd vychádzal pri posudzovaní jeho žiadosti. Vytýkaných priestupkov sa nedopustil úmyselne, ale boli spôsobené jeho nepozornosťou a zlou finančnou situáciou, keďže bol nezamestnaný. Prokurátor na verejnom zasadnutí navrhoval jeho podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Po prípadnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody chce opustiť Slovenskú republiku a chce ísť žiť za svojimi dcérami do Veľkej Británie. Prokurátor sa k odôvodneniu sťažnosti nevyjadril. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku, pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku, nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak a) nie je prípustná, b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo c) nie je dôvodná.
Krajský súd v Trnave na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému odsúdený podal sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a zistil, že sťažnosť bola podaná voči rozhodnutiu, voči ktorému je prípustná, podala ju osoba oprávnená - odsúdený, v zákonom stanovenej lehote. Zároveň preskúmaním spisového materiálu krajský súd zistil aj to, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Pokiaľ ide o splnenie formálnej podmienky na podmienečné prepustenie, okresný súd správne skonštatoval, že v zmysle § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona odsúdený už vykonal jednu polovicu uloženého trestu odňatia slobody, a to dňa 14.12.2023. Splnenie formálnej podmienky však nestačí. Na podmienečné prepustenie osoby z výkonu trestu odňatia slobody musia byť splnené aj dve materiálne podmienky a síce, že odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a tou druhou je, že od neho možno dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život. Pokiaľ ide o splnenie prvej z dvoch materiálnych podmienok predpokladaných v ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona, krajský súd sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že odsúdený túto podmienku splnil. U odsúdeného žiadne polepšenie podľa názoru krajského súdu nenastalo. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplýva, že jeho správanie je síce na požadovanej úrovni, avšak za celý doterajší pobyt vo výkone trestu (od 14.03.2023) si vytvoril podmienky na získanie len jednej disciplinárnej odmeny, čo je veľmi málo. Z uvedeného vyplýva, že odsúdený nevyvíja dostatočne aktívnu snahu z jeho strany po akýchkoľvek dostupných aktivitách vo výkone trestu, ktoré sú „navyše“. Odsúdený prevažne len dodržiava pravidlá výkonu trestu, čo je ale elementárna povinnosť každého väzňa. V kontexte faktu, že odsúdený už v minulosti bol vo výkone trestu odňatia slobody, teda je mu dobre známy režim výkonu trestu, krajský súd zastáva názor, že zo strany odsúdeného aktuálne ide len o formálne prispôsobenie sa podmienkam výkonu trestu, nie o skutočný prejav jeho polepšenia tak, ako ho má na mysli citované ustanovenie zákona. V ďalšom možno poukázať na to, že odsúdený na verejnom zasadnutí síce prezentoval svoj kritický postoj k spáchanej trestnej činnosti, neuviedol však, ako na ňu s odstupom času nazerá a ani neuviedol nič, z čoho by bolo možné usúdiť, že by svoj predchádzajúci život tentokrát skutočne analyzoval z hľadiska príčin a podmienok páchania trestnej činnosti so zameraním sa na to, aby tieto príčiny a podmienky eliminoval a v budúcnosti tak trestnú činnosť nepáchal. Verbalizoval len toľko, že veľmi ľutuje trestnú činnosť, ktorú páchal, chcel by sa zamestnať a viesť riadny život. Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS vyplynulo, že odsúdený po absolvovaní základnej školy pokračoval na strednom odbornom učilišti stavebnom, no štúdium v odbore murár neukončil, je nevyučený. Pred výkonom trestu vystriedal viacero zamestnaní prevažne robotníckeho charakteru a naposledy pracoval ako murár. Odsúdený pracoval aj vo výkone trestu, pričom od 06.06.2023 do 03.07.2023 bol zaradený na pracovisku Terminals, z ktorého bol vyradený pre nezvládnutie pracovných postupov a od 20.07.2023 bol pracovne zaradený na pracovisku mimo ústav s dohľadom ALRO-SLOVAKIA, kde je jeho pracovná morálka na požadovanej úrovni. Neabsolvoval žiadny rekvalifikačný kurz ani iné formy vzdelávania, teda ani v tomto smere sa nesnažil aktívne zlepšiť svoje znalosti a schopnosti s cieľom riadne sa uplatniť po prepustení z výkonu trestu v spoločnosti, aby si mohol zabezpečiť finančné prostriedky legálnou cestou. A pokiaľ ide o druhú materiálnu podmienku v zmysle ust. § 66 ods. 1 Trestného zákona a síce, že je od odsúdeného možné dôvodne očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, ani túto podmienku krajský súd nepovažuje za splnenú. Ak u odsúdeného nenastalo v podmienkach výkonu trestu odňatia slobody žiadne polepšenie, tak nemožno podľa názoru krajského súdu dospieť k záveru o splnení druhej materiálnej podmienky, nakoľko polepšenie odsúdeného je esenciálnou zložkou vyvodenia predpokladu, či odsúdený bude schopný viesť po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody riadny život. Od odsúdeného teda nemožno dôvodne očakávať vedenie riadneho života v budúcnosti, pokiaľ nemožno konštatovať jeho polepšenie sa už počas výkonu trestu. Je potrebné poukázať na to, že na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody neexistuje právny nárok, daný postup je na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť riziko recidívy, pričom takou okolnosťou je aj predchádzajúci spôsob života odsúdeného. Pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody treba vždy zhodnotiť osobu odsúdeného a celý jeho doterajší život, vrátane jeho správania pred spáchaním trestného činu, správania, ktoré viedlo k jeho spáchaniu ako aj správania vo výkone trestu odňatia slobody. Tieto okolnosti pritom nemožno hodnotiť izolovane, ale je nutné ich posudzovať vo vzájomných súvislostiach. Očakávania správania sa odsúdeného v budúcnosti je možné vyvodiť z objektívnych okolností, ktoré sa už stali a ktoré musí súd logicky vyhodnotiť. Ohľadne správania sa odsúdeného v
budúcnosti súd pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení vyvodzuje iba predpoklady a očakávania, pretože logicky nemôže vedieť, čo sa v budúcnosti skutočne stane. Správanie sa odsúdeného v minulosti má v tomto prípade rozhodujúci význam pri určení pravdepodobnosti jeho správania sa v budúcnosti. Samotnou okolnosťou, ktorá má nepochybne veľký význam, je teda predchádzajúci spôsob života odsúdeného, vrátane jeho prípadnej trestnej činnosti, pričom pozitívna prognóza budúceho správania sa odsúdeného je nutným predpokladom pre rozhodnutie o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Pokiaľ ide o sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, na ktoré poukazoval okresný súd, tieto sú aj podľa názoru krajského súdu zjavné. Posúdenie otázky možnej recidívy je vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, no pri skúmaní tejto miery pravdepodobnosti sa vychádza z objektívnych kritérií, medzi ktoré patrí najmä predchádzajúci spôsob života odsúdeného a jeho sklony k páchaniu trestnej činnosti. Súd môže pri hodnotení osoby odsúdeného prizerať na skutočnosť, že sa v minulosti dopustil trestných činov a z toho vyvodiť príslušné závery z hľadiska jeho vzťahu k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom a možnosti jeho nápravy a polepšenia. Z hľadiska posudzovania sklonov odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti je pritom možné prihliadať aj na zahladené odsúdenia, lebo zahladením odsúdenia alebo zákonnou fikciou neodsúdenia právne zaniká iba skutočnosť odsúdenia za trestný čin, ale nie aj sama skutočnosť, že páchateľ trestný čin spáchal. V tomto prípade viacpočetná recidíva odsúdeného nepochybne svedčí v prospech záveru okresného súdu, že predchádzajúce trestné stíhania, odsúdenia ani uložené tresty, na odsúdeného zjavne nemali požadovaný preventívny a resocializačný účinok, keďže mu nezabránili v ďalšom páchaní trestnej činnosti. Prísnejší náhľad na opakovane v minulosti recidivujúceho odsúdeného pri posudzovaní prognózy „či od neho možno očakávať na slobode riadny život“ je namieste. Hodnotenie jeho správania počas výkonu trestu odňatia slobody možno dôvodne prisudzovať len schopnosti prispôsobenia sa režimovým podmienkam výkonu trestu. Na základe uvedeného možno konštatovať, že riziko recidívy je u neho s ohľadom na tieto faktory stále privysoké. Navyše mu musí byť venovaný individuálny prístup zameraný na posilňovanie zrelých stratégií sociálneho správania a kritického náhľadu k spáchanej trestnej činnosti. Odsúdený v sťažnosti namietal, že okresný súd mu vytýkal minulosť spred 23 rokov, pritom on za posledných 23 rokov spáchal 1 trestný čin. Krajský súd v tomto smere konštatuje, že odsúdený pácha trestnú činnosť už od roku 1992, kedy bol ešte mladistvý až po súčasnosť. Z odpisu registra trestov vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 11 krát súdne trestaný, a to:
- rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 11.06.1992, sp. zn. 2T/76/1992,
- rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 25.04.1996, sp. zn. 2T/16/1994
- rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 21.01.1997, sp. zn. 2T/110/1996
- rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 15.10.2001, sp. zn. 5T/102/1999
- rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 18.06.2010, sp. zn. 33T/59/2010,
- trestným rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 30.07.2012, sp. zn. 33T/93/2012,
- rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 20.11.2012, sp. zn. 6T/115/2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 29.01.2013, sp. zn. 2To/5/2013,
- trestným rozkazom Okresného súdu Nitra zo dňa 22.01.2015, sp. zn. 4T/126/2014,
- rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 26.01.2017, sp. zn. 5T/90/2016,
- trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 06.06.2018, sp. zn. 3T/37/2018,
- rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 08.09.2020, sp. zn. 1T/102/2015. Odpisom registra trestov tak bola vyvrátená námietka odsúdeného, že sa za posledných 23 rokov dopustil len 1 trestného činu. Už len z pripojeného rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn. 1T/102/2015 vyplýva, že odsúdený sa dňa 26.02.2015 dopustil trestného činu výtržníctva a trestného činu ublíženia na zdraví, dňa 07.07.2015, 30.10.2015 a 31.10.2015 zase trestných činov krádeže. Odsúdený bol opakovane súdne trestaný, pričom mu boli prevažne ukladané podmienečné tresty odňatia slobody so skúšobnou dobou, v rámci ktorej sa osvedčil. V minulosti však vykonával i nepodmienečný trest odňatia slobody, a to vo veci Okresného súdu Nitra pod sp. zn. 2T/110/1996 a pod sp. zn. 5T/102/1999. Dopúšťal sa nielen trestnej činnosti majetkového, ale aj násilného charakteru. V jeho osobe ide o špeciálneho recidivistu vo vzťahu k trestnému činu krádeže podľa § 212 Trestného zákona a trestnému činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona. Okrem toho bola bezpredmetná aj námietka odsúdeného týkajúca sa toho, že prokurátor odsúdeného odporučil podmienečne prepustiť, nakoľko zo zápisnice z verejného zasadnutia bol preukázaný opak, keď prokurátor uviedol, že „je splnená len formálna a prvá materiálna podmienka, nie je splnená druhá materiálna podmienka, s poukazom na 11 odsúdení, a teda by odsúdený v prípade podmienečného
prepustenia neviedol riadny život a je vysoké riziko recidívy, preto navrhujem žiadosť zamietnuť.“ Z uvedeného je zrejmé, že ani táto skutočnosť uvedená odsúdeným v sťažnosti nie je pravdivá. Z vykonaného dokazovania sa nepotvrdilo ani tvrdenie odsúdeného, že po výkone trestu odňatia sa chce zamestnať, nakoľko nepredložil žiadne potvrdenie o prísľube zamestnania v prípade jeho podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, dokonca ani o tom, žeby mal prisľúbené bývanie alebo zamestnanie vo Veľkej Británii, kde bývajú jeho dcéry. Zhrnúc vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že náprava a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov. Krajský súd predmetný záver vyslovil po komplexnom posúdení všetkých relevantných faktorov, teda nielen s poukazom na kriminálnu minulosť odsúdeného, ale aj s poukazom na správanie sa odsúdeného počas pobytu vo väzení a jeho postoj k trestnej činnosti, no zohľadnil tiež hodnotenie riaditeľa ÚVTOS (z ktorého okrem iného vyplýva, že mu musí byť venovaný individuálny prístup zameraný na posilňovanie zrelých stratégii sociálneho správania a kritického náhľadu k spáchanej trestnej činnosti). U odsúdeného tak nejde o situáciu opisovanú v sťažnosti, že by jeho návrh na podmienečné prepustenie mal byť súdmi zamietnutý výhradne len na základe jeho trestnej minulosti. Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zrušenie resp. zmenu napadnutého uznesenia, sťažnosť odsúdeného postupom podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ako nedôvodnú zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.