Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_16C-183-2014.pdf
PDF · 95.17 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/183/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: AB 1 B.V., identifikačné číslo: 560 07 043, so sídlom Strawinskylaan 933, Amsterdam, Holandské kráľovstvo, zastúpeného: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s.r.o., Trenčín, proti žalovanému: T. B., Z.. XX. L. XXXX, t. č. bytom Š. X, A., o 2.008,20 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba o zaplatenie 2.215,83 € s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.008,20 € od 31. októbra 2014 sa zamieta.
II. Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 10. novembra 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že jeho právny predchodca - spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., 13. marca 2009 uzavrel so žalovaným úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol úver 3.000 €. Žalovaný sa zaviazal vrátiť ho v mesačných splátkach, ktoré však nesplatil. Dňa 25. júla 2013 spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., úver zosplatnila. Táto spoločnosť postúpila nároky z uvedenej zmluvy na žalobcu, čo žalovanému oznámila. Ku dňu podania žaloby žalovaná suma pozostáva z istiny 1.803,76 (253,04+1.550,72) €, úroku 163,86 €, poplatku za vedenie účtu 8,15 € a poistného 32,43 €. Okrem toho si žalobca uplatňuje úrok z omeškania.
2. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že už v novembri 2009 splatil 2.453 €. Od roku 2013 úver nesplácal, pretože stratil prácu. Zároveň žiadal o možnosť splácať úver mesačne.
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku), na ktoré sa dostavil len žalovaný. Žalobca, hoci riadne prevzal predvolanie, sa neospravedlnil ani nežiadal o odročenie, preto súd pojednával v jeho neprítomnosti (§ 101 ods. 2 O. s. p.). Na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami, a to: úverová zmluva (č. l. 11), úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia a.s. (č. l. 11/rub až 12/rub), list z 25. júla 2013 s pripojeným podacím hárkom (č. l. 13 a 14), výpis čerpania, splátok a úhrad (č. l. 15), list z 1. októbra 2014 s (č. l. 9 a 10) a v spojení so všeobecne známymi, resp. nespornými skutočnosťami (§ 121, § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., IČO: 36 234 176, je právnická osoba, ktorej predmetom podnikania je okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný nie je podnikateľom, resp. v prerokúvanej veci nevystupuje ako podnikateľ.
b) Spoločnosť Home Credit Slovakia, a.s., ako veriteľ (zastúpený zástupcom) a žalovaný 13. marca 2009 podpísali listinu (č. l. 11) označenú ako „Úverová zmluva“ resp. „Návrh na uzatvorenie úverovej zmluvy“ č. XXXXXXXXXX na formulári veriteľa. V časti „Úver“ tejto listiny boli uvedené základné parametre úveru, ktorý mal veriteľ poskytnúť žalovanému: išlo o úver v celkovej výške 3.000 € splatný v 84 mesačných splátkach po 66,23 € (vrátane poistenia 4,67 € a poplatku za vedenie úverového účtu 1,63 €) s ročnou úrokovou sadzbou 16,03 %. Ďalej táto časť obsahuje určenie RPMN, priemernej RPMN, celkových nákladov spotrebiteľa, ako aj údaj, že prvá splátka je splatná po jednom mesiaci od poskytnutia úveru, potom vždy mesačne, a to bankovým prevodom. Lehota splatnosti úveru je „84 mesiacov“.
Tesne nad podpisom zmluvným strán je predtlačený text, že »Neoddeliteľnou súčasťou tejto Úverovej zmluvy sú Úverové podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. uvedené na rube tejto listiny (strana 1) a na samostatnom liste (strana 2 a 3). Dolupodpísaný klient svojím podpisom potvrdzuje, že je oboznámený s Úverovými podmienkami..., že sú mu všetky jej ustanovenia zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byť viazaný týmito podmienkami. ...«
c) Priložené (predtlačené) Úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. (č. l. 23 až 25) obsahujú okrem iného tieto ustanovenia: „Hlava 1. Základné ustanovenia... § 3 Uzatvorením ÚZ sa spoločnosť zaväzuje klientovi poskytnúť dohodnutý úver... a klient ako dlžník z ÚZ sa zaväzuje spoločnosti poskytnutý úver vrátiť a zaplatiť úroky... Hlava 4. Plnenie z úverovej zmluvy § 1 Úver je spoločnosťou klientovi poskytnutý... tretím dňom po dni poukázania predmetnej čiastky z účtu spoločnosti na bankový účet určený klientom za týmto účelom v ÚZ... § 2 Klient je povinný platiť úroky z poskytnutého úveru od doby, kedy spoločnosť poskytne klientovi úver, až do úplného vrátenia poskytnutého úveru s príslušenstvom.... Hlava 5. Podmienky splácania úveru § 1 Klient je povinný riadne a včas splácať poskytnutý úver, a to v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti sú určené v ÚZ. ... V jednotlivých splátkach je zahrnutá príslušná časť úverovej istiny, poplatok za vedenie úverového účtu, úroky a príp. úhrada za poistenie... § 7 Klient je oprávnený celý poskytnutý úver vrátiť pred termínmi splatnosti splátok stanovenými v ÚZ. Spoločnosť sa s klientom dohodla na tom, že ak klient uhradí Spoločnosti čiastku vo výške poskytnutého úveru v priebehu bezúročného obdobia dohodnutého v ÚZ..., bude od dátumu tejto úplnej úhrady uzatvorená ÚZ od začiatku jej platnosti považovaná za zmluvu o pôžičke... Uvedené platí len v prípade, ak klient bude riadne a včas splácať splátky dohodnuté v ÚZ... Hlava 7. Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru... § 2 Klient je oprávnený predčasnou splátkou (ďalej len mimoriadna splátka) splatiť celý úver pred lehotou splatnosti, pričom tento úmysel je povinný písomne oznámiť spoločnosti najmenej 30 dní pred zamýšľaným termínom predčasného splatenia... Klient má teda povinnosť uhradiť spoločnosti úrok a poplatky len za časové obdobie od poskytnutia úveru do skutočného splatenia úveru a súčasne je spoločnosť oprávnená vyúčtovať klientovi a klient je na základe tohto vyúčtovania povinný spoločnosti uhradi poplatok za predčasné splatenie úveru vo výške 4 % z predčasne splatenej čiastky... § 3 Klient je povinný celý čerpaný úver splatiť na požiadanie spoločnosti v prípade, že: a) klient sa oneskoril s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskoril s platením jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, ... Hlava 14. Záverečné ustanovenia § 12 ÚZ, ÚP, Metodická príručka, Metodická príručka KK a zabezpečovacie vzťahy, ako aj vzťahy vzniknuté následne na základe uvedených zmluvných vzťahov, sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, v znení neskorších predpisov, ako aj ustanoveniami Občianskeho zákonníka v platnom znení.“
d) Úver bol žalovanému poskytnutý 16. marca 2009. Žalovaný zaplatil 14. apríla, 14. mája, 16. júna, 22. júla, 25. augusta, 21. septembra, 20. októbra 2009 a 7. mája 2013 vždy po 66,23 €, ako aj 2. septembra 2009 sumu 4 €. Dňa 3. decembra 2009 uhradil sumu 2.453,15 €, ktoré Home Credit Slovakia, a.s., započítala na úhradu splátok č. 8 až 46 (č. l. 15). Nebolo zistené, že by bol žalovaný tejto spoločnosti oznámila svoje zámer predčasne splatiť časť úveru. Ďalšie splátky žalovaný nezaplatil.
e) Listom z 25. júla 2013 (č. l. 13) veriteľ vyzval žalovaného k splateniu celého úveru. List bol žalovanému odoslaný v nezistený dátum (podací lístok č. l. 14). Žalovaný ďalšie platby nevykonal.
f) Listom z 1. októbra 2014 (č. l. 9 a 10) právny zástupca spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., na základe splnomocnenia oznámil žalovanému, že pohľadávky z „úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX“ boli postúpené na žalobcu a opätovne ho vyzval na úhradu dlžnej sumy.
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listinných dôkazov, resp. ich častí, voči pravosti ktorých neboli vznesené žiadne námietky.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Žalobca sa domáha svojich nárokov z titulu zmluvy, ktorou sa veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky a žalovaný sa zaviazal vrátiť ich a zaplatiť dohodnutý úrok. Takáto právna konštrukcia napĺňa definíciu zmluvy o úvere v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá je tzv. absolútnym obchodom v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, takže sa na ňu vzťahuje celá tretia časť Obchodného zákonníka. Pretože veriteľ poskytoval tento úver v rámci svojho podnikania a žalovaná ho neprijímala na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úverov a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom k 13. marcu 2009, a úverová zmluva z tohto dňa je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. b) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom v právnej forme úveru [§ 2 písm. a) cit. zákona]. Okrem toho veriteľ spĺňa definíciu dodávateľa podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka a žalovaný definíciu spotrebiteľa podľa ods. 4 cit. paragrafu, v dôsledku čoho je táto zmluva aj spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré ustanovenia sa aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonník nemá osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 1 ods. 2 Obch. zák.).
7. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalovaný uhradil 3. decembra 2009 sumu 2.453,15 €, teda tri štvrtiny istiny úveru. Veriteľ započítal toto plnenie na úhradu splátok č. 8 až 46, keďže zrejme neboli splnené podmienky § 2 hlavy 7 úverových podmienok o predčasnom splatení, čiže predošlé oznámenie žalovaného o tomto úmysle. Podľa názoru súdu však ustanovenie § 2 hlavy 7 úverových podmienok nemožno považovať za platné.
§ 6 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom k 13. marcu 2009, ale aj k 3. decembru 2009 ustanovoval, že ak spotrebiteľ splatí spotrebiteľský úver pred lehotou splatnosti, má právo na zníženie celkových nákladov spojených so spotrebiteľským úverom. Podľa ods. 2 je v takom prípade je spotrebiteľ povinný uhradiť úrok len za časové obdobie od poskytnutia spotrebiteľského úveru do jeho splatenia. Uvedené ustanovenia nepredpokladajú, že by bol spotrebiteľ pred predčasným splatením povinný veriteľa na svoj zámer akokoľvek upozorňovať. Naopak, citované ustanovenia ponímajú predčasné splatenie ako faktický úkon, teda úhradu vyššej sumy než je dohodnutá splátka. Nerobia účinnosť predčasného splatenia závislou od akejkoľvek ďalšej právnej skutočnosti. Z ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka pritom možno vyvodiť, že predpisy určené na ochranu spotrebiteľa sú tzv. jednostranne kogentné. Akékoľvek dohody medzi dodávateľom a spotrebiteľom nemôžu zhoršiť postavenie spotrebiteľa, teda nemôžu sa odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa, ale len v jeho prospech. To koniec koncov vyplýva aj z účelu predpisov na ochranu spotrebiteľa, t. j. aj zákona č. 258/2001 Z. z., ktorých cieľom je zaručiť spotrebiteľom určité minimálne práva, resp. minimálnu úroveň ochrany. Zmluvné dojednania môžu ísť preto nad túto úroveň a zaručiť spotrebiteľovi lepšie postavenie, nemôžu však ísť pod ňu.
8. Z už citovaného § 6 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. tak možno vyvodiť právo spotrebiteľa úplne, ale aj čiastočne splatiť spotrebiteľský úver, pričom toto právo nie je viazané na žiadne predošlé alebo dodatočné podmienky. Zmluvné dojednanie, ktoré takéto predošlé alebo dodatočné podmienky upravuje v neprospech spotrebiteľa, predstavuje neprípustný (§ 54 ods. 1 Obč. zák.) odklon od jednostranne kogentnej normy § 6 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. a je pre rozpor s ňou neplatné (§ 39 Obč. zák.).
Podľa vyššie reprodukovaného znenia § 2 hlavy 7 úverových podmienok sa pre účinnosť predčasného splatenia (označeného ako „mimoriadna splátka“) vyžaduje predošlé oznámenie veriteľovi 30 dní vopred.
Len v takomto prípade veriteľ akceptuje túto splátku ako predčasné splatenie spotrebiteľského úveru s tým účinkom, že splatená časť istiny sa úročí len do dátumu predčasnej splátky. Pri nesplnení týchto podmienok veriteľ považuje takúto mimoriadnu splátku len za akési „predplatenie“ budúcich splátok, pričom pokračuje v dohodnutom úročení. To však, ako už bolo uvedené, odporuje norme § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z., ktoré jasne normujú, že každé predčasné splatenie má plné účinky, teda amortizuje istinu a zastavuje jej úročenie. Toto ustanovenie úverových zmluvných podmienok (§ 2 hlavy 7) je tak pre rozpor s týmto ustanovením zákona neplatné podľa § 39 Obč. zák.
Len pre úplnosť sa podotýka, že toto ustanovenie nie je tzv. neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Právnou podstatou neprijateľnej podmienky je, že musí ísť o ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach a sú individuálne nevyjednané. Individuálne vyjednané ustanovenia by tak neboli neprijateľné podmienky, aj keby spôsobovali nerovnováhu v právach a povinnostiach. Z toho vyplýva, že neprijateľnými podmienkami môžu byť len také ustanovenia, ktoré by za normálnych podmienok (ak by boli súčasť individuálne dojednanej zmluvy) boli platné, teda neboli by neplatné pre rozpor so zákonom. Ustanovenie, ktoré je v rozpore s kogentným ustanovením zákona a ktoré by teda bolo neplatné vždy, bez ohľadu na to, či je alebo nie je individuálne vyjednané, tak pojmovo nemôže byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou v tom zmysle, ako ju definuje § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Neplatnosť takého ustanovenia sa zakladá priamo na § 39 Obč. zák. v spojení s príslušným kogentným ustanovením zákona, od ktorého sa odchyľuje, nie na skúmaní rovnováhy práv a povinností strán a individuálneho dojednania. Preto súd neplatnost § 2 hlavy 7 úverových zmluvných podmienok nevyslovil vo výroku v zmysle § 153 ods. 4 O. s. p.
9. Dôsledkom neplatnosti § 2 hlavy 7 úverových podmienok je priame použitie už viackrát citovaného § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý jednak predpokladá možnosť čiastočného splatenia úveru kedykoľvek a jednak normuje, že veriteľ má nárok na úroky len do predčasného splatenia úveru. V prerokúvanej veci žalovaný 3. decembra 2009 splatil sumu 2.453,15 €. Podľa názoru súdu sa táto platba nemôže považovať za platbu podľa § 6 hlavy 5 úverových podmienok, teda za platbu počas bezúročného obdobia, pretože bola zrealizovaná zjavne po mesiaci od uzavretia zmluvy. Veriteľ tak mal nárok na úroky z istiny 3.000 € od poskytnutia úveru do dňa mimoriadnej splátky. Pri dohodnutej úrokovej sadzbe 16,03 % a pravidelných splátkach žalovaného do tohto dňa predstavovala neamortizovaná istina k 20. októbru 2009 (dátum poslednej riadnej splátky) 2.832,24 € a úrok z nej k 3. decembru 2009 sumu 55,97 €. Mimoriadnu splátku tak treba započítať jednak na splatenie týchto úrokov a zvyšok (2.397,18 €) treba započítať na splatenie istiny úveru. Od tohto okamihu tak veriteľ mal nárok len na zaplatenie zvyšku istiny (2.832,24-2.397,18=) 435,06 € a len tento zvyšok sa mohol ďalej úročiť. Nebolo dokázané, že by veriteľ žiadala, resp. uplatňoval voči žalovanej nárok na náhradu nákladov podľa § 6 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z.
10. Po vykonaní mimoriadnej splátky mal žalovaný ako dlžník pokračovať v riadnom splácaní bežnými dohodnutými splátkami 66,23 €. Zo žiadneho ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z., ale ani Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že by predčasné splatenie časti úveru rušilo inak dohodnuté termíny splátok, prípadne predlžovalo splatnosť úveru. Opačná dohoda medzi veriteľom a žalovaným nebol ani preukázaná a nevyplýva ani z už citovaného § 2 hlavy 7 úverových zmluvných podmienok. Žalovaný tak mal po predčasnom splatení splácať ďalšiu splátku 19. decembra 2009 a potom ďalej 19. každého mesiaca (i keď termín splátok z obsahu zmluvy jasne nevyplýva), no neurobil tak.
Splatnosťou jednotlivých čiastkových plnení (splátok, porov. § 392 ods. 2 prvá veta Obch. zák.) začala plynúť premlčacia doba pre tieto čiastkové plnenia. Premlčacia doba nárokov zo zmluvy o úvere medzi veriteľom a žalovaným je štvorročná (§ 397 Obch. zák.) a v zmysle už cit. § 392 ods. 2 Obch. zák. začala plynúť splatnosťou jednotlivých splátok. No v prípade, že sa pre nesplnenie niektorého čiastkového záväzku sa stane splatným celý záväzok, plynie premlčacia doba celého záväzku nie od okamihu zosplatnenia záväzku, ale od splatnosti nesplneného čiastkového záväzku, teda nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné splatenie. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že veriteľ listom z 25. júla 2013 žiadal splatenie celého dlhu práve pre omeškanie so splácaním jednotlivých splátok, pričom v prerokúvanej veci to bola práve splátka splatná po predčasnom splatení, teda 19. decembra 2009. Týmto dňom plynúť premlčacia doba pre splatnosť celého zvyšného záväzku žalovaného. Štvorročná premlčacia doba zosplatneného zvyšku dlhu tak uplynula najneskôr 19. decembra 2013, teda pred podaním žaloby na súd. Zmena v osobe veriteľa (postúpenie pohľadávok na žalobcu) nemala vplyv na plynutie premlčacej doby (§ 400 Obch. zák.)
11. Dôsledkom premlčania podľa 388 ods. 1 Obch. zák. je, že premlčaný nárok nemožno v súdnom konaní priznať. Keďže žalovaný je spotrebiteľom (§ 3 ods. 2 cit. zákona č. 258/2001 Z. z.), musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. prihliadnuť na premlčanie nároku žalobcu aj bez - inak potrebnej (§ 388 ods. 1 Obch. zák.) - námietky žalovaného. Preto musela byť žaloba zamietnutá (výrok I).
12. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O. s. p, keď žalobca trovy žiadal, no nebol úspešný, a úspešný žalovaný ich nežiadal. Z ustanovenia § 152 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 a § 151 ods. 1 O. s. p. v takom prípade vyplýva povinnosť rozhodnúť len o návrhu žalobcu na priznanie trov, a to tak, že sa mu náhrada trov neprizná. O trovách žalovaného nemožno vôbec rozhodovať, keďže chýba zodpovedajúci návrh v zmysle § 151 ods. 1 O. s. p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.