Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Cb/261/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., IČO: 35 910 739, so sídlom Mlynské Nivy 44/b, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária Gallo s.r.o., Martin, proti žalovanému: Východoslovenská Rafinéria s.r.o., IČO: 45 664 722, so sídlom Priemyselná 786, Michalovce, zastúpenému: advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri s.r.o., Bratislava, o 3.824,05 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 3.752,80 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 8. augusta 2012, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V časti o zaplatenie 71,25 € s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 8. augusta 2012 sa žaloba zamieta.

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 765,24 € (v tom 536,24 € trovy právneho zastúpenia a 229 € ostatné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk Advokátskej kancelárie Gallo s.r.o.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 9. septembra 2013 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že žalovaný bol odberateľom na odbernom mieste M. XX, B., na ktorom dochádzalo v rokoch 2010 až 2012 k neoprávnenému odberu plynu, čím žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete vznikla škoda. Neskoršie žalobca žalovanému časť škody dobropisoval a zvyšok si uplatňuje aj s úrokom z omeškania.

2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd na základe žaloby vydal, žiadal žalobu zamietnuť. Namietol, že jeho odber nebol neoprávnený, keďže na dané odberné miesto mala v danom čase uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu spoločnosť GAZPETROL GROUP a.s., ktorá žalovanému jeho odber refakturovala. Žalobca podľa neho uvádzal dva rôzne dátumy, kedy došlo k zániku zmluvy o dodávke plynu na danom odbernom mieste. Okrem toho namietol, že žalobca nevykonával odčítanie a meranie plynu na danom odbernom mieste, hoci mu to ukladá zákon.

3. Žalobca v ďalšom vyjadrení (č. l. 44) upozornil, že je prevádzkovateľom distribučnej siete, nie dodávateľom plynu, a jeho nárok je osobitným nárokom. Doplnil, že v roku 2010 došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke plynu na danom odbernom mieste, jeho zamestnancom však nebolo umožnené demontovať plynomer. Jeho demontáž umožnil až žalovaný 13. júla 2012, ktorý tam aj odoberal plyn. Keďže však žalovaný predložil nájomnú zmluvu, podľa ktorej odberné miesto užíva až do 15. augusta 2011, žalobca mu vyúčtoval neoprávnene odobratý plyn len od tohto dátumu. Poukázal na to, že dokumenty za žalovaného podpísala vedúca jeho administratívy, takže si žalovaný musel byť vedomý neoprávneného odberu plynu.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie ( ) na termín 6. novembra 2015, na ktoré sa dostavil len žalovaný. Žalobca sa ospravedlnil a o odročenie nežiadal, preto súd pojednávanie vykonal v jeho neprítomnosti ( ). Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: výpis pre miesto spotreby (č. l. 48), montážny list meradla (č. l. 8), zápis z 13. júla 2012 (č. l. 9), vyfakturovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom (č. l. 5 až 7), faktúra č. XXXXXXXXXX (č. l. 3), list žalovaného zo 17. septembra 2012 (č. l. 32 až 34), list žalobcu z 12. októbra 2012 (č. l. 30), odpoveď žalovaného z 25. októbra 2012 (č. l. 27 až 29), dobropis č. XXXXXXXX (č. l. 4), list žalobcu zo 17. decembra 2012 (č. l. 25 a 26), list žalovaného z 28. decembra 2012 (č. l. 22 a 23), list žalobcu zo 4. februára 2013 (č. l. 20), fotografie meradla (č. l. 45 a 46) a miesta odberu (č. l. 47) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (, ) zistil tento

skutkový stav:

5. a) Žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete na distribúciu zemného plynu na území Slovenskej republiky, do ktorej je okrem iného pripojené odberné miesto č. XXXXXXXXXX na adrese M. XX (okr. W.). Až do 16. apríla 2010 v tomto odbernom mieste odoberala plyn spoločnosť GAZPETROL GROUP, a.s., ktorá mala uzatvorenú zmluvu o dodávke plynu so spoločnosťou Slovenský plynárenský priemysel, a.s. K tomuto dňu táto spoločnosť požiadala dodávateľa o ukončenie dodávky, na základe čoho tento požiadala žalobcu o demontáž plynomeru na tomto odbernom mieste. Novým odberateľom sa mala stať spoločnosť Petronafta Trading, s.r.o. Jej konateľ však zamestnancom žalobcu neumožnil demontovať plynomer s tým, že uzavrie novú zmluvu o dodávke plynu s oprávneným dodávateľom; k tomu však nedošlo. Vzhľadom na to na tomto odbernom mieste bolo naďalej možné odoberať plyn cez existujúci plynomer aj bez zmluvy o dodávke plynu. (výpis č. l. 48 - líce aj rub) K 16. aprílu 2010 bol na tomto plynomeri nameraný stav 3.485 m3 (nesporná skutočnosť)

b) Najneskôr od 15. augusta 2011 užíval objekt - areál M. XX, v ktorom bolo uvedené odberné miesto, žalovaný (list žalobcu č. l. 30, list žalovaného č. l. 27 až 29, fotografia č. l. 47), ktorý z daného odberného miesta aj odoberal zemný plyn (zápis č. l. 9). Nebolo zistené, aký bol stav nameraný na danom odbernom mieste k 15. augustu 2011.

c) Dňa 13. júla 2012 vykonali zamestnanci žalobcu kontrolu na tomto odbernom mieste, pri ktorej zistil, že na plynomeri je nameraný stav 11.399 m3. (montážny list č. l. 8). O vykonanej kontrole bol v rovnaký deň v priestoroch žalovaného spísaný zápis „o neoprávnenom odbere zemného plynu o odberateľa“, v ktorom je ako odberateľ uvedený žalovaný a v ktorom sa okrem iného uvádza stav plynomera, ako aj to, že bol demontovaný. V závere zápisu je rukou dopísaná veta „FA ZA NEOPRÁVNENÝ ODBER UHRADÍ VÝCHODOSLOVENSKÁ RAFINÉRIA, s.r.o. - IČO: 45 664 722“. Zápis je podpísaný za žalovaného nečitateľným podpisom s pripojenou pečiatkou a označením „R.. M.... vedúca administratívy“. Na rube je okrem toho pripojený text „FA vystaviť a zaslať na korešpondenčnú adresu: VÝCHODOSLOVENSKÁ RAFINÉRIA s.r.o., ZÁVOD DJG 07214 PAVLOVCE n. UHOM“ (zápis č. l. 9). Rovnakým podpisom a pečiatkou je potvrdený montážny list meradla (č. l. 8).

d) Faktúrou č. XXXXXXXXX (č. l. 3) splatnou 7. augusta 2012 žalobca vyúčtoval žalovanému za neoprávnený odber celkovo 6.331,20 € bez DPH, ako aj náklady zistenia neoprávneného odberu v sume 71,25 €. V sprievodnom liste a prílohe (č. l. 5 a 7) žalobca oznámil, že obdobie neoprávneného odberu je 16. apríla 2010 až 13. júla 2012 a za tento čas žalovaný odobral celkovo 7.914 m3 plynu.

e) Listom zo 17. septembra 2012 (č. l. 32 až 34) žalovaný vzniesol námietku voči tejto faktúre. Podľa neho k neoprávnenému odberu nedochádzalo, pretože plyn odoberal od spoločnosti GAZPETROL GROUP, a.s., ktorá mu ho refakturovala v nákupných cenách. Okrem toho však žalovaný ešte predtým vzniesol reklamáciu 10. septembra 2012, v ktorej namietol, že areál M. XX užíva na základe nájomnej zmluvy až od 15. augusta 2011. Listom z 12. októbra 2012 (č. l. 30) žalobca požiadal o predloženie dokladu, na ktorom by bol zaznamenaný stav plynu k tomuto dňu (napr. preberacieho protokolu). Listom z 25. októbra 2012 (č. l. 27 až 29) žalovaný takýto doklad predložiť odmietol.

f) Žalobca následne 10. decembra 2012 vystavil žalovanému dobropis č. XXXXXXXX (č. l. 4) k faktúre č. XXXXXXXXXX, ktorou dobropisoval škodu „za neoprávnený odber ... na základe uznanej námietky za obdobie: 16.04.2010 - 14.08.2011 na OM: M. XX...“ v sume 2.578,40 €. V sprievodnom liste zo 17. decembra 2012 (č. l. 25 a 26) žalobca vysvetlil žalovanému, že jeho námietka bola posúdená ako opodstatnená a za obdobie do 14. augusta 2011 nebude fakturovaný neoprávnený odber plynu žalovanému, ale inej spoločnosti. Keďže žalovaný nepredložil dokument o stave plynomeru k danému dňu, žalobca určil jeho stav na základe typového diagramu k 1. augustu 2011. V prílohe (č. l. 6) je tento spôsob výpočtu vysvetlený (prepočítanie množstva plynu za obdobie 16. apríla 2010 až 13. júla 2012 na dni a následne mesiace a následne vypočítanie stavu k 31. júlu 2011).

g) Sadzba za 1 m3 neoprávneného odberu v júli 2012 bola 0,80 € (nesporná skutočnosť).

6. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti ( ).

Skutkové zistenia v bode 5 sú výsledkom hodnotenia dôkazov z uvedených pri nich v zátvorkách. Pri ich hodnotení sa súd spravoval týmito úvahami:

a) Skutkové závery v bode 5 písm. a) v podstate vyplývajú z obsahu výstupov z počítačovej databázy žalobcu, o ktorých pravdivosti súd nemal dôvod pochybovať. Sám žalovaný vo svojich vyjadreniach potvrdzoval, že posledným odberateľom na danom odbernom mieste bol GAZPETROL GROUP, a.s. To zodpovedalo aj obsahu výstupov z uvedených databáz, ktoré ho ako posledného odberateľa evidujú. Žalovaný však nijako nespochybnil to, že tento odberateľ k 16. aprílu 2010 ukončil zmluvu o dodávke so Slovenským plynárenským priemyslom, a.s., a nikto iný novú zmluvu neuzavrel. V tejto súvislosti súd len pripomína, že nie žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno, že na danom odbernom mieste nebola v relevantnom čase (15. august 2011 až 13. júl 2012) uzavretá zmluva o dodávke plynu s oprávneným dodávateľom. Podľa konštantnej judikatúry totiž nemožno dokazovať tzv. negatívnu skutočnosť, teda neexistenciu niečoho (porov. napríklad uzn. NS SR sp. zn. , a iné). Naopak, v takýchto prípadoch prechádza dôkazné bremeno na druhého účastníka, ktorý je povinný neexistenciu tejto skutočnosti vyvrátiť (napr. tým, že dokáže jej existenciu). V prerokúvanej veci tak žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno ( ) na preukázanie, že na odbernom mieste M. XX bola v danom čase uzavretá zmluva o dodávke plynu s oprávneným dodávateľom.

Stav plynomer k 16. aprílu 2010 žalovaný nespochybnil vôbec a súd nemal dôvod neveriť v tomto smere podkladom predloženým zo strany žalobcu.

b) Skutočnosť, že žalovaný areál užíval od 15. augusta 2011 [bod 5 písm. b)], súd vyvodil zo vzájomnej súvislosti viacerých listinných dôkazov. Predovšetkým, žalobca užívanie areálu nespochybnil. Z obsahu fotografie č. l. 47 navyše vyplýva, že žalobca mal na bráne svoju tabuľku minimálne k 13. júlu 2012. Ďalej z obsahu listov žalobcu z 12. októbra 2012 (č. l. 30) a zo 17. decembra 2012 (č. l. 25 a 26), ako aj reakcie žalovaného z 25. októbra 2012 (č. l. 27 až 29) možno porozumieť, že žalovaný zrejme žalobcovi predložil nájomnú zmluvu, z ktorej plynie, že objekt Senné 16 užíva (má v nájme) od 15. augusta 2011. Koniec koncov, záver, že žalovaný užíval uvedený areál, dosvedčuje aj jeho vlastná argumentácia, že plyn odoberal od GAZPETROL GROUP, a.s., na základe refakturácie, ako aj samotný obsah zápisu z 13. júla 2012. Ten podpísala pracovníčka žalobcu s použitím jeho pečiatky bez akýchkoľvek výhrad k jeho obsahu.

Z toho istého listinného dôkazu mal súd v podstate za preukázanú tú skutočnosť, že žalovaný aj reálne plyn odoberal. Bez ohľadu na otázku právnej kvalifikácie konania R.. M. (či bola alebo nebola oprávnená zaväzovať žalovaného a či je teda prejav v zápise z 13. júla 2012 právnym úkonom zaväzujúcim žalovaného) považuje súd za nepravdepodobné, že by nebola pri podpise zápisu vzniesla žiadne námietky voči jeho faktickej správnosti. Podľa názoru súdu podpísanie tohto zápisu z jej strany (s použitím pečiatky žalovaného, čo dokazuje, že R.. M. nepodpisovala sama za seba, ale za žalovaného) je významným argumentom v prospech záveru, že faktické údaje v tomto zápise sú správne. Správne je teda, že žalovaný odoberal na danom mieste plyn pre svoju prevádzku a že stav na demontovanom plynomeri 11.399 m3 plynu. Navyše, sám žalovaný počas konania ani pravosť podpisu, ani identitu R.. M. a - v neposlednom rade - ani faktickú správnosť obsahu protokolu nespochybnil.

c) Ostatné skutkové zistenia sú v podstate len reprodukciou listinných dôkazov. Súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že nie je jasné, kedy došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke plynu - či k 16. aprílu 2010 alebo k 15. augustu 2011. Je pravdou, že posledný uvedený dátum je uvedený na listine „Výpočet škody...“ (č. l. 6). Podľa názoru súdu je však zo súvislostí zrejmé, že táto listina je štandardným predtlačeným tlačivom používaným žalobcom. V prerokúvanej veci však bol dátum začiatku neoprávneného odberu určený na základe námietky, a to na iný (neskorší) deň než reálne došlo k ukončeniu zmluvy o dodávke na danom odbernom mieste. Tento dátum (15. august 2011) bol následne vpísaný do štandardizovaného tlačiva ako dátum ukončenia tejto zmluvy, teda v podstate ako prvý deň neoprávneného odberu plynu, keďže v prerokúvanej veci žalobca uplatňuje nárok z dôvodu neoprávneného odberu bez uzavretej zmluvy. Táto nepresnosť však v kontexte ostatných listinných dôkazov (najmä vysvetľujúceho listu žalobcu zo 17. decembra 2012, č. l. 25 a 26) nemá žiadnu relevanciu. Je zrejmé, že k ukončeniu zmluvy o dodávke došlo k 16. aprílu 2010, žalobca však odber za obdobie od 16. apríla 2010 do 14. augusta 2011 neúčtuje žalovanému, ale inej osobe.

7. Súd nevykonal navrhnutý dôkaz. zmluvou medzi GAZPETROL GROUP, a.s., a žalovaným o dodávke plynu. Ako bude vysvetlené ďalej, GAZPETROL GROUP, a.s., nie je dodávateľom plynu v zmysle zákona o energetike a zmluva o dodávke s ním nie je zmluvou o dodávke v zmysle zákona o energetike, ktorej existencia by vylučovala neoprávnenosť odberu plynu. Preto v prerokúvanej veci existencia tejto zmluvy, ani jej obsah nemajú relevanciu.

Právne vec súd posúdil takto:

8. Žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete sa v prerokúvanej veci domáha voči žalovanému zaplatenia náhrady škody za neoprávnený odber plynu na odbernom mieste M. XX. Podľa o energetike v znení účinnom medzi 1. januárom 2011 a 31. júlom 2012 je neoprávneným odberom plynu odber bez uzavretej zmluvy alebo v rozpore s uzavretou zmluvou [písm. a)], ako aj odber, ak odberateľ neumožnil prerušenie dodávky plynu [písm. e)]. Podľa ods. 2 tohto paragrafu je odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, povinný nahradiť prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočne vzniknutú škodu. Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, ktorý ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo hospodárstva SR (ods. 3).

9. Citované ust. ustanovuje, že neoprávneným odberom je odber aj vtedy, ak odberateľ neumožnil prerušiť dodávku plynu. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že odberateľ, ktorý k 16. aprílu 2010 ukončil zmluvu s dodávateľom plynu, resp. nový užívateľ areálu neumožnil demontovať plynomer a tým prerušiť dodávku plynu. Už z toho dôvodu by teda bolo možné považovať odber po 16. apríli 2010 za neoprávnený.

Žalobca sa však výslovne dovolával , teda odberu bez uzavretej zmluvy. Žalovaný naopak poukazoval na existenciu zmluvy medzi ním a spoločnosťou GAZPETROL GROUP, a.s., o dodávke a refakturácii plynu. V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým zistiť, či takúto zmluvu možnosť považovať za zmluvu o dodávke plynu. Z ustanovenia vyplýva, že zmluvy o dodávke plynu uzatvára tzv. dodávateľ plynu s odberateľmi plynu. Pojem dodávateľa plynu vymedzuje osemnásty bod cit. zákona ako plynárenský podnik oprávnený na dodávku plynu [ sedemnásty bod]. Pojem plynárenského podniku je vymedzený v štrnástom bode cit. zákona. Tento pojem je však zasa potrebné vykladať v súvislosti s vymedzením základného pojmu „podnik“ v druhom bode , ktorým sa rozumie osoba oprávnená na podnikanie v energetike. Aj pojem plynárenský podnik v štrnástom bode je tak potrebné vykladať v tom zmysle, že musí ísť o osobu oprávnenú podnikať v plynárenstve (ako súčasti energetiky v zmysle uvedeného zákona). Podľa cit. zák. však podnikaním nie je predaj plynu za nákupné ceny bez akéhokoľvek ďalšieho zvýšenia.

Zo súvislostí uvedených ustanovení vyplýva, že osoba uvedená v cit. zákona nie je oprávnená na „podnikanie“ v energetike, pretože jej činnosti nie je podnikaním. To znamená, že nemôže byť dodávateľom plynu v zmysle osemnásteho bodu a zmluvou ňou uzavreté nie sú zmluvami o dodávke plynu v zmysle cit. zák. K rovnakému záveru vedie aj ustanovenie , ktoré vymedzuje účastníkov trhu s plynom a ktoré za účastníka trhu nepovažuje osobu podľa cit. zák., ale len dodávateľa plynu v zmysle osemnásteho bodu Zmyslom vymedzenia trhu s plynom je práve zabezpečiť fungovanie zložitého mechanizmu v podobe trhu s plynom s prepojenými distribučnými a prepravnými sieťami, v ktorých je potrebné zabezpečiť určité technické podmienky. Cieľom je zabezpečiť, aby množstvo plynu vstupujúce do siete od dodávateľov zodpovedalo množstvu plynu odoberaného zo siete odberateľmi. Práve preto zákon, ale aj , ktorým sa určujú pravidlá organizáciu trhu s plynom, stanovujú určité požiadavky na dodávateľov plynu a ich prístup k distribučnej sieti a pravidlá pre odberateľov plynu z tejto siete. Z hľadiska tohto účelu treba vnímať aj definíciu Neoprávnený odberateľ totiž v takomto prípade odoberá plyn z distribučnej siete (keďže je to technicky možné) bez toho, aby mal zmluvou o dodávke zabezpečené, že existuje dodávateľ plynu, ktorý do siete bude rovnaké množstvo plynu „vháňať“. Takéto „vháňanie“ plynu môže zabezpečovať len oprávnený dodávateľ, ktorý je účastníkom trhu a ktorý tak je oprávnený plyn do siete dodávať. Osoba podľa nie je oprávnená dodávať plyn do siete, ale je oprávnená ho odtiaľ len odoberať a nanajvýš ho oprávnene „posúvať“ ďalšej osobe s následnou refakturáciou bez navýšenia. Aj osoba podľa tohto ustanovenia však musí mať uzatvorenú platnú zmluvu o dodávke s niektorým oprávneným odberateľom, inak činnosť podľa nemôže vykonávať, pretože by sama plyn odoberala neoprávnene.

10. Zo všetkých týchto dôvodov tak treba dospieť k záveru, že skutková podstata je naplnená, ak odberateľ odoberá z distribučnej siete plyn bez toho, aby na dané odberné miesto bola uzatvorená zmluva o dodávke plynu s niektorým oprávneným odberateľom, teda odberateľom, ktorý je účastníkom trhu s plynom ( cit. zákona) a ktorý má povolenie na dodávku plynu. Takouto osobou nemôže byť osoba vykonávajúca len činnosti podľa cit. zákona. Ak teda má odberateľ uzavretú zmluvu „o dodávke“ plynu s takouto osobou, ona sama však nemá na dané odberné miesto uzavretú zmluvu o dodávke s oprávneným dodávateľom, ide aj tak o neoprávnený odber toho, ktoré plyn reálne odoberá.

Ako už bolo uvedené, v prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že na odbernom mieste Senné 16 bola ukončená zmluva o dodávke plynu so Slovenským plynárenským priemyslom, a.s., od 16. apríla 2010 a existencia novej zmluvy o dodávke plynu nebola preukázaná. Napriek tomu na danom mieste odoberal plyn žalovaný najneskôr od 15. augusta 2011 až do 13. júla 2012. Jeho odber tak treba považovať za neoprávnený odber v zmysle a žalovaný je podľa cit. zákona povinný nahradiť žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škodu tým vzniknutú, teda v podstate cenu plynu, o ktorú žalobca vo „svojej“ distribučnej siete prišiel tým, že žalovaný so siete odobral určité množstvo plynu bez toho, aby mal zmluvou o dodávke zabezpečené, že určitý dodávateľ do siete zodpovedajúce množstvo plynu dodá.

11. Z ustanovenia vyplýva, že sa má nahrádzať predovšetkým skutočná škoda. Len pokiaľ ju nemožno spoľahlivo určiť, má sa použiť mechanizmus upravený vo vyhláške č.

Podľa názoru súdu z princípu subsidiarity vyjadreného v citovaných ustanoveniach treba vyvodiť, že citované ustanovenie nemožno vykladať doslovne ako princíp buď - alebo. Naopak, podľa názoru súdu treba pri výpočte škody v čo najvyššej možnej miere vziať do úvahy skutočne zistené časové a množstevné údaje a len v prípade, že niektoré z nich nemožno určiť, majú sa nahradiť veličinami určenými podľa § 1 citovanej vyhlášky. Opačný výklad by viedol napríklad k absurdite, kedy by (vzhľadom na doslovné znenie § 1 ods. 1 cit. vyhlášky) sa množstvo neoprávnene odobratého plynu malo určiť vždy podľa vyhl., hoci napríklad existujú spoľahlivé podklady pre jeho reálne určenie (napríklad v podobe existujúceho meradla, ako je to v tomto prípade). Preto podľa názoru súdu treba v spojení s č. vykladať tak, že pri výpočte škody za neoprávnený odber treba v prvom rade vychádzať zo skutočne zmeraného množstva neoprávnene odobratého plynu a až následne (v prípade úplnej absencie alebo úplnej nespoľahlivosti nameraných údajov) z výpočtu v cit. vyhlášky. Pokiaľ ide o samotné meranie neoprávnene odobratého plynu, treba pritom aplikovať analogicky kona, podľa ktorých sa dodávka plynu meria predovšetkým meradlom, ale v prípade absencie riadne nameraných údajov možno vyjsť aj z typového diagramu dodávky.

V prerokúvanej veci je skutkovo zistený stav meradla k 16. aprílu 2010 (3.485 m3) a k 13. júlu 2012 (11.399 m3). Meradlo medzičasom nebolo menené a taktiež nebola zistená jeho porucha, v dôsledku čoho rozdiel oboch hodnôt predstavuje reálne množstvo plynu dodaného do odberného miesta M. XX v danom období. Žalobca však akceptoval skutočnosť, že žalovaný užíva toto miesto až od 15. augusta 2011, preto upravil východiskový stav merania. Keďže však k 15. augustu 2011 nebol plynomer na danom mieste odčítaný, ani žalovaný nepreukázal jeho stav (napr. predložením záznamu z daného dňa, o ktorý ho žalobca žiadal aj vo vzájomnej korešpondencii), správne postupoval žalobca podľa a určil stav plynomera k tomuto dátumu podľa typového diagramu (množstva dní daného obdobia a priemerného denného množstva neoprávneného odberu). Proti voľbe a správnosti tohto spôsobu určenia žalovaný počas celého konania nič nenamietol. Taktiež žalovaný nijako nespochybnil žalobcom použitú cenu za 1 m3 vo výške v zmysle vyhlášky č. vo výške 0,80 €.

Ak však sú správne oba činitele (4.691 m3 a 0,80 € za 1 m3), potom žalobca správne a v súlade s a vyhlášky č. určil výšku škody, ktorá mu vznikla neoprávneným odberom plynu na odbernom mieste M. XX zo strany žalovaného, na sumu 3.752,80 €.

12. Námietky žalovaného, že žalobca porušil svoju povinnosť odčítavať spotrebu raz ročne, nie sú dôvodné. Podľa ust. dodávateľ plynu fakturuje dodané množstvo plynu na základe skutočne nameraných údajov o dodávke plynu alebo na základe údajov o dodávke plynu určených typovým diagramom dodávky, pričom na príslušnom odbernom mieste sa vykoná odčítanie skutočne nameraných údajov o dodávke plynu minimálne raz v priebehu kalendárneho roka. Z citovaného ustanovenia (najmä z jeho prvej vety) je zrejmé, že povinnosť uskutočňovať odčítavanie najmenej raz ročne je spätá s fakturáciou plynu zo strany dodávateľa plynu. Prevádzkovateľ distribučnej siete je tak povinný odčítať stav meradla raz ročne a údaje oznámiť dodávateľovi, ktorý na ich základe fakturuje dodaný plyn. Z logiky týchto ustanovení ale vyplýva, že sa nevzťahujú na tie meradlá (odberné miesta), na ktoré nie je uzavretá zmluva o dodávke plynu s oprávneným dodávateľom plynu. Odčítané údaje by totiž prevádzkovateľ distribučnej siete celkom zjavne nemal komu postúpiť za účelom fakturácie, keďže na takomto mieste neexistuje dodávateľ, ktorý by spotrebovaný plyn vyfakturoval.

Okrem toho však treba uviesť aj to, že ustanovenie neupravuje ako podmienku vzniku nároku na náhradu škody pravidelný odpočet plynomeru. Je predovšetkým úlohou toho, kto plyn odoberá, aby sa presvedčil, že ho odoberá oprávnene, ak nie, zodpovedá za škodu spôsobenú neoprávneným odberom. Svojej zodpovednosti sa nemôže zbaviť poukazom na to, že žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete priebežne neodčítaval odberné miesto, na ktorom (vzhľadom na absenciu zmluvy o dodávke) nemohol ani očakávať odber plynu. Neoprávnený odberateľ zodpovedá za neoprávnene odobraté množstvo plynu bez ohľadu na to, kedy a ako prevádzkovateľ distribučnej siete toto množstvo zistil.

13. Omeškaním so zaplatením vyúčtovaného nároku na náhradu škody vznikla žalovanému podľa a v spojení s a nariadenia vlády č. účinného do 31. januára 2013 povinnosť platiť aj úrok z omeškania o 8 % vyšší než je základná sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Základná sadzba (sadzba pre hlavné refinančné operácie) ECB k 8. augustu 2012 bola 0,7 %, sadzba úroku z omeškania tak predstavuje 8,75 %.

Vo zvyšku žaloba nie je opodstatnená.

14. Žalobca sa pri uplatnení výšky škody odvolával okrem iného aj na vyhlášky č. , podľa ktorého sa do výšky škody započítavajú náklady plynárenského podniku, ktorému (správne má byť „ktoré mu“, pozn.) vznikli v súvislosti s neoprávneným odberom plynu, najmä náklady plynárenského podniku spojené s dopravou príslušného množstva neoprávnene odobratého plynu do miesta neoprávneného odberu, náklady spojené so zisťovaním neoprávneného odberu plynu a náklady spojené s odstraňovaním jeho následkov. Podľa názoru súdu je z citovaného ustanovenia zrejmé, že má ísť o také výdavky, ktoré sú priamo spojené s neoprávneným odberom plynu, resp. ktoré sú ním priamo vyvolané a ich vynaloženie je nevyhnutné vzhľadom na neoprávnený odber plynu. Súvislosť (vyvolanie) nákladov s neoprávneným odberom musí byť objektívna a dostatočne bezprostredná. Do tejto kategórie tak nemôžu patriť akékoľvek náklady, ktoré podnik vynaložil preto, že zistil neoprávnený odber. Podnik tak nemôže sám definovať a voľne určovať, že určité svoje náklady budú považované za náklady podľa cit. vyhlášky. Podnik je preto povinný pri uplatnení týchto nákladov preukázať ich vznik a spôsob ich určenia, čo vyplýva z Pokiaľ tak neurobí, neuniesol dôkazné bremeno. V prerokúvanej veci (ako už bolo uvedené) žalobca nepredložil nič okrem jedinej faktúry, ani nenavrhol žiadne dôkazy na preukázanie uvedených skutočností. Nebolo povinnosťou súdu v tomto smere nahrádzať dôkaznú aktivitu žalobcu. Tieto nedostatky nie sú vadou, ktorá by bránila prejednaniu žaloby, ale majú za následok nedokázanie hmotnoprávnych skutočností, o ktoré žalobca opiera svoje uplatňované nároky (porov. v tomto zmysle uznesenie NS SR sp. zn. ). Žalobca si pritom musel byť vedomý, že tieto skutočnosti musí dokázať, ak chce opodstatniť svoj uplatnený nárok na náhradu nákladov. Zároveň sa mohol dostaviť na pojednávanie, kde by ho samosudca bol mohol oboznámiť s tým, čo považuje za sporné ( ); ak tak žalobca neurobil, musí znášať negatívne dôsledky z toho plynúce.

15. Z uvedených dôvodov tak súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie škody za neoprávnene odobratý plyn vo výške 3.752,80 € s úrokom z omeškania (výrok I). V prevyšujúcej časti ju zamietol (výrok II).

16. O trovách bolo rozhodnuté podľa , podľa ktorého má žalobca neúspešný len v nepatrnej časti (1ného nároku) nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov. Tieto pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku 229 € a trov právneho zastúpenia 536,24 € [dvakrát základná sadzba tarifnej odmeny za dva úkony právnej služby v roku 2013 - prevzatie a príprava zastúpenia, žaloba po 141,07 € zo základu 3.824,05 € podľa v znení účinnom do 30. júna 2013, ako aj za jeden úkon právnej služby v roku 2014 - vyjadrenie k odporu 141,07 € podľa cit. vyhl. v znení od 1. júla 2013, paušálna náhrada podľa cit. vyhl. za dva úkony v roku 2013 dvakrát po 7eden úkon v roku 2014 v sume 8podľa cit. vyhl. v sume 89né trovy treba zaplatiť do rúk advokáta bez ohľadu na to, o ktorú ich časť ide ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej uspokojenia v exekúcii.